1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného ako i dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „správca dane“) č. 9410402/5/4746509/13/Rig zo dňa 22.10.2013. Týmto rozhodnutím správca dane
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) na základe výsledku daňovej kontroly, zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 24 700,20 Eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 10 683,90 Eur. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho konania postupom
4 v spojení s § 165b ods. 2 3Sţf/48/2015 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) predmetný dodatočný platobný výmer potvrdil. Dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie a dodatočného určenia daňovej povinnosti bolo daňovými orgánmi konštatované porušenie § 43 ods. 1 aţ ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „zákon o DPH“) ţalobcom, keď tento nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
V danom prípade išlo o dodanie tovaru do Maďarskej republiky odberateľovi BAU-OIL Kft., Maďarsko na základe odberateľských faktúr VF 20110197 zo dňa 08.07.2011, VF 20110209 zo dňa 14.07.2011, VF 20110213 zo dňa 15.07.2011, VF 20110218 zo dňa 20.07.2011, VF 20110222 zo dňa 22.07.2011, VF 20110224 zo dňa 28.07.2011 a VF 20110226 zo dňa 29.07.2011, ktoré ţalobca preukazoval predloţením uvedených faktúr, prehláseniami odberateľov, ţe tovar bol prepravený do iného členského štátu v EÚ, a prepravnými dokladmi CMR, deklarujúcich realizáciu prepravy tovaru prostredníctvom maďarského prepravcu PEBOR Kft.
1 OSP neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal. V rámci súdneho prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí krajský súd vyhodnotil námietky napádajúce nezákonný postup v rámci daňovej kontroly, nedodrţanie zákonnej lehoty na jej vykonanie, nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a nezákonný postup v daňovom konaní
neúčinného právneho predpisu. Za účelom prieskumu zákonnosti napádaného procesu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie krajský súd na základe obsahu administratívneho spisu sumarizoval podstatné skutkové procesné okolnosti a konštatoval, ţe v súlade s § 15 ods. 10 zákona o správe daní bol o výsledku zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vyhotovený Protokol č. 9410402/54030555/13/Krá zo dňa 05.09.
1 písm. k) zákona o správe daní, preto sa k nemu vyjadrí aţ po doručení úplného protokolu. Dňa 21.10.2013, ktorý deň bol určený ako deň prerokovania protokolu sa dostavil k správcovi dane konateľ ţalobcu. Po prerokovaní bol dokument podpísaný zamestnancami správcu dane a kontrolovaným ţalobcom. Správca dane o priebehu prerokovania protokolu spísal zápisnicu č. 9410402/5/4721136/13/Krá zo dňa 21.10.2013, ktorú ale ţalobca odmietol podpísať s poukazom na to, ţe protokol, ktorý mu bol doručený spolu s výzvou zo dňa 05.09.2013 neobsahoval podpis zamestnanca správcu dane, preto ho nepovaţoval za protokol spĺňajúci náleţitosti uvedené v § 15 ods. 11 zákona o správe daní. Protokol uţ opatrený podpismi zamestnancov vidí prvýkrát, a preto ţiadal, aby mu bola poskytnutá zákonná lehota na jeho preštudovanie a oboznámenie sa s jeho obsahom, a to osem pracovných dní. Dňa 30.09.2013 bolo doručené správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 28.10.2013, ku ktorému správca dane zaujal stanovisko v úradnom zázname č. 9410402/5/4954004/13/Krá zo dňa 04.11.
10 zákona o správe daní. Krajský súd bral do úvahy, ţe s dôvodom zaloţeným na námietke o neposkytnutí lehoty na vyjadrenie sa k protokolu sa ţalovaný podrobne vysporiadal v rozhodnutí napadnutom ţalobou a zaoberal sa ňou i správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru, z ktorého vyplýva, ţe tento ţalobcu poučil o procese vyhotovenia protokolu, s jeho právom a lehotou na vyjadrenie sa k nemu, ako i o náleţitostiach a spôsobe jeho podpisovania, vyplývajúcich z ustanovení § 15 ods. 10 a ods. 12 zákona o správe daní.
krajského súdu protokol o výsledku daňovej kontroly zaslaný daňovému subjektu na vyjadrenie sa môţe ešte meniť resp. opraviť a ak ţalobca doručený mu protokol ignoroval s tým, ţe nemá náleţitosti uvedené
11 písm. k) zákona o správe daní (podpis zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu), sám sa zbavil moţnosti vyjadriť sa k protokolu v lehote
Krajský súd vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobcovi bolo umoţnené k predmetnému protokolu sa v lehote ôsmich pracovných dní vyjadriť, pretoţe mu bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený dňa 13.9.2013. Prerokovaný bol dňa 21.10.2013, pričom
12 zákona o správe daní protokol po prerokovaní podpisuje zamestnanec správcu dane. Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, ţe protokol doručený spolu s výzvou ţalobcovi spĺňal pre toto štádium vyţadované náleţitosti a po podpísaní prerokovaného protokolu zamestnancom správcu dane ako i daňovým subjektom uţ nevzniká daňovému subjektu právo na poskytnutie ďalšej lehoty na vyjadrenie sa. Protokol bol prerokovaný zákonným spôsobom, krajský súd nezistil, ţe by došlo k porušeniu práv ţalobcu a preto predmetný protokol vyhodnotil ako zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok. Námietku ţalobcu o porušení ustanovenia § 79 zákona o DPH správcu dane v súvislosti s oneskoreným začiatkom výkonu daňovej kontroly oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za júl 2011 (aţ 17.10.2011) a s úmyselným a neoprávneným zadrţiavaním nadmerného odpočtu správcom dane, krajský súd, s poukazom na obsah daňového priznania ţalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie, obsah administratívneho spisu a ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o DPH, vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca ako platiteľ v predmetnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2011, v ktorom nadmerný odpočet vznikol (§ 79 ods. 3 citovaného zákona) nevyznačil, ţe spĺňa podmienky vyţadované
2 zákona o DPH, preto správca dane postupoval
1 a 4 zákona o DPH. Tento postup správcu dane krajský súd vyhodnotil ako správny a v súlade so zákonom. Dôvodil, ţe daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie, august 2011, bolo ţalobcom ako daňovým subjektom podané dňa 23.09.2011 a tak odo dňa 24.09.2011 začala plynúť 30-dňová lehota 4 3Sţf/48/2015 na vrátenie nadmerného odpočtu, ak nezačne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 17.10.2011, teda v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom ţalovaného,
ktorého správca dane nemá zákonnú povinnosť informovať daňový subjekt o dôvodoch vykonania daňovej kontroly. Táto bola vykonaná v súlade s § 15 ods. 1 zákona o správe daní na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za júl
ktorého daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 621/320/67934/2011-Krá zo dňa 28.10.2011 od 2.11.2011 do 27.2.2012 a rozhodnutím č. 9410401/5/2370703/2012 zo dňa 31.08.2012 od 14.9.2012 do 21.6.
priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zákona o správe daní. 5 3Sţf/48/2015 V tejto súvislosti ďalej dôvodil, ţe „Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods.2 výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na §165 ods. 1) na celé daňové konanie začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane ust. § 165b) daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu ust. § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku, čo môže viesť k záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do daňového poriadku zakomponované ust. § 165b daňového poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých
zák. č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z. Takýto výklad však
názoru súdu nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zák. č. 511/1992 Z.z. v zmysle § 165b ods. 1 daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových orgánov aplikáciu právnej úpravy daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený zákon. V žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy, žalobca iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania Protokolu, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku. S prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. § 250i ods. 3 O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.“ Námietky ţalobcu ohľadne rozsahu vykonaného dokazovania a nesprávneho vyhodnotenia získaných dôkazov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a s poukazom na prejednaciu zásadu daňového konania uviedol, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v dodatočnom platobnom výmere sa dostatočne vyjadrili k ţalobcovým návrhom a námietkam. Ţalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie júl 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a sluţieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Za rozhodujúcu skutočnosť v jednotlivých prípadoch krajský súd povaţoval nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, nakoľko v konaní predkladané doklady boli vyhodnotené ako nedostačujúce a nepreukazné.
krajského súdu ţalobcom predloţené daňové doklady nespĺňajú náleţitosti dôkazného dokumentu a nekorešpondujú s tovarom, ktorý je na odberateľských faktúrach, dodacích listoch uvedený, teda nedokazujú, ţe tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Prepravný doklad CMR nebol vyplnený v súlade s vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.
prepravných dokumentov CMR je prepravcom iná osoba, preto je ţalobca ako platiteľ dane povinný 6 3Sţf/48/2015 preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu prepravným dokladom, a nie iba písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby. Prehlásenie o dodaní tovaru do členského štátu Európskej únie nie je v tomto prípade relevantným dôkazom o odoslaní alebo prepravení tovaru z tuzemska do iného členského štátu, na predloţených neúplných CMR chýbajú údaje, ktoré by vierohodne preukázali, ţe na základe príslušnej prepravy bol prepravený a dodaný práve tovar, ktorý je na odberateľskej faktúre. To bol dôvod, pre ktorý tieto nemohli mať silu dôkazu a nemôţu byť nahradené iba potvrdeniami
5 písm. c) zákona o DPH. Dokazovanie preukázalo, ţe tovar ktorého sa oslobodenie od dane týka, bol vyskladnený spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM s.r.o., predtým HBL s.r.o. v Senici, kde bol naloţený na vozidlá, ktoré si
ţalobcu zabezpečili jeho odberatelia, ale na dodacích listoch nie je potvrdené prevzatie tovaru, pričom ako odberateľ tovaru je na dodacích listoch uvedená iná spoločnosť členského štátu BAU-OIL Kft., teda na uvedených dodacích listoch vôbec nefiguruje ako odberateľ ţalobca a ani z nich nevyplýva, ţe by bol ţalobca vôbec účastníkom predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Daňové subjekty SLOVAK PETROLEUM s.r.o. a ţalobca - MARIOL KN s.r.o. sú personálne prepojené cez osobu konateľa Mária Csenteho, preto nie je zrejmé, či vôbec došlo k zmene vlastníckeho práva k tovaru zo spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o. na spoločnosť MARIOL KN s.r.o., ktorá má byť dodávateľom tovaru do iného členského štátu. V súvislosti so skutkovými zisteniami krajský súd bral taktieţ do úvahy, ţe vozidlá uvedené na CMR, ako prepravujúce predmetný tovar, boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme, ale z týchto zistení je zrejmé iba to, ţe sa ako ťahače pohybovali po území Slovenskej republiky, ale nie je preukázané, ţe by prepravovaný tovar v návesoch - cisternách s EČ X. a X. základový olej previezol, pretoţe v elektronickom systéme sa neevidujú návesy. Ohľadom námietky ţalobcu o nevypočutí vodičov krajský súd poukázal na konštatovanie ţalovaného, ţe deklarovaný prepravca, spoločnosť PEBOR Kft., nevedel uviesť mená konkrétnych vodičov, preto ich nebolo moţné vypočuť. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, ţe daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, a nie vyšetrovacou, kedy správny orgán zvaţuje, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie je potrebné vykonať. Ţalobcom predloţené doklady neobsahovali zákonom vyţadované náleţitosti, ktoré konkretizoval ţalovaný v rozhodnutí napadnutom ţalobou a nepreukázali vznik nároku ţalobcu na nadmerný odpočet DPH. Krajský súd konštatoval, ţe daňové orgány oboch stupňov postupovali v záujme ţalobcu a vedení snahou na základe príslušných dokladov ustáliť, ţe ţalobca splnil podmienky oslobodenia od dane
1 zákona o DPH a ţe predmetný tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu ţalobcom a nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - konkrétne spoločnosť BAU-OIL Kft. v Maďarsku. Avšak tento odberateľ je
informácií maďarskej daňovej správy nekontaktnou osobou, s fiktívnou adresou sídla, pričom ani nebolo potvrdené, ţe by tovar od ţalobcu v júli 2011 nadobudla. Relevantné doklady, ktoré by jednoznačne potvrdili oprávnenosť tohto nároku, neboli predloţené, nákladné listy CMR boli zmätočné, neboli vyplnené tak, aby jasne identifikovali nadobúdateľa tovaru a mohli splniť podmienku dôkazného prepravného dokladu vyţadovaného
5 zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil, ţe správca dane, ako i ţalovaný, sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí podrobne venovali dokladom predloţených ţalobcom a získaným na základe ţiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Bolo preukázané, ţe na CMR predloţených ţalobcom bol v časti 1. uvedený ako dodávateľ SLOVAK PETROLEUM s.r.o. Senica - Čáčov, oproti čomu niektoré CMR 7 3Sţf/48/2015 predloţené ţalobcom boli v časti 1 prečiarknuté a opravené na MARIOL KN s.r.o., na iných chýbalo potvrdenie prevzatia tovaru od odberateľa. V rozpore boli i sprievodné dokumenty, keď
záznamu o prevádzke vozidla bol tovar vyskladaný v Maďarsku, ale na CMR je uvedený údaj „Austria“. Ţalobca v postavení daňového subjektu jednoznačne nepreukázal, ţe nadobudol k predmetnému, následne intrakomunitárne dodávanému tovaru vlastníctvo od spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., keďţe na dodacích listoch nie je ako odberateľ uvedený ţalobca. Ďalej nebolo preukázané, ţe došlo k preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu, nebolo rovnako preukázané, ţe nadobúdateľom tovaru mala byť spoločnosť BAU-OIL Kft. a práve nedostatky v identifikácii konkrétnych údajoch v predkladaných dokumentoch spôsobili, ţe daňové orgány nepovaţovali tieto za doklady spôsobilé preukázať vznik práva ţalobcu na deklarovaný odpočet DPH. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
2 písm. a),
zákona o DPH ţalobca napáda nezákonný postup daňovej kontroly oprávnenosti ním uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011, spočívajúci v jej oneskorenom začatí.
ţalobcu mal správca dane vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo v tejto lehote začať u ţalobcu daňovú kontrolu. Správca dane však začal predmetnú daňovú kontrolu aţ dňa 17.10.2011, teda konal v rozpore s ustanovením § 79 zákona o DPH, keďţe zjavne začal s výkonom daňovej kontroly aţ po uplynutí stanovenej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom zároveň ani uplatnený nadmerný odpočet v zákonom stanovenej lehote ţalobcovi nevrátil. Nedodrţanie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, nedodrţanie správneho úradného postupu v súvislosti so začiatkom výkonu daňovej kontroly a neúmerné predlţovanie celého konania, povaţoval ţalobca za dôvod nezákonnosti celého daňového konania, ktorým je toto zaťaţené. Týmto došlo k nesprávnemu úradnému postupu správcu dane a takýmto nezákonným postupom bola jednoznačne ţalobcovi spôsobená ujma na jeho právach. Správca dane pri svojej činnosti nemôţe konať svojvoľne, ale svoju právomoc môţe uplatňovať len na účely a v rozsahu, ku ktorým mu bola táto právomoc zverená. Ţalobca poukázal na to, ţe vo svojom ţalobnom návrhu nespochybnil právo správcu dane vykonávať daňovú kontrolu (ako to nesprávne uvádza krajský súd na str. 2 napadnutého rozsudku), ale namietal nezákonný postup ţalovaného pri jej výkone, v súvislosti s porušením príslušných právnych predpisov a tento postup ţiadal preskúmať. V nadväznosti na uvedené ţalobca napadnutému rozsudku vytýka, ţe krajský súd iba doslovne odcitoval z vyjadrenia ţalovaného a stotoţnil sa s jeho opisom skutkového stavu aj s výkladom ţalovaného ohľadom uplatnenia postupu
Ich konštatovanie, ţe ţalobca podal daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie august 2011 dňa 23.09.2011, nijako s prejednávanou vecou nesúvisí a rovnako ani nemá ţiaden vplyv na počítanie lehôt v tomto konaní, v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty na začiatok výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2011. V súvislosti s prieskumom zákonnosti postupu
zákona o DPH ţalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením krajského súdu, ţe ţalobca v daňovom priznaní za kontrolované 8 3Sţf/48/2015 zdaňovacie obdobie nevyznačil splnenie podmienok
2 zákona o DPH, nakoľko toto sa jednak nezakladá na pravdivom skutkovom základe, keďţe daňové priznanie ţalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2011 krajský súd ani nemal k dispozícii a jednak skutočnosť, ţe ţalobca nevyznačil splnenie podmienok
2 zákona o DPH, daňové orgány oboch stupňov neuvádzali v ţiadnom z preskúmavaných rozhodnutí.
ţalobcu, túto skutočnosť uviedol ţalovaný vo vyjadrení k ţalobnému návrhu ţalobcu, pričom ju zákonným spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol ako dôkaz v tomto konaní a krajský súd sa bez riadneho odôvodnenia iba stotoţnil s tvrdením ţalovaného. Ţalobca napáda nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajským súdom, pretoţe tento sa uvedenou námietkou porušenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly a na vrátenie nadmerného odpočtu dostatočne nezaoberal. Vo vzťahu k namietanému nedodrţaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly ţalobca zároveň namieta nesprávny postup pri jej prerušení, nakoľko
jeho názoru nebolo moţné na predĺţenie daňovej kontroly aplikovať ustanovenie § 25a zákona o správe daní. Argumentačne vychádza z premisy, ţe nie je moţné stotoţňovať daňovú kontrolu s daňovým konaním, na ktorého prerušenie sa ustanovenie § 25a citovaného zákona vzťahuje. V tejto súvislosti poukázal na zamieňanie si pojmov daňová kontrola s daňovým konaním samotným krajským súdom, čo okrem vyššie uvedených skutkovo procesných nepresností povaţuje za dôvod nesprávneho vyhodnotenia zákonnosti napádaného postupu súdom. Prerušenie výkonu daňovej kontroly z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií ţalobca povaţuje za nenáleţité a nezákonné. O ţiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií sa nevedie ţiadne konanie, preto nie je moţné
1 zákona o správe daní prerušiť daňové konanie, príp. daňovú kontrolu z dôvodu, ţe sa začalo konanie o inej rozhodujúcej skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na účel zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2 písm. a/), v zmysle ktorého výsledkom medzinárodnej spolupráce je iba poskytnutie informácie (alebo odmietnutie poskytnutia informácie), nie však vydanie rozhodnutia, keďţe podaním ţiadosti o poskytnutie informácie sa nezačína ţiadne správne konanie. Zároveň ţalobca napáda, ţe krajský súd sa v rámci súdneho prieskumu nezákonne prekročenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nezaoberal ani ţalobcom namietanou skutočnosťou, ţe ţalovaný lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺţil o šesť mesiacov v čase, keď uţ správca dane vzhľadom na vyššie namietané postupy, prekročil zákonom prípustnú celkovú dobu trvania daňovej kontroly. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca nedal súhlas na pokračovanie vo výkone predmetnej daňovej kontroly po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie, povaţuje protokol o výsledku daňovej kontroly za nezákonný dôkaz a celé daňové konanie za zaťaţené vadou nezákonnosti. V uvedenej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010 a predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) napr. sp. zn. 3Sţf/107/2009, 3Sţf/72/2009, 3Sţf/l/2009, 2Sţf/35/2010, zaoberajúce sa okrem iného aj inštitútom daňovej kontroly. Ďalej ţalobca napáda nesprávne právne posúdenie namietaného nedostatku protokolu, ktorý mu bol doručený bez zákonnej náleţitosti
ustanovenia § 15 ods. 11 písm. k) zákona o správe daní, t. j. nebol opatrený vlastnoručnými podpismi zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu, pričom
názoru ţalobcu ide o kogentné ustanovenie uvedeného predpisu. 9 3Sţf/48/2015 S poukazom na obsah administratívneho spisu v časti konania predchádzajúceho ukončenie výkonu daňovej kontroly a prerokovaniu protokolu o jej výsledku ţalobca uviedol, ţe predmetný protokol neignoroval, doţadoval sa u správcu dane dokumentu s predpísanými zákonnými náleţitosťami, čo správca dane odmietol a odmietol o tejto skutočnosti spísať zápisnicu, bez zákonného dôvodu. Teda správca dane ignoroval písomné aj ústne podanie ţalobcu, ktoré bolo jeho vyjadrením k protokolu. Správca dane nespísal o tomto písomnom ani ústnom podaní zápisnicu, pričom vyjadrenie ţalobcu, hoc i k náleţitostiam protokolu, malo tvoriť dodatok k tomuto protokolu. Je pravdivé tvrdenie krajského súdu v tej časti, ţe zaslaný protokol sa ešte môţe meniť aj dopĺňať.
ţalobcu, však správca dane to môţe vykonať uţ iba formou dodatku k zaslanému protokolu. Opísaným konaním prvostupňový daňový orgán porušil ustanovenie § 11 zákona o správe daní. Ţalobca má za preukázané, ţe mu nebola poskytnutá zákonná lehota na preštudovanie a oboznámenie sa s protokolom a ani s vyporiadaním sa konajúceho správcu dane s námietkami, ktoré ţalobca uvádzal vo svojom vyjadrení k prílohe Výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9410402/5/4030348/13/Krá zo dňa 05.09.2013, pričom krajský súd túto skutočnosť nesprávne právne posúdil a zákonným spôsobom v rozhodnutí neodôvodnil. Rozsudok krajského súdu moţno
ţalobcu povaţovať za arbitrárny, pretoţe vo vzťahu k jeho námietke o nesprávnom pouţití procesného predpisu súd prvého stupňa v rámci svojich zákonných kompetencií namietané porušenie zákona neskúmal s odôvodnením nezodpovedajúcim skutkovému stavu a s konštatovaním, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol konkrétnu ujmu na svojich právach. V tejto súvislosti poukázal na zmätočné tvrdenie krajského súdu o začiatku daňového konania, pričom je zrejmé, ţe krajský súd nerozlišuje správne medzi pojmami daňová kontrola a daňové konanie, pričom sa nejedná o totoţné inštitúty. Aplikoval rozširujúci výklad citovaných ustanovení § 165 a § 165b daňového poriadku a tým vec nesprávne právne posúdil. Ţalobca dôvodil, ţe „Vôbec sa nemožno stotožniť s použitým výkladom v tom zmysle, že § 165b Daňového poriadku sa vzťahuje na „celé daňové konanie pozostávajúce z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania“, nakoľko ak by sme aj odhliadli od skutočnosti, že súd neustále nerozlišuje medzi pojmami daňová kontrola a daňové konanie, v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia aj v čase posudzovania veci konajúcim súdom a dokonca aj v súčasnosti je prechodné ustanovenie § 165 ods. 4 týkajúce sa daňovej kontroly stále platné a účinné v znení, ako bolo publikované v Zbierke zákonov SR, a teda je nepochybné, že je toto znenie právneho predpisu záväzné pre daňové orgány a rovnako tak aj pre konajúci súd.“
ţalobcu súd prvého stupňa absolútne neprípustným a nezákonným spôsobom aplikoval rozširujúci výklad ustanovení § 165, § 165a, §165b Daňového poriadku, keď zaloţil iba na domnienke tvrdenie, ţe zákonodarca zrejme zabudol upraviť zákonné ustanovenie § 165 ods. 4 a 5 citovaného zákona a na základe toho je oprávnené od správcu dane očakávať, ţe túto skutočnosť bude v daňovom procese konvalidovať svojím postupom. Uvedené
ţalobcu moţno posúdiť ako porušenie základných princípov právneho štátu aj porušenie zásady legality v zmysle § 2 ods. l zákona o správe daní, ako aj § 3 ods. 1 Daňového poriadku.
jeho názoru je neprípustné, aby súd nabádal daňový orgán svojím nesprávnym a rozširujúcim výkladom v rozhodnutí na nezákonné konanie, ktoré moţno posúdiť ako konanie nad rámec zákona. Tento rozširujúci výklad opomína základné princípy daňového práva hmotného, kedy súd nerozlišuje medzi základnými pojmami daňová kontrola 10 3Sţf/48/2015 a daňové konanie a subsumuje oba tieto samostatné inštitúty do jedného pojmu daňové konanie, čo ţalobca povaţuje za neprípustné. Ďalej ţalobca súdu prvého stupňa vytýka, ţe sa bez riadneho zákonného odôvodnenia nezaoberal a nevyjadril k ţalobcom namietaným skutočnostiam o tom, ţe daňové orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach nehodnotili správne, úplne, zrozumiteľne a určito všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Tieto neuviedli spôsob, akým boli vykonané dôkazy, neuviedli všetky úkony, ktoré vykonali za účelom zistenia skutkového stavu a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe, ktorých rozhodovali. Ţalovaný ani prvostupňový daňový orgán nekonali v súlade s platným právnym poriadkom, keď sa nevyporiadali s rozpormi v jednotlivých dôkazoch a neuviedli jasne, zrozumiteľne, presne a určito, ktoré skutočnosti povaţujú za nepochybne zistené s posúdením ich právneho významu. Z uvedených dôvodov povaţuje ţalobca napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné, čím sa krajský súd nezaoberal. Uvádzané námietky v rámci súdneho prieskumu nevyhodnotil a napadnutý rozsudok náleţite, s prihliadnutím na podstatné skutkové a právne skutočnosti, v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP neodôvodnil, čím bolo porušené právo ţalobcu na súdnu ochranu, prislúchajúce mu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu ţalobca uviedol, ţe daňové orgány mu neumoţnili realizovať jeho zákonné procesné práva ohľadom dokazovania a neprimerane ho zaťaţili dôkazným bremenom. Postupom správcu dane mu bola odopretá moţnosť navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení vykonanie konkrétnych dôkazov, ţiaden zo ţalobcom navrhnutých dôkazov správca dane nevykonal, ani neodstránil rozpory v dôkazoch a v prípade vykonania dôkazov výsluchom svedkov, mu neumoţnil byť prítomný pri ich výsluchu a klásť svedkom otázky. Prejednávacia zásada nebola vo vzťahu k ţalobcovi dodrţaná a správca dane neprihliadal na skutočnosti svedčiace v prospech ţalobcu. Okrem toho v súvislosti s preukázaním dodania tovaru daňové orgány oboch stupňov, ale aj krajský súd, trvali na splnení takých náleţitostí prepravných dokladov - napr. vyţadovanie potvrdenia odberateľa o prevzatí tovaru, ktoré v čase uskutočnenia dodania tovaru zákon na prepravných dokladoch nevyţadoval.
ţalobcu tu išlo zjavne o extenzívny výklad v tejto časti dôkazného bremena zo strany správcu dane aj ţalovaného, s ktorým sa krajský súd stotoţnil. V súvislosti s preukazovaním podmienok na odpočet DPH ţalobca namieta nesprávny výklad ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a uviedol, ţe bolo naň zo strany správcu dane neprimerane prenášané dôkazné bremeno, keďţe bolo jeho povinnosťou preukázať také súvislosti s obstarávacími procesmi jeho dodávateľov, na ktoré mu zákon, ako daňovému subjektu, nedáva právne prostriedky. Naopak, správca dane zistené rozpory, ktoré ţalobca navrhoval odstrániť vykonaním ním navrhnutých dôkazov, neodstránil a zistené rozpory v dodávke tovaru subdodávateľov ţalobcu daňové orgány dostatočne nepreverili. Zistený skutkový stav veci zo strany správnych orgánov nemoţno povaţovať za postačujúci pre konečné a zákonné rozhodnutie o určení dane. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správca dane bol povinný vykonať dokazovanie smerujúce k správnemu určeniu dane a pri tomto zisťovaní zohľadniť všetky dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech ţalobcu. Rozsudok krajského súdu ţalobca povaţuje za arbitrárny, bez riadneho odôvodenia zodpovedajúceho poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, pretoţe súd prvého stupňa ignoroval protichodné tvrdenia a údaje strán o rovnakej skutočnosti, v pochybnostiach 11 3Sţf/48/2015 nenariadil doplnenie dokazovania a bez bliţšieho odôvodnenia a úvahy sa priklonil len k dôkazom predloţených ţalovaným. Konajúci súd sa bez riadneho odôvodnenia stotoţnil s postupom ţalovaného, pričom ţalobcovi bolo takýmto postojom konajúceho súdu odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko dôkazy svedčiace v prospech ţalobcu, neakceptoval. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na zhodnosť odvolacích dôvodov so ţalobnými námietkami, odkázal v podrobnostiach na svoje vyjadrenie k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 12 3Sţf/48/2015
1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
11 zákona o správe daní protokol musí obsahovať 13 3Sţf/48/2015
10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
in fine 12 zákona o správe daní, ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
13 zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane
pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým 14 3Sţf/48/2015 je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
14 vety piatej aţ ôsmej zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer
6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.
16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
2 vety prvej pred bodkočiarkou daňového poriadku daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
4 daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí
doterajších predpisov. 15 3Sţf/48/2015
5 daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná
doterajších predpisov.
1 daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konanie začaté
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2 daňového poriadku § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepouţijú.
1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
1 zákona o DPH platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný
a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň
, a s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane
alebo
alebo dodal tovar
.
1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou
odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 16 3Sţf/48/2015
2 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
osobitných predpisov. 29b)
3 zákona o DPH platiteľ, ktorý spĺňa podmienky
odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
4 veta prvej zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť ţalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH a v súvislosti s vyrubovacím konaním, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na ţalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2011. V súvislosti s odvolacou námietkou ţalobcu napádajúcou nedodrţanie lehoty na začatie daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a jeho nevrátenie ţalobcovi v zákonom stanovenej lehote
ustanovení § 79 zákona o DPH, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe postup a napadnuté rozhodnutia daňových orgánov vo vzťahu k tejto námietke nie je moţné v tomto konaní preskúmať. Ţalobca uvedené nedodrţanie lehoty na začatie predmetnej daňovej kontroly a na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v priebehu výkonu daňovej kontroly nenamietal postupom
8 zákona o správe daní, ani nevyuţil moţnosť súdnej ochrany podaním návrhu
1 OSP na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
piatej hlavy piatej časti OSP. 17 3Sţf/48/2015 Napriek uvedenému odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe sa nestotoţňuje s argumentáciou ţalobcu k uvedenej námietke a ustanovenie § 79 ods. 1 druhej vety zákona o DPH v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 citovaného zákona si ţalobca nesprávne vykladá. Ţalobca, pre účely určenia podmienok na zadrţanie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie (§ 79 ods. 1 zákona o DPH), bol povinný podať daňové priznanie, keďţe v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane
1 v druhej vete in fine zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu sa naň vzťahuje, pre účely vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu, lehota
prvej časti druhej vety ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o DPH, a nie druhá časť uvedenej vety, ako sa mylne ţalobca domnieva. Teda na prípad ţalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období sa doslova vzťahuje znenie: „Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol...“. Okolnosti potrebné pre posúdenie lehoty na vrátenie predmetného nadmerného odpočtu vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a z informácií správcu dane získaných pri správe daní ţalobcu (ohľadne dátumu podania daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie august 2011). Nie je moţné prisvedčiť tvrdeniu ţalobcu, ţe krajský súd nemohol uvedené skutočnosti preveriť, keďţe daňové priznanie ţalobcu je súčasťou administratívneho spisu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.