442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka týchto inţinierskych sietí, právo uloţenia, uţívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inţinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. - výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra „C", druh pozemku: zastavané plochy 2 5 Cdo 410/2013 a nádvoria, o výmere 1500 m²) zapísaná na LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra G., k.ú. G.. Ţalobkyňu zaviazal uhradiť v prospech ţalovaných 1/ aţ 4/ finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka inţinierskych sietí, ako aj v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál- Admin. výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra: „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. X. vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra G., katastrálne územie G., kaţdému sumu 738 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 385,23 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobkyňa má právo sa pripojiť na najbliţší verejný vodovod, verejný plynovod a elektrický rozvod, ktoré sa nachádzajú na susedných pozemkoch, pričom trasy kadiaľ má dôjsť k napojeniu uţ existujúcich inţinierskych sietí určili vo svojich rozhodnutiach orgány, ktoré ich spravujú. Stavba inţinierskych sietí bola zrealizovaná na cudzom pozemku, a preto súd na vec aplikoval ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka . Súčasne na vec analogicky (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) aplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, ţe zriadenie vecného bremena nebude obmedzovať vlastnícke práva ţalovaných ale pozemky zhodnotí, preto rozhodol tak, ţe vecné bremeno zriadil v súlade so ţalobným návrhom. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2009 RNDr. F. B., predloţeného ţalobkyňou. Zdôraznil, ţe suma náhrady, ktorú ţalobkyňa zaplatí za zriadenie vecného bremena, je niekoľkonásobne vyššia ako bola určená týmto znaleckým posudkom. Ţalovaný 1/, 2/, 3/ s výškou tejto náhrady súhlasili. Ţalovaný 4/ poţadoval podstatne vyššiu sumu, ktorej výšku však ţiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nenavrhol ţiadny dôkaz, o ktorý by oprel svoj návrh. Keďţe ţiaden z účastníkov nenavrhoval ďalšie dokazovanie, súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. a priznal úspešnej ţalobkyni náhradu trov konania proti ţalovanému 4/, ktorý v konaní nebol úspešný a ktorý svojím správaním celý súdny spor zapríčinil. 3 5 Cdo 410/2013 Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. januára 2013 sp.zn. 23Co 310/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol, ţalovaným 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania nepriznal a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 402 € a z titulu iných trov 163,78 € na účet právneho zástupcu ţalovaného 4/ do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd uviedol, ţe na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je potrebné aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Výlučnú aktívnu legitimáciu pre podanie návrhu na vysporiadanie týchto pomerov v zmysle citovaného ustanovenia má však len vlastník pozemku. Stavebníkovi táto legitimácia neprislúcha ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov
odseku 3 tohto ustanovenia. Pokiaľ teda ţalobkyňa odôvodnila svoju ţalobu ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemá k tomu aktívnu vecnú legitimáciu. Keďţe ţalobkyňa ţiadala súd o zriadenie vecného bremena, mal sa súd prvého stupňa zaoberať len existenciou zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena. V zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je moţné zriadiť len vecné bremeno cesty, vecné bremeno s iným obsahom nie je moţné zriadiť, a to ani za pouţitia analógie. Je tomu tak preto, ţe rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym a pred jeho vydaním tu nie je hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo moţné posúdiť analogicky. Súčasne takéto rozhodnutie zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov konania tak, ţe zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti účastníkov, pričom k takémuto zásahu môţe dôjsť len na základe výslovného ustanovenia zákona. Z týchto dôvodov nepovaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, a preto ho v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalovanému 4/ priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ostatným ţalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ju neuplatnili. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“). Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p., ako dovolací dôvod uviedla § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Odňatie moţnosti konať videla dovolateľka v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého odôvodnenie nepovaţovala za postačujúce. Odvolací súd sa
jej názoru nevyjadril k jej 4 5 Cdo 410/2013 argumentom a nezdôvodnil svoj právny názor o absencii aktívnej vecnej legitimácie ţalobkyne a ani k nemoţnosti aplikácie ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie otázky jej aktívnej legitimácie v konaní o návrhu
3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, ţe práve citované ustanovenie je jednou z moţností zabránenia prílišnej tvrdosti odsekov 1, 2 tohto ustanovenia a môţe sa ho dovolávať aj vlastník stavby. Z tohto ustanovenia pritom vyplýva viacero moţností riešenia vzniknutej situácie, najmä však moţnosť zriadenia vecného bremena za náhradu. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých tento súd zaujal názor, ţe ţalobu v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka môţe podať aj vlastník stavby. Ţalobkyňa tak v dôsledku postoja ţalovaného 4/ nemôţe uţívať nielen inţinierske siete, ale celú stavbu priemyselného areálu, ktorá má byť na ne napojená, čím dochádza k porušovaniu jej práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Za nesprávny povaţovala aj názor odvolacieho súdu o nemoţnosti aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a to z hľadiska posúdenia obsahu vecného bremena zriadeného
tohto ustanovenia, pretoţe ňou navrhovaný rozsah zriadenia vecného bremena je svojím obsahom súčasťou širšieho vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktoré je moţné v prejednávanom prípade aplikovať priamo bez pouţitia analógie. Ţalobkyňa je totiţ súčasne aj vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku, ku ktorému je priľahlý pozemok ţalovaných, pričom prístup k predmetnej stavbe nemoţno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena. Právo cesty (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonník) je potrebné vykladať nielen ako právo na prechod peši alebo pouţitím dopravných prostriedkov cez priľahlý pozemok, ale aj ako právo na prechod automatizovaným spôsobom napr. v podobe prechodu vody, plynu a elektriny cez priľahlý pozemok prostredníctvom inţinierskych sietí, za účelom zabezpečenia uţívania stavby nachádzajúcej sa na priľahlom pozemku. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí prvostupňový rozsudok alternatívne, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili. Ţalovaný 4/ k podanému dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne na rozdiel od právnej argumentácie ţalobkyne. Napadnutý rozsudok bol odôvodnený 5 5 Cdo 410/2013 riadne a dostatočne, preto nie je daný ani dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ani
2 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1.januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozsudku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami
(a/ rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát ). Dovolateľka vo svojom dovolaní nenamietala vady konania
a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolateľka výslovne namietala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom 6 5 Cdo 410/2013 chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods.1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľkou povaţovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p. Len vo výnimočných prípadoch môţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Vzhľadom na procesnú prípustnosť podaného dovolania v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p., dovolací súd preskúmal obsah spisu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, nezistil však ţiadne porušenie procesných predpisov zo strany odvolacieho súdu, ktoré by zakladalo tzv. inú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p. a ani vadu
f/ O.s.p.
2 O.s.p. v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (obsahuje 1/ opis skutkového stavu, 2/ priebeh konania, 3/ stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, 4/ výsledky vykonaného dokazovania a 5 /citáciu právnych predpisov aplikovaných na prejednávaný prípad). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil svoj právny názor o absencii aktívnej vecnej legitimácie ţalobkyne na podanie ţaloby
3 Občianskeho zákonníka (viď posledný odsek str. 6 napadnutého rozhodnutia) a vysvetlil aj nemoţnosť aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci (viď druhý odsek str. 7 napadnutého rozhodnutia). Argumentácia dovolateľky v tomto smere teda nebola dôvodná. Dovolací súd následne pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. uplatneného ţalobkyňou. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak 8 5 Cdo 410/2013 zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolacia argumentácia ţalobkyne o nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom bola zaloţená na jej právnom názore, ţe 1/ aktívnu legitimáciu v spore o zriadenie vecného bremena
3 Občianskeho zákonníka má aj stavebník, 2/ ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je priamo aplikovateľné v prejednávanej veci, pretoţe vecné bremeno spočívajúce v práve cesty
tohto ustanovenia zahŕňa aj právo prechodu inţinierskych sietí potrebných pre uţívanie priľahlého pozemku. Ad 1/
1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môţe súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, ţe stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (,,ďalej len vlastník stavby“).
2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáţe ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
3 Občianskeho zákonníka súd môţe usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tieţ zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa vzťahuje výlučne na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa povaţuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul umoţňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (rozsudok najvyššieho súdu z 23. apríla 2014 sp.zn. 6 MCdo 44/2012). To znamená, ţe pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej,, nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade sním, ale len to, či stavebník (ne)mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá ţiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyňa nemala ţiadny občianskoprávny titul na realizáciu inţinierskych sietí na pozemku ţalovaných. Pokiaľ sa ţalobkyňa v tejto súvislosti odvolávala na stavebné povolenie a územné rozhodnutie správnych orgánov, táto 9 5 Cdo 410/2013 skutočnosť je, ako uţ bolo vyššie vysvetlené, bezpredmetná vo vzťahu k posúdeniu stavby ako neoprávnenej avšak bude dôleţitá pre posúdenie jej dobromyseľnosti a okolností vzniku neoprávnenej stavby, ktoré aspekty sa prejavia v spôsobe vysporiadania pomerov medzi ňou a ţalovanými. Spor medzi účastníkmi konania teda odvolací súd správne podradil pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka“ a tieţ ,,na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, ţe aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťaţko predstaviteľné, ţe samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy aţ potom, ako súd dospeje k záveru, ţe vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou moţnou alternatívou, ktorú súd musí vţdy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov
Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďţe nikomu nemoţno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby v tomto prípade má opäť výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia moţnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu moţnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako
odseku 1, 2, za predpokladu, ţe nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môţe takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, ţe ţalobu
tohto odseku môţe podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiţ potrebné mať na zreteli, ţe tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát zdôraznil, ţe konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo 10 5 Cdo 410/2013 slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Právny štát nemôţe byť postavený na princípe ochrany poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez moţnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je moţné zostalo zachované kaţdé z nich v čo najväčšej moţnej miere a v prípade, ţe to nie je moţné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tieţ aktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by dovolací súd pripustil výklad,
ktorého by nebol vlastník stavby na podanie ţaloby
3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný, pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania ţaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka (tak, ako tomu je aj v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez akejkoľvek moţnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka pozemku nemá ţiadny nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade negatívneho postoja vlastníka pozemku) mohol byť úplne vylúčený z uţívania predmetu svojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť práva k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie a ţalobkyňu vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku ţalovaných. Dovolací súd vychádza z toho, ţe úlohou všeobecných súdov je poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Súčasne platí, ţe kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). Nepriznanie aktívnej legitimácie vlastníkovi stavby by bolo porušením jeho práva na súdnu ochranu
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým by v dôsledku toho nemohla byť odstránená spornosť vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe vlastník pozemku má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môţe podať len ţalobu v zmysle odseku 3 § 135c 11 5 Cdo 410/2013 Občianskeho zákonníka (za predpokladu, ţe ţalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáhať sa tak, aby súd svojím rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umoţňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu, ţe takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané. Záver odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o ţalobe
3 Občianskeho zákonníka a rovnako jeho názor, ţe súd nemôţe svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe citovaného ustanovenia, je preto nesprávny. Ad 2/
3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemoţno zabezpečiť inak, súd môţe na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Aplikácia citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci je úplne vylúčená, pretoţe sa vzťahuje na inú hmotnoprávnu situáciu. Predovšetkým stavba patriaca ţalobkyni (inţinierske siete) je uţ existujúca a neoprávnená, nachádzajúca sa na cudzom pozemku, ktorú situáciu rieši vyššie vyloţené ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú občianskoprávne vzťahy riešené zákonným ustanovením, niet dôvodu na aplikáciu iného ustanovenia ani na analógiu (a contrario § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka). Nebol teda ani dôvod posudzovať ţalobu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši celkom odlišnú situáciu, kedy sa vlastník oprávnenej stavby stojacej na vlastnom pozemku domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez priľahlý pozemok. I keď ţalobkyňa je vlastníčkou stavby (priemyselného areálu) a ţalovaní sú vlastníkmi priľahlého pozemku, otázky ňou nastolené vo vzťahu k ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka by prichádzali do úvahy len vtedy, ak by inţinierske siete neboli ešte vybudované. Z tohto dôvodu je dovolacia argumentácia ţalobkyne týkajúca sa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre posúdenie prejednávanej veci irelevantná a dovolací súd sa ňou nezaoberal. 12 5 Cdo 410/2013 Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. marca 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.