N a j v y š š í s ú d 1Szak/14/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zloţený z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca P

§ 206ods.

3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, ţe ruší preskúmavané rozhodnutie a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. októbra 2016 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
2. Napriek uvedenej neformálnosti kasačnej sťaţnosti kasačný súd s poukazom na relevantnú judikatúru ESĽP analogicky zdôrazňuje, ţe pre pouţitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, ţe sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. V rámci svojej rozhodovacej praxe ESĽP uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku vo vzťahu k princípom právnej istoty, a konštatoval (vec Abdullayev c. Ruská federácia, r. 2010), ţe práve v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“. 8 1Szak/14/2016
3. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v ţiadnom prípade však za takú vadu nemoţno označiť skutočnosť, ţe na predmet konania existujú dva odlišné právne názory [najmä vec Sutyazhnik c. Ruská federácia (r. 2009) alebo Bulgakova c. Ruská federácia (r. 2007)].
4. Princíp právnej istoty tu môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (viď vyššie citovaná vec Sutyazhnik). 1) K odňatiu práva na súdne konanie:
5. Sťaţovateľka v dôvodoch kasačnej sťaţnosti na prvom mieste uviedla, ţe krajský súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. nepochybne špecifikuje odňatie moţnosti konať pred súdom (denegatio iustitiae), t.j., ţe ide o tak procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Správny súdny poriadok.
6. O procesnú vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. ide najmä vtedy, ak správny súd v súdnom prieskume postupoval v rozpore so všeobecne záväznými procesno-právnymi predpismi (najmä zákonom), a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 5 ods. 9 veta prvá S.s.p. majú účastníci v konaní pred správnym súdom rovnaké postavenie a správny súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv).
7. V súvislosti s uvedeným Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi zdôraznil, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver 9 1Szak/14/2016 o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
8. Kasačnému súdu nie je však jasné, na čo vlastne sťaţovateľka v súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom poukazuje. Pokiaľ poukazuje na to, ţe krajský súd na podstatné námietky a ţalobné body sťaţovateľky nijako nereagoval, nezaoberal sa nimi a nedal na ne odpoveď, čím jeho rozsudok je nepreskúmateľný, tak kasačný súd musí poukázať na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa zrušujúci dôvod nepreskúmateľnosti zakladá nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou dôvodov. Ani jedna z uvedených situácií v napadnutom rozsudku podľa kasačného súdu nenastala, a preto musel kasačný súd tento dôvod vyhodnotiť ako irelevantný. 2) K odklonu od judikatúry:
9. Ďalej sťaţovateľka poukazovala na dôvod kasačnej sťaţnosti, ktorý má svoj základ v ustanovení § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Je nepochybné, ţe zákonodarca v rámca zachovania kontinuity výkonu súdnej moci v medziach Siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky pod pojem rozhodovacia prax kasačného súdu zahrnul aj doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je na prejednávanú vec nielen procesno-právne ale aj hmotno- právne uplatniteľná.
10. Navyše musí kasačný súd poukázať na prednosť (zásada presvedčivého precedensu zakotvená v § 5 ods. 10 v spojení s § 21 a § 80 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) dôvodu kasačnej sťaţnosti uvedeného v § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. pred dôvodom kasačnej sťaţnosti uvedeným v citovanom ustanovení pod písmenom g/, ktorého aplikácia prichádza do úvahy, iba ak v doteraz prejednávaných veciach Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyslovil právny názor na aplikáciu sporného ustanovenia.
11. V prejednávanej veci je sporný výklad ustanovenia § 2 ods. 7 v spojení s § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z.z. spolu s niektorými, t.j. aké účinky z citovaných ustanovení vyplývajú na reţim zaistenia maloletých detí sťaţovateľky, ktoré, ako formuloval ţalovaný, neboli adresátmi preskúmavaného rozhodnutia ako zaistené osoby, ale boli spolu so svojou zaistenou matkou umiestnené do ÚPZC Sečovce. 10 1Szak/14/2016 Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov. Podľa § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z.z. v citovanom znení ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
12. V uvedenej veci spornosti zaistenia (umiestnenia) maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku judikoval svoj právny názor (rozsudok sp.zn. 10/SZa/12/2016 zo dňa 14.06.2016), s právnymi názormi ktorého sa kasačný súd stotoţňuje s precedenčnými následkami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 3 spolu s § 139 ods. 2 a 3, § 440 ods. 1 písm. i/, § 464, ako aj § 469 S.s.p, ako aj so sankčnými dôsledkami podľa § 80 ods. 1 písm. c/ S.s.p. Kasačný súd v uvedenej súvislosti najmä poukazuje na judikatúru ESĽP (§ 131 veta druhá S.s.p.), z ktorej vyplýva, ţe deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu.
13. Je všeobecne známe, ţe ESĽP rozhodol vo viacerých prípadoch (najmä rozsudok zo dňa
14. januára 2012, vo veci Popov v. Francúzsko, A-39472/07 a 39474/07, tieţ rozsudok zo dňa
15. október 2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko, A-13178/03, alebo rozsudok z
16. januára 2010 vo veci Muskhadzhiyeva a spol. v. Belgicko, A-41442/07), ţe umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru.
17. Zák. č. 404/2011 Z.z. neumoţňuje zaistiť deti bez sprievodu alebo odlúčené od rodičov (viď § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z.z.). Hoci zák. č. 404/2011 Z.z. na druhej strane pripúšťa, aby spolu s rodičom boli umiestnené do ÚPZC aj deti (viď § 94 ods. 3 zák. 11 1Szak/14/2016 č. 404/2011 Z.z.), správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa zakotvený v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikované v Zbierke Zákonov Slovenskej republiky ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.) postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v ÚPZC a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, ţe najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je moţné účinne dosiahnuť bez reflektovania na relevantnú judikatúru ESĽP týkajúcu sa pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v citovanom znení záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa v citovanom znení štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. Podľa čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa v citovanom znení štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.
18. Podľa názoru kasačného súdu ţalovaný v súlade s vyššie uvedenými záväzkami podľa čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do ÚPZC musí zohľadniť, ţe tak ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení (v prejednávanej veci je to minimálne od 02.08.2016 do 25.11.2016, pričom je moţné reálne pripustiť domnienku, ţe zaistenie maloletých detí sťaţovateľky prebiehalo uţ v čase od 25.05.2016), navyše 12 1Szak/14/2016 v situácii, keď sťaţovateľka ako matka maloletých detí je v postavení ţiadateľa o azyl v súdnom prieskume.
19. V uvedenej súvislosti kasačný súd musí vyjadriť právny názor, ţe deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, ţe ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku.
20. Na základe vyššie uvedeného ako aj citovanej judikatúry ESĽP kasačný súd vyhodnotil dôvod kasačnej sťaţnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h/ s prihliadnutím na podmienku zakotvenú v odseku 2 citovaného ustanovenia S.s.p. za dôvodnú. 3) K nesprávnemu právnemu posúdení veci:
21. Na poslednom mieste sťaţovateľka poukazovala na dôvod kasačnej sťaţnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. ţe krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní vo veci porušil zákon tým, ţe rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra (napríklad rozsudok kasačného súdu sp.zn. 1Szak/5/2016) chápe kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu k meritu veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
22. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. V uvedenej súvislosti kasačný súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺţke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného 13 1Szak/14/2016 z najvýznamnejších práv jednotlivca, o to viac, ak ide o maloleté deti. Takýto zásah môţe byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zák. č. 404/2011 Z.z. ale predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane ustanovení relevantných medzinárodnoprávnych dokumentov (vrátane čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 6 Charty základných práv Európskej únie). Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v citovanom znení je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny v citovanom znení nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním stanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
24. Najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z.z. kasačný súd očakával od krajského súdu, ako sa v preskúmavanom rozhodnutí, najmä pri prieskume jeho relevantnej časti týkajúcej sa obmedzenia osobnej slobody maloletých detí (viď ţalobný bod uvedený krajským súdom na str. 5 odsek 3 rozsudku), vysporiada s poţiadavkou zákonodarcu, ţe zaistenie maloletých detí ako zraniteľných osôb musí byť obmedzené na čo najkratší čas. Uvedenému sa však krajský súd, ako správne sťaţovateľka v kasačnej sťaţnosti namietala, t.j. k správnosti právneho posúdenia veci, tým je nutné myslieť aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z.z. na prejednávanú vec, vôbec nevenoval, pričom zo všetkých vyššie zmienených právnych dokumentov podľa kasačného súdu vyplýva zákaz svojvoľného zbavenia či obmedzenia osobnej slobody.
25. Vzhľadom na citované právne názory a v súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil tak 14 1Szak/14/2016 závaţné a hrubé nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ktoré ho viedli k záveru o nutnosti z tohto dôvodu zmeniť napadnutý rozsudok. Preto tento dôvod kasačnej sťaţnosti vyhodnotil ako relevantný. Navyše pozornosti kasačného súdu neuniklo, ţe krajský súd opomenul naplniť ustanovenie § 139 ods. 5 S.s.p., avšak táto vada nemá zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V.
26. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

1. Vzhľadom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia kasačný súd rozhodol o bezodkladnom prepustení sťaţovateľky spolu s jej maloletými deťmi zo zaistenia v zmysle čl. 15 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo
2. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru zakotvuje povinnosť nariadiť prepustenie osoby, ktorej zaistenie bolo nezákonné. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru v citovanom znení každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. 15 1Szak/14/2016
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťaţnosti, trovy konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. októbra 2016 Ing. JUDr. Miroslav G a v a l e c PhD., v.r. predseda senátu JUDr. Igor Belko, v.r. JUDr. Elena Berthotyová PhD., v.r. člen senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová