1 a § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 13 ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a § 4 a § 5 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon č. 564/1991 Zb.“). Na základe vykonaného dokazovania 2 4 Cdo 689/2015 mal preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy z 15. októbra 1991 ako mestský policajt. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený výpoveďou z 28. decembra 2010
1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca sa stal nadbytočný vzhľadom na rozhodnutie primátora M.M. o organizačnej zmene, dodatok č. X. k Organizačnému poriadku M.M. z
názoru súdu prvej inštancie aj príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a na ich právne postavenie sa vzťahuje Zákonník práce, z ktorého dôvodu výpoveď z pracovného pomeru podpisuje primátor ako štatutárny zástupca mesta. Avšak výpovedi
1 písm. b/ Zákonníka práce musí predchádzať rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré za zamestnávateľa musí urobiť príslušný orgán. Pretože zákon č. 564/1991 Zb. je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb., právne vzťahy týkajúce sa mestskej polície je potrebné posudzovať
zákona č. 564/1991 Zb. a iba vzťahy, ktoré nie sú upravené v zákone č. 564/1991 Zb., je možné posudzovať
zákona č. 369/1990 Zb. Pretože
zákona č. 564/1991 Zb. o organizácií mestskej polície rozhoduje mestské zastupiteľstvo, tak toto zastupiteľstvo rozhoduje aj o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície. Keď v preskúmavanej veci o organizačnej zmene organizačnej zložky mestskej polície rozhodol primátor a nie mestské zastupiteľstvo, ide o rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré nebolo urobené na to príslušným orgánom. S poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce preto súd prvej inštancie rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, keď mal súčasne preukázané, že žalobca oznámil žalovanému, že na ďalšom zamestnávaní trvá. O vylúčení nároku na náhradu mzdy na samostatné konanie súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania. 2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 9. júla 2014, sp. zn. 2 CoPr 6/2013 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením 3 4 Cdo 689/2015 z 20. júna 2013 č.k. 13 C 99/2011-173 okrem výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Zároveň rozhodol o pripustení dovolania. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd doplnil odôvodnenie rozhodnutia ustanoveniami § 10 ods. 1, § 24 ods. 1 až 3, § 13 ods. 4 písm. d/ a e/ a § 19 zákona č. 369/1990 Zb. a § 1, § 2 ods. 1 až 4, § 4 a § 5 zákona č. 564/1991 Zb.. Odvolací súd prisvedčil žalovanému, že primátor je štatutárnym zástupcom mesta a príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a vo vzťahu k nim je primátor mesta v postavení štatutárneho orgánu, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie však konštatoval, že o organizačnej zmene v útvare mestskej polície malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Zdôraznil, že ak zákon č. 564/1991 Zb. stanovuje, že organizáciu mestskej polície určuje mestské zastupiteľstvo, je potrebné organizáciou rozumieť organizáciu všeobecne, v každom jej zmysle, a teda aj vrátane zmeny organizačnej štruktúry útvaru mestskej polície z hľadiska celkového počtu zamestnancov tohto útvaru.
názoru odvolacieho súdu, ak rozhodnutie o organizačnej zmene nie je realizované k tomu príslušným orgánom a ak na základe takého rozhodnutia zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou, je takáto výpoveď neplatná. Na základe uvedeného preto aj
názoru odvolacieho súdu o predmetnej organizačnej zmene nemohol rozhodnúť primátor M.M., ale bolo potrebné rozhodnutie mestského zastupiteľstva M.M. ako príslušného orgánu. Odvolací súd zároveň pripustil možnosť podania dovolania s tým, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to či § 4 zákona č. 564/1991 Zb. v znení platnom k
1 písm. b/ Zákonníka práce.
160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalovaný, ďalej aj „dovolateľ“), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p. proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
3 O.s.p., dovolanie bolo prípustné tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 9. Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vymedzil odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov
2 písm. a/, b/ O.s.p., mohlo byť odôvodnené len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Ak odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či skutočne ide o vec zásadného právneho významu (R 38/1993) a rovnako je viazaný aj tým, ako odvolací súd vymedzil právnu otázku, ktorá pre svoj právny význam má byť
odvolacieho súdu riešená dovolacím súdom. Na odvolacím súdom formulovanej právnej otázke nemôže nič meniť, ani výkladom jej dať iný obsah než v skutočnosti má. Tiež je potrebné uviesť, že z ustanovení § 439, § 440 a § 442 C.s.p. (§ 470 ods. 1 C.s.p.) vyplýva, že odvolací súd je viazaný v danej veci rozsahom dovolania, uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia a skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. 10. Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolací súd s poukazom na § 470 C.s.p. v spojení s § 420 a § 440 C.s.p. nezistil vady
a/ až d/ C.s.p. a keďže vady
e/ a f/ C.s.p. neboli dovolateľom namietané, dovolací súd sa nimi nezaoberal.
jeho názoru jedine primátor M.M. ako jediný štatutárny orgán mohol urobiť rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré by slúžilo ako podklad pri uplatnení výpovede
1 písm. b/ Zákonníka práce.
1 písm. b/ Zákonníka práce (prevzatou žalobcom
2 zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť
potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány 8 4 Cdo 689/2015 a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je napríklad aj zákon č. 564/1991 Zb.
1 prvej vety zákona č. 369/1990 Zb., predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.
4 zákona č. 369/1990 Zb., starosta
1 zákona č. 369/1990 Zb., obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.
2 zákona č. 369/1990 Zb., obecný úrad najmä
3 zákona č. 369/1990 Zb., prácu obecného úradu riadi starosta.
5 zákona č. 369/1990 Zb., organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu.
1 prvej a druhej vety zákona č. 369/1990 Zb., mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve.
369/1990 Zb., zriadenie, postavenie a úlohy obecnej polície upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon o obecnej polícii.
564/1991 Zb., účelom zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície.
1 zákona č. 564/1991 Zb., obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci 9 4 Cdo 689/2015 pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.
2 zákona č. 564/1991 Zb., obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením.
4 zákona č. 564/1991 Zb., úlohy obecnej polície
tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
564/1991 Zb., organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.
1 zákona č. 564/1991 Zb., obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.
1 zákona č. 552/2003 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
4 zákona č. 552/2003 Z.z., na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby
1 Zákonníka práce.
1 zákona č. 552/2003 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2009.
1 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
1 prvej vety Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. 10 4 Cdo 689/2015
1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 20. Z vyššie uvedených skutkových záverov a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie)
názoru dovolacieho súdu dospel k správnemu právnemu záveru v preskúmavanej veci a správne, jasne a zrozumiteľne svoj právny záver aj odôvodnil. Aj
názoru dovolacieho súdu o organizačnej zmene mestskej polície mohlo rozhodnúť len mestské zastupiteľstvo ako orgán mesta, zamestnávateľa príslušníkov mestskej polície. A až na podklade rozhodnutia mestského zastupiteľstva o organizačnej zmene, o znížení počtu zamestnancov útvaru mestskej polície o troch, mohol primátor mesta ako štatutárny a výkonný orgán mesta, zamestnávateľa príslušníkov mestskej polície realizovať túto organizačnú zmenu skončením pracovného pomeru výpoveďou s tromi príslušníkmi mestskej polície
1 písm. b/ Zákonníka práce, a to ako orgán oprávnený zastupovať mesto v pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom mesta. Orgánmi mesta sú totiž aj mestské zastupiteľstvo aj primátor mesta. Príslušné právne predpisy určujú oprávnenia týmto orgánom mesta.
1 písm. b/ Zákonníka práce (ktoré ustanovenie Zákonníka práce je potrebné v danej veci aplikovať v súlade s § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. v spojení s § 3 ods. 1 Zákonníka práce) môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu. V prípade zamestnávateľa musí ísť pritom o rozhodnutie jeho príslušného orgánu. Inak je výpoveď neplatným právnym úkonom. O organizačnej zmene totiž nemôže rozhodnúť hocikto u zamestnávateľa. A to nielen u zamestnávateľa, ktorým je mesto, ale ani u zamestnávateľa ako inej právnickej osoby alebo zamestnávateľa ako fyzickej osoby.
2 zákona č. 369/1990 Zb. je obecné zastupiteľstvo oprávnené zriaďovať a zrušovať aj útvar mestskej polície. Zákon č. 564/1991 Zb., na ktorý odkazujú ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. je osobitným špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu 11 4 Cdo 689/2015 č. 369/1990 Zb.. Je preto potrebné mať za to, že ak tento osobitný zákon č. 564/1991 Zb. jednoznačne ustanovuje, že mestskú políciu, ktorú ako poriadkový útvar zriaďuje a zrušuje mesto všeobecne záväzným nariadením (na ktorom sa uznáša mestské zastupiteľstvo) a ktorej organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov určuje mestské zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh, je práve a len mestské zastupiteľstvo orgánom oprávneným rozhodnúť o jej organizácii, to je aj o znížení, resp. zvýšení počtu príslušníkov mestskej polície, ktorí sú zamestnancami mesta. V preskúmavanej veci, keď rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo urobené príslušným orgánom mesta ako zamestnávateľa, ale primátorom mesta, ktorý na takéto rozhodnutie nebol príslušný, nemohol žalovaný platne skončiť pracovný pomer so žalobcom.
1 písm. b/ Zákonníka práce totiž musia byť splnené všetky podmienky tohto výpovedného dôvodu. Ak nie sú dané, nie je možné platne pracovný pomer skončiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné doplniť, že primátor mesta je oprávnený v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 24 zákona č. 369/1990 Zb. okrem iného vydávať (meniť) aj organizačný poriadok, avšak iba organizačný poriadok mestského úradu, nie aj organizačný poriadok útvaru mestskej polície, ktorá predstavuje samostatný poriadkový útvar mesta, ktorého zriadenie, postavenie a úlohy upravuje zákon č. 564/1990 Zb. Mestský úrad pritom
1 s 2 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 24 zákona č. 369/1990 Zb. zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom. Jeho prácu riadi primátor. Organizačný poriadok mestského úradu (nie mesta ako právnickej osoby, ale len tohto úradu) ustanovuje
5 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 24 zákona č. 369/1990 Zb. organizáciu mestského úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti. Ako bolo vyššie uvedené, primátor mesta je oprávnený vydávať len organizačný poriadok mestského úradu, nie upravovať aj organizáciu mestskej polície, ktorá nie je súčasťou mestského úradu, je však útvarom mesta. Ide však o samostatný útvar, ktorého základné úlohy, organizáciu a práva a povinnosti jeho príslušníkov vymedzuje zákon č. 564/1991 Zb. ako špeciálny právny predpis k zákonu č. 369/1990 Zb. a pracovnoprávnym predpisom. Tento útvar zriaďuje mesto všeobecne záväzným nariadením, na ktorom sa uznáša mestské zastupiteľstvo, ktoré ako príslušný orgán mesta aj určuje jeho organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov s prihliadnutím na rozsah jeho úloh.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.