okraja 2 5 ECdo 31/2015 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. marca 2013 sp.zn. 13CoE 168/2012 odvolanie povinného odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, nakoľko
ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo. V predmetnej veci nejde o takéto rozhodnutie, a preto bolo odvolanie proti napadnutému uzneseniu potrebné odmietnuť ako neprípustné. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Žiadal exekúciu zastaviť a znova posúdiť oprávnenosť návrhu na vykonanie exekúcie, pretože proti výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., podal ústne v lehote námietky, v ktorých vysvetlil chyby a neoprávnenosť výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení. Uviedol, že jeho námietky nesmerujú proti vykonaniu exekúcie ani nenapádajú exekučný titul, ale sú namierené proti oprávnenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., na podanie návrhu na vykonanie exekúcie ako takej. Namietal, že o jeho odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutiami súdov nižších stupňov, ktorými boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté a trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych 3 5 ECdo 31/2015 spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie povinného, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez procesnej spôsobilosti, prekážku právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd ale nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takými vadami postihnuté. Vzhľadom k tomu, že
ustálenej judikatúry súdov k odňatiu možnosti konať pred súdom, ako vade zakladajúcej prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., môže dôjsť aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, že nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné podmienky, zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či bolo rozhodnutie odvolacieho súdu z tohto pohľadu správne a či odmietnutím odvolania podaného povinným nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred 4 5 ECdo 31/2015 súdom.
účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zásadne platí, že každé rozhodnutie súdu prvého stupňa možno napadnúť odvolaním za predpokladu, že v konkrétnej veci zákon podanie odvolania nevylučuje.
2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona 31), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona. V poznámke 31) je uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V prípade rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní
Exekučného poriadku teda zásadne proti uzneseniu vydanému v tomto konaní odvolanie nie je prípustné. Takéto uznesenie súdu prvého stupňa možno odvolaním napadnúť len vtedy, ak je v Exekučnom poriadku výslovne ustanovené, že sa odvolanie proti nemu pripúšťa. V prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Exekučný poriadok ale nemá ustanovenie, v ktorom by sa výslovne uvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu. Ustanovenie § 50 ods. 4 Exekučného poriadku stanovuje prípustnosť dovolania len proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, o ktorý prípad v danej veci nejde. Záver odvolacieho súdu o existencii zákonného dôvodu, pre ktorý nebolo možné pristúpiť k vecnému preskúmaniu odvolania podaného povinným, ale ho treba
1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť, je preto správny. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd odmietnutím odvolania povinnému neodňal možnosť konať pred súdom. Povinný v dovolaní výslovne namietal, že odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti. 5 5 ECdo 31/2015
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V prejednávanej veci odvolací súd nebol povinný nariadiť pojednávanie, pretože nepristúpil k vecnému prejednaniu odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu, ale odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné t.j. smerujúce proti takému rozhodnutiu exekučného súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. na prejednanie odvolania, ktoré sa odmieta
Ak preto v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o odvolaní povinného bez nariadenia pojednávania, postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o ostatné námietky povinného, ktorými napádal oprávnenosť vymáhanej pohľadávky a návrhu na vykonanie exekúcie, to všetko sú otázky vzťahujúce sa k právnemu posúdeniu veci. Nesprávne právne posúdenie je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý sa však môže uplatniť až v takom prípade, ak by bolo dovolanie z iného dôvodu v zmysle § 237 alebo § 239 O.s.p. procesne prípustné (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd 6 5 ECdo 31/2015 Slovenskej republiky jeho dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. januára 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.