Obsah (11)

§ 237§ 241§ 118§ 157§ 236§ 239§ 109§ 7§ 48§ 45§ 447

Najvyšší súd 5Obdo/54/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: O., a.s., so sídlom M., IČO: X., zastúpeného K., s. r. o., so sídlom U., IČO

názoru odvolacieho súdu mohlo spôsobiť neprimeraný a nevyváţený zásah do jeho práv.

1. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil tým, ţe súd prvej inštancie ako aj odvolací súd odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
2. Poukázal na to, ţe návrhom sa ţalobca domáha poskytnutia predbeţnej ochrany v spore, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania. Tento spor je

opisu rozhodujúcich skutočností obsiahnutého v návrhu súkromnoprávnym sporom z nekalej súťaţe. Naplnenie jednotlivých znakov namietaného nekalosúťaţného konania ţalobca podrobne zdôvodnil v čl. III návrhu. Spor z nekalej súťaţe

výslovnej zákonnej úpravy spadá do právomoci súdov (§ 53 a nasl. Obchodného zákonníka; napr. aj § 118a O. s. p.). Iný záver je pre zjavný rozpor so zákonnou úpravou nesprávny. Ďalej uviedol, ţe úrad, ktorému má byť vec

výrokov o zastavení konania postúpená, nie je orgánom oprávneným posudzovať spor medzi účastníkmi opísaný v návrhu. Ako „národný regulátor“ a „cenový orgán“ v oblasti elektronických komunikácii (§ 6 ods. 3 ZEK) úrad posudzuje výlučne otázky súvisiace 4 5Obdo/54/2016 s reguláciou odvetvia a plnením verejnoprávnych povinnosti regulovaných subjektov. Ţiadne ustanovenie zákona (ZEK ani iného) nepriznáva úradu právomoc posudzovať postupy a úkony súkromnoprávnych subjektov a ich dopadov na súkromnoprávne vzťahy. V prejednávanej veci nie je úrad oprávnený napr. posúdiť, či sú naplnené ţalobcom namietané znaky nekalosúťaţného konania ţalovaného, či ţalobcovi z neho hrozí alebo vznikne škoda a pod. Ţalobcovi nemôţe poskytnúť v tomto smere ţiadnu ochranu. Taká právomoc mu nevyplýva z § 77 ZEK, ani z ďalších ustanovení ZEK, príp. iného zákona. Štátne orgány pritom môţu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V slovenskom právnom poriadku niet predpisu, na základe ktorého môţe úrad po postúpení veci konať a rozhodnúť v spore z nekalej súťaţe medzi účastníkmi. Existencia právomoci správneho orgánu na posudzovanie niektorých otázok súvisiacich so sporom medzi účastníkmi nebráni súdu v posudzovaní totoţných skutkových okolností zo súkromnoprávneho hľadiska. Poukázal na to, ţe s posudzovaním zhodných otázok súdom aj správnym orgánom výslovne počíta aj zákon (najmä § 135 ods. 2 O. s. p.). Zákonnosť posudzovaného stavu, príp. postupu z verejnoprávneho hľadiska nemusí byť bez ďalšieho v súlade aj so súkromnoprávnymi predpismi (a naopak). Poukázal tieţ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2015, sp. zn. 3Obdo/48/2015, zaloţené na zhodnom skutkovom základe posudzovanom medzi totoţnými účastníkmi konania, ktorý dospel k záveru, ţe takáto vec nepochybne patrí do právomoci súdov, nakoľko ide o poskytnutie ochrany vlastníckemu právu z dôvodu jeho váţneho ohrozenia, a v ktorom sa dovolací súd stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe úrad nie je oprávnený posudzovať súkromnoprávne úkony účastníkov. Jediným orgánom, ktorý je oprávnený poskytnúť ţalobcovi ochranu pred zásahom do jeho vlastníckeho práva je preto súd. Hoci ţalobca vo svojom odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie upozornil na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd sa s jeho závermi v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal a svoje odlišné posúdenie veci nezdôvodnil. Napadnuté uznesenie je preto aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím rovnako došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Ďalej uviedol, ţe neobstojí ani záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Obdo/40/2015, z ktorého vychádzali oba súdy pri svojom rozhodovaní,

ktorého ust. § 7 ods. 1 a 2 O. s. p. v ţiadnom prípade súdu nedáva oprávnenie postupom

druhej časti druhej hlavy O. s. p. vydať predbeţné opatrenie, ktorým by zmaril výkon rozhodnutia orgánu štátnej správy, ktorému štát túto právomoc zveril zákonom. Uvedený záver je 5 5Obdo/54/2016 nesprávny a súdna prax takú situáciu beţne pripúšťa. Dovolateľ mal za to, ţe výrok o zamietnutí návrhu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov aj pre nezrozumiteľnosť. Zistenie súdu o začatí poskytovania sluţieb ţalovaným je nepreskúmateľné – nie je zrejmé, z akých verejne dostupných zdrojov súd pri svojom zistení vychádzal, ako vyhodnotil dôveryhodnosť zistených informácií, či sú zdroje týchto informácii zachytené v súdnom spise a pod. Ak aj súd povaţoval túto novú skutkovú okolnosť za skutočnosť všeobecne známu alebo známu súdu z jeho činnosti (§ 121 O. s. p.), hoci to neuvádza, bol povinný účastníkov konania na túto okolnosť upozorniť a umoţniť im vyjadriť sa k nej a tým odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom, pričom túto námietku ţalobcu obsiahnutú uţ v odvolaní nezohľadnil ani odvolací súd a výrok o zamietnutí návrhu bez bliţšieho zdôvodnenia v tomto smere potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nezrozumiteľné, nakoľko ţalobcom namietané nekalosúťaţné konanie ţalovaného spočívalo aj v postupe ţalovaného, ktorý opakovane „od januára 2014“ verejnosť informoval o viacerých termínoch začatia prevádzkovania jeho mobilnej siete, ktoré napokon nedodrţal. Ţalobca na str. 4 aţ 6 návrhu podrobne vysvetlil, ţe také konanie je spôsobilé ovplyvniť ekonomické správanie zákazníkov ţalobcu (príp. ďalších účastníkov trhu) a vykazuje tým znaky nekalosúťaţného konania, in concreto klamlivej reklamy. Odôvodnenie výroku o zamietnutí návrhu v napadnutom uznesení konštatuje stav opísaný v návrhu, ţiadnym spôsobom však nereaguje na namietané dôvody nekalosúťaţného konania ţalovaného – skutočnosť, ţe verejnosti je začatie pôsobenia ţalovaného na slovenskom telekomunikačnom trhu známa od januára 2014 sama o sebe dôvodnosť návrhu nevylučuje. Nepreskúmateľnosťou výroku o zamietnutí návrhu pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného ţalobca ţiadal dovolací súd, aby uznesenia oboch niţších súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je procesne neprípustné. Napriek tomu, ţe ţalobca odôvodnil prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p., z dovolania je zrejmé, ţe namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je moţné odôvodniť dovolanie

§ 241ods.1 písm.

c/ O. s. p., pričom nesprávne právne posúdenie nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. Mal za to, ţe vyhovením návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia by došlo k dočasnému poskytnutiu ochrany súdom protizákonnému stavu, ktorý aktuálne existuje v rozpore s právoplatnou licenciou v dôsledku neplnenia povinnosti národného roamingu 6 5Obdo/54/2016 ţalobcom a k popretiu základného práva ţalovaného na výkon tohto práva v zmysle licencie a dočasnému zmareniu investície, ktorú ţalovaný na jeho uplatnenie doposiaľ vynaloţil. Platný právny stav je zaloţený právoplatným administratívnym rozhodnutím úradu – licenciou a na jej základe je ţalobca povinný poskytnúť ţalovanému národný roaming. K dovolacej námietke ţalobcu, ţe mu súd neumoţnil vyjadriť sa k novej skutkovej okolnosti uviedol, ţe súd prvej inštancie ako aj ţalobca touto informáciou disponovali počas celého konania a nešlo o ţiadnu novú skutkovú okolnosť ako tvrdí ţalobca. O tejto okolnosti informoval ţalovaný vo svojich počas celého konania a tieto podania sú súčasťou spisu. Poukázal na to, ţe súd pri rozhodovaní o vydaní predbeţného opatrenia nemá povinnosť postupovať ako pri procesnom dokazovaní a teda nemá povinnosť

§ 118ods.

4 O. s. p. V ţiadnom prípade preto nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe nariadením predbeţného opatrenia by jeho majetkové práva vyplývajúce z licencie boli obmedzené nad mieru nevyhnutne potrebnú. Ţalovaný predloţil faktické listinné dôkazy, vydané správnym orgánom, ktoré preukazovali nepravdivosť tvrdení ţalobcu . Mal za to, ţe súd vo veci konal nezávisle a nestranne a ústavné práva ţalobcu porušené neboli. K námietke nezrozumiteľnosti zdôvodnenia uviedol, ţe zdôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţnil odvolací súd, týkajúce sa zamietnutia návrhu, vychádza z logiky veci. Keďţe ţalobca navrhoval, aby súd nariadil predbeţným opatrením zdrţať sa šírenia informácií o termíne začatia prevádzkovania mobilnej elektronickej komunikačnej siete ţalovaného, a keďţe mal súd v čase vydania rozhodovania o nariadení predbeţného opatrenia za preukázané, ţe ţalovaný svoju mobilnú elektronickú komunikačnú sieť uţ začal prevádzkovať, nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým by súd nariadil ţalovanému zdrţať sa šírenia informácií o termíne začatia prevádzkovania mobilnej elektronickej komunikačnej siete ţalovaného by bolo nevykonateľné a bezpredmetné. Sud prvej inštancie zamietnutie predbeţného opatrenia v tejto časti riadne odôvodnil a odôvodnenie súdu je logické a preskúmateľné. V zmysle ustálenej judikatúry sa nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu povaţuje za vadu konania, ktorá môţe zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť

§ 237ods.

1 O. s. p. Odôvodnenie napadnutého uznesenia, v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie a uznesenia Najvyššieho súdu v prejednávanej veci, ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

§ 157ods.

2 O. s. p. a je teda ústavne akceptovateľné. Vzhľadom na neprípustnosť a nedôvodnosť dovolania navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. 7 5Obdo/54/2016

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu (ďalej tieţ ako „dovolateľa“) je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
2. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (

ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. 10.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 11.

§ 239ods.

1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak:

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
2. b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/O. s. p. 12.

§ 239ods.

2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. 13.

§ 239ods.

3 ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O. s. p., okrem iného, neplatia pre uznesenie o predbeţnom opatrení. 8 5Obdo/54/2016 14. Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí

§ 239ods.

1 a 2 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení, ako aj s poukazom na § 239 ods. 3 O. s. p. nemoţno vyvodiť. 15. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i

§ 237ods.

1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). 16. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne by aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
2. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr osobitne zameral, či ţalobcovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle dovolacieho dôvodu

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., tak ako to tvrdí vo svojom dovolaní. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v zastavení konania v časti prvého výroku petitu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, nakoľko

jeho 9 5Obdo/54/2016 názoru na konanie o tomto návrhu je daná právomoc súdu, a ďalej videl odňatie moţnosti konať pred súdom

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p. v tom, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné v časti odôvodnenia potvrdenia zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

1. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré stranám sporu občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza , ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne konanie zastaví (napr. pre nedostatok právomoci súdu), hoci je právomoc súdu daná.
2. K dovolacej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). 21.

ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 22.

ust. § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

1. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. 10 5Obdo/54/2016 Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
3. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
4. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
5. februára 1998).
6. Rovnako sa opakovane Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
7. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
8. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv ţalobcu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

1. V konaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia musia byť rešpektované minimálne poţiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôţe byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. Účelom predbeţného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, ţe o právach a povinnostiach vo veci samej bude rozhodnuté inak, neţ v konaní o predbeţnom opatrení. Súd predbeţným opatrením dočasne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôleţité, ţe je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbeţného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tieţ tomu, proti komu návrh smeruje. 11 5Obdo/54/2016
2. Pri rozhodnutí o nariadení predbeţného opatrenia, aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náleţitosti jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol. O návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia

úpravy účinnej do

1. júna 2016 rozhodoval súd len na základe návrhu a skutočností v ňom preukázaných alebo osvedčených ţalobcom, pričom v súlade s účelom tohto inštitútu sa neuplatňuje zásada kontradiktórnosti konania v tom zmysle, ţe súd rozhodne o nariadení predbeţného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov, bez ich výsluchu, či nariadenia pojednávania.
2. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016),

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p.

1. Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale ide len o inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tieţ z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010, 4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011).
2. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, ţe ak by aj prípadne boli dovolaním napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. 12 5Obdo/54/2016
3. V danom prípade nejde ani o výnimku uvedenú v stanovisku R 2/2016, keďţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu , a tieţ aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, obsahuje základné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vo veci rozhodol, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd mohol obmedziť len na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti doplniť ďalšie dôvody. Odvolací súd v odôvodnení poukázal aj na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 5Obdo/40/2015 z
4. septembra 2015 vydané v tejto veci, v ktorom vyjadrený právny názor bol tak pre odvolací súd, ako aj pre súd prvej inštancie záväzný. Dovolací súd konštatuje, ţe túto záväznosť oba súdy niţšej inštancie dodrţali v plnom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel ku konštatácii, ţe závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.).
6. Dovolateľ v súvislosti s tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spochybňuje tieţ správnosť skutkových zistení niţších súdov. Dovolací súd v súlade s jeho rozhodovacou praxou k tomu uvádza, ţe neúplnosť skutkových zistení súdu niţšieho stupňa môţe viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôţe ale zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v § 237 ods. 1 O. s. p.
7. V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012).
8. Dovolateľ ďalej namietol, ţe došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom v časti konania o výrokoch, v ktorých bolo konanie pre nedostatok právomoci zastavené. Podstatou tejto námietky je tvrdenie, ţe došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu neexistencie právomoci súdu, odporujúcemu právnemu názoru najvyššieho súdu v inej skutkovo a právne totoţnej veci. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 13 5Obdo/54/2016 Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/48/2015 z
9. októbra 2015, pričom namietol, ţe s týmto opačným rozhodnutím k otázke právomoci sa odvolací súd nevysporiadal vo svojom odôvodnení , hoci naň ţalobca súd upozornil.
10. K otázke právomoci súdu vo vzťahu k prvým dvom vetám petitu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, dal dovolací súd v tejto veci záväzný právny názor v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/40/2015 z
11. septembra 2015, pričom ako uţ bolo uvedené, týmto názorom boli súdy niţšej inštancie viazané. V rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/48/2015 z
12. októbra 2015 najvyšší súd riešil otázku právomoci súdu na prejednanie sporu vyplývajúceho z občianskoprávneho vzťahu

§ 7ods.

1 O. s. p., v spojení s § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vyslovil, ţe na takýto spor je daná právomoc súdu, nakoľko ide o ochranu vlastníckeho práva ţalobcu z dôvodu jeho váţneho ohrozenia. Nezaoberal sa otázkou právomoci v rozsahu v akom ju riešil dovolací súd v skoršom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/40/2015 z

1. septembra
2. Nebolo preto potrebné sa k otázke právomoci s rozhodnutím sp. zn. 3Obdo/48/2015 z
3. októbra 2015 v rámci tohto sporu vysporiadavať a ani následne v konaní pred dovolacím súdom nebol dôvod na postup

§ 48C. s.

p. 37. Dovolací súd v predmetnej veci nepoprel, ţe by nebola daná právomoc súdu na prejednanie veci samej, t. j. na prejednanie nárokov uplatnených ţalobcom vo veci samej ako ochrany pred tvrdeným nekalosúťaţným konaním ţalovaného (spočívajúcim v naplnení skutkovej podstaty klamlivej reklamy

§ 45Obchodného zákonníka), na ktorej prejednanie nepochybne je daná právomoc súdu.

Dovolací súd však zotrváva na svojom uţ skôr vyslovenom názore v uznesení sp. zn. 5Obdo/40/2015 z

1. septembra 2015, ţe v časti návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorá sa týkala plnenia povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových sluţieb (ďalej len „Úrad“), má právomoc rozhodovať spor Úrad (§ 77 zákona č. 351/2011 Z. z.). Z tohto dôvodu povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti (v časti potvrdenia zastavenia konania) za správne, teda zastavením konania v tejto časti nedošlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. Návrh na nariadenie predbeţného opatrenia tejto časti nesúvisí a nie je uplatnením prostriedkov ochrany ţalobcu proti nekalosúťaţnému konaniu spočívajúcom v naplnení skutkovej podstaty klamlivej reklamy zo strany ţalovaného (§ 45 Obchodného zákonníka a § 53 Obchodného zákonníka). 14 5Obdo/54/2016
2. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu nebola odňatá moţnosť dovolateľa konať pred súdom a konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá by odôvodňovala prípustnosť podaného dovolania.
3. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu

§ 447písm.

c/ C. s. p. ako procesné neprípustné odmietol.

1. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2016 JUDr. Lenka Praženková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová