← Slovensko

určenie neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd 5Obdo/54/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M.M., SKP F.F.Ú., so sídlom S.., IČO: X., so sídlom kancelárie M., zas

§ 241ods.

2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolatelia boli toho názoru, že v tomto súdnom konaní mala byť uplatňovaná prísna koncentračná zásada podľa § 118a ods. 1 O. s. p.

§ 372pods.

1 O. s. p., pričom žalobca mal nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť na svoje skutkové tvrdenia navrhnúť dôkazy. V žalobe zo dňa 4 5Obdo/54/2015

  2. 2008 však absentuje nielen povinnosť tvrdenia, ale najmä povinnosť označenia dôkazov preukazujúcich naplnenie skutkovej podstaty odporovateľnosti v nej označených právnych úkonov ako úkonov ukracujúcich (§ 60 ods. 1 ZKR). Ďalej namietali, že postupom odvolacieho súdu sa im z materiálneho pohľadu odňala efektívna možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 ZKR bez toho, aby vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, pričom toto ustanovenie právneho predpisu nebolo dovtedy v konaní použité, a ani žalobca sa vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov z tohto dôvodu nedovolával, a teda nepochybne ide o prekvapivé rozhodnutie. Poukázali na kúpnu zmluvu medzi úpadcom a žalovaným 1/, ako aj na ďalšie dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že týmto úkonom došlo nie k zmenšeniu, ale naopak k navýšeniu majetku dlžníka o sumu 2 200 000,- Sk, pričom úpadca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností iba jeden mesiac a ako bolo úpadcom naložené s kúpnou cenou nemôže mať vplyv na samotný právny úkon kúpnej zmluvy. Naplnenie skutkovej podstaty podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR predpokladá, aby išlo o bezodplatný právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka, resp. právny úkon, v ktorom bola dojednaná nižšia ako obvyklá odplata. Z predmetnej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným 1/ je nepochybné, že nešlo o bezodplatný právny úkon a ani o úkon, v ktorom by bola dohodnutá kúpna cena nižšia ako cena obvyklá, ale naopak bolo preukázané, že dohodnutá kúpna cena bola vyššia ako obvyklá cena. Odvolací súd sa absolútne nevysporiadal ani s tým, že už súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, že kúpna cena nehnuteľností medzi úpadcom a žalovaným 1/ je primeraná. Boli toho názoru, že odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 58 ods. 1 ZKR nezakladá ani prípadné nezaplatenie dohodnutej odplaty. Dovolatelia ďalej namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je presvedčivé a náležite odôvodnené, nedáva odpoveď na odporovateľnosť právneho úkonu z hľadiska posúdenia časových súvislosti odporovaného právneho úkonu a relevantného konkurzného konania z hľadiska posúdenia, či právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov (57 ods. 4 ZKR), či bol právny úkon urobený počas úpadku dlžníka alebo nebol urobený počas úpadku dlžníka, či ho spôsobil a v neposlednom rade aj posúdenie primeranosti protiplnenia zo sporného právneho úkonu (§ 58 ods. 1 ZKR), pokiaľ už odvolací súd chaoticky a zmätočné posúdil nárok podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR. Namietali, že žalobca, ako správca úpadcu, nikdy neodporoval právnym úkonom úpadcu, ako úkonom bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ale iba ako úkonom ukracujúcim (§ 60 ZKR), pričom oprávnenie odporovať právnemu úkonu, s vymedzením dôvodu odporovania prislúcha, s výnimkou uvedenou 5 5Obdo/54/2015 v § 57 ods. 1 ZKR, iba správcovi a ani súd si nemôže osvojiť právo vymedziť dôvod odporovateľnosti z iných dôvodov, než z dôvodov, z ktorých ich odporuje správca. Aj vo svojom odvolaní žalobca odvolacie dôvody vymedzil s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 1 ZKR a vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov podľa § 58 ZKR sa vôbec nedomáhal. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu tzv. ukracujúceho právneho úkonu (§ 60 ods. 1 ZKR), pričom odvolací súd rozhodoval o neúčinnosti právneho bez primeraného protiplnenia (§ 58 ods. 1 ZKR) bez toho, aby došlo k zmene žaloby, rozhodoval o niečom, čo ani nebolo predmetom žaloby (§ 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.) a v návrhovom konaní zaťažil toto konanie aj inou vadou konania. Za nesprávne považovali konštatovanie odvolacieho súdu o právnej neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z
  4. 2005 z dôvodu, že boli splnené podmienky podľa § 62 ods. 2 písm. b/ ZKR, nakoľko v konaní bolo údajne preukázané, že právo z tohto odporovateľného právneho úkonu bolo nadobudnuté na základe bezodplatného právneho úkonu. K tomuto záveru nemohol odvolací súd dospieť, pokiaľ by dôsledne vyhodnotil dôkazy založené v spise, najmä potvrdenie U.U. zo dňa
  6. 2008, z ktorého vyplýva poukázanie sumy 35 500 000,- Sk žalovaným 2/ v prospech bankového účtu úpadcu. Podľa názoru žalovaných tiež neboli splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň požiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
  7. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaných 2/ a 3/ ako nedôvodné zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 115,94 eur. K námietke žalobcu o nedodržaní koncentračnej zásady podľa § 118a ods. 1 O. s. p. uviedol, že žalobca je povinný v žalobe iba označiť rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, nemá povinnosť označiť všetky skutočnosti a dôkazy, pretože v priebehu konania môžu vyjsť najavo nové skutočnosti, na ktoré je potrebné reagovať. Rozhodujúce skutočnosti a dôkazy boli nesporne označené už v žalobe a v stanovisku z
  9. 2009, podanom k vyjadreniu žalovaného 2/ k žalobe a v podaní z
  12. Na pojednávaní dňa
  14. 2009 sa Ing. F. vyjadril, že nevie, prečo nebola kúpna cena zaplatená a týmto potvrdil, že k zaplateniu nedošlo. Ustanovenie §118a ods. 1 je záväzné pre všetkých účastníkov, nielen pre žalobcu, ale aj pre žalovaných, ktorí žiadne skutočnosti neopísali a ani žiadne dôkazy nenavrhovali. Preto pri výklade, aký uvádzajú v dovolaní, nesplnili povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Vo vzťahu k námietke dovolateľov, že žaloba 6 5Obdo/54/2015 smerovala k určeniu neúčinnosti podľa § 60 ods. 1 ZKR a odvolací súd rozhodol podľa § 58 ods. 1 ZKR uviedli, že žalovaný 2/ a 3/ boli prítomní na odvolacom pojednávaní konanom
  16. 2015, kde sa mali možnosť vyjadriť k všetkým skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdením, že poskytnutím pôžičky došlo k zvýšeniu majetku úpadcu. Uviedol, že predložený dôkaz o poukázaní
  18. 000,- Sk na účet úpadcu v r. 2005 nepreukazuje, na aký účel a z akého právneho titulu boli peniaze poukázané. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že to bolo bez právneho titulu, pretože zmluva o pôžičke bola uzavretá s Ing. F.. Naviac kúpna cena bola 17 000 000,- Sk a túto mal zaplatiť žalovaný 1/. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že z tejto sumy mala byť časť na zaplatenie kúpnej ceny a vôbec nebolo preukázané, z akého dôvodu bola poukázaná na účet úpadcu. Pokiaľ ide o odôvodňovanie, že neboli splnené podmienky pre odporovateľnosť, lebo úpadca mal mať dostatočný majetok, toto nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že dovolanie podali žalovaní 2/ a 3/ (nie žalovaný 1/), sú námietky uvádzané dovolateľmi nedôvodné aj z toho dôvodu, že na ich vznesenie nie sú žalovaní oprávnení.
  19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  20. marca 2016, sp. zn. 5Obdo/54/2015, odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

rozsudkom súdu prvej inštancie.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podali včas žalovaní 2/ a 3/, zastúpení v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
  2. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7 5Obdo/54/2015
  3. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
  5. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237ods. l a § 238 O. s. p.
  6. Právny účinok podaného dovolania predo dňom účinnosti C. s. p. zostal zachovaný, preto prípustnosť dovolania dovolací súd posudzoval podľa ustanovení O. s. p.
  7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
  8. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie.
  9. Podľa § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné: proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie) vo veci samej (ods. 1), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (súdu prvej inštancie), ako odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa (súdu prvej inštancie), ktorým súd prvého stupňa (súd prvej inštancie) vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3).
  10. Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p.
  11. Dovolatelia podali dovolanie podľa § 238 ods. 1 O. s. p.

§ 241ods.

2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p., ako aj podľa § 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. ( iná vada v konaní). Namietli, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu 8 5Obdo/54/2015 je prekvapivé (z dôvodov vyššie uvedených), a že odvolací súd rozhodoval o neúčinnosti právneho bez primeraného protiplnenia (§ 58 ods. 1 ZKR) bez toho, aby došlo k zmene žaloby, pričom žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu tzv. ukracujúceho právneho úkonu (§ 60 ods. 1 ZKR), teda odvolací súd rozhodoval o niečom, čo ani nebolo predmetom žaloby (§ 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.). 15. Keďže napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. 16. Dovolanie možno odôvodniť len tým, že:

  1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p,
  2. b)konanie postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
  3. c)rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 17. Z obsahu dovolania vyplýva, že základom dovolateľmi namietaného porušenia ich práv v spore je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, nakoľko odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p., keď rozhodol s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 ZKR bez toho, aby vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, pričom toto ustanovenie právneho predpisu nebolo dovtedy v konaní použité, a ani žalobca sa vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov z tohto dôvodu nedovolával. Tým podľa dovolateľov došlo k vade konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Táto vada konania podľa novej právnej úpravy v C. s. p. zodpovedá vade podľa § 420 písm. f/ C. s. p. (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). 18. O nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu ide vtedy, ak sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie. 19. Zabrániť vydávaniu „nepredvídateľných“ rozhodnutí malo (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého mal odvolací súd postupovať vtedy, keď dospel k záveru, že sa na vec podľa jeho názoru vzťahuje iný, dovtedy pri rozhodovaní nepoužitý právny predpis alebo iné ustanovenie právneho predpisu (paragraf alebo odsek), ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvej inštancie nebolo použité, avšak bolo pre rozhodnutie vo veci určujúce (určujúci). Aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku. Uvedené 9 5Obdo/54/2015 znamená, že uplatnený nárok odvolací súd mieni posúdiť podľa úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia. V takom prípade, musí vyzvať strany sporu, aby sa k možnej aplikácii nového právneho predpisu, či ustanovenia, vyjadrili, inak dôjde k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (podľa znenia O. s. p. - k odňatiu práva konať pred súdom). 20. Vo vzťahu k prekvapivým rozhodnutiam existuje ustálená judikatúra najvyššieho súdu a ústavného súdu. Pokiaľ odvolací súd nevyzval strany sporu v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (R 33/2011, obdobne aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 76/2014, sp. zn. 4Cdo 299/2014, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 541/2011). 21. Podľa dovolateľov má byť týmto „novým“ ustanovením ustanovenie § 58 ods. 1 ZKR. 22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd aplikoval na svoje rozhodnutie ustanovenie § 58 ods. 1 ZKR, pričom toto zákonné ustanovenie bolo pre odvolací súd rozhodujúce. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo toto ustanovenie pri rozhodovaní použité, pričom súd prvej inštancie vec rozhodoval podľa § 57 ods. 1, 3, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 3 ZKR (zákona o konkurze a reštrukturalizácii). 23. Tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ na inom zákonnom ustanovení než súd prvej inštancie bez toho, aby primerane použil postup podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal dovolateľom možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (teda bol naplnený dovolací dôvod i podľa § 420 písm. f/ C. s. p.). 24. Toto pochybenie odvolacieho súdu je o to výraznejšie, že v rámci odvolacieho konania nariadil pojednávanie, avšak nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia § 118 ods. 2 a ods. 4 O. s. p.

§ 211ods.

2, § 215 O. s. p., ktoré boli účinné v čase konania a rozhodovania odvolacieho súdu. 10 5Obdo/54/2015

  1. Pri nariadení pojednávania na odvolacom súde podľa O. s. p. v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, sa malo postupovať primerane podľa ustanovení O. s. p. upravujúcich konanie na súde prvej inštancie.
  2. V zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov (strán sporu) je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci (strany sporu) navrhli.
  3. Postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predstavuje dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí. Účastníci konania (strany sporu) tak majú možnosť reagovať na právny názor súdu tak, že sa pokúsia tento predbežný právny názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami podporiť. Účelom tohto ustanovenia je aj to, že má zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci (strany sporu) majú pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
  4. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., ku ktorému došlo vo veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu (obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/18/2010).
  5. Zároveň podľa § 118 ods. 4 O. s. p. je súd (aj odvolací) povinný pred skončením pojednávania vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
  6. Ak odvolací súd na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie a už pred nariadením pojednávania nevytvoril stranám sporu priestor v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., je povinnosťou odvolacieho súdu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej oboznámiť strany sporu s jeho právnym posúdením veci a následne je povinný im umožniť vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. Pokiaľ odvolací súd takto nepostupuje, znemožňuje tým stranám sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré im 11 5Obdo/54/2015 zákon priznáva a zakladá to dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( § 420 písm. f/ C. s. p.).
  7. Obsah zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde (č. l. 961 spisu) nedáva podklad pre záver, že odvolací súd dôsledne postupoval podľa vyššie uvedeného. Mal pritom povinnosť oboznámiť strany sporu na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným právnym názorom súdu na rozhodovanú vec, a zároveň im umožniť vyjadriť sa k právnej stránke veci. Zo zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde síce vyplýva, že prítomné strany sporu mali možnosť vyjadriť sa k rozhodovanej veci, avšak nevyplýva, že by ich odvolací súd oboznámil s iným právnym posúdením veci a vytvoril im možnosť zaujať k tomuto právnemu posúdeniu stanovisko. Taktiež zo zápisnice nevyplýva (okrem čítania časti zmluvy zo dňa
  9. 2007 – odseku II), aké dokazovanie „niektorými listinnými dôkazmi už obsiahnutými v spise“ (citácia z rozsudku odvolacieho súdu na str. 9) odvolací súd zopakoval a ako dokazovanie pre svoje zmeňujúce rozhodnutie doplnil, keď v rozsudku uzavrel, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci. Tento postup má za následok, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nečakané a prekvapivé.
  10. Vzhľadom na to, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (teraz § 420 C. s. p.), dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p.).
  11. K ďalším dôvodom dovolania dovolací súd uvádza, že pre rozhodnutie súdu o žalobe na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu (podľa § 60 ZKR) sú rozhodujúce iné skutkové a právne okolnosti, ako o žalobe na odporovanie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia (podľa § 58 ZKR). Jednou z nich je okolnosť, že kým pri právnych úkonoch uvedených v skutkovej podstate podľa § 58 ZKR sa úmysel dlžníka alebo druhej strany ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov nevyžaduje, pri úkonoch podľa § 60 ZKR sa musí takýto úmysel preukázať, ako aj skutočnosť, že druhej strane právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy (ak nejde o situáciu uvedenú v § 60 ods. 2 ZKR – právny úkon v prospech spriaznenej osoby - pri ktorej je však možné preukázať opak). Skutočnosti zodpovedajúce skutkovej podstate 12 5Obdo/54/2015 uvedenej v § 58 ZKR neboli predmetom žaloby a žalobca v priebehu konania nepodal návrh na zmenu žaloby spočívajúcej v podstatnej zmene alebo doplnení rozhodujúcich skutočností tejto skutkovej podstaty. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 79 ods. 1 O. s. p.) je podstatnou náležitosťou každej žaloby, pričom právna kvalifikácia žalobcom predneseného skutkového stavu je vecou súdu. Ak chce žalobca rozhodujúce skutočnosti meniť, dopĺňať, zužovať, či rozširovať, pôjde vždy o zmenu žaloby. Možno teda prisvedčiť dovolateľom, že odvolací súd v tomto prípade rozhodoval o niečom, čo nebolo predmetom žaloby. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť dovolateľom aj v tvrdení, že v predmetnom spore platil aj zákonný koncentračný princíp (§ 118a O. s. p.

ust. § 372p ods. 1 O. s. p.). Ten znamená, že strana v spore je povinná tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť rozhodujúce dôkazy, v danom prípade ohľadom celého predmetu konania, do určitého procesného štádia určeného v § 118a O. s. p. (do skončenia prvého pojednávania) s následkom tzv. procesnej preklúzie (nemožnosti uplatnenia). O tejto koncentrácii a jej dôsledkom musia byť strany sporu poučené najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie (v predmetnom spore na č. l. 109).

  1. Pochybenie odvolacieho súdu uvedené v odseku
  2. nebolo zhojené tým, že dovolatelia boli prítomní na pojednávaní dňa
  4. 2015, keďže na tomto pojednávaní neboli odvolacím súdom oboznámení o tom, že predmetom konania je posúdenie naplnenia skutkovej podstaty podľa § 58 ods. 1 ZKR pre vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa
  6. 2015 a následne podľa § 62 ods. 2 písm. b/ ZKV aj Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
  8. 2005 a Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa
  10. 2007 a ani nedošlo zo strany žalobcu k zmene žaloby v tomto rozsahu.
  11. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa nezaoberal všetkými dôvodmi odporovateľnosti, pokiaľ ide o ust. § 60 ods. 1, 2 ZKR, ako aj pokiaľ ide o ust. § 62 ods. 2 ZKR – teda vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, pretože nebol podľa jeho názoru splnený základný predpoklad úspešného odporovania právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR. Následne odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel s poukazom na naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 58 ods. 1 ZKR vo vzťahu k žalovanému 1/ (hoci, ako už bolo uvedené, v konaní pred súdom prvej inštancie toto ustanovenie nebolo použité, ani sa neviedlo dokazovanie k otázke naplnenia tejto skutkovej podstaty) a podľa § 62 ods. 2 ZKR aj vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, avšak riadne nedoplnil a ani nezopakoval 13 5Obdo/54/2015 (§ 213 ods. 3, 4 O. s. p.) dokazovanie k záveru o splnení všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu , ktorého účastníkom bol žalovaný 1/ a podmienok odporovateľnosti uvedených v § 62 ods. 2 ZKR právnych úkonov, ktorých účastníkmi boli žalovaní 2/ a 3/.
  12. Uvedené vady odvolacieho konania sú vadami podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (§ 420 písm. f/ C. s. p.) a sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
  13. K tvrdeniu žalobcu uvedeného vo vyjadrení k dovolaniu, že námietky voči neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 1/ mohol vznášať iba žalovaný 1/, ktorý však dovolanie nepodal, dovolací súd uvádza, že pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti podľa § 62 ods. 2 ZKR musí byť splnená aj jedna zo základných podmienok, a to, že ďalšie právo bolo zriadené na základe práva z odporovateľného právneho úkonu. Odporovacie právo sa preto musí uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až k predchodcovi , ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Výroky
  14. a
  15. sú v tomto rozsahu závislé od výroku 1., nakoľko v ňom je rozhodnuté o jednej z podmienok odporovateľnosti právnych úkonov uvedených vo výrokoch
  16. a
  17. (§ 243c O. s. p., § 212 ods. 2, § 206 ods. 1, 2 O. s. p.). Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd prvej inštancie žalobu zamietol, práve z dôvodu, že nebolo zistené splnenie základného predpokladu úspešného odporovania právneho úkonu. Odvolací súd na základe konania s vadami uvedenými vyššie tento záver zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaným 2/ a 3/ teda patrili vznesené dovolacie námietky a dovolací súd pre zistené vady odvolacieho konania musel zrušiť rozsudok odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch.
  18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie alebo odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). V novom rozhodnutí sa odvolací súd bude riadiť právne záväzným názorom dovolacieho súdu a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom uvedeným v § 393 ods. 2 C. s. p.
  19. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 14 5Obdo/54/2015
  20. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. septembra 2016 JUDr. Lenka Praženková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.