N a j v y š š í s ú d 1Sžf/110/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v právnej veci žalobcu: Volkswagen AG, zahraničná právnická osoba so sídlo

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nasledujúce prejudiciálne otázky na rozhodnutie : 1. Je potrebné smernicu 2008/9 a právo na vrátenie dane vykladať tak, ţe na uplatnenie práva na vrátenie DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú

1. i)dodanie tovaru alebo sluţby a
2. ii)uplatnenie DPH dodávateľom na faktúre? Inými slovami, je moţné, aby si o vrátenie dane poţiadala zdaniteľná osoba, voči ktorej nebola DPH uplatnená faktúrou? 2. Je v súlade s princípom proporcionality alebo fiškálnej neutrality DPH, ak sa lehota na vrátenie dane počíta od momentu, v ktorom nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na vrátenie dane? 2 1Sžf/110/2015 3. Vykladajú sa ustanovenia článku 167 a 178(
3. a)DPH smernice vo svetle princípu fiškálnej neutrality tak, ţe za okolností prípadu ako je vo veci samej a za predpokladu splnenia ostatných hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie dane, bránia takému postupu daňových orgánov, ktorým sa zdaniteľnej osobe odmietne právo uplatnené v lehote na vrátenie dane

smernice 2008/9, ktorá bola voči nemu uplatnená dodávateľom na faktúre a odvedená dodávateľom pred uplynutím lehoty, ktorá je stanovená národným právom na zánik práva?

1. Prekročili slovenské daňové orgány vo svetle princípu neutrality a princípu proporcionality, ktoré sú základnými princípmi spoločného systému DPH, medze toho, čo je potrebné pre dosiahnutie cieľa definovaného DPH smernicou, ak odmietli právo na vrátenie odvedenej dane zdaniteľnej osobe z dôvodu, ţe prekluzívna lehota stanovená národným právom na vrátenie dane uplynula, hoci v tejto lehote si zdaniteľná osoba nemohla právo na vrátenie dane uplatniť a hoci daň bola správne vybraná a hrozba krátenia dane alebo neodvedenia dane bola úplne odstránená?
2. Je moţné vykladať princíp právnej istoty, princíp legitímnych očakávaní a právo na dobrú správu vecí verejných

čl. 41 Charty základných práv Európskej únie tak, ţe bránia takému výkladu predpisov národného práva,

ktorého je pre dodrţanie lehoty na vrátenie dane rozhodujúci moment rozhodnutia správneho orgánu o vrátení dane a nie moment uplatnenia práva na vrátenie dane zdaniteľnou osobou ? III. Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1131602/2012/5060-r z 22.08.2012 o d k l a d á do ukončenia konania o prejudiciálnej otázke. O d ô v o d n e n i e :

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania je Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) podaný vo veci výkladu článku 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) ako aj ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z
2. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) a Smernice Rady 2008/9/ES z
3. februára 2008, ktorou sa ustanovujú 3 1Sžf/110/2015 podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (ďalej len „smernica 2008/9“) vo svetle nižšie citovanej relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).
4. Podkladom pre tento návrh sú účastníkom súdneho konania sformulované otázky v rámci sporu medzi spoločnosťou Volkswagen AG, Wolfsburg, Nemecká spolková republika (ďalej len „zdaniteľná osoba“) a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská republika (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vo veci čiastočného vrátenia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v zmysle § 55d zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „DPH zákon“) a zvyšnú sumu dane z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákon o správe daní“), t.j. pre uplynutie premlčacej lehoty zdaniteľnej osobe nevrátil. Právny rámec Právna úprava Únie
5. Článok 41 ods. 1 s nadpisom „Právo na dobrú správu vecí verejných“ v spojení s článkom 51 ods. 1 Charty zakotvuje nasledovný text: „Článok 41

čl. 168 písm.

1. a)DPH smernice platí, že: „Pokiaľ ide o tovar a sluţby, ktoré sú pouţité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:
2. a)DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za sluţby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou, [......]“ 6.

čl. 169 písm. a) DPH smernice platí, že: „Okrem odpočítania dane uvedeného v článku 168 má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH

článku 168 v prípade tovaru a sluţieb, ktoré sú pouţité na tieto účely: a) transakcie súvisiace s činnosťami uvedenými v druhom pododseku článku 9 ods. 1 uskutočnenými mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, ak by boli uskutočnené na území tohto členského štátu, [......]“ 5 1Sžf/110/2015 7.

čl. 170 písm.

1. a)a
2. b)DPH smernice platí, že: „Kaţdá zdaniteľná osoba, ktorá v zmysle článku 1 smernice Rady 79/1072/EHS, článku 1 smernice Rady 86/560/EHS a článku 171 tejto smernice nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a sluţby alebo do ktorého dováţa tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie DPH, pokiaľ sú tovar a sluţby pouţité na tieto účely:
3. a)transakcie uvedené v článku 169,
4. b)transakcie, pri ktorých platí daň výhradne odberateľ v súlade s článkami 194,195,196,197 a 199.“ 8.

čl. 178 písm.

1. a)DPH smernice platí, že: „Zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane:
2. a)pre odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a), týkajúce sa dodania tovaru a poskytovania sluţieb, musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s článkami 220 aţ 236 a článkami 238,239 a 240, [......]“ 9.

čl. 273 DPH smernice platí, že: „Členské štáty môţu uloţiť iné povinnosti, ktoré povaţujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, ţe splnia poţiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, ţe tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. Moţnosť ustanovená v prvom pododseku sa nesmie pouţiť na uloţenie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3.“ 6 1Sžf/110/2015 10.

čl. 5 písm.

1. a)smernice 2008/9 platí, že: „Kaţdý členský štát vráti kaţdej zdaniteľnej osobe, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, DPH uplatnenú na tovar alebo sluţby, ktoré jej dodali alebo poskytli iné osoby zdaniteľné v tomto členskom štáte, alebo uplatnenú na dovoz tovaru do tohto členského štátu, ak sa tento tovar a sluţby pouţívajú na účely týchto transakcií:
2. a)transakcií uvedených v článku 169 písm.
3. a)a
4. b)smernice 2006/112/ES; [......]“ 11.

čl. 15 smernice 2008/9 platí, že: „Ţiadosť o vrátenie dane sa podáva členskému štátu usadenia najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období vrátenia dane. Ţiadosť sa povaţuje za podanú, len ak v nej ţiadateľ uviedol všetky informácie poţadované

článkov 8, 9 a 11.“ Slovenská právna úprava 12. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s nadpisom „Základné ustanovenia“ v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej platí: „

§ 55aods. 4 DPH zákona v citovanom znení platí: „

§ 49ods. 1 a 2 písm. a) DPH zákona v citovanom znení: „

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, [......]“ 15.

§ 51ods. 1 písm. a) DPH zákona v citovanom znení: „

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

, [......]“ 16.

§ 71ods. 1 písm. a), b), c) a e) a ods. 2 DPH zákona v citovanom znení platí: „

tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje

§ 74

a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru moţno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo sluţby, c)vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totoţnosti dodávateľa tovaru alebo sluţby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

1. d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, 8 1Sžf/110/2015
2. e)elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s vyuţitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

§ 45ods. 1 zákona o správe daní platí: „

osobitného predpisu, nemoţno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.“ Spor vo veci samej

1. Spoločnosti: - Hella Leuchten-Systeme GmbH, Paderbor, Nemecká spolková republika, - Hella Slovakia Front Lighting, s.r.o., Kočovce, Slovenská republika a - Hella Slovakia – Signal Lighting, Slovenská republika (ďalej „dodávatelia Hella“) lokálne dodávali v rokoch 2004 až 2010 zdaniteľnej osobe tovar, t.j. formy na výrobu svietidiel pre automobily. Dodávatelia Hella vystavovali zdaniteľnej osobe faktúry za dodanie tovaru bez DPH, nakoľko predmetné dodanie tovaru nepovažovali za dodanie tovaru ale len za finančné vyrovnanie.
2. V priebehu roka 2010 dodávatelia Hella zistili, že tento postup bol nesprávny. Preto si DPH uplatnili voči zdaniteľnej osobe osobitnými faktúrami vystavenými v súlade s § 71 9 1Sžf/110/2015 DPH zákona, následne podali dodatočné daňové priznania a vyčíslenú DPH odviedli do štátneho rozpočtu. Zdaniteľná osoba následne s oporou v § 55a a nasl. DPH zákona a v lehote stanovenou smernicou 2008/9 žiadosťou z
3. júla 2011 si u prvostupňového orgánu finančného riaditeľstva (ďalej len „správca dane“) uplatnila odpočet DPH.
4. O žiadosti správca dane rozhodol až
5. apríla 2012 tak, že žiadosti zdaniteľnej osoby vyhovel len čiastočne, t.j. rozhodol o vrátení dane v sume 1.536.622,92 € za obdobie pokryté 5 ročnou lehotou, t.j. len za dodania tovarov v rozmedzí rokov 2007 až
6. Naopak vo zvyšnej sume dane vo výške 1.354.968,83 € správca dane z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 zákona o správe daní, t.j. uvedené uplynutie 5 ročnej prekluzívnej lehoty od dodania tovaru, žiadosti zdaniteľnej osoby nevyhovel.
7. Zdaniteľná osoba sa na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a teraz na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že výklad vnútroštátneho práva o počítaní začiatku plynutia prekluzívnej lehoty (§ 45 ods. 1 zákona o správe daní) nie je v súlade s uvedenými úniovými predpismi a ani s judikatúrou Súdneho dvora. V konaní na krajskom súde bola zdaniteľná osoba neúspešná, lebo krajský súd si osvojil argumentáciu finančného riaditeľstva, t.j. že nárok na vrátenie DPH zdaniteľnej osobe vznikol už dodaním tovaru, a teda právo na vrátenie dane za obdobia rokov 2004 až 2006 v čase podania žiadosti o vrátenie dane (t.j. v roku 2011) už neexistovalo. Následne zdaniteľná osoba predložila najvyššiemu súdu návrh prejudiciálnych otázok. K predloženým prejudiciálnym otázkam
8. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že právo na odpočítanie dane je základnou zásadou systému DPH a v princípe ho nemožno obmedzovať a je potrebné ho vykonať neodkladne ohľadom všetkých daní uplatnených na transakciách na vstupe. S tým súvisí zásada neutrality DPH,

ktorej systém odpočtu je určený na úplné odbremenenie obchodníka od DPH splatnej alebo zaplatenej počas výkonu všetkých jeho ekonomických aktivít. Spoločný systém DPH následne zabezpečuje, že všetku ekonomické aktivitu, 10 1Sžf/110/2015 bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, ktoré sú zdaniteľné daňou z pridanej hodnoty, sú zdaňované úplne neutrálnym spôsobom (rozsudok Súdneho dvora, C-110/98 až C147/98, Galbafrisa, body 43 a 44).

1. Čo sa týka stanovenia začiatku plynutia prekluzívnej lehoty, Súdny dvor vzhľadom k uvedenej zásade neutrality konštatoval, že zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie DPH na vstupe bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť. Potom článok 179 prvý odsek a články 180 a 273 DPH smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia prekluzívnej lehote ohraničujúcej výkon práva na odpočítanie, ak táto lehota neprimerane nesťažuje alebo prakticky neznemožňuje uplatnenie tohto práva. Pokiaľ v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je možné nazerať na úplné odmietnutia práva na odpočítanie DPH ako na sankciu, potom zásada daňovej neutralitu bráni sankcii v podobe odmietnutia práva na odpočítanie v prípade oneskoreného zaplatenia DPH (rozsudok Súdneho dvora, C-284/11 EMS-Bulgaria Transport OOD, bod 62, 64 a 78).
2. Ako už hore najvyšší súd naznačil, základom sporu je určenie behu prekluzívnej 5 ročnej lehoty, kedy finančné riaditeľstvo tento začiatok spája v zmysle článku 63 v spojení s čl. 167 DPH smernice so vznikom daňovej povinnosti (a s tým korešpondujúceho práva na odpočet DPH), ktorý je viazaný iba na dodanie tovaru alebo služby. Tento prístup je typický pre vnútroštátne obchodné záväzkové vzťahy, kedy práva a povinnosti jednej strany zo zmluvy vznikajú, ak nie je odkladný účinok, najmä splnením záväzku druhej zmluvnej strany riadne dodať tovar alebo poskytnúť službu.

finančného riaditeľstva (č.l. 131) faktúry vystavené dodávateľmi Hella v roku 2010 neboli vystavené za dodávku tovaru týkajúceho sa obdobia rokov 2004 až

1. V skutočnosti týmito faktúrami dodávatelia Hella bola doúčtovaná daň k tomuto obdobiu.
2. Navyše

finančného riaditeľstva vnútroštátna prekluzívna 5 ročná lehota je dostatočne dlhé časové obdobie na uplatnenie práva na odpočet dane a pokiaľ by nebola stanovená maximálna lehota na uplatnenie práva, mohlo by prísť k chaotickému uplatňovaniu nároku na odpočítanie dane v neúmerných lehotách. Zákonné ustanovenie o prekluzívnej lehote nie je v rozpore s princípom právnej istoty, ani s princípom legitímnych očakávaní a práva na dobrú správu vecí verejných. 11 1Sžf/110/2015

1. Naopak zdaniteľná osoba nesúhlasí s týmto záverom a poukazuje na to, že právo na odpočet dane musí byť uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: tovar alebo služby boli dodané a zdaniteľná osoba má k dispozícii faktúru alebo dokument, ktorú v súlade s právom členského štátu, môže byť považovaný za faktúru (rozsudok Súdneho dvora, C-152/02 Terra Baubedarf-Handel). Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľná osoba odsúva tradičný súkromne – právny výklad stanovenia začiatku behu lehoty preklúzie práva založený na dohodnutom obsahu zmluvy a osvojuje si naopak finančno-právny výklad, že až riadnym vystavením relevantného dokumentu pre zdaniteľný obchod, t.j. faktúry predovšetkým s uplatnením DPH, ako aj s opisom zdaniteľného obchodu, uvedením identifikačných daňových aj iných znakov, sú naplnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie, t.j. aj na vznik práva na vrátenie (odpočet dane).
2. Okrem uvedeného musí najvyšší súd zdôrazniť, že navyše zdaniteľná osoba prostredníctvom štvrtej prejudiciálnej otázky sa bráni neefektívnemu plynutiu národnej prekluzívnej lehoty konštatovaním, že ak by aj bez ohľadu na hore uvedené argumenty pripustila jej plynutie, tak v tom čase si zdaniteľná osoba nemohla právo na vrátenie dane uplatniť. Najvyšší súd pri relevantnosti tohto jej tvrdenia vychádza zo skutočnosti, že finančné riaditeľstvo postup fakturácie zdaniteľnej osoby bez DPH v rokoch 2004 až 2010 nespochybnilo a ani v súčasnosti k nemu neuviedlo námietky a hoci u zdaniteľnej osoby následne v roku 2011 vykonalo daňovú kontrolu, tak nezistilo žiadne porušenie daňových predpisov.
3. Za tejto situácie sa potom ako vhodná pre konanie vo veci javí pre najvyšší súd kombinácia prejudiciálnych otázok, či na uplatnenie práva na odpočet (vrátenie) DPH je nutné kumulatívne popri dodávke tovaru aj splniť požiadavku uplatnenia DPH, či princíp proporcionality umožňuje beh prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva na odpočet už od okamihu dodania tovaru, v akom vzťahu je princíp neutrality a beh prekluzívnej lehoty ako aj vzťah legitímneho očakávania pre dodržanie lehoty, ktorá je však rozporne vymedzená rozhodnutím správcu dane. 12 1Sžf/110/2015
4. Takto opísané výkladové nejasnosti komunitárneho práva viedli najvyšší súd k akceptovaniu zdaniteľnou osobou sformulovaných hore uvedených prejudiciálnych otázok. Odôvodnenie prerušenia národného konania a vykonania odkladu napadnutého rozhodnutia správnych orgánov 29.

§ 109ods.

1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ako aj s prihliadnutím na § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny poriadok: súd konanie preruší, ak rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke

medzinárodnej zmluvy. Z uvedeného ustanovenia preto najvyššiemu súdu za tejto situácie vyplynula povinnosť konanie prerušiť až do okamihu zaslania relevantného rozhodnutia Súdneho dvora. 30.

§ 250cods.

2 O.s.p. platí, že: ak bolo konanie prerušené

§ 109ods.

1 písm. c) O.s.p. súd vykonateľnosť rozhodnutia odloţí uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

§ 246cods.

1 veta posledná O.s.p.: proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

1. Toto uznesenie je súdnym rozhodnutím predbežného charakteru a jeho účinky vrátanie zákonného odkladu vykonateľnosti uvedených rozhodnutí správnych orgánov sa viažu na konanie Súdneho dvora o položenej prejudiciálnej otázke. Ukončením uvedeného konania jeho účinky zanikajú.
2. Najvyšší súd záverom zdôrazňuje, že priznaním odkladného účinku sa suspendujú účinky vo výroku uvedených rozhodnutí až do vydania súdneho rozhodnutia v konaní o prejudiciálnych otázkach, pokiaľ súd nerozhodne inak, tzn. že samotné rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné, avšak uložené právne povinnosti nie je možné správnymi orgánmi vynucovať, priznané oprávnenia ich adresáti nemôžu realizovať a odňaté alebo obmedzené oprávnenia naopak zostávajú v plnom rozsahu ich nositeľom, a to až do odvolania. 13 1Sžf/110/2015 Vyriešenie administratívnych, resp. trestnoprávnych dôsledkov možného nerešpektovania súdneho uznesenia o povolení odkladných účinkov je celkom v pôsobnosti žalovaného, resp. jeho prvostupňového orgánu. Ak by správne orgány za tejto situácie zo strany jednotlivcov strpeli ignorovanie právnych účinkov spojených s týmto súdnym uznesením, potom ich postup by bolo nutné kvalifikovať ako rozporný s ústavnou zásadou „iura merae facultatis“ zakotvenej v článku 2 ods. 3 ústavy, čo by nutne mohlo vyvolať nielen administratívnoprávnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť dotknutých osôb, ale v širšom kontexte aj zásah do ústavného práva na súdnu a inú ochranu zakotveného najmä v článku 46 ústavy.
3. Na základe hore uvedených skutkových zistení, právnych záverov a citovaných zákonných ustanovení najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Iný prístup súdu by odňal žalobcovi právo na súdnu ochranu, ktorá je obsiahnutá v článku 46 ústavy vrátane práva na zákonného sudcu, t.j. Súdneho dvora (viď článok 48 ústavy).
4. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ako aj na ust. § 246c ods. 1 O.s.p., najvyšší súd nepripustil proti svojmu uzneseniu právo na opravné prostriedky, lebo ich aplikácia by spôsobila problémy v komunikácii medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
5. septembra 2016 Ing. JUDr. Miroslav G a v a l e c PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová