← Slovensko

o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 5 Cdo 1121/2015 Slovenskej republiky 5 Cdo 1122/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.

§ 237písm.

f/ O.s.p.) tým, ţe jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, ţalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uloţená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bliţšie v dovolaní rozviedla. Ţalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila. 5 Cdo 1121/2015 5 Cdo 1122/2015 Najvyšší súd návrh ţalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol, lebo zákonnú úpravu o súdnom poplatku za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (poloţka 17a Sadzobníka) nepovaţuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1.) Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnňuje s argumentáciou ţalobkyne, ţe zavedenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Poloţka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č 621/2005 Z.z., pretoţe dochádzalo k zneuţívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlţovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Poplatok za námietku sa v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, ţe záujmy riadneho chodu justície môţu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, ţe poţiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemoţno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vo veci Kreuz proti Poľsku, č. sťaţnosti 28249/95, rozsudok zo dňa 19. júna 2001, odseky 59, 60). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) ďalej skúmal, či dovolania ţalobkyne smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa a dospel k záveru, ţe obe treba odmietnuť. 1. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 132/2014, 8 Cdo 133/2014). 5 Cdo 1121/2015 5 Cdo 1122/2015 2. Aj v prípade ďalšieho dovolania ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 284/2014, 5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014, 8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe obe dovolania ţalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie sú, najvyšší súd ich odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. januára 2016 JUDr. Helena H a u k v i t z o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.