Najvyšší súd 1Sža/17/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: I., nar. X., štátna príslušnosť: P. posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: P., mesto K., mestská časť G., sídlisko S. blok č. X., č. domu X. t. č. Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/10/2016-57 z 01.06.2016 takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/10/2016-57 z 01.06.2016 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-291- 18/2015-Ţ z 10.03.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e 2 1Sţa/17/2016 I. Predmet konania Rozhodnutím ČAS: MU-PO-291-18/2015-Ţ zo dňa 10.03.2016 (ďalej na účely rozsudku len „preskúmavané rozhodnutie“) odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) neudelil navrhovateľovi azyl a v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 tohto zákona neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, ţe po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, ţe v prípade navrhovateľa boli jeho tvrdenia vyhodnotené ako účelovo uvádzané pre získanie azylu, prípadne poskytnutie doplnkovej ochrany a neboli tak naplnené dôvody na udelenie azylu z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak ako to vyţaduje zákon č. 480/2002 Z. z. a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Odporca v rozhodnutí o neudelení azylu popísal všetky skutočnosti, ktoré preveroval za účelom zistenia pravosti tvrdení a obáv navrhovateľa. Nakoľko sa navrhovateľovi v azylovom konaní nepodarilo reálne preukázať existenciu problémov, ktoré popisoval, odporca vyhodnotil jeho obavy za vykonštruované. Poukázal na skutočnosť, ţe prenasledovanie musí byť objektívne preukázané v konkrétnom prípade a viazané individuálne, čo v navrhovateľom prípade nebolo. Dôvodil, ţe samotné členstvo v strane Hnutie pre zjednotenie ľudu (ďalej len „MQM“) nemoţno subsumovať pod opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Odporca na základe získaných informácií zistil, ţe v období, kedy navrhovateľ ţil v krajine pôvodu, strana MQM bola legálnou stranou, teda normálne vykonávajúcou politickú činnosť, ktorá zo strany štátu nebola a ani v súčasnosti nie je ţiadnym spôsobom obmedzovaná. Preto povaţoval za vylúčené a nepravdepodobné, ţe by štát prenasledoval členov provinčnej vládnucej strany. Čo sa týka druhého dôvodu ţiadosti o udelenie azylu - strach z prenasledovania zo strany Talibanu - podľa zadováţených správ odporca uviedol, ţe problémy ako ich opísal navrhovateľ bývajú ojedinelé. V krajine sa situácia stále zlepšuje, nakoľko ide o správanie, ktoré nie je štátom tolerované a ktoré je následne trestne stíhané. Štát sa ho snaţí potláčať vo všetkých jeho formách. 3 1Sţa/17/2016 Odporca posúdil ţiadosť navrhovateľa taktieţ na účely poskytnutia doplnkovej ochrany a dospel k záveru, ţe nebola zistená reálna hrozba váţneho bezprávia tak, ako to vyplýva zo zákona č. 480/2002 Z. z. . Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2 písm.
- c)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej na účely rozsudku len „O.s.p.“) pričom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Dňa 20.05.2016 navrhovateľ zaslal krajskému súdu v kópiách listinné dôkazy v anglickom jazyku a v jazyku urdu, ktorých predmetom boli najmä správy o politickej strane MQM, novinárske reporty týkajúce sa členstva, programu, pôsobenia, ďalej články ohľadom vyšetrovania prípadu, kedy bol člen strany MQM mučený a zabitý počas väznenia pakistanskou armádou, a taktieţ niekoľko ďalších správ o prenasledovaní a vyhráţaní členov MQM zo strany Talibanu. Tieto boli v prevaţnej časti predloţené uţ odporcovi, avšak po vydaní napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci krajský súd doplnil dokazovanie vyhľadaním oficiálnej stránky strany MQM a zistil, ţe oficiálnym znakom tejto strany je kruh v ktorom sa nachádza text: M.Q.M. (Pakistan) a päť hviezdičiek. V jeho strede je vyobrazený obrys Pakistanu. (Navrhovateľ však symbol strany opísal ako vyobrazenie šarkana, ktorý má symbolizovať „vzrast našich obyvateľov“ - tento symbol aj nakreslil.) Krajský súd skonštatoval, ţe oficiálny symbol strany MQM je diametrálne odlišným s tým, ktorý opísal a nakreslil navrhovateľ počas jeho vstupného pohovoru. Krajský súd námietku navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave povaţoval za nedôvodnú. Odporca v administratívnom konaní riadne, za prítomnosti tlmočníka vypočul k dôvodom jeho ţiadosti o azyl. Poskytol mu dostatočný priestor na prezentovanie dôvodov jeho ţiadosti. V nadväznosti na obsah vstupného pohovoru vyhľadal a do spisu zaloţil informácie o krajine jeho pôvodu pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré sa obsahovo viazali tak na navrhovateľove dôvody jeho ţiadosti o azyl a tieţ na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Pakistane. I napriek skutočnosti, ţe navrhovateľ doručil odporcovi aţ po vydaní napadnutého rozhodnutia vo fotokópiách rôzne dokumenty, odporca sa s nimi oboznámil a dospel k záveru, ţe tieto dokumenty nemajú vplyv na preskúmavané rozhodnutie. Odporca tak pre posúdenie ţiadosti o azyl dostatočným spôsobom zistil stav 4 1Sţa/17/2016 veci. Krajský súd uviedol, ţe aj prípadná všeobecne nepriaznivá politická či bezpečnostná situácia v krajine pôvodu nie je dôvodom na udelenie azylu, čo platí pokiaľ v jej dôsledku ţiadateľ o azyl nebol objektom prenasledovania. Navrhovateľom prezentovaný útok, ktorému čelil na ulici v čase, keď sa viezol rikšou krajský súd vzhľadom na to, ţe navrhovateľ nikoho - teda útočníka nevidel a nikdy sa ani len nevyjadril, kto by ním mohol byť, nepovaţoval za dôvod udelenia medzinárodnej ochrany. Krajský súd nepovaţoval prípadný výhraţný list od hnutia Taliban za dôvod na udelenie azylu podľa § 8 zákona 480/2002 Z. z. . Jednak preto, lebo v jeho dôsledku nedošlo k ţiadnemu ataku voči navrhovateľovi a tieţ preto, lebo jeho prípadná existencia nesúvisí s navrhovateľom prezentovaným členstvom v politickej strane. II. Stručné zhrnutie odvolacích námietok navrhovateľa Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v - § 205 ods. 2 písm.
- a)O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, - § 205 ods. 2 písm.
- b)O.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - § 205 ods. 2 písm.
- c)O.s.p. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - § 205 ods. 2 písm.
- d)O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - § 205 ods. 2 písm.
- e)O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), - § 205 ods. 2 písm.
- f)O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v ďalšom texte odvolania uviedol, ţe odporca vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. 5 1Sţa/17/2016 Odporca pri posudzovaní ţiadosti o azyl nezohľadňoval situáciu v krajine pôvodu a to ani objektívne vzhľadom na bezpečnosť osôb ţijúcich v Pakistane a ani dostatočne individuálne s poukazom na fakty a tvrdenia uvedené navrhovateľom. Navrhovateľ odporcovi aj súdu doručil dokument s názvom "S., P. and R. Pobytovy tobor Rohovce 324930 30 Rohovce, Slovakia" zo dňa 07.02.2016, ktorý je oficiálnym potvrdením vedenia strany MQM, ţe je jej aktívnym členom. V dokumente je tieţ opísaná situácia potvrdzujúca tvrdenia navrhovateľa ohľadne bezpečnostnej situácie v Pakistane, najmä vzhľadom na členov strany MQM. Oficiálny originál dokumentu bol zaslaný na email navrhovateľa, súdu a odporcovi bol predloţený vo vytlačenej verzii. K otázke spochybnenia členstva na základe údajne nespoznania oficiálneho symbolu strany MQM uvedenom vo vstupnom dotazníku navrhovateľ namietal, ţe sa opakovane niekoľkokrát pýtal odporcu, či chce, aby uviedol symbol alebo logo strany MQM, a to práve z dôvodu, ţe nie sú totoţné. Symbolom strany podľa slov navrhovateľa je šarkan, tak ako to uviedol vo vstupnom pohovore s odporcom. Všeobecne dostupným a oficiálnym znakom je však logo, ktorým bolo doplnené dokazovanie zo strany súdu a spochybnené členstvo navrhovateľa v politickej strane MQM. Navrhovateľ odpovedal na otázku odporcu, ktorú si opakovane potvrdil. Rozlíšiť a identifikovať tieto dva znaky a to "symbol strany" a "logo strany" dokáţe. Nakoľko mohlo dôjsť k nedorozumeniu a nesprávnemu poloţeniu otázky odporcom a z nedbanlivosti odporcu skúmať skutočný poznatok navrhovateľa, má navrhovateľ za to, ţe nie je moţné na základe uvedeného spochybniť, ţe navrhovateľ je členom politickej strany MQM. Súdu prvého stupňa vytýkal konštatovanie uvedené v rozsudku, ţe „nikdy nevlastnil žiaden členský preukaz strany a to aj napriek tomu, že členom strany mal byť od roku 2007“ a zdôraznil, ţe odporca neskúmal hlbšie súvislosti, ţe v ovzduší politickej situácie, v ktorej sa Pakistan nachádza a neustáleho atakovania zo strany Talibanu, je veľmi nebezpečné, ak je člen politickej strany preukázateľne identifikovateľný napr. tým, ţe sa u neho nájde členský preukaz a aj pre neho by bolo nebezpečné mať preukaz pri odchode z krajiny so sebou. K otázke spochybnenia útoku na navrhovateľa, ktorý sa stal bezprostredne po obdrţaní výhraţného listu z hnutia Talibanu a nezaplatení sumy, ktorú od navrhovateľa ţiadal navrhovateľ namietal, ţe, odporcovi a krajskému súdu predloţil zdravotnú dokumentáciu, ktorá preukazuje poranenia spôsobené streľbou na navrhovateľa a pretoţe nemá iných 6 1Sţa/17/2016 nepriateľov a v súvislosti s atakovaním politicky činných osôb strany MQM nie je dôvod spochybňovať jeho tvrdenie o priamom prepojení streľby na jeho osobu. Pripomenul, ţe Taliban posiela výhraţné listy vo forme, ktorú doloţil do spisu odporcu teda prekopírované rozmnoţeniny listu, kde sú menené len sumy a mená osôb, ktorým sú listy adresované, čo je štandardný postup, preto nie je moţné predloţiť iný originál a ani ho vziať so sebou bez rizika ohrozenia ţivota. Podľa názoru navrhovateľa odporca ani krajský súd nepreskúmali dostatočne skutočný stav a dôkazy predloţené navrhovateľom a zároveň podklady potvrdzujúce jeho tvrdenia odporca nijakým spôsobom nevyvrátil. Krajský súd sa vo svojom rozsudku nevyjadril k podnetom a návrhom navrhovateľa a nevenoval dostatočnú pozornosť preskúmaniu dokladov, ktoré navrhovateľ súdu a odporcovi doloţil na podloţenie svojich tvrdení, a to so zreteľom na jeho individuálnu situáciu. Vyjadrenie, ţe ide o účelové či vykonštruované obavy nie sú ničím podloţené a dôkazy predloţené navrhovateľom so zreteľom na vyššie uvedené ozrejmenie nejasností neboli odporcom vyvrátené. Namietal tieţ, ţe odporca nijakým spôsobom nevylúčil, ţe by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozilo váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia. Pakistan má dlhodobo nestabilnú situáciu, ktorú spôsobuje prítomnosť hnutia Taliban. Odporca vo svojom vyjadrení iba stroho skonštatoval, ţe ani takáto forma váţneho bezprávia navrhovateľovi nehrozí. Podľa názoru navrhovateľa v rozhodnutí odporcu absentuje dostatočné vyhodnotenie ním uvádzaných skutočností. V rozhodnutí krajského súdu taktieţ absentuje dostatočné vyhodnotenie vytýkaných námietok, a preto konanie pred krajským súdom má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Stanovisko odporcu k odvolacím námietkam 7 1Sţa/17/2016 Odporca v podaní z 09.08.2016 uviedol, ţe z vyhodnotenia navrhovateľovej ţiadosti o udelenie azylu je zrejmé, ţe ničím nepreukázal, ţe by mal v krajine pôvodu dôvodnú obavu z prenasledovania tak, ako sa to snaţil v priebehu azylového konania predostrieť, t.j. ohrozenie slobody alebo ţivota z dôvodov predstavujúcich perzekúciu ako činnosť diskriminačného alebo veľmi uráţlivého charakteru vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva. Na základe výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je zrejmé, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky na udelenie azylu. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona č. 480/2002 Z. z. a Ţenevského dohovoru z roku 1951. Pokiaľ ide o opodstatnenú obavu z prenasledovania, tak táto musí obsahovať subjektívny aj objektívny prvok. Je moţné, ţe navrhovateľ sa skutočne subjektívne obáva, ţe by mohol byť prenasledovaný na základe skutočností, ktoré sa mohli v Pakistane udiať, je však zrejmé, ţe objektívny prvok v danom prípade plne absentuje. Nie je ţiadny dôvod objektívne tvrdiť, ţe by sa stal obeťou prenasledovania zo strany štátu. Nenasvedčujú tomu ţiadne okolnosti počas jeho ţivota v krajine pôvodu. Z navrhovateľovej výpovede jednoznačne vyplýva, ţe nikdy nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi, pričom jeho obavy nie sú ničím podloţené. Samotné členstvo v strane MQM nezakladá opodstatnenosť takýchto obáv, nakoľko išlo iba o radového člena MQM. ktorý nevykonával takú politickú činnosť, kvôli ktorej by mal byť prenasledovaný. Taktieţ ani navrhovateľom uvedený druhý dôvod, vyhráţanie, ktorého cieľom bolo získať finančné prostriedky nebolo relevantné. Odporca v konaní posudzoval aj moţnosť poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z.. Ako je z celého azylového konania zrejmé, navrhovateľovi v krajine pôvodu nehrozí udelenie trestu smrti ani jeho výkon, pretoţe sa nedopustil ţiadneho konania, pre ktoré by mu takýto trest hrozil. Taktieţ nevykonával ţiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozilo mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest. Nehrozí mu ani váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu ţiadateľa o azyl sama o sebe ešte nie je dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ sa táto situácia neprejaví 8 1Sţa/17/2016 v perzekúcii či obave z nej vo vzťahu k ţiadateľovi o azyl a to z dôvodov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. . Takáto situácia však vo vzťahu k navrhovateľovi nenastala. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu. IV. Právny názor Najvyššieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. S ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto postupom podľa § 220 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. „ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
- a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
- b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.“ 9 1Sţa/17/2016 Podľa § 2 písm. d/ bod 1 zákona č. 480/2002 Z. z. sa na účely tohto zákona prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.„ Podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. „ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Podľa § 2 písm.
- f)zákona č. 480/2002 Z. z. „vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ Podľa ust. § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. „ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.“ V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o neudelení azylu a zároveň neposkytol doplnkovú ochrany navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe svoj záver o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa oprel okrem iného aj o spochybnenie tvrdenia 10 1Sţa/17/2016 navrhovateľa o jeho členstve v strane MQM z dôvodu, ţe nevedel opísať symbol strany resp. ho opísal úplne neadekvátne. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe krajský súd doplnil dokazovanie vyhľadaním oficiálnej stránky strany MQM a zistil, ţe oficiálnym znakom tejto strany je kruh v ktorom sa nachádza text: M.Q.M. (Pakistan) a päť hviezdičiek; v jeho strede je vyobrazený obrys Pakistanu. Následne však poukázal na opis oficiálneho znaku strany, ktorý poskytol navrhovateľ v priebehu administratívneho konania. Ten opísal symbol strany ako vyobrazenie šarkana, ktorý má symbolizovať „vzrast našich obyvateľov“ - tento symbol aj nakreslil. Krajský súd skonštatoval, ţe oficiálny symbol strany MQM je diametrálne odlišný s tým, ktorý opísal a nakreslil navrhovateľ počas jeho vstupného pohovoru, preto povaţoval navrhovateľovo tvrdenie o členstve v strane za pochybné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe odporca v priebehu administratívneho konania zaobstaral určité informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, a to najmä so zameraním na konkrétne tvrdenia navrhovateľa (okrem iného aj členstvo v politickej strane MQM, jej fungovanie a pod.). Súčasťou takto zaobstaraných správ sú aj rôzne symboly politickej strany MQM, pričom jedným z nich je práve navrhovateľom nakreslený znak, ktorý ako uţ bolo vyššie uvedené, tento nakreslil počas vstupného pohovoru. Krajský súd mal podľa názoru odvolacieho súdu prihliadať aj na tento obsah administratívneho spisu odporcu. Po zváţení moţného nedorozumenia pri tlmočení pojmu znak/symbol/logo a s ohľadom na vyššie spomenuté skutočnosti takýto argument krajského súdu nie je udrţateľný a teda nebol dôvod aby súd z tohto dôvodu spochybňoval pravdivosť navrhovateľovho tvrdenia o jeho členstve v strane MQM, ktoré napokon nespochybňoval ani samotný odporca. Odvolací súd sa stotoţnil s námietkou navrhovateľa o tom, ţe odporca ani krajský súd nepreskúmali dostatočne skutočný stav a dôkazy predloţené navrhovateľom a zároveň podklady potvrdzujúce jeho tvrdenia odporca nijakým spôsobom nevyvrátil. Navrhovateľ je podľa jeho tvrdenia od roku 2007 aktívnym členom politickej strany MQM a od roku 2012 pôsobí ako oblastný koordinátor a o medzinárodnú ochranu poţiadal z dôvodu obáv z prenasledovania zo strany vlády a Talibanu. Krajský súd sa vo svojom rozsudku nevyjadril k podnetom a návrhom navrhovateľa a nevenoval dostatočnú pozornosť preskúmaniu dokladov, ktoré navrhovateľ súdu 11 1Sţa/17/2016 a odporcovi doloţil na podloţenie svojich tvrdení, a to so zreteľom na jeho individuálnu situáciu. Navrhovateľ namietal, ţe odporcovi ako aj krajskému súdu predloţil značné mnoţstvo listinných dôkazov, konkrétne svedčiacich v mnohých prípadoch o ohrozených členoch strany MQM. Takéto informácie sú pritom v rozpore so závermi odporcu o vykonštruovaných a účelových tvrdeniach, ku ktorým tento dospel a to aj napriek tomu, ţe z obsahu samotného spisu odporcu vyplývajúce ním obstarané správy o krajine pôvodu tvrdeniam navrhovateľa nasvedčujú (str. 53 – 55 spisu). Hnutie (MQM) (najpopulárnejšia strana v Karáčí a mestských oblastiach Sindh) a do istej miery aj Pakistanská ľudová strana (PPP) obvinili orgány presadzovania práva z viktimizácie, únosov a mimosúdneho zabíjania a zlého zaobchádzania so svojimi členmi, ktorí boli zatknutí v dôsledku operácie (pozn. sprac: protiteroristickej operácie). MQM má pocit, že ich sťažnosti boli ignorované, a tak 12. augusta 2015, odstúpilo na protest z národných a provinčných parlamentov, pretože cítili, že operácia je zameraná na oslabenie ich mocenskej základne. ...The South Asia Terrorism Portál hlásil, že v Sindh v roku 2014 „ Cielené politické vraždy boli tiež rastúcim trendom v provinčnom hlavnom meste. Aktivisti z Pakistanskej ľudovej strany (PPP), Hnutie Muttahida Qaumi (MQM) a Awami National Party (ANP) boli hlavné ciele, pričom celkom 391 aktivistov z týchto strán, vrátane 221 z MQM, 106 z ANP a 64 z PPP, bolo zabitých od roku 2011, 46 z nich, vrátane 30 MQM a po osem z ANP a PPP, bolo zabitých v samotnom roku 2014. (Zdroj federálny úrad pre imigráciu a azyl, Správa zo zisťovacej misie – Pakistan, september 2015 ) Arif Jamal: Existuje dostatok dôkazov, že pakistanská armáda sa selektívne zacieľuje na MQM. (Zdroj: Deutsche Welle (DW), Prečo sa pakistanská armáda zacieľuje na stranu MQM, 11/09/2015,http//www.dw.com/en/why-pakistans-army-is-targeting-the-mqm-party/a- 18708521 . ...Člen koordinačného výboru MQM, Aminul Haque, povedal The Express Tribune, že viac ako 140 straníckych aktivistov zmizlo od začiatku operácie. (Zdroj: The Express Tribune, MQM hlási ďalších 8 zadrţaných aktivistov, 22/08/2015, http//:tribune.com.pk/story /942629/karachi-operatio-mqm-claims-eight-more-activists-held/). ...Podľa amerického Inštitúte of Peace informoval v septembri 2013, že „TTP začala zničujúcu sériu útokov proti Ľudovej národnej strane (ANP), Pakistanskej ľudovej strane (PPP) a Hnutiu Muttahida Qaumi (MQM) pred voľbami, pričom sa na nich zamerali pre ich „svetské doktríny“, a pretože oni boli „zodpovední“ za nájazdy do FATA. Protištátni bojovníci spustili od volieb lavínu útokov po celom Pakistane“ (...) Zdroj: Asylum Research 12 1Sţa/17/2016 Consultancy (ARC), Správa o krajine Pakistan, jún 2015 http): www. refworld.org/docid 558909364. html. (...) Karáčí (Dunya News) – R.H. z Hnutia Muttahida Qaumi (MQM) v piatok uviedol, že robotníci zo strany sú terčom teroristov. Povedal, že Tehreek-i-Taliban (TTP) a ďalšie zakázané zoskupenia, ktoré mu pomáhajú, sa podieľajú na zabíjaní robotníkov z MQM. Tieto názory vyjadril na tlačovej konferencii koordinačného výboru MQM v Karáčí. Povedal, že N. z MQM bol po svojej identifikácii terčom najmenej piatich teroristov, keď sa nachádzal vo svojom obchode, R. uviedol, že MQM dvíha hlas proti TTP najmenej desať rokov. Povedal, že zabíjanie robotníkov z MQM po celej krajine, je predmetom vážneho znepokojenia. Zdroj: Dunya News Network, TTP sa zameriava na robotníkov MQM: Haider Abbas R.,0901/2015 http: dunyanews. tv/en/Pakistan/254375- TTP-is-targeting-MQM-workers-Haider-Abbas-R.. V kontexte uvádzaných informácií potom neobstojí konštatovanie odporcu, ţe samotné členstvo v strane nemoţno subsumovať pod opodstatnenosť obáv z prenasledovania, pričom je potrebné pripomenúť, ţe vo všeobecnosti by mal byť strach ţiadateľa o medzinárodnú ochranu povaţovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, ţe jeho ďalší pobyt v krajine jeho pôvodu sa pre neho uţ stal z niektorého z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný resp. by sa stal neznesiteľný, keby sa tam vrátil. Takéto úvahy nemusia nutne vychádzať z osobnej skúsenosti ţiadateľa ( i keď v danom prípade navrhovateľ tvrdí spojitosť medzi streľbou na jeho osobu a výhraţnými listami Talibanu s atakovaním politicky činných osôb strany MQM podporovaným resp. tolerovaným vládnou mocou ), ale to čo sa stalo príbuzným, priateľom alebo iným príslušníkom tej istej sociálnej skupiny môţe nasvedčovať tomu, ţe jeho obavy z toho, ţe sa on sám stane obeťou prenasledovania je opodstatnený, preto pojem obavy sa vzťahuje nielen na osoby, ktoré uţ boli v skutočnosti prenasledované, ale tieţ na osoby, ktoré sa chcú vyhnúť situáciám prinášajúcim riziko prenasledovania (body 42.- 45. Kritériá a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca, UNHCR, Ženeva, január 1992). Vychádzajúc z uvedeného moţno konštatovať, ţe záver odporcu, s ktorým sa stotoţnil aj súd prvého stupňa, ţe navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať samotné prenasledovanie a ani opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania je nepresvedčivý a predčasný. Navrhovateľ v priebehu administratívneho konania uviedol, ţe je členom politickej strany MQM (Muttahida Qaumi Movement – Hnutie pre zjednotenie ľudu) od roku 2007 (od roku 1999 s ňou spolupracoval na organizovaní mítingov) a v roku 2012 sa stal vedúcim 13 1Sţa/17/2016 pobočky pre oblasť, kde býval. Pred dvoma rokmi oficiálna vláda Pakistanu predstavila program na potlačenie hnutia Taliban a teroristov pôsobiacich v rôznych teroristických organizáciách a okrem tohto oficiálneho programu začala vláda neoficiálne prenasledovať aj príslušníkov jeho politickej strany. Uviedol, ţe v súčasnosti je zatknutých viac ako 7000 členov strany, ďalších asi 150 ľudí je nezvestných a asi o ľudí zomrelo počas zadrţiavania a vypočúvania políciou, pri ktorom polícia pouţívala fyzické násilie. Vo februári 2014 mu bol na miesto jeho trvalého pobytu doručený výhraţný list od hnutia Taliban. V tomto liste ho hnutie ţiadalo, aby jeho strana prestala hanlivo rozprávať o hnutí Taliban a aby finančne pomohli ich členom, ktorí ţijú v chudobe. Jeho toto hnutie zaviazalo, aby previedol na konkrétne čísla účtov sumu 1 000 000 pakistanských rupií, ktoré budú prerozdelené medzi hnutia Taliban, Al Qaidu a USBUK. Prevod týchto peňazí mal byť zrealizovaný do jedného týţdňa. V liste bola uvedená vyhráţka, ţe ak tieto peniaze neprevedie, tak vyvraţdia celú jeho rodinu a zničia ich domy. Podobný osud by jeho aj jeho rodinu čakal aj v prípade, ak by sa obrátil na políciu. Z obavy pred týmto hnutím sa vtedy na políciu radšej neobracal ale domov sa radšej nevracal. Ten istý výhraţný list mu prišiel aj v mesiaci marec a apríl. Nakoľko nevidel ţiadne východisko z tejto situácie, rozhodol sa 15.07.2014 podať trestné oznámenie na polícii, ktorá síce prípad zaevidovala, ale nakoľko bol členom MQM tak prípad ani neriešila. Kvôli nečinnosti polície a strachu o svoj ţivot pred hnutím Taliban sa nakoniec rozhodol z krajiny pôvodu vycestovať. Politicky sa angaţoval aţ do odchodu z krajiny pôvodu. Chodieval do kancelárie a vykonával činnosti potrebné pre fungovanie strany. Asi 10.07.20l4, keď bol pre poštu, sa viezol na motorovej rikši, ktorú šoféroval vodič a v čase keď odchádzal od bytu tak na nich niekto vystrelil, ale vodič rikše rýchlo zmenil smer jazdy a pred útočníkom utiekli; útočníka však nevidel ţiadneho. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá jednotiaca dejová línia, ktorú je moţné interpretovať ako stupňujúci sa tlak voči navrhovateľovi, ktorý ako sám uviedol po výhraţných listoch a streľbe na jeho osobu sa presťahoval a neskôr odišiel aj z krajiny, z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť. Navrhovateľ v priebehu administratívneho konania poukazoval na bezpečnostnú situáciu v krajine jeho pôvodu, ktorú preukazoval aj správami o krajine pôvodu, na ktoré odkázal aj v opravnom prostriedku a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa navrhovateľ zaslal krajskému súdu v kópiách listinné dôkazy v anglickom jazyku a v jazyku urdu, ktorých predmetom boli najmä správy o politickej strane MQM, novinárske reporty 14 1Sţa/17/2016 týkajúce sa členstva, programu, pôsobenia, ďalej články ohľadom vyšetrovania prípadu, kedy bol člen strany MQM mučený a zabitý počas väznenia pakistanskou armádou, a taktieţ niekoľko ďalších správ o prenasledovaní a vyhráţaní členov MQM zo strany Talibanu. Odvolací súd povaţoval námietku navrhovateľa vytýkajúcu, ţe odporca ani krajský súd nepreskúmali dostatočne skutočný stav a dôkazy ním predloţené a zároveň podklady potvrdzujúce jeho tvrdenia odporca nijakým spôsobom nevyvrátil za dôvodnú. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náleţité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti ţiadosti navrhovateľa o azyl. Nevykonaním dôkazov, ktoré boli zaloţené do administratívneho spisu odporcu, totiţ odporca nezistil dostatočne skutkový stav veci. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nielen z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o ţiadosti o azyl, ale aj z hľadiska správ o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľ predloţil ako dôkazy v súdnom konaní a tieto doplní odporca o aktuálne informácie o krajine pôvodu. V súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, ţe vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôleţitú úlohu dôveryhodnosť výpovede ţiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení ţiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v minulosti judikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţa/10/2013 zo dňa 09.04.2013), ţe nie je povinnosťou ţiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami neţ vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaţdil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede ţiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Rovnako nie je povinnosťou ţiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. 15 1Sţa/17/2016 Pokiaľ sa teda ţiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drţí jednej dejovej línie, jeho výpoveď je moţné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Týmito poţiadavkami sa odporca dostatočne neriadil. Hoci výpoveď navrhovateľa nepovaţoval za nedôveryhodnú, jeho tvrdenia o obavách o svoj ţivot a bezpečnosť z dôvodu jeho prenasledovania ako politicky činnej osoby zo strany vlády a Talibanu označil za vykonštruované a účelové. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým tým, ţe je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008 , č . j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS 103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014) ), ţe ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko váţneho bezprávia v budúcnosti) a ţe nesprávne rozhodnutie má pre sťaţovateľa obzvlášť závaţné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloţenie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťaţuje ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, ţe ak by sťaţovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, ţe došlo, alebo ţe by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. 16 1Sţa/17/2016 V prípade, ţe ţiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné ţiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu ţiadateľa. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Ak vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci resp. postupoval pri tom selektívne a tieţ krajský súd nevykonal ţiadne dôkazy (okrem vyššie spomenutého zisťovania oficiálneho znaky strany MQM), a to ani formou porovnania vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu s tými, ktoré v priebehu preskúmavacieho konania predloţil navrhovateľ, nemoţno konštatovať, ţe bol v predmetnej veci presne a úplne zistený skutočný stav veci ako to predpokladá § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd povaţoval za potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní odporca odstráni vytýkané nedostatky najmä zaujme stanovisko k navrhovaným a predloţeným dôkazom, vyhodnotí od začiatku administratívneho konania navrhovateľom uvádzané obavy v kontexte s informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa a rozhodne o udelení resp. neudelení niektorej z foriem medzinárodnej ochrany. Vzhľadom na to, ţe v konaní úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatňoval, odvolací súd ich navrhovateľovi ( § 2501 ods. 2 v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok. 17 1Sţa/17/2016 V Bratislave dňa 11. októbra 2016 JUDr. Igor Belko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská