Obsah (10)

§ 442§ 517§ 142§ 220§ 224§ 243c§ 103§ 104§ 241§ 243b

Najvyšší súd 5 Cdo 142/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu CAREL, s.r.o., so sídlom v Trnave, Sládkovičova 33, IČO: 34 105 808, proti ţ

§ 442ods.

1 Občianskeho zákonníka, pričom ţalovaná suma predstavovala stratu ušlého zisku ţalobcu za poisťovňou neuznaných 131 dní práceneschopnosti vodiča J. Š. (ţalobca odvodzoval ušlý zisk od dĺţky práceneschopnosti vodiča). Mal za to, ţe ušlý zisk nie je 2 5 Cdo 142/2014 moţné odôvodňovať len dĺţkou práceneschopnosti vodiča - odborného pracovníka, podstatou ušlého zisku je aj ujma spočívajúca v tom, ţe poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoţenie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody. Ušlý zisk sa preto vzťahuje na veci a nie na zdravie. Súd prvého stupňa sa v dôsledku ustáleného záveru vysloveného odvolacím súdom v predmetnej veci zaoberal dĺţkou doby odo dňa vzniku škody do dňa vyplatenia skutočnej škody prináleţiacej ţalobcovi, a to škody za motorové vozidlo, ktorá vznikla ţalobcovi na viacnákladoch lízingu. Medzi účastníkmi nebola sporná výška ušlého zisku stanovená znalcom v sume 129,46 €/deň (3 901 Sk/deň). K vzniku škody u ţalobcu došlo 12. novembra 1998 a poisťovňa mu preukázateľne hradila aţ 25. apríla 2000, teda po 366 pracovných dňoch. Ţalobca si však uplatnil ušlý zisk len za 131 pracovných dní, ktorý súd priznal v ţalovanej sume (131 dní x 3901 Sk = 511 031 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 16 963,12 €). Dospel k záveru, ţe ţalobca ţiadal oprávnene aj úrok z omeškania

§ 517ods.

2 Občianskeho zákonníka, preto mu ho priznal vo výške 17,6 % ročne od 7. mája 1999, odkedy ho ţalobca poţadoval, t.j. od vydania likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisťovňou. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Trnave rozsudkom (v poradí druhým) z

1. októbra 2011 sp.zn. 10 Co 306/2010 na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania v sume 1 039,41 € a ţalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 1 216,97 € do 3 dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len moţnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti. Po doplnení dokazovania na súde prvého stupňa i na odvolacom súde, odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca ţiadal zaviazať ţalovaných na náhradu škody titulom ušlého zisku, o škode, jej výške a o tom, kto za škodu zodpovedá sa ţalobca dozvedel najneskôr dňa
2. decembra 1999 (on sám uvádzal uţ deň
3. mája 1999), keďţe listom z
4. decembra 1999 ţiadal ţalovaného 2/ ako poisťovateľa ţalovaného 1/ 3 5 Cdo 142/2014 o náhradu škody v sume 541 056 Sk titulom ušlého zisku. S poukazom na znenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto začala dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúť dňa
5. decembra 1999 a uplynula 8.decembra 2001, ţaloba však bola podaná aţ dňa
6. apríla 2002, teda po uplynutí premlčacej doby. Mal za to, ţe námietka premlčania vznesená ţalovanými bola vznesená dôvodne a nárok ţalobcu mu nebolo moţné v dôsledku uplatnenej námietky premlčania priznať. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

§ 220O.s.p.

zmenil a ţalobu zamietol. Odvolací súd sa s ostatnými dôvodmi namietanými odvolateľmi (ţalovanými) uţ nezaoberal. O trovách celého konania rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok Okresného súdu Senica z

1. mája 2010 č.k. 6 C 54/2002-
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania. V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náleţitosti

odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloţí súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.). Zmyslom a účelom inštitútu obligatórneho zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní je poskytnúť dovolateľovi kvalifikovanú právnu pomoc v záujme 4 5 Cdo 142/2014 efektívnej a účinnej ochrany jeho práv, v súvislosti s jeho oprávnením podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom dovolacieho konania sú spravidla obzvlášť závaţné a zloţité odborné právne otázky, ktorých kvalifikované odborné zvládnutie je v príčinnej súvislosti so záväzkom na zabezpečenie efektívnej obhajoby účastníka.

§ 243cO.s.p.

pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 aţ 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

§ 103O.s.p.

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Okresný súd Senica výzvou zo

1. februára 2012 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 2 035,50 € v lehote 10 dní od jej doručenia a zároveň ho poučil, ţe ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Okresný súd Senica prípisom z
2. februára 2012 oznámil ţalobcovi, ţe jeho dovolanie doručené Okresnému súdu Senica dňa 2.februára 2012 neobsahuje náleţitosti

§ 241ods.

1 O.s.p., najmä nie je splnená podmienka povinného zastúpenia na dovolacie konanie a zároveň ho vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaslal súdu plnú moc udelenú advokátovi zvolenému na jeho zastupovanie v predmetnom dovolacom konaní. Obe výzvy ţalobca prevzal

1. marca
2. Ţalobca podaním z
3. februára 2012 oznámil súdu, ţe „Firma peniaze nemá, je udrţovaná len vzhľadom na tento spor. Dôvodom tohto stavu sú nesprávne rozhodnutia niektorých sudcov. Ako som sa informoval u advokátov v Trnave, toto dovolanie proti KS 5 5 Cdo 142/2014 v Trnave nechcú zobrať. Poţiadam ešte o zastupovanie iných advokátov, prípadne i Kanceláriu poisťovateľov“. Okresný súd Senica uznesením z
4. apríla 2012 č.k. 6 C 54/2002-319 dovolacie konanie zastavil a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, ţe ţalobca napriek výzve súdu a poučeniu o zastavení dovolacieho konania súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu (zároveň poţiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov) uznesením z
5. mája 2013 sp.zn. 9 Co 160/2012 ţalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Mal za to, ţe majetkové pomery ţalobcu odôvodňujú priznanie od súdnych poplatkov, nakoľko predmetná spoločnosť nemá ţiaden majetok, má len jednu pohľadávku, a to uplatnenú v tomto konaní, nevykonáva uţ podnikateľskú činnosť a má záväzky voči svojmu štatutárnemu orgánu. Krajský súd v Trnave uznesením z
6. júna 2013 sp.zn. 9 Co 160/2012 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd v priebehu odvolacieho konania priznal ţalobcovi úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, dôsledkom čoho je zánik jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, zanikol dôvod, pre ktorý bolo dovolacie konanie zastavené. Okresný súd Senica (po vrátení spisu Najvyšším súdom Slovenskej republiky) uznesením zo 16.decembra 2013 č.k. 6 C 54/2002- 348 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje dovolanie a predloţil súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Zároveň ho v zmysle § 30 druhá veta O.s.p. v znení účinnom od
7. januára 2012 poučil o moţnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci, ako aj o tom, ţe ak v stanovenej lehote poţadované plnomocenstvo nepredloţí, a ani neoznámi a nedoloţí, ţe poţiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci (zastupovanie advokátom v dovolacom konaní), dovolací súd konanie o jeho dovolaní zastaví. Ţalobca prípisom z
8. januára 2014 súdu oznámil, ţe rozhodnutie súdu splnil a poţiadal o pomoc Centrum právnej pomoci, kanceláriu Hlohovec. K prípisu pripojil vyjadrenie Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec z
9. januára 2014, z ktorého 6 5 Cdo 142/2014 vyplýva, ţe konateľ ţalobcu navštívil kanceláriu Centra právnej pomoci a bola mu poskytnutá základná právna rada týkajúca sa náleţitostí dovolania. Nie je však moţné, aby ţalobca podal ţiadosť o poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci, nakoľko to neumoţňuje zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

ustanovenia § 3 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 327/2005 Z.z. za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám. Keďţe ţalobca je právnickou osobou, nie je moţné, aby mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát na zastupovanie v dovolacom konaní prostredníctvom Centra právnej pomoci. Potvrdenie bolo vydané na ţiadosť konateľa ţalobcu. Okresný súd Senica prípisom z

1. februára 2014, vzhľadom na stanovisko Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec z
2. januára 2014, vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy predloţil súdu plnomocenstvo na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, k čomu bol vyzvaný uznesením Okresného súdu Senica zo
3. decembra 2013 č.k. 6 C 54/2002-
4. Podaním zo
5. marca 2014 ţalobca na výzvu súdu oznámil, ţe poţiadavku súdu nemôţe splniť; ţiadal o pomoc viacerých právnikov, avšak títo jeho zastupovanie odmietli. Poznamenal, ţe táto situácia nastala i vinou súdu, ktorý nedokázal správne v danej veci rozhodnúť 12 rokov. Vzhľadom na danú skutočnosť musí konať a ţalobcu zastupovať i v dovolacom konaní konateľ spoločnosti. Keďţe napriek poskytnutému poučeniu ţalobca nepredloţil súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, ako právnickej osobe mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci (§ 3 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov) a právnické vzdelanie nemá ani konateľ spoločnosti, konajúci za ţalobcu ako štatutárny orgán, nedostatok zastúpenia dovolateľa zostal do rozhodnutia dovolacieho súdu neodstránený. Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom

§ 241ods.

1 druhej vety O.s.p. je síce odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pokiaľ však dovolateľ napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní a výzve

§ 241ods.

4 O.s.p. uvedený procesný nedostatok neodstránil (nepredloţil plnomocenstvo pre advokáta 7 5 Cdo 142/2014 na zastupovanie v dovolacom konaní), tak svojim procesným postupom spôsobil, ţe v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je moţné pokračovať a dovolacie konanie treba zastaviť

§ 243cO.s.p.

v spojení s § 104 ods. 2 O.s.p. So zreteľom na nerešpektovanie výzvy na predloţenie plnomocenstva okresného súdu z

1. februára 2012,
2. decembra 2013,
3. februára 2014 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom poţadovaných náleţitostí dovolania konanie o dovolaní ţalobcu zastaviť, pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová