2 písm.
vyhotoveného geometrického plánu vypracovaného Ing. B., zo dňa 2. decembra 2013, p.č. 4951/10-18, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 05.12.2013, v prospech navrhovateľa na začatie konania o vyvlastnení predmetných pozemkov - spoločnosti CEDIC SK, s.r.o. so sídlom Ventúrska 18, Bratislava, pre účel
ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „stavebný zákon“) - pre verejnoprospešnú stavbu, rozšírenie komunikácie, ktorá bude realizovaná čiastočne na predmetných pozemkoch vo vlastníctve Zlatá Noha, s.r.o. a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, ţe realizácia predmetnej stavby je vo verejnom záujme a predmetné pozemky vo vlastníctve spoločnosti Zlatá Noha, s.r.o. sú súčasťou obsluţnej komunikácie C3 a z časti ukľudnenej komunikácie D v zmysle schváleného a platného Územného plánu zóny Podhorský pás a daná oblasť, v ktorej sa nachádzajú predmetné pozemky je určená na vybudovanie verejnoprospešných stavieb a plôch pre verejnoprospešné stavby. Krajský súd pri súdnom prieskume napadnutých správnych rozhodnutí vychádzal z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z príslušných ustanovení § 108, § 109 ods. 2, § 110 ods. 1 a 2 a § 112 ods. 1 a 2 stavebného zákona, ako i z ustanovení § 2 ods. 3, § 3 ods. 2, § 3d ods. 3, 4b ods. 1 a 2 a § 17a zákona č. 664/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „cestný zákon“). S poukazom na ustanovenie § 112 ods. 2 stavebného zákona krajský súd skúmal preukázanie účelu uţívania predmetu vyvlastnenia vedľajším účastníkom, obchodnou spoločnosťou CEDIC SK, s.r.o., ktorá podala návrh na vyvlastnenie predmetných pozemkov, avšak s negatívnym výsledkom. Na základe obsahu administratívneho spisu krajskému súdu na preukázanie uvedeného účelu nepostačovalo čestné prehlásenie vedľajšieho účastníka zo dňa 05.06.2014, ţe v prípade nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom v súvislosti s rozšírením komunikácie pre stavebníka CEDIC SK, s.r.o., tento daruje predmetné pozemky do vlastníctva a správy Mestskej časti Bratislava – Nové mesto. 3 6Sţr/35/2016 Taktieţ krajský súd konštatoval nepreukázanie právneho titulu, na základe ktorého by mala byť stavebníkom uvedenej komunikácie obchodná spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na obsah výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,
ktorého táto spoločnosť nepodniká v stavebnej činnosti a v správnom konaní nepreukázala, ţe má túto činnosť zabezpečenú pod dodávateľskou firmou a ani iným spôsobom právne nepreukázala, ţe bude stavebníkom tejto komunikácie. S poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.19/09 zo dňa 26.01.2011 krajský súd vyhodnotil nedostatočné preukázanie verejného záujmu na vyvlastnení v rámci preskúmavaného vyvlastňovacieho konania. V tejto súvislosti uviedol, ţe verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je
aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvaţovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zváţení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem preváţil nad inými či uţ súkromnými, alebo aj verejnými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke, o vyvlastnení, a nie je moţné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej. Ako ďalšiu nesplnenú podmienku napadnutého vyvlastnenia krajský súd vyhodnotil nedostatočné zváţenie prípustnosti vyvlastnenia v danom prípade, bez hľadania iných spôsobov na dosiahnutie sledovaného cieľa.
krajského súdu sa mal stavebný úrad viac zaoberať otázkou, či cieľ vyvlastnenia nebolo moţné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, napr. zriadením vecného bremena so zriadením práva stavby, tak ako to uvádzal ţalobca. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a mal za to, ţe preskúmavané správne rozhodnutia oboch stupňov boli vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Zároveň uviedol, ţe navrhovateľ vyvlastňovacieho konania predloţil všetky potrebné a zákonom poţadované doklady, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky potrebné na to, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu predmetných pozemkov v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.
ţalovaného z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe vyvlastniť moţno len vo verejnom záujme na verejnoprospešné stavby
schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Preto v danom prípade navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nie je povinný preukazovať splnenie podmienky verejného záujmu 4 6Sţr/35/2016 právoplatným územným rozhodnutím tak, ako je to v iných prípadoch pre vyvlastnenie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 2 stavebného zákona, ale v danom prípade sa verejný záujem preukazuje a skúma
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, a táto schválená územnoplánovacia dokumentácia musí v záväznej časti obsahovať vymedzenie verejnoprospešných stavieb. Táto podmienka bola splnená, pričom túto skutočnosť je moţné si overiť na základe podkladov nachádzajúcich sa v predmetných spisových materiáloch. V prípade, ak by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podal návrh na vyvlastnenie
iného zákonného ustanovenia, ako
ustanovenia § 108 ods. 2 písm.
Ţalovaný namietal posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia krajským súdom
1 stavebného zákona. Mal za to, ţe navrhovateľ vyvlastňovacieho konania v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 stavebného zákona preukázal, ţe sa dostatočným spôsobom snaţil dosiahnuť cieľ vyvlastnenia inak. Z dikcie ustanovenia § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, ţe vyvlastniť moţno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemoţno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, t. j. vyvlastniť moţno len po tom, ako vlastník odmietol dohodu o zmluvnom prevode pozemku alebo stavby, dohodu o zriadení, zrušení alebo obmedzení vecného bremena alebo o inom obmedzení vlastníckeho práva, alebo iným spôsobom, a to napríklad zrušením spoluvlastníctva k stavbe alebo pozemku súdom, ak je navrhovateľ ich spoluvlastníkom alebo usporiadaním pomerov medzi vlastníkom stavby postavenej na cudzom pozemku a vlastníkom tohto pozemku súdnou cestou. S poukazom na obsah administratívneho spisu uviedol, ţe navrhovateľ vyvlastňovacieho konania sa preukázateľným spôsobom pokúsil o dosiahnutie dohody, pričom ako podklad pre vyvlastňovacie konanie preukázal, ţe tento pokus bol bezvýsledný (pokúsil sa o dohodu návrhom kúpnej zmluvy, ako aj zriadením vecného bremena tak, ako to vyplýva zo zápisnice o notárskej úschove peňazí N 973/2013 U 21/2013 zo dňa 19.12.2013), čím ţalobca povaţuje za splnené zákonné podmienky
1 a § 112 ods. 4 stavebného zákona.
názoru ţalovaného ustanovenia stavebného zákona neupravujú, koľkokrát sa musí navrhovateľ vyvlastňovacieho konania pokúšať dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom. III. Proti rozsudku krajského súdu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6 6Sţr/35/2016 Vedľajší účastník namietal nesprávne posúdenie splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane poţiadavky na preukázanie, ţe bude stavebníkom predmetnej komunikácie. K ozrejmeniu verejnoprospešného účelu splnenia verejného záujmu vyvlastnenia vedľajší účastník uviedol, ţe predmetnú komunikáciu v súčasnosti vyuţíva 327 bytov, niekoľko rodinných domov, mnoţstvo vlastníkov pozemkov a škôlka BlueBerry Hill, ktorú prevádzkuje spoločnosť BBHill s.r.o. V súčasnosti je nedostatočné šírkové usporiadanie komunikácie, ktorá v mieste napojenia na Podkolibskú má šírku iba 3,9 metra a absentuje akýkoľvek chodník. Chodci sú nútení chodiť po úzkej ceste, na ktorej sa nezmestia ani 2 motorové vozidlá idúce vedľa seba. Pravidelne v danom mieste nastávajú kolízne situácie, chodci sú vystavení riziku stretu s autami, a to najmä rodičia vrátane ich školopovinných detí, ktorí kaţdý deň absolvujú cesty smerom k zastávke MHD a taktieţ rodičia, ktorí vozia svoje deti v kočíkoch, či uţ do spomínanej škôlky alebo smerom na ihriská bytových domov. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, ţe územný plán zóny tu predpisuje verejnú komunikáciu o dvoch jazdných pruhoch a chodníku, presne v zmysle ktorého je spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. (ako navrhovateľ vyvlastnenia) pripravená túto komunikáciu rozšíriť a následne bezodplatne (darovaním) spolu s pozemkom odovzdať Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Vzhľadom na tento havarijný stav komunikácie a absenciu finančných zdrojov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto po preverení všetkých iných dostupnejších riešení (ktoré boli bezvýsledné vzhľadom na úmyselný negatívny postoj ţalobcu), sa dohodli CEDIC SK, s.r.o. a Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, ţe CEDIC SK, s.r.o. na svoje náklady zrealizuje rozšírenie cesty vrátane jej majetkového vyporiadania a bezodplatne prevedie pozemok a komunikáciu do vlastníctva Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Účel vyvlastnenia má verejnoprospešný charakter - výstavba potrebnej komunikácie, ktorú by okrem verejnosti vyuţíval aj samotný ţalobca, ktorého je povinnosťou uvedenú komunikáciu vybudovať v rámci stavebného konania č. UKaSP2009-13/741/MZS-Vim-59, predmetom ktorého je vydanie dodatočného stavebného povolenia k rozostavanej stavbe vo vlastníctve ţalobcu. Zo snímky grafickej časti územného plánu zóny Podhorský pás je zrejmé, ţe predmet vyvlastnenia sa nachádza na úplnom začiatku ulice Na Zlatej nohe a ulice Na Varte, a ţe ţalobca úmyselne bráni plnohodnotnému vyuţitiu celého územia.
vedľajšieho účastníka nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať právny titul, na základe ktorého mala byť spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. stavebníkom uvedenej komunikácie. V tejto súvislosti vyjadril názor, ţe ako navrhovateľ vyvlastnenia sa môţe stať stavebníkom aţ na základe zmluvného vzťahu k pozemku, tak ako to vyplýva z § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Skúmať v konaní o vyvlastnení, či bude navrhovateľ vyvlastňovacieho konania stavebníkom sám alebo prostredníctvom dodávateľa, nie je povinnosťou správneho orgánu, ani mu tieto povinnosti neukladá ţiaden právny predpis. Vedľajší účastník mal za to, ţe správne orgány oboch stupňov vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, odôvodňujúceho vydanie napadnutých rozhodnutí o vyvlastnení. Navrhovateľ vyvlastnenia CEDIC SK, s.r.o. nebol povinný v priebehu vyvlastňovacieho konania nijakým spôsobom preukazovať, či predmet vyvlastnenia vyuţije na účel, na ktorý 7 6Sţr/35/2016 sa vyvlastňuje, pretoţe ţiadne zákonné ustanovenie mu túto povinnosť neukladá, pričom vyuţívanie vyvlastneného pozemku v rozpore s účelom vyvlastnenia upravuje ustanovenie § 116 ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na ním deklarovaný zámer s ďalším vyuţitím vyvlastneného pozemku, t. j. po realizácii stavby bezplatným prevodom previesť vlastníctvo k predmetnej komunikácii do vlastníctva Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, čím bude naplnený deklarovaný účel vyvlastnenia. Vedľajší účastník ďalej namietal nesprávne konštatovanie krajského súdu o nedostatočnom preukázaní, ţe cieľ vyvlastnenia nebolo moţné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Poukázal na skutočnosť, ţe CEDIC SK, s.r.o. so ţalobcom po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili za účasti zástupcov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, sa vzájomne dohodli, ţe ţalobca bezodplatne daruje predmetný pozemok Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a CEDIC SK, s.r.o. za to zaplatí ţalobcovi „kompenzáciu“ vo výške 169 500,- Eur, ktorá je mnohonásobne vyššia oproti trhovej cene vo výške 40 000,- Eur stanovenej na základe znaleckého posudku. Po vzájomnej dohode bola dohodnutá suma zloţená dňa 19.12.2013 do úschovy na notárskom úrade JUDr. O.. Ţalobca však bez bliţšieho vysvetlenia a zdôvodnenia listiny, ktoré boli odsúhlasené právnymi zástupcami všetkých strán, nepodpísal. Uţ viac ako 9 rokov sa viacero vlastníkov pokúšalo dohodnúť so ţalobcom, ktorý však vţdy poţadoval niekoľkonásobne vyššiu cenu za predmetný pozemok, ako bola jeho trţná hodnota, čoho dôkazom je aj zriadená notárska úschova v prospech ţalobcu. Jednania prebiehali aj za účasti zástupcov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktorí sa snaţili v rámci svojich moţností vyriešiť zlú dopravnú situáciu v danom území.
vedľajšieho účastníka, ţalovaný na jednej strane odmieta akékoľvek navrhované riešenia (okrem ním navrhovanej nepomernej astronomicky navýšenej trhovej ceny) ohľadom zriadenia potrebnej komunikácie, ktorú vzhľadom na zlý finančný stav Mestská časť Bratislava - Nové Mesto nie je schopná zabezpečiť, na druhej strane však sám bude musieť uvedenú komunikáciu mať zriadenú pre vydanie kolaudačného rozhodnutia ohľadom jeho momentálne nelegálnej rozostavanej stavby, nachádzajúcej sa na dotknutých pozemkoch. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, tak v konečnom dôsledku budú slúţiť potrebnej komunikácii, avšak svojim konaním ţalobca chce donútiť vedľajšieho účastníka CEDIC SK, s.r.o., aby pristúpil na jeho neodôvodnené poţiadavky. Z pohľadu naplnenia poţiadavky verejného záujmu vedľajší účastník za podklad pre vyvlastnenie predmetných pozemkov povaţoval § 17 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 2/2006 zo dňa 13.06.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Podhorský pás „vymedzenie verejnoprospešných stavieb a plôch pre verejnoprospešné stavby je podkladom pre prípadné vyvlastnenie pozemkov alebo stavieb, alebo obmedzenie vlastníckych práv k nim
stavebného zákona, pokiaľ nebude moţné riešenie majetkovoprávnych vzťahov dosiahnuť dohodou, alebo iným spôsobom.“ V danom prípade ide o stavby určené na verejnoprospešné sluţby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu ţivotného prostredia, čo je aj vymedzené v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 8 6Sţr/35/2016 IV. K odvolaniam ţalovaného a vedľajšieho účastníka podal ţalobca na výzvy krajského súdu dve vyjadrenia, v ktorých navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 299,30 Eur, a to za jeden úkon právnej sluţby v sume 139,33 Eur, jeden úkon právnej sluţby v sume 143,- Eur, jeden reţijný paušál v sume 8,39 Eur a jeden reţijný paušál v sume 8,58 Eur. Ţalobca nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, ţe boli splnené všetky zákonné podmienky
2 písm. a) stavebného zákona. Ţalobca mal za to, ţe sledovaný cieľ vyvlastnenia v danom prípade moţno dosiahnuť aj bez prechodu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam na navrhovateľa vyvlastnenia, na obchodnú spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. Ďalej poukázal na to, ţe súčasný stav na danom území nekorešponduje s územnoplánovacou dokumentáciou, na ktorú ţalovaný vo svojom odvolaní poukazuje. Predmetnú verejnoprospešnú stavbu v súčasnosti nie je moţné vybudovať
schváleného územného plánu zóny, nakoľko absentuje vybudovanie ďalších častí verejnoprospešnej stavby - miestnej komunikácie, s vybudovaním ktorých sa v súčasnosti ani nepočíta. Ţalobca konkretizoval, ţe predmetná miestna komunikácia (Na Varte) mala smerovať z Podkolibskej ulice pozdĺţ Tupého ulici a napájať sa mala na ulicu Vtáčnik. Územný plán zóny Podhorský pás počítal tieţ s prepojením, vybudovaním chodníkov z komunikácie Na Varte na komunikáciu Tupého. Keďţe uvedené nie je moţné dosiahnuť, nakoľko dané územie je zastavané súborom obytných budov, je
názoru ţalobcu potrebné tieto skutočnosti zohľadniť aj v konaniach súvisiacich s vybudovaním dotknutej komunikácie. Ţalobca dôvodil, ţe
ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie moţno začať okrem iného aj na návrh právnickej osoby, avšak
jeho názoru, takáto právnická osoba musí v konaní preukázať svoju legitimáciu k takémuto konaniu. Táto skutočnosť vo vyvlastňovacom konaní skúmaná nebola. Dočasná cestná komunikácia, rozšírenie ktorej je dôvodom vyvlastňovacieho konania, nie je vo vlastníctve spoločnosti CEDIC SK, s.r.o. a táto spoločnosť nebola ani jej stavebníkom. Ţalobca mal za to, ţe spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. v rámci vyvlastňovacieho konania neuviedla skutočné dôvody, pre ktoré vyvlastnenie ţiadala. V tejto súvislosti ţalobca dal do pozornosti, ţe vedľajší účastník pri poukazovaní na neţiaduci stav vo vzťahu k miestnym obyvateľom však neuviedol, ţe na pozemku susediacom s predmetnou komunikáciou má zámer zrealizovať stavbu šiestich rodinných domov s 18 bytovými jednotkami, zdravotným strediskom a desiatkami garáţových státí. Z uvedeného vyplýva, ţe vedľajšiemu účastníkovi nejde o verejný záujem, ale o dosiahnutie zisku.
ţalobcu za pozornosť tieţ stojí skutočnosť, ţe spoločnosť CEDIC SK, s.r.o. podala ţiadosť o vydanie stavebného povolenia k tomuto zámeru presne v deň rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení. 9 6Sţr/35/2016 Vedľajší účastník síce vo svojom odvolaní poukazoval najmä na verejný záujem na nevyhnutnom rozšírení predmetnej komunikácie, avšak tento ţalobca povaţoval za otázny, nakoľko kaţdý vlastník bytu v danej oblasti bol pred nadobudnutím vlastníckeho práva s daným stavom oboznámený. Stav, na ktorý poukazuje vedľajší účastník, nezapríčinil ţalobca, ako sa to vedľajší účastník snaţí navodiť. Za tento stav je zodpovedná spoločnosť SOPRA, a.s., ktorá je materskou spoločnosťou vedľajšieho účastníka, a ktorá bola stavebníkom obytného súboru s 327 bytmi. Je zaujímavé, ţe stavebný úrad vydal stavebné povolenie a následne aj povolenie na uţívanie predmetných bytových domov bez toho, aby k týmto domom bola vybudovaná riadna komunikácia a následne, s poukazom na verejný záujem vydá rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností ţalobcu.
názoru ţalobcu, uvedené svedčí o úzkej spolupráci vedľajšieho účastníka so stavebným úradom. Zároveň ţalobca uviedol, ţe vybudovanie predmetnej komunikácie je i v jeho záujme, pričom túto by na svojich pozemkoch v potrebnom rozsahu vybudoval aj sám, pokiaľ by mu spoločnosť SOPRA, a.s. nebránila k získaniu stavebného povolenia v konaní UKa SP2009 - 13/741/MZS - VIN - 59 podávaním odvolaní a bezpredmetných námietok. Ţalobca trval na tom, ţe vo vyvlastňovacom konaní nebola skúmaná a preukazovaná zákonná podmienka vyuţitia predmetu vyvlastnenia na sledovaný účel
2 stavebného zákona.
názoru ţalobcu, vedľajšiemu účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania,
ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyplýva povinnosť preukazovať, ţe predmet vyvlastnenia vyuţije na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Ďalšie tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranej poţiadavke ţalobcu na niekoľkonásobne vyššiu cenu oproti trhovej cene za odkúpenie predmetných pozemkov, ţalobca označil za nepravdivé. Zdôraznil, ţe vedľajší účastník toto tvrdenie ţiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, ţalobca mal záujem so spoločnosťou SOPRA, a.s. uzatvoriť zámennú zmluvu, na základe ktorej by táto spoločnosť získala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia. K tejto dohode z dôvodov na strane spoločnosti SOPRA, a.s. nedošlo. Ţalobca teda mal a aj má záujem na vybudovaní rozšírenia predmetnej komunikácie, čo opakovane uvádzal aj v rámci vyvlastňovacieho konania (napr. aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.12.2014). Túto komunikáciu však nie je moţné vybudovať v rozsahu určeným územným plánom. Bez ohľadu na uvedené, nemoţno súhlasiť s tvrdením vedľajšieho účastníka, ţe poţadovaný účel nie je moţno dosiahnuť iným spôsobom, napr. zriadením vecného bremena. Zároveň ţalobca v druhom vyjadrení uviedol, ţe má záujem predmetné pozemky zameniť, avšak nie s navrhovateľom vyvlastnenia, ale s mestom. 10 6Sţr/35/2016 V. K podaným odvolaniam ţalovaného a vedľajšieho účastníka sa vzájomne vyjadrili i títo účastníci odvolacieho konania, pričom sledujúc rovnaký výsledok konania vyjadrili súhlas s dôvodmi podaných odvolaní. VI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniam ţalovaného a vedľajšieho účastníka nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, kaţdý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoţíva. Dedenie sa zaručuje.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 11 6Sţr/35/2016
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
čl. 6 bod
článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“), kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok. Nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za nevyhnutné, aby upravili uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2 moţno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemku a stavbách moţno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.
2 písm. a) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby
schválenej územnoplánovacej dokumentácie. 12 6Sţr/35/2016
2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav
osobitných predpisov.
3 stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v ods. 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby
odseku 2 písm. a) sa povaţujú stavby určené na verejnoprospešné sluţby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu ţivotného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo uţívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.
1 stavebného zákona, vyvlastniť moţno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemoţno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
ods. 3 vyvlastnenie sa môţe uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak moţno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva nemoţno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol vyuţívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol vyuţívať len s primeranými ťaţkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený poţiada.
2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyţaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
1 a 2 staveného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia užívať na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.
3 cestného zákona, plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje Ministerstvo obrany, pôst a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“). Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj
štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obci a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu prejazdených úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice (ďalej len „colný 13 6Sţr/35/2016 priestor“) zabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie
tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
ust. § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú pouţitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky
na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
ust. § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
ust. § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
ust. § 4b ods. 2 cestného zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
ust. § 17a cestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov.
3 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky. Z obsahu podaní účastníkov konania vyplýva, ţe existencia verejného záujmu na vyvlastnení časti pozemkov vo vlastníctve ţalobcu nie je sporná. I samotný ţalobca argumentuje potrebou výstavby miestnej komunikácie na časti predmetných vyvlastňovaných pozemkov, ktorá zároveň vyplýva zo záväznej časti územného plánu dotknutej územnej zóny. Preskúmaním napadnutého rozsudku a pripojeného administratívneho spisu, a to s prihliadnutím na účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, určený ustanovením § 108 ods. 2 písm.
1 písm. f) stavebného zákona. Vyvlastnenie je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva. Ako výnimka z pravidla musí byť vykladaná v súlade s dikciou zákona.
2 prvá veta zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.
ustanovenia § 112 ods. 2 ide o návrhové konanie. Navrhovateľ však súčasne musí byť aktívne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Vyvlastnenie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V tomto prípade dochádza k prechodu (nie k prevodu) vlastníckeho práva z vlastníka na navrhovateľa vyvlastnenia (§ 109 ods. 2 prvá veta stavebného zákona). Stavebný zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia. V danom prípade sa navrhovatelia ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku pre účely miestnej komunikácie
2 písm. f) stavebného zákona. Miestne komunikácie však podliehajú osobitnému právnemu režimu a v zmysle § 2 ods. 3 tretia veta zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení neskorších predpisov „plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby“.
3/ cestného zákona „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce“. Aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese 15 6Sţr/35/2016 vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ ako navrhovateľmi vyvlastnenia a mestom Trnava z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu,
ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou M. Hella, spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/. Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú. Je nevyhnutné, aby mesto Trnava pred začatím vyvlastňovacieho konania preskúmalo možnosť dohody medzi vlastníkmi pozemkov navzájom i mestom. V tejto súvislosti senát poukazuje na list právnej zástupkyne ďalších účastníkov 1/ a 2/ zo dňa 13.03.2012 (súčasť administratívneho spisu 17/439), v ktorom navrhujú situáciu riešiť zámenou susediacich pozemkov.“ S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, vzhľadom na vecnú správnosť jeho výroku, aj keď z iných dôvodov,
3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi ich náhradu za dva úkony právnej sluţby – podanie vyjadrení k podaným odvolaniam na výzvy krajského súdu, dňa 31.08.2015 a dňa 29.03.2016, (
1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom od 01.07.2013, ďalej len „vyhláška“) vo výške sadzby tarifnej odmeny v roku 2015 v sume 139,33 Eur, v roku 2016 v sume 143,- Eur, k tomu 1 x reţijný paušál á 8,39 Eur pre rok 2015 16 6Sţr/35/2016 a 1 x reţijný paušál á 8,58 Eur pre rok 2016, s pouţitím § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 299,30 Eur. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti ţalovanému správnemu orgánu, nie proti ţalobcovi, ktorý podal ţalobu a ňou disponuje. Špecifické postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, ţe trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho. S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov do konania pribratého účastníka rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.