Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Nc 19/2010 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke Š. B., rodenej J. narodenej X., zomrelej X., naposledy bytom v O., vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14 D 193/2007, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5 CoD 11/2010 takto r o z h o d o l : Predsedníčka senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a sudkyne tohto senátu JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5 CoD 11/
- O d ô vo d n e n i e Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa
- februára 2008, č. k. 14 D 193/2007 – 73 povolili obnovu dedičského konania po poručiteľke Š. B. zomrelej X, skončeného vydaním osvedčenia o dedičstve z
- apríla 2005, č. k. 10 D 619/2004 –
- Krajský súd v Trenčíne uznesením z
- júna 2008, sp. zn. 5 CoD 13/2008 a 5 CoD 14/2008 odvolanie dediča Ing. K. B. proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica z
- februára 2008 č. k. 14 D 193/2007 – 72 odmietol a uznesenie o povolaní obnovy dedičského konania zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol. Na základe dovolania dediča Ing. K. B. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
- marca 2010, sp. zn. 5 Cdo 281/2008 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
- júna 2008, sp. zn. 5 CoD 13/2008, 5 CoD 14/2008 v zmeňujúcej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 1 Nc 19/2010 2 V novom odvolacom konaní potom dedič Ing. K. B. na pojednávaní dňa
- júna 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti celému senátu 5 Co, nakoľko v neho stratil podstatnú dôveru z dôvodu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti a odňal mu možnosť konať pred súdom. Námietku zaujatosti doplnil dňa
- júla 2010 písomným podaním, v ktorom uviedol, že súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán konania. To znamená, že z prejednávania a rozhodovania veci bude podľa § 14 O. s. p. vylúčený ten sudca, u ktorého vzhľadom k spôsobu konania v priebehu konania je možné objektívne pochybovať o jeho nezaujatosti. Také pochybnosti môžu byť vyvolané aj vtedy, ak sa sudca dopustil viacerých procesných pochybení poškodzujúcich niektorého účastníka, ktoré svojou závažnosťou a vzhľadom na predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí a skúseností sudcu možno vnímať ako pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ďalej navrhovateľ uviedol, že krajský súd neuveriteľne rýchlym spôsobom rozhodol o odvolaní M. B., ktorá skutočnosť môže nasvedčovať nezákonné a neodôvodnené uprednostnenie tejto veci oproti iným, skôr došlým spisom. Konajúci senát zvýhodňuje ostatných účastníkov konania v jeho neprospech, napríklad tým, že nepripojil spis sp. zn. 4 CoD 9/2006, ktorého obsah je známy iba právnej zástupkyni ostatných účastníkov. Uvedené konanie senátu porušuje rovnosť zbraní účastníkov konania a je v priamom rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby senát 5 Co v zložení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia bol z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený a vec bola pridelená inému senátu tohto súdu. Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. predložila v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému spis na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, spolu s jej písomným vyjadrením ako aj členiek senátu o tom, že vo veci sa necítia byť zaujaté. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudkýň krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným 1 Nc 19/2010 3 ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
- k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
- k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
- Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Vo všeobecnosti dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť bez ďalšieho sama okolnosť, že účastníka konania neuspokojil postup súdu, resp. sudcu v prebiehajúcom alebo inom súdnom konaní alebo že nesúhlasí s rozhodnutím sudcu a jeho postupom. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody (porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie však to, že postup súdu sa z hľadiska vecného (čo do správnosti alebo zákonnosti) alebo časového (čo do dĺžky konania a čo do vzniku prípadných prieťahov) nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť prijímania a obsahu súdnych rozhodnutí. Na dosiahnutie nápravy navrhovateľom v prvom rade vytýkaných nedostatkov – procesných pochybení – sú určené iné prostriedky, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Z ustanovenia § 15a ods. 5 O. s. p. pritom vyplýva, že na námietku spočívajúcu v takýchto okolnostiach (t.j. okolnostiach týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo inej veci) sa neprihliada. 1 Nc 19/2010 4 Naviac, navrhovateľom uvádzané procesné pochybenia senátu odvolacieho súdu boli napravené rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý uznesenie odvolacieho súdu zrušil a v ďalšom konaní je tento súd viazaný jeho právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí. Pokiaľ ide o existenciu uvedeného právne relevantného pomeru u namietaných sudkýň, predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti popreli akýkoľvek pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom a zároveň uviedli, že sa necítia byť zaujatými. Z tohto vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Trenčíne a ani z ostatného obsahu spisu nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Vychádzal pri svojom posudzovaní ďalej aj z toho, že nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, kam patrí osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a objektívne hľadisko, ktoré spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Z tohto pohľadu k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dôjde nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale aj vtedy, keď existuje legitímna pochybnosť o jeho nestrannosti [v zmysle zásady, že spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done; it must also be seen to be done“)]. Samotné spochybňovanie skúsenosti, znalosti a profesionálnej úrovne členiek senátu navrhovateľom v prvom rade, príp. jeho tvrdenie, že sudkyne v tejto právnej veci podozrivo rýchlo rozhodli, predstavuje len subjektívny názor účastníka konania, ktorý nemožno bez 1 Nc 19/2010 5 ďalšieho považovať za dôvod vylučujúci namietané sudkyne z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zvýrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde. Teda nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení namietaných sudkýň, že sa necítia byť zaujatými, ale aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o ich nestrannosti pri súdnom rozhodovaní. Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že predsedníčka senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5 CoD 11/
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
- júla 2010 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta