Najvyšší súd 1 Nc 12/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. I., bytom J., 2/ M. Z., bytom M., 3/ P. G., bytom H., proti odporcovi: U. so sídlom H. č. X, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 14 C 130/2010, o vylúčení sudcu Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 11 NcC 22 /2010, takto r o z h o d o l : Sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. K. n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 11 NcC 22 /2010 (veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 14 C 130/2010). O d ô v o d n e n i e V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11 NcC 22 /2010 vzniesol odporca námietku zaujatosti voči sudcovi tohto súdu JUDr. Ľ. K., uvedúc, že tento sudca sa osobne pozná s právnym zástupcom navrhovateľov JUDr. J. F.. Sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. K. k námietke zaujatosti uviedol, že JUDr. J. F. pozná iba na základe svojho pôsobenia na Krajskom súde v Košiciach (predtým na Okresnom súde Košice I), keďže v minulosti niekoľkokrát tento advokát zastupoval rôznych účastníkov v právnych veciach, v ktorých ako sudca rozhodoval; nemám však k nemu žiaden osobný vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedeného sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so 1 Nc 12/2010 2 zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
- k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
- k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
- Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody (porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie iba samotné všeobecné tvrdenie odporcu o známosti namietaného sudcu s advokátom JUDr. J. F., ktoré nebolo ničím osvedčené a nemožno ho preto uznať za dôvod, na základe ktorého by sa mohla spochybniť nezaujatosť tohto sudcu. Pokiaľ ide o existenciu uvedeného právne relevantného pomeru u namietaného sudcu, sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. K. vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti poprel akýkoľvek osobný vzťah k advokátovi JUDr. J. F.; zároveň uviedol, že sa necíti byť zaujatým, nemá žiaden pomer k veci, k účastníkom ani k ich zástupcom. Z tohto vyjadrenia sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. K. a ani z ostatného obsahu spisu nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pri svojom posudzovaní vychádzal z toho, že nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení 1 Nc 12/2010 3 určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, kam patrí osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a objektívne hľadisko, ktoré spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Z tohto pohľadu k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dôjde nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale aj vtedy, keď existuje legitímna pochybnosť o jeho nestrannosti [v zmysle zásady, že spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done; it must also be seen to be done“)]. Samotný údaj odporcu o (bližšie nedefinovanej) známosti („osobnom poznaní sa“) namietaného sudcu s advokátom JUDr. J. F. predstavuje len subjektívny názor (tvrdenie) účastníka konania, ktorý nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod vylučujúci namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zvýrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde. 1 Nc 12/2010 4 Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení namietaného sudcu, že sa necíti byť zaujatým, ale aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti odporcom spochybňovaného sudcu Krajského súdu v Košiciach. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľ. K. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Jana Bajánková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta