N a j v y š š í s ú d 1Sžf/28/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava

§ 109a § 137 ods.

2 písm. a/ a písm. b/ a § 140 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 25/2006 Z.z.“) vo veci námietok subjektu DATALAN, a.s., Galvaniho č. 17/A, 821 04 Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „namietajúci uchádzač“) proti podmienkam uvedeným v oznámení

§ 50ods.

4 zák. č. 25/2006 Z.z. v súťaţnom dialógu na predmet zákazky „Zabezpečenie sluţieb informačných technológií“ (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá zákazka“), vyhlásenom ţalobcom ako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 27.07.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania zo dňa 27.07.2012, nariadila

§ 139ods.

2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. do 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia zrušiť súťaţný dialóg na dotknutú zákazku.

§ 109ods.

1 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.

§ 139ods.

2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení platí, že ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím, nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. 3 1Sžf/28/2015

1. Namietajúci uchádzač najmä spochybňoval - znenie bodu II.1.4 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej na účely rozsudku len „oznámenie“), kde absentuje uvedenie predpokladanej hodnoty zákazky – rámcovej zmluvy, s čím aj súvisí nemoţnosť v danom prípade určiť výšku kaucie (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie uvedeného bodu): „Rámcová dohoda s viacerými uchádzačmi. Predpokladaní účastníci rámcovej dohody: maximálny počet (ak je to uplatniteľné). Hodnota: 5 Trvanie rámcovej dohody (obdobie): Trvanie v mesiacoch. Hodnota: 48 Predpokladaná hodnota bez DPH: Hodnota: 000.0000 EUR“, - znenie bodu II. 1.6 „Spoločný slovník obstarávania (CPV)“ oznámenia, kde bol ako hlavný predmet zákazky uvedený iný kód ako v opise predmetu zákazky v bode II. 1.5 oznámenia.
2. Skutkový stav zistený v správnom konaní bol nasledujúci. Ţalobca vyhlásil súťaţný dialóg

§ 50ods.

4 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. na predmet dotknutej zákazky. Príslušné informácie uverejnil v obidvoch vestníkoch. Následne ţalobca uverejnil rovnakým spôsobom aj dodatočné informácie (redakčné opravy) k predmetnému verejnému obstarávaniu. Potom bol ţalobca v auguste 2012 od 5 záujemcov poţiadaný o vysvetlenie podmienok stanovených v oznámení s tým, ţe namietajúci uchádzač o vysvetlenie nepoţiadal. Ţalobca listom z 15.08.2012 zaslal súhrnné vysvetlenie oznámenia 18 známym záujemcom, vrátane namietajúceho uchádzača. 4. Namietajúci uchádzač doručil ţalobcovi dňa 06.08.2012 ţiadosť o nápravu

§ 136ods.

1 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. smerujúcu proti podmienkam uvedeným v oznámení, ktorú ţalobca listom z 10.08.2012 zamietol. Namietajúci uchádzač následne listom z 21.08.2012 podal námietky

§ 138ods.

2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. proti podmienkam uvedeným v oznámení. 4 1Sžf/28/2015

1. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný vychádzal najmä z toho, ţe povinnosťou ţalobcu ako verejného obstarávateľa je postupovať v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne v súlade s právom Európskej Únie, v tomto prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z
2. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluţby (ďalej na účely rozsudku len „smernica č. 2004/18“).

prílohy VII. A citovanej smernice v odseku 6 písm. c/ bod 2. je uvedené, ţe v prípade rámcovej dohody uvedie verejný obstarávateľ aj plánované trvanie rámcovej dohody, predpokladanú celkovú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody a pokiaľ je to moţné, aj periodicitu, s akou budú zákazky zadávané. Z tohto textu potom ţalovaný vyvodil právny názor, ţe verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky postupom súťaţného dialógu, ktorého predmetom je rámcová dohoda, je okrem iného povinný v oznámení uviesť údaj o predpokladanej hodnote zákazky.

čl. 36 ods. 1 smernice č. 2004/18 oznámenia obsahujú informácie uvedené v prílohe VII A a prípadne aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ považuje za užitočné, vo formáte štandardných formulárov prijatých Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 77 ods.

2. V súvislosti s uvedeným ďalej ţalovaný konštatoval, ţe formuláre, ktoré obsahujú štruktúru obsahových náleţitostí oznámení vo verejnom obstarávaní, sú obsiahnuté v nariadení Európskej komisie č. 1150/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1564/2005 (ďalej na účely rozsudku len „nariadenie č. 1150/2009“). Nariadenia

ţalovaného majú v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú právnu záväznosť a ich priamy účinok vyplýva priamo zo Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. 7. Pri námietke nemoţnosti určiť finančné podmienky projektu v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ zák. č. 25/2006 Z.z., na ktoré ustanovenie ţalobca na ústnom pojednávaní poukazoval, nie je moţné

ţalovaného chápať ako absolútnu nemoţnosť uvedenia alebo 5 1Sžf/28/2015 určenia predpokladanej hodnoty pri zadávaní zákazky, ktorej predmetom má byť rámcová dohoda. Avšak vo všeobecnosti konanie ţalobcu, spočívajúce v neuvedení údaju o predpokladanej hodnote zákazky v oznámení, označila ako ţe nemalo toto konanie ţalobcu zásadný vplyv na moţný výsledok verejného obstarávania.

1. K druhému okruhu námietok, prostredníctvom ktorého namietajúci uchádzač poukazuje na stručný opis zákazky s absenciou doplňujúcich CPV kódov vrátane toho, ţe zahŕňa aj obstaranie prípadných dodávok tovarov a stavebných prác, (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie Stručného opisu zákazky alebo nákupu): „Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb informačných technológií a s tým súvisiacich zmiešaných dodávok pozostávajúcich z prípadného dodania tovarov a stavebných prác, systémové a technické poradenstvo, štúdia realizovateľnosti, dodávka a vývoj SW (analýza, návrh architektúry, vývoj, programovanie, testovanie, zavedenie do prevádzky a podpora prevádzky informačných systémov) vrátane zodpovedajúcich školení a konzultácií, update a upgrade informačných systémov a projektové riadenie IT projektov. Definícia podrobného opisu predmetu zákazky vznikne počas rokovaní v prvej, prípadne v ďalšej/ích etape/ách súťažného dialógu a následne bude uvedená v záverečnom informatívnom dokumente – súťažných podkladoch.“, ţalovaný s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 4, § 60 ods. 1 a 2 zák. č. 25/2006 Z.z. zdôraznil, ţe ţalobca poţaduje zabezpečiť zákazku na poskytnutie sluţieb spojenú s prípadnou dodávkou tovaru a s uskutočnením stavebných prác, ktorých rozsah bliţšie nešpecifikoval.
2. Tým sa opis predmetu dotknutej zákazky stal

ţalovaného pomerne všeobecným bez uvedenia minimálnej oblasti zavedenia informačných systémov, ich charakteru a účelu, pričom sa zjavne týka aj dodania tovarov a stavebných prác. Na uvedenom základe potom ţalovaný vyslovil záver, ţe ţalobca by mal mať aspoň rámcovú, resp. minimálnu predstavu o tom, čo bude predmetom obstarávania, o potrebách a plnení, t.j. aké funkčné a technologické postupy budú zvolené pre zabezpečenie funkčnosti daného predmetu dotknutej zákazky. 6 1Sžf/28/2015 Týmto postupom ţalobca nezabezpečil priebeh riadnej a čestnej hospodárskej súťaţe v kontexte ustanovenia § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. princípu transparentnosti, a súčasne vytváral jednak priestor pre právnu neistotu potenciálnych záujemcov, ako aj priestor pre neistotu v otázke dodávateľských a iných obchodných vzťahov medzi záujemcami a tretími osobami.

1. Navyše ţalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, ţe informatívny dokument, ako neodmysliteľná súčasť súťaţného dialógu, v ktorom verejný obstarávateľ uvedie konkrétne poţiadavky na predmet zákazky v nadväznosti na konkretizáciu svojich potrieb, nemá nahrádzať oznámenie. K takto nedostatočnému a nejednoznačnému opisu predmetu dotknutej zákazky ţalovaný uviedol, ţe mohol mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťaţnom dialógu, a preto námietky namietajúceho uchádzača v tomto bode povaţuje ţalovaný za opodstatnené.
2. Záverom sa ţalovaný vyjadril aj k námietke týkajúcej sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorú námietku označil za neopodstatnenú. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom právnych zástupcov elektronickými prostriedkami ţalobu z 23.11.2012 (č.l. 1) na Krajský súd v Bratislave, ku ktorej následne doručil zákonom poţadované písomné vyhotovenie (č.l. 14). B)
4. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe ţalobu je

§ 250jods.

1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretoţe napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného z hľadiska vymedzenia ţaloby boli v súlade so zákonom. 14. Po stručnej rekapitulácii skutkových zistení ţalovaným krajský súd s poukazom na dotknuté ustanovenia zák. č. 25/2006 Z.z., uvádza ţe uvedený zákon výslovne neuvádza 7 1Sžf/28/2015 predpokladanú hodnotu zákazky ako povinný údaj, ktorý musí byť bezpodmienečne uvedený v oznámení. Avšak z legislatívno-technického hľadiska nie je

krajského súdu výpočet náleţitostí oznámenia uzavretý, keďţe zák. č. 25/2006 Z.z. v predmetnom ustanovení okrem spomenutých poţiadaviek vytvára priestor pre uvedenie ďalších potrebných informácií, najmä za účelom informovania záujemcov o účasť v súťaţi o dôleţitých okolnostiach súťaţe, prípadne aby splnil iné poţiadavky kladené na zadávanie verejných zákaziek aplikovateľnými právnymi predpismi. Na uvedenom základe preto krajský súd dospel k záveru o nemoţnosti tvrdenia, ţe vyţadovanie iných údajov v oznámení, okrem tých, ktoré sú vymenované v § 60 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zák. č. 25/2006 Z.z., by nemalo zákonný podklad. 15. Ďalej

krajského súdu mal ţalovaný správne poznamenať, ţe v predmetnej veci v súvislosti s povinnosťou uviesť v oznámení aj predpokladanú hodnotu zákazky mal namietajúci uchádzač poukazovať aj na nepriamy účinok smernice č. 2004/18, ktorá má

krajského súdu tieţ predpokladanú hodnotu zákazky stanovovať ako obligatórnu náleţitosť oznámenia. Na základe hore uvedených skutočností potom krajský súd dôvodil, ţe ţalovaný postupoval v medziach práva, keď citované ustanovenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. interpretoval v nadväznosti na základné ustanovenia (t.j. § 4 a § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.) týkajúce sa výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky.

1. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyslovil právny názor, ţe absencia uvedenej informácie o predpokladanej hodnoty zákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko ţalobca neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie, potrebné na zváţenie účasti potencionálnych záujemcov na súťaţnom dialógu. Preto sa krajský súd s uvedeným právnym posúdením veci stotoţnil a je v zhode so ţalovaným pri názore, ţe aj keď ţalobca ako verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické poţiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň pribliţnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov poţaduje. 8 1Sžf/28/2015 C)
2. Uznesením č. 2S/2594/2012-46 zo dňa 17.12.2012 krajský súd pribral do súdneho konania účastníka správneho konania s obchodným menom DATALAN, a.s., so sídlom v Bratislave. D)
3. Uznesením č. 2S/2594/2012-95 zo dňa 29.12.2014 krajský súd opravil záhlavie rozsudku tak, ţe za označenie ţalovaného doplnil označenie účastníka pribratého do súdneho konania, t.j. DATALAN, a.s., so sídlom v Bratislave. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
4. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 23.09.2014 (č.l. 71) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu v súlade s § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania : - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V úvode ďalej ţalobca ţiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
5. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky ţalobcu:
6. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa 1.
7. opomenutie podstaty súťaţného dialógu, ktorej základom je existencia obzvlášť zloţitého projektu pri nemoţnosti pouţiť verejnú súťaţ alebo uţšiu súťaţ, 1.
8. samotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť moţných riešení predmetu dotknutej zákazky (??!! či bol alebo nebol žalobca ako verejný obstarávateľ objektívne (t.j. nie subjektívne) schopný čo možno najviac spresniť právne a finančné podmienky projektu (je to iba predstupeň zákazky, nakoľko po predložení projektu ako vízie obstarávateľa sa táto vízia v súťažnom dialógu pretaví cez víťaznú zákazku do presne špecifikovanej ponuky), a to aj za pomoci externého konzultanta, nemôže byť predmetom súdneho 9 1Sžf/28/2015 prieskumu, nakoľko v konaní pred žalovaným toto nebolo žalobcovi vytýkané, t.j. ani účastníkmi súdneho prieskumu v minulosti odôvodňované). 1.
9. účastníkom nebola odňatá moţnosť, aby sa prostredníctvom súťaţného dialógu za účasti neobmedzeného počtu uchádzačov vytvorili čo najvhodnejšie a najekonomickejšie technické poţiadavky spĺňajúce potreby a ciele obstarávateľa a tieţ špecifikácia právnych a finančných podmienok projektu, 1.
10. krajský súd tieţ nesprávne posúdil údajné porušenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., ako aj relevantné ustanovenia nariadenia č. 1150/2009, 1.
11. nejasnosť a nedostatočnosť špecifikovaného opisu predmetu dotknutej zákazky a jej nesúlad s opisom dotknutej zákazky nie je v napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnený.
12. Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania bez ich vyčíslenia. B)
13. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 26.11.2014 (č.l. 89) vyplýva, ţe - odvolacie námietky ţalobcu nie je moţné akceptovať, - naďalej zotrval na argumentácii, ţe ţalobca ako verejný obstarávateľ musí mať aspoň základnú predstavu o projekte a ešte pred začatím jednotlivých etáp súťaţného dialógu musí mať pre vybraných uchádzačov pripravené súťaţné podklady, - naďalej zotrval na argumentácii, ţe z opisu predmetu dotknutej zákazky nie je zrejmé, čo je jej predmetom, - je tieţ potrebné akcentovať a poukázať na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z., v zmysle ktorého sa verejného obstarávania môţe zúčastniť len ten, kto spĺňa osobitné podmienky účasti, - ďalej sa ţalovaný vyjadril k princípu transparentnosti (otvorenosti) a jeho aplikovaní na prejednávanú vec, - ţalovaný sa plne stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe absencia informácie o predpokladanej hodnote zákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o vyhlásení súťaţného dialógu jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, - tieţ sa ţalovaný vyjadril k vplyvu smernice č. 2004/18 na prejednávanú vec. 10 1Sžf/28/2015
14. Záverom ţalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil ţalovanému späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne 11 1Sžf/28/2015 v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009, či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či súťaţný dialóg ako jedna z foriem postupov na zadávanie zákaziek sa riadi obdobnými právnymi ustanoveniami ako iné postupy alebo má svoje osobitosti. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k výkladovej jasnosti dotknutých ustanovení, na základe ktorých vyslovil závery o napadnutom rozhodnutí. 12 1Sžf/28/2015 Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného, krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Na prvom mieste musí Najvyšší súd upozorniť, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil dve skupiny námietok namietajúceho uchádzača, a to námietky týkajúce sa neuvedenia predpokladanej ceny dotknutej zákazky a námietky týkajúce sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov tak, ţe nemajú zásadný vplyv na moţný výsledok verejného obstarávania a preto ich ani neoznačil za opodstatnené. Naopak skupinu námietok týkajúcu sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky vyhodnotil ţalovaný, ţe namietaná situácia mohla mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťaţnom dialógu, a preto námietky namietajúce uchádzača označil za opodstatnené. Preto Najvyšší súd nemôţe prihliadnuť k tej časti rozsudku krajského súdu (najmä str. 8 a 9), v ktorej sa zaoberal s vyhodnotením ţalovaného nepodstatných námietok, a bude iba vyhodnocovať odôvodnenie krajského súdu, prostredníctvom ktorého preveroval zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k skupine námietok týkajúcich sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky. 13 1Sžf/28/2015
5. V uvedenej súvislosti Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu na str. 10,

ktorej „Absencia uvedenej informácie v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o vyhlásení súťažného dialógu však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko verejný obstarávateľ neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie potrebné na zváženie účasti potencionálnych záujemcov na súťažnom dialógu. Súťažný dialóg ako spôsob zadávania zákazky je v zmysle zákonnej definície určený na obzvlášť zložité projekty, pri zadávaní ktorých verejný obstarávateľ objektívne nie je schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele, alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Aj v prípade zadávania zákazky formou súťažného dialógu je však verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávateľa opis projektu a svoje požiadavky. ........... Krajský súd sa s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným toho názoru, že aj keď verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické požiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov požaduje. Stručný opis zákazky v uverejnenom oznámení vymedzuje predmet zákazky ako zabezpečenie služieb.“

1. Ţalobca v súvislosti s uvedenými závermi krajského súdu namietal, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Najvyšší súd s touto námietkou súhlasí na základe niţšie uvedených dôvodov. Predovšetkým je nutné zdôrazniť účel súťaţného dialógu, ktorý v zmysle § 60 zák. č 25/2006 Z.z. nepochybne ako osobitný druh postupu verejného obstarávania sa má vyuţiť v situácii hľadania, t.j. nájdenia a definovania najvhodnejšieho spôsobu na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa, a to najmä v prípadoch, ktoré sú spojené s obzvlášť zloţitými projektmi, t.j. zákazkami. Existencia tejto situácie u verejného obstarávateľa objektívne znemoţňuje pouţiť verejnú súťaţ alebo uţšiu súťaţ, a tým aj vylučuje aplikáciu ustanovení, ktoré sú s verejnou alebo uţšou súťaţou spojené. 14 1Sžf/28/2015
2. Tieţ je nepochybné, ţe účastníci súťaţe sú vyzvaní, aby vo svojich ponukách prezentovali práve výsledky hľadania a určenia riešení pre vyššie uvedené kritérium súťaţného dialógu, ktorým je obzvlášť zloţitá zákazka. Predloţené ponuky sa vyhodnocujú meritórne, t.j. ţe musia ponúknuť riešenie obzvlášť zloţitého projektu (zákazky) vymedzeného v oznámení, ale sa tieţ vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (viď § 60 ods. 1 posledná veta zák. č 25/2006 Z.z.). Pri vymedzení pojmu obzvlášť zloţitá zákazka zákonodarca (viď § 60 ods. 2 zák. č 25/2006 Z.z.) zdôraznil, ţe uţ v čase jej zadávania nie je verejný obstarávateľ objektívne schopný definovať technické poţiadavky poţadované zákonom pre iné typy postupov verejného obstarávania, ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele vymedzené v oznámení, poprípade nie je schopný špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu.
3. Potom z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, ţe ţalobca ako verejný zadávateľ bol povinný uviesť, resp. v oznámení opísať čo najpodrobnejšie svoje potreby a ciele, ktoré sú všeobecným spôsobom vymedzené, a to aj s pouţitím predpokladaných alternatív (nakoľko v čase zadania dotknutej zákazky mal ţalobca len vedomosť, aké sú jeho potreby a cieľa, nie však aké sú moţné riešenia tejto situácie), spojené s hľadaným predmetom dotknutej zákazky a po predloţení ponúk tieto vyhodnotiť, či spĺňajú podmienky na realizáciu takto sformulovaných potrieb a cieľov, a následne pristúpiť k určeniu ich poradia

ekonomickej výhodnosti. Zo zisteného skutkového stavu má potom Najvyšší súd preukázané, ţe aj takto ţalobca postupoval, nakoľko ako svoj cieľ vymedzil zabezpečenie sluţieb informačných technológií s tým, ţe potom tento cieľ prostredníctvom sledovaných potrieb bliţšie opísal (viď bod č. 8), a to aj s pouţitím alternatív („... prípadného dodania tovarov a stavebných prác ....“). 35. Samotnú skutočnosť, ţe opis zákazky uvedený v oznámení nebol dostatočne jasný skupine záujemcov v počte 5, nie je moţné vykladať v neprospech ţalobcu, t.j. ţe predmet dotknutej zákazky bol nedostatočne a nejednoznačne opísaný. Rovnako musí Najvyšší súd odmietnuť argumentáciu ţalovaného, ţe týmto spôsobom oznámenia došlo k odradeniu účasti v predmetnom súťaţnom dialógu potenciálnych záujemcov, ktorí by inak mohli byť spôsobilí na realizáciu predmetu dotknutej zákazky. 15 1Sžf/28/2015 Skupina záujemcov o súťaţný dialóg

zistení ţalovaného nebola nepatrná, nakoľko išlo aţ o 18 záujemcov. Najvyšší súd sa naopak domnieva, ţe opis dotknutej zákazky prezentovaný v časti „Stručný opis zákazky alebo nákupu“ je dostatočne jasný pre jednotlivcov, ktorí svoju odbornú činnosť vykonávajú v oblasti informačných technológií a bolo iba ich vecou, či v ich ponuke bude navrhované aj stavebné riešenie alebo nie.

1. Za týchto okolností Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe voľba súťaţného dialógu ţalobcom za situácie, kedy samotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť moţných riešení dotknutej zákazky, a z toho vyplýva, ţe ţalobca ako verejný obstarávateľ nebol objektívne (t.j. nie subjektívne) schopný uţ viac, čo moţno najpresnejšie, definovať technické poţiadavky týkajúce sa najmä konkrétnych výkonnostných a funkčných poţiadaviek na technológie, postupy či zariadenia alebo priestorové dispozície a riešenia, a jeho opísanie je v súlade s poţiadavkami zák. č. 25/2015 Z.z. Samotný súťaţný dialóg nepochybne narába iba s predstupňom zákazky, nakoľko po predloţení hore uvedenej vízie (predstáv) obstarávateľa sa táto vízia v súťaţnom dialógu prostredníctvom účastníkov má pretaviť cez víťaznú ponuku do presne špecifikovaného projektu.
2. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory vyhodnotil Najvyšší súd podané odvolanie ako úspešné. V.
3. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie nespĺňa poţiadavku zákonodarcu na správne právne posúdenie prejednávanej veci, najmä s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 60 zák. č. 25/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu, hoci vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, tak k nemu potom absentuje logicky vyhodnotený a riadne posúdený právny stav. Odvolací súd sa preto nestotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní o tom, ţe ţalobca nesplnil zákonné podmienky pre zvolený postup verejného obstarávania. 16 1Sžf/28/2015 Počas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
4. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného, ako aj s prihliadnutím na vyššie citované právne názory, Najvyšší súd s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely správneho konania a na jeho základe rozhodol.

1. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu ţalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci na strane ţalovaného a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu, ostatné jeho odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami ďalej nezaoberal.
2. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou, neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo napadnuté rozhodnutie zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretoţe dôvodom podania tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné, s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

§ 250ja ods.

5 O.s.p. proti rozsudku súdu

§ 250jods.

5 je prípustný opravný prostriedok

štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. 17 1Sžf/28/2015

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava verejného obstarávania a konania s tým dotknutého je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo sa v tomto súdnom prieskume udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3-dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného ţalobcu mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu na č.l. 48 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky : 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 18 1Sžf/28/2015 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Pretoţe je ţalobca zastúpený viacerými advokátmi konajúcimi samostatne, Najvyšší súd určuje v súlade s § 149 ods. 3 O.s.p., ţe advokátskemu spoločenstvu DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava sa má náhrada trov konania zaplatiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa 27. septembra 2016 Ing. JUDr. Miroslav G a v a l e c PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová