2 zákona, a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, ale ustanovenie § 13 ods. 8, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom stanovisku. Nebolo pritom sporné, že za obdobie 01/2000 žalobca dosiahol príjem vo výške 132,77 € a preto bol povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie ako platiteľ poistného podliehajúci dani z príjmov. Taktiež nebolo sporné, že žalobca vypočítal a odviedol predmetné poistné vo výške 13,7% z uvedenej sumy, t.j. 18,19 €, následne však požiadal o vrátenie poistného v sume 4,55 € majúc za to, že mu vznikol preplatok na poistnom, lebo na určenie vymeriavacieho základu
jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 8 zákona, hoci mal správne aplikovať § 12 ods. 7 zákona. Krajský súd považoval zaradenie žalobcu do okruhu osôb
2 písm. c/ za zákonné, keďže žalobca bol v rozhodnom období osobou patriacou do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného (§ 16 ods. 3 zákona); jeho príjem nebol z pracovného alebo obdobného pomeru, nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, ale bol osobou, za ktorú štát prestal za rozhodné obdobie - celkom platiť poistné.
krajského súdu žalobca patril do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného, avšak zo zákona, a bol povinný zo zákona sám vypočítať aj odvádzať poistné. Pokiaľ by jeho príjem bolo možné určiť iba fikciou, pre prípad neexistencie konkrétneho príjmu, z ktorého by bolo možné vypočítať určenú výšku poistného (vymeriavací základ), pre tento okruh platiteľov zákonodarca v § 12 ods. 7 zákona určil, že tieto osoby si môžu určiť výšku svojho vymeriavacieho základu najmenej zákonom stanovenou sumou 3.000 Sk, čo však nebol prípad žalobcu. Žalobca výšku svojho vymeriavacieho základu určil z úhrnu reálnych príjmov, ktoré presiahli 3000 Sk (úhrnom išlo o 4000 Sk); v takom prípade aj
názoru krajského súdu bol povinný ako ostatní poistenci postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona, t.j. vypočítať a odviesť poistné na zdravotné poistenie zo sumy 4.000 Sk (krát 13,7%), čo aj urobil. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas odvolaním z 25.08.2014. Namietal, že krajský súd zákonnosť rozhodnutia vyslovil na základe dôvodu, ktorý v rozhodnutí 3 9Sžso/78/2014 žalovaného nebol vyslovený, pričom vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nezisťoval ani súd ani správny orgán; súd tak rozhodol iba na základe domnienky, ktorú bližšie v odôvodnení nerozviedol. Uviedol, že pokiaľ mal súd za to, že správny orgán mal vec inak po právnej stránke posúdiť, aj keď s rovnakým výrokom, je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné a malo by byť zrušené. Právne posúdenie veci, ktoré vykonal krajský súd, sa dosiaľ nikdy neobjavilo a ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, čo samo o sebe zakladá porušenie žalobcovho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, súd nemôže žalobu zamietnuť z dôvodu, ktorý sa v rozhodnutí správneho orgánu neuvádza. Z rozsudku
žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom a kedy mal určiť vymeriavací základ vo výške 4000 Sk, či malo ísť o predloženie tlačiva na splnenie oznamovacej povinnosti, v ktorom by svoj vymeriavací základ uviedol alebo samotné zaplatenie poistného. Krajský súd neskúmal, či a kedy žalobca splnil oznamovaciu povinnosť a s akým obsahom, v koľkých splátkach poistné uhradil a prečo. Uviedol, že dňa 09.02.2000 zdravotnej poisťovni oznámil, že jeho príjem v mesiaci január 2000 presiahol 3.000 Sk, dňa 11.02.2000 poukázal na účet zdravotnej poisťovne poistné vo výške 411 Sk. Pracovníci pobočky mu pri dodatočnej konzultácii oznámili, že je povinný platiť poistné vo výške 13,7% z celého príjmu podliehajúceho dani z príjmu, t.j. zo 4000 Sk, celkom vo výške 548 Sk, preto dňa 23.02.2000 doplatil sumu 137 Sk. Preto je
neho zrejmé, že nemal vôľu určiť si ako vymeriavací základ sumu 4000 Sk, ale 3000 Sk, a z takého vymeriavacieho základu zaplatil poistné. Až neskôr doplatil sumu 137 Sk pod hrozbou uloženia sankcie s úmyslom neskôr požiadať o vrátenie tejto platby. Dodal, že žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v zrušujúcom rozsudku zo dňa 27.03.2013, č. k. 10Sžso/3/2012. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pridržiavajúc sa vyjadrenia k žalobe a odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Keďže odvolacie konanie začalo dňom 25.08.2014, vzťahujú sa naň ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). 4 9Sžso/78/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Rozsah napadnutia správneho rozhodnutia môže žalobca len v lehote
2 O.s.p.). Súd v správnom súdnictve
1 O.s.p. preskúmava rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“). Zo žaloby vyplýva, že žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia žalovaného len v tom, že žalovaný správny orgán ho nesprávne zaradil medzi ostatných poistencov, hoci ho (
názoru žalobcu) mal považovať za poistenca
2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), ktorý má výšku poistného určenú ustanovením § 12 ods. 7, resp. § 13 ods. 8 tohto zákona. Sporným
žaloby bol teda iba výklad § 10 ods. 2 vo vzťahu k § 12 ods. 7, resp. k § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, pričom
názoru žalobcu ako poistenec uvedený v kategórii platiteľov
2 mal platiť poistné z ním určeného vymeriavacieho základu (§ 12 ods. 7); žalobca v oznámení o zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné z 09.02.2010 určil vymeriavací základ sumou 3000 Sk. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa :
6 písm. a/ zákona o zdravotnom poistení štát je platiteľom poistného za nezaopatrené deti, ak nemajú vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje 3 000 Sk. 5 9Sžso/78/2014
2 zákona o zdravotnom poistení poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré
osobitného predpisu s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia
3 písm. b/ a c/. Nebolo sporné, že žalobca nepatril medzi poistencov
2 písm. a/ a b/ zákona o zdravotnom poistení. Ako študent denného štúdia bol žalobca poistencom, za ktorého platil poistné na zdravotné poistenie štát, len do 31.12.2000 (§ 10 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 11 ods. 8 písm. a/ a ods. 10 tohto zákona), teda len do obdobia, v ktorom príjem žalobcu nepresiahol stanovený príjem 3 000 Sk.
1 zákona o zdravotnom poistení poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné je platca povinný si vypočítať sám.
2 zákona o zdravotnom poistení poistné je 13,7% z určeného vymeriavacieho základu.
7 zákona o zdravotnom poistení osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk. Keďže žalobca v januári 2000 dosiahol príjem 4 000 Sk, prestal byť za január 2000 osobou, za ktorú platí poistné štát (§ 10 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 11 ods. 8 a 10). V dôsledku straty tohto statusu sa na žalobcu za obdobie januára 2000 nevzťahuje možnosť určiť si vymeriavací základ v minimálnej výške 3 000 Sk, ale vznikla mu, ako poistencovi z kategórie ostatných poistencov (§ 13 ods. 8 veta prvá zákona o zdravotnom poistení) povinnosť zaplatiť poistné zo skutočne dosiahnutého príjmu 4 000 Sk; výška dosiahnutého príjmu pritom medzi účastníkmi sporná nebola.
8 zákona o zdravotnom poistení vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3 000 Sk. 6 9Sžso/78/2014 Aj
názoru odvolacieho súdu bol žalobca ako platca poistného povinný určiť si poistné z vymeriavacieho základu v zmysle § 13 ods. 8 zákona z úhrnu príjmov, ktoré podliehali dani z príjmov, teda z celej sumy 4 000 Sk, teda v sume 548 Sk (13,7% zo sumy 4 000 Sk) a preto mu preplatok na poistnom na zdravotné poistenie nevznikol. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že správny orgán nerešpektoval záväzný pokyn najvyššieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 01.10.2010 bolo totiž zrušené z dôvodu absencie dostatočného odôvodnenia. Tento nedostatok bol
názoru odvolacieho súdu preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. DSK/912/001/2009/R zo dňa 29.07.2013 odstránený a toto rozhodnutie spĺňa požiadavku presvedčivého odôvodnenia. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.