Obsah (4)

§ 142§ 237§ 243b§ 13a

Najvyšší súd 5 Cdo 163/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. M., naposledy bytom v R., adresa na doručovanie B., zastúpeného advokátsk

§ 142ods.

1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči ţalobcovi pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), ako dovolací dôvod uviedol aj ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci súdom). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, ţe okresný súd nesprávne zaprotokoloval jeho prednesy počas pojednávaní konaných dňa

1. februára 2013 a
2. apríla 2013, pričom túto skutočnosť nemohol namietať počas protokolácie a ani následne z dôvodu značne sťaţených ţivotných podmienok, v ktorých sa po vyprataní bytu ocitol. Špecifikoval otázky, ktoré na pojednávaní poloţil a neboli zaprotokolované. Skutočnosti, ktoré v priebehu týchto pojednávaní uviedol a nestali sa obsahom zápisníc, neboli súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom zohľadnené, v dôsledku čoho nebolo správne ani právne posúdenie veci súdom. Bol toho názoru, ţe v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí a opätovného prejednania ţaloby za účasti svojho právneho zástupcu bude garantované, ţe všetky jeho hmotné a procesné práva budú riadne uplatnené a bude o nich spravodlivo a presvedčivo rozhodnuté. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu. Ţalovaný k podanému dovolaniu uviedol, ţe napadnuté rozhodnutia sú správne a netrpia ţiadnou vecnou ani procesnou vadou. Tvrdenia ţalobcu o nesprávnej protokolácii jeho prednesov počas pojednávaní na okresnom súde označil ako nepravdivé. Podľa jeho názoru je ţalobca dobre zorientovaný, má však utkvelú predstavu, ţe mu bolo ublíţené a za tejto situácie sa mu určité skutočnosti ťaţko vysvetľujú. Ţalovaný svoje tvrdenia doloţil 4 5 Cdo 163/2015 listinnými dokladmi, na základe ktorých jeho právny zástupca kládol ţalobcovi otázky a ţalobca na ne odpovedal, pričom hovoril aj iné veci bez toho, aby mu boli kladené otázky a súd celý tento jeho prednes protokoloval. Vzhľadom na neexistenciu dovolacieho dôvodu, navrhol dovolanie zamietnuť a zaviazať ţalobcu na náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobca sa následne vyjadril k stanovisku ţalovaného podaním zo
3. februára 2015 a zaoberal sa skutkovou a právnou argumentáciou vo vzťahu k vyprataniu bytu a neprideleniu bytovej náhrady ţalovaným, ktorého konanie označil za rozporné s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
4. januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
5. V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok dovolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. 5 5 Cdo 163/2015 Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobca v dovolaní výslovne namietal vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa 6 5 Cdo 163/2015 k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil ţiadne porušenie procesných predpisov zo strany súdov niţšieho stupňa, ktorým by došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Ţalobca mal v konaní zachované všetky vyššie uvedené procesné oprávnenia a súd mu vytvoril priestor pre ich realizáciu. K poznámke ţalobcu, ţe za účasti svojho právneho zástupcu (ustanovený ţalobcovi Centrom právnej pomoci pre dovolacie konanie) bude garantované, ţe jeho hmotné a procesné práva budú v novom konaní riadne uplatnené, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe občiansky súdny poriadok nestanovuje podmienku povinného právneho zastúpenia v civilnom súdnom konaní (s výnimkou dovolacieho konania), a preto je na účastníkovi, či v konaní bude vystupovať sám alebo si zvolí právneho zástupcu. Skutočnosť, ţe účastník nemá v konaní právneho zástupcu neznamená, ţe súd v konaní nebude postupovať spravodlivo a zákonne. Z hmotnoprávneho hľadiska je občianske súdne konanie ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), ktorá znamená, ţe právna kvalifikácia ţalobného nároku (prípadne obrany) je vecou súdu, účastník má len povinnosť tvrdenia, t.j. musí uviesť skutkové okolnosti veci, nie je však povinný svoj nárok alebo obranu právne kvalifikovať. Z tohto pohľadu teda nemohol byť ţalobca ţiadnym spôsobom znevýhodnený, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ ide o procesnú stránku veci v zmysle občianskeho súdneho poriadku ak účastník nemá právneho zástupcu, je tu zakotvená poučovacia povinnosť súdu o procesných (nie však hmotnoprávnych) právach a povinnostiach účastníka (§ 5 ods. 1 O.s.p.) tak, aby nedostatok právnického vzdelania účastníka neznevýhodňoval a aby bola zabezpečená rovnosť strán v súdnom konaní (§ 18 O.s.p.). Túto poučovaciu povinnosť si súd splnil, keď ţalobcu poučil o jeho právach v predvolaní na pojednávanie, ktoré ţalobca prevzal
6. decembra 2012 (viď č.l. 63- 65 spisu), pričom ho poučil aj o moţnosti poţiadať o ustanovenie advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci podľa § 30 O.s.p. Z tohto dôvodu ani zlá finančná situácia ţalobcovi nebránila, aby poţiadal o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (o čom bol súdom riadne poučený), bolo teda len na jeho rozhodnutí, či túto moţnosť vyuţije, alebo sa rozhodne 7 5 Cdo 163/2015 v konaní vystupovať bez právneho zástupcu. Samotná okolnosť, ţe ţalobca v konaní pred súdmi niţšieho stupňa nemal právneho zástupcu (hoci v dovolacom konaní právneho zástupcu má), neznamená, ţe nemal moţnosť riadne uplatňovať alebo brániť svoje práva. Napokon z obsahu spisu vyplýva pravý opak a teda ţe ţalobca v priebehu celého konania svojimi úkonmi, či uţ v priebehu pojednávaní, ako aj podaním odvolania, dovolania, uplatňoval svoj vplyv na konanie a výsledok sporu. Neúspech ţalobcu v konaní nebol dôsledkom toho, ţe nebol právne zastúpený, ale bol daný tým, ţe sa súd nestotoţnil s jeho skutkovým a právnym posúdením veci. Do práva na spravodlivý súdny proces totiţ nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dovolateľ tvrdil, ţe k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo v dôsledku toho, ţe okresný súd nesprávne zaprotokoloval, resp. nezaprotokoloval jeho prednesy počas pojednávaní konaných dňa
7. februára 2013 a
8. apríla 2013, pričom z dôvodu svojej ťaţivej sociálnej situácie nemohol túto skutočnosť namietať počas protokolácie. Povinnosť súdu spísať o ním vykonaných úkonoch zápisnicu upravuje ustanovenie § 40 O.s.p., ktoré rámcovo určuje aj jej obsahové náleţitosti. Podrobnejšia právna úprava spisovania zápisnice je obsiahnutá v ustanoveniach vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy (ďalej len „vyhláška“). Súdom vyhotovená zápisnica je verejnou listinou, súčasťou obsahu spisu a musí obsahovať náleţitosti vymedzené v § 52 aţ 57 vyhlášky, ktoré sa odlišujú podľa toho, o akú zápisnicu ide. Zápisnica o pojednávaní, ktorá obsahuje zákonom stanovené náleţitosti (§ 40 O.s.p.), ktorú skutočnosť ţalobca nenamietal, je verejnou listinou podľa § 134 O.s.p. Obsah zápisnice môţe predseda senátu alebo samosudca meniť spôsobom uvedeným v § 40 ods. 3 O.s.p., ak pozitívne rozhodne o návrhoch na jej doplnenie alebo vyhovie námietkam proti jej zneniu. Kaţdá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovie, musí byť v zápisnici uvedená. Účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, je povinný svoje tvrdenia preukázať, dôkazné bremeno spočíva na ňom (pozri IV. ÚS 682/2000). 8 5 Cdo 163/2015 Podľa obsahu zápisníc súdu z pojednávania zo dňa
9. februára 2013 (č.l. 71 aţ 76 spisu) a dňa
10. apríla 2013 (č.l. 124 aţ 126 spisu) ţalobca na pojednávaní nevzniesol ţiadne námietky proti zneniu zápisnice, ktorým by súd nevyhovel. Dôkaz opaku ţalobca v dovolaní nepredloţil, jeho námietky tak ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Zo zaznamenaného priebehu pojednávania vyplýva, ţe ţalobca bol v konaní vypočutý a mal moţnosť klásť otázky ţalovanému, ako aj vyjadriť sa k jeho výpovedi. Z obsahu dovolania nie je zrejmé, akým spôsobom ţalobcovi bránila jeho nepriaznivá sociálna situácia v tom, aby mohol namietať protokoláciu zápisnice, keď svoje námietky bol následne schopný formulovať v rámci odvolania. Ţalobca svoje výhrady voči zneniu zápisnice uviedol aţ v rámci odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom ich (ne)relevancia na výsledok konania uţ bola podrobená odvolaciemu prieskumu a odvolacím súdom zohľadnená pri rozhodovaní vo veci samej (viď str. 4 posledný odsek odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Dovolací súd vo všeobecnosti poznamenáva, ţe pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu zápisnice o pojednávaní opodstatnené (a prípadne súdmi inak vyhodnotené pri rozhodovaní vo veci samej), bez ďalšieho by nesprávnosti v zápisnici súdu sami osebe neboli spôsobilé zaloţiť vadu konania na ktorú dopadá § 237 písm. f/ O.s.p.; v takom prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadu konania vedúcou k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá síce je relevantným dovolacím dôvodom avšak len v procesne prípustnom dovolaní, čo nie je prípad tejto prejednávanej veci. Na základe uvedeného nebola argumentácia ţalobcu o existencii vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodná a jeho dovolanie preto nie je z tohto dôvodu procesne prípustné. V súvislosti s námietkou nesprávnej protokolácie počas pojednávaní pred okresným súdom, ţalobca tvrdil, ţe v dôsledku tejto okolnosti súdy nezohľadnili tie skutočnosti, ktoré v priebehu konania uviedol, čo malo za následok nesprávne skutkové a právne posúdenie veci. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. samotné neúplne zistenie skutkového stavu veci, či nesprávnosť skutkových zistení, bez ďalšieho nepatrí pod ţiaden z dovolacích dôvodov a nemôţe byť predmetom dovolacieho prieskumu. Uvedené vyplýva z toho, ţe dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní 9 5 Cdo 163/2015 o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Z ustanovenia § 132 O.s.p. vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 aţ 5 O.s.p). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Pokiaľ ţalobca dovolanie zdôvodnil aj nesprávnym právnym posúdením veci, treba uviesť, ţe ide síce o relevantný dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Preto aj keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, najvyšší súd dovolanie ţalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/

§ 243bods.

5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení 10 5 Cdo 163/2015 s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému (do rúk jeho právneho zástupcu – § 149 ods. 1 O.s.p.) trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu z 10. decembra 2014 v sume 625,73 € (podľa § 1 ods. 3, 10 ods. 1

§ 13aods.

1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), reţijného paušálu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH z týchto súm 126,75 €, teda spolu sumu 760,52 €, do troch dní. Za úkon prevzatie veci dovolací súd náhradu trov nepriznal, pretoţe právny zástupca zastupoval ţalovaného aj v základnom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová