← Slovensko

zaistenie cudzinca, § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.

N a j v y š š í s ú d lSzak/13/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zloţený z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca P

§ 206ods.

3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel 6 1Szak/13/2016 k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, ţe ruší preskúmavané rozhodnutie a vec mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

  1. októbra 2016 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
  2. Avšak kasačný súd napriek uvedenej neformálnosti kasačnej sťaţnosti (viď bod č. 15) s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) analogicky zdôrazňuje, ţe pre pouţitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, ţe sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. V rámci svojej rozhodovacej praxe ESĽP uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval (vec Abdullayev c. Ruská federácia, r. 2010), ţe práve v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“.
  3. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a súčasne podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v ţiadnom prípade však za takú vadu nemoţno označiť skutočnosť, ţe na predmet konania existujú dva odlišné právne názory [najmä vec Sutyazhnik c. Ruská federácia (r. 2009) alebo Bulgakova c. Ruská federácia (r. 2007)]. Princíp právnej istoty tu môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém“, ale nie z dôvodu právnej čistoty (viď vyššie citovaná vec Sutyazhnik). 1) K námietke nesprávneho právneho posúdenia:
  4. Sťaţovateľ v dôvodoch kasačnej sťaţnosti uviedol jeden z prípustných dôvodov, a to ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra chápe kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu 7 1Szak/13/2016 k meritu veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Navyše právne posúdenie predmetu správnej ţaloby (najmä Tretia časť S.s.p.) je nutné vymedziť ako činnosť správneho súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak správny súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  5. Hore uvedený dôvod kasačnej sťaţnosti sťaţovateľ bliţšie odôvodnil v sťaţnostných bodoch, prostredníctvom ktorých najmä vyzdvihol nezohľadnenie čestného prehlásenie pána F. O. a jeho dôsledky na prejednávanú vec a nerešpektovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. lSZa/9/
  7. Posledne uvedený sťaţnostný bod však sám o sebe predstavuje celkom iný dôvod kasačnej sťaţnosti, a to dôvod zakotvený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. i/ S.s.p. Nakoľko v zmysle § 453 ods. 2 druhá veta v spojení s § 440 ods. 2 S.s.p. je kasačný súd viazaný iba tými dôvodmi kasačnej sťaţnosti, ktoré sú výslovne vymedzené právnym posúdením veci, ktoré pokladá za nesprávne, s objasnením, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, tak k nej kasačný súd nemohol prihliadnuť. V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, ţe pri poukázaní na dôvod kasačnej sťaţnosti podľa písmena i/ sa od sťaţovateľa očakáva nielen citácia relevantnej časti rozsudku, ktorá by mohla potvrdiť právne tvrdenie sťaţovateľa, ale aj právna a skutková totoţnosť citovaného rozsudku s prejednávanou vecou, čo však sťaţovateľ nevykonal. 2) K zistenému nesprávnemu právnemu posúdeniu:
  8. Avšak hore uvedená judikatúra ESĽP (viď body č. 16 a 17 v nadväznosti na § 131 veta druhá S.s.p.) v spojení s neformálnosťou prístupu správneho súdu pri rozhodovaní vecí azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia naznačuje kasačnému 8 1Szak/13/2016 súdu, ţe neformálnosť konania o kasačnej sťaţnosti nesmie byť bezbrehá a súčasne ani mimoriadne krátka zákonná 7 dňová lehota neumoţňuje kasačnému súdu „ex offo“ postupom dohľadávať sťaţnostné body, ktoré sťaţovateľ vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia musí prinajmenej v hrubých obrysoch načrtnúť, ibaţe tieto sú mimoriadne zreteľné a pre správny súd neprehliadnuteľné (viď bod č. 17). Potom ak postupom „ex offo“ aj mimo medze stanovené sťaţnostnými bodmi zistí kasačný súd v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu tak závaţné a hrubé nedostatky právneho posúdenia v merite veci, potom je oprávnený revíznym postupom (§ 462 ods. 2 S.s.p.) zrušiť preskúmavané rozhodnutie.
  9. Ako zásadný nedostatok právneho posúdenia veci ţalovaným v prejednávanej veci je nutné vyzdvihnúť, ţe napriek ţiadosti sťaţovateľa o poskytnutie azylu zo dňa 06.05.2016 (viď zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 01.08.2016 č.p.: PPZ-HCP-BA8-65-004/2016-AV), a je pritom celkom irelevantné, ţe v predchádzajúcom období boli jeho viaceré ţiadosti zamietnuté (viď ţiadosti zo dňa 13.02.2012, z roku 2014 ako aj zo dňa 03.06.2015), túto skutočnosť vo svojom rozhodovaní nezohľadnil. Z uvedeného má kasačný súd za preukázané, ţe sťaţovateľ mal v čase rozhodovania ţalovaného o jeho zaistení status ţiadateľ o azyl.
  10. Kasačný súd má za to, ţe pri posudzovaní samotnej právnej otázky, či bolo moţné zaistiť ţalobcu (ţiadateľa o azyl) podľa § 88 ods. l písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. na účel výkonu administratívneho vyhostenia, bolo rozhodujúce posúdiť, či samotný vstup cudzinca na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia, jeho zdrţiavanie sa na území Slovenskej republiky v úmysle poţiadať Slovenskú republiku o azyl a existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení ţalobcu z územia Slovenskej republiky, môţe byť bez ďalšieho dôvodom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.
  11. Kasačný súd vo svojej judikatúre dlhodobo vychádzal z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. ţe zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺţke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. 9 1Szak/13/2016 Takýto zásah môţe byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky vrátane Listiny základných práv a slobôd (viď jej čl. 8 ods. 1 a 2).
  12. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP môţe zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napríklad vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napríklad rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur v. Francúzsko, zo dňa 05.02.2002 Čonka a spol. v. Belgicko alebo zo dňa 27.01.2008 Rashed v. Česká republika).
  13. Rovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len „návratová smernica“) môţu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťaţuje. K zaisteniu je moţné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôţu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinne avšak miernejšie donucovacie opatrenia.
  14. Akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy, pokiaľ sú s náleţitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáţe, ţe reálny predpoklad pre vyhostenie alebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky uvedené v ods. 1, stráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená (čl. 15 ods. 4 návratovej smernice).
  15. Podľa Súdneho dvora Európskej únie návratová smernica zavádza presný postup, ktorý majú členské štáty pouţiť pri navrátení neoprávnene pobývajúcich štátnych 10 1Szak/13/2016 príslušníkov tretích krajín a stanovuje poradie jednotlivých po sebe idúcich fáz, ktoré tento postup zahŕňa. Kasačný súd preto upozorňuje na nutnosť eurokonformného výkladu zák. č. 404/2011 Z.z. práve s ohľadom na existenciu návratovej smernice a povinnosti implementácie jeho obsahu do vnútroštátnych právnych noriem. A práve za pouţitia takéhoto výkladu na rozdiel od názoru krajského súdu dospel kasačný súd k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť.
  16. Podľa kasačného súdu je moţné dospieť k záveru, ţe v prípade, keď je v dobe rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé, ţe sa jedná o cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky poţiadal o azyl, a je teda pravdepodobné, ţe účel zaistenia (v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia) nebude realizovateľné práve pre prekáţku azylového konania, ktoré právoplatne neskončilo, nebude moţné zbavenie či obmedzenie osobnej slobody povaţovať za súladné s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s ustanoveniami návratovej smernice.
  17. Podľa návratovej smernice (jej preambuly) v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z
  18. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý poţiadal o azyl v členskom štáte, nemal povaţovať za neoprávnene sa zdrţiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako ţiadateľa o azyl.
  19. Pre kasačný súd je nepochybné, ţe v prejednávanej veci ţalovaný zaistil sťaţovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko rozhodnutím o vyhostení bol sťaţovateľ administratívne vyhostený na územie Konţskej demokratickej republiky a bol mu udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu dvoch rokov.
  20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva (viď bod č. 3), ţe sťaţovateľ pred samotným vydaním preskúmavaného rozhodnutia opätovne prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 22 ods. l zák. č. 404/2011 Z.z. vyplýva, ţe ţiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdrţiavať sa 11 1Szak/13/2016 na území Slovenskej republiky s tým, ţe ďalej zákon rieši situácie, kedy ţiadateľa o azyl moţno povaţovať za osobu zdrţiavajúcu sa na území Slovenskej republiky neoprávnene. Ţalovaný však v tomto smere pochybil, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, ţe sťaţovateľ bol v čase rozhodovania o zaistení ţiadateľom o azyl, nevyjadril sa k prebiehajúcemu azylovému konaniu, neuviedol prečo pri zaistení ţalobcu nepostupoval v zmysle ustanovení o zaistení ţiadateľa o azyl, a navyše ţalovaný opomenul posúdiť podstatnú otázku, a to či cudzinca, ktorý poţiadal o azyl, vôbec moţno zaistiť podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.
  21. V súvislosti s uvedeným dáva navyše kasačný súd do pozornosti, ţe ţalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol, ţe zaistil sťaţovateľa ako ţiadateľa o azyl v zmysle ustanovenia § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov. Zákonom č. 125/2016 Z.z. účinným od 01.07.2016 však došlo k novele zákona o pobyte cudzincov s tým, ţe ustanovenie § 88 uţ neobsahuje odsek s poradovým číslom
  23. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorej sa nemieni odchýliť, a to: - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2013, sp.zn. lSza/6/2013 s citáciou relevantnej časti textu: „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 10SZa/8/2016 s citáciou relevantnej časti textu: „Pravdepodobnosť udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany, ktorá by bola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC môže predstavovať prekážku zaistenia cudzinca.“ 12 1Szak/13/2016
  24. Kasačný súd na rozdiel od názoru krajského súdu tak dospel k záveru, ţe námietky sťaţovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. zmeniť tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné je nutné zrušiť. Ostatné sťaţnostné body kasačný súd vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie nevyhodnocoval. Navyše pozornosti kasačného súdu neuniklo, ţe krajský súd opomenul naplniť ustanovenie § 139 ods. 5 S.s.p., avšak táto vada nemá zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V.
  25. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. platí, ţe ak kasačný súd dospeje k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd ţalobu zamietol, môţe rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

  1. Vzhľadom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia kasačný súd rozhodol o bezodkladnom prepustení sťaţovateľa zo zaistenia v zmysle čl. 15 ods. 2 návratovej smernice ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktorý zakotvuje povinnosť nariadiť prepustenie osoby, ktorej zaistenie bolo nezákonné. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru v citovanom znení každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. 13 1Szak/13/2016
  2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťaţnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nieje prípustný. V Bratislave dňa: 10. októbra 2016 Ing. JUDr. Miroslav G a v a l e c PhD., v.r. predseda senátu JUDr. Igor Belko, v.r. JUDr. Elena Berthotyová PhD., v.r. člen senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.