← Slovensko

o určenie neplatnosti právneho úkonu

Najvyšší súd 5 Obo 43/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členky senátu JUDr. Darina Ličková, JUDr. Lenka Praţenková, v právnej veci ţalobkyne G. S., L., zastúpenej advokátom JUDr. O. M., B., proti ţalovaným: 1/ D. B., L., 2/ I. B., L., obaja zastúpení advokátom Mgr. J. G., AK H., s. r. o.,Š., 3/ T., s. r. o., B., IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. G. M., PhD., AK G., s. r. o., P., 4/ JUDr. A. G., M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu A.. S., F., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2013, č. k. 9Cbi/16/2008-381, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júna 2013, č. k. 9Cbi/16/2008-381 sa p o t v r d z u j e . Ţalovaným 1/ aţ 4/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 5 477,77 eur na účet 5 Obo 43/2013 2 právneho zástupcu. Ţalobkyni uloţil zaplatiť ţalovanému 3/ 1 298,63 eur náhrady trov konania a ţalovanému 4/ 102,68 eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe na základe darovacej zmluvy z roku 1989 získal A.. S. parcelu č. X. zapísanú na LV č. X. Správa katastra zapísala v prospech A. S. vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti spolu so stavbou súp. č. X. Na základe stavebného povolenia z
  3. decembra 1989 bola povolená prístavba bytovej jednotky k rodinnému domu na ulici F., stavebníkom A. S. a manţelka G. Na základe kolaudačného rozhodnutia z
  4. októbra 1992 bolo povolené uţívanie stavby – prístavby samostatnej bytovej jednotky ţalobcom A. S. a manţelka G. Ako výlučný vlastník nehnuteľnosti bol však v katastri nehnuteľnosti vedený A. S. Uznesením tunajšieho súdu bol na majetok úpadcu A. S. – A., IČO: X. vyhlásený konkurz. Kúpnou zmluvou z
  5. decembra 2003 ţalovaná 4/ predala ţalovanému 3/ predmetné nehnuteľnosti v súlade s opatrením Krajského súdu v Bratislave z
  6. októbra 2002, č. k. 6K/111/99-
  7. Kúpnou zmluvou z
  8. októbra 2004 ţalovaný 3/ predal predmetné nehnuteľnosti ţalovaným 1/ a 2/. Na základe návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva z
  9. septembra 2004, Správa katastra v L. povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ţalovaných 1/ a 2/. Ţalovaný 3/ vyzval ţalobcu A. S. listom z
  10. júna 2004, aby vypratal predmetné nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, ţe ţalobkyňa s manţelom po vydaní kolaudačného rozhodnutia z
  11. októbra 1992 nevykonali ţiadny úkon, ktorým by v katastri nehnuteľnosti boli zapísané zmeny, týkajúce sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Po dostavbe a skolaudovaní prístavby k rodinnému domu došlo v určitom rozsahu k zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti, a to oboma stavebníkmi – manţelmi, a preto malo byť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v katastri zapísané jednak v prospech A. S., a to titulom dedenia a časť nehnuteľností mala byť zapísaná v prospech oboch manţelov ako spracovateľov veci. V tomto smere však k náprave nedošlo. Ţalobkyňa spolu s manţelom mali tak isto moţnosť v čase vydania kolaudačného rozhodnutia upraviť zápis v katastri 5 Obo 43/2013 3 nehnuteľností so skutočným stavom, pretoţe tu boli pochybnosti ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej stavbe na darovanej parcele. Manţelia S. ţiaden návrh do katastra nehnuteľností na zosúladenie zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom nepodali. Podľa názoru súdu tento stav manţelom S. vyhovoval, pretoţe bolo právne a administratívne jednoduchšie zaťaţiť predmetnú nehnuteľnosť záloţným právom v prospech Slovenskej sporiteľne titulom poskytnutého úveru, ak vo výpise z LV bol uvedený ako výlučný vlastník A. S. Ani po vyhlásení konkurzu na majetok A. S. (uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť
  12. novembra 1999), ţalobkyňa opäť nevyvinula ţiadnu iniciatívu ani vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, ani voči konkurznému súdu, aby boli jej prípadné vlastnícke práva ošetrené a dané do súladu so skutočným stavom. Podľa súdu musela mať vedomosť o tom, ţe na majetok jej manţela bol vyhlásený konkurz a ţe predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty. Ţalobkyňa doloţila do spisu ţiadosť z
  13. decembra 2002, čo bolo po vyhlásení konkurzu. Táto ţiadosť bola adresovaná a doručená Správe katastra v L.
  14. decembra
  15. Súd vykonal šetrenie na Správe katastra v L. ohľadom uvedenej ţiadosti, avšak s negatívnym výsledkom. Po vyhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, ţe ţalovaná 4/ na základe vierohodného zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti v prospech úpadcu a v súlade s opatrením Krajského súdu v Bratislave odpredala platne predmetné nehnuteľnosti ţalovanému 3/. Ţalovaný 3/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou po predchádzajúcom úspechu vo verejnej obchodnej súťaţi. Ţalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z
  16. septembra 2004 od ţalovaného 3/. Súd zdôraznil, ţe ţalovaný 3/ a ţalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v dobrej viere a v dobrej viere v hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností. Ţalobkyňa nebola nikdy zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na LV v katastri nehnuteľností a tento stav pretrváva dodnes. Ţalobkyňa spolu s manţelom nevykonali ţiadne úkony, ktorými by zosúladili nadobudnutie a existenciu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam so zápisom v katastri nehnuteľností. Ţalovaná 4/ ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu - A. S., konala pri speňaţovaní majetku konkurznej podstaty v súlade so zákonom a keďţe ţalovaní 1/, 2/ a 3/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere a v súlade so zákonom, súd ţalobu ako nedôvodnú 5 Obo 43/2013 4 zamietol. Podľa názoru súdu je v tomto prípade potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, resp. zmeniť a ţalobe vyhovieť. Odvolanie podala podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O. s. p., lebo súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ţalobkyňa nesúhlasí s právnym názorom súdu, ţe záznam vo formálnej evidencii na LV na Správe katastra je nesporným po výstavbe a skolaudovaní rodinného domu, ktorý realizovala s manţelom za trvania manţelstva a ţalovaná 4/ po vyhlásení konkurzu na majetok manţela uzavrela kúpne zmluvy v súlade s opatrením Krajského súdu v Bratislave z
  17. októbra 2002, č. k. 6K/111/99-
  18. Nesúhlasí ani s tým, ţe po dostavbe a skolaudovaní prístavby k rodinnému domu došlo v určitom rozsahu k zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti manţelmi a tak malo byť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastri zapísané jednak v prospech A. S., a to titulom dedenia a časť nehnuteľností mala byť zapísaná v prospech oboch manţelov ako spracovateľov stavby a ţe boli tu pochybnosti ohľadom nadobudnutia vlastníctva k pôvodnej stavbe na darovanej parcele. Odvolateľka v tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie Správy katastra L. zo
  19. septembra 2002, z ktorého vyplýva, ţe v darovacej zmluve predmetom darovania bol len pozemok, ţe došlo k nesprávnemu zápisu na LV, keď s pozemkom bola zapísaná aj stavba so súpisným číslom X., ktorá patrila rodičom A. S. a táto nebola predmetom darovania. Ďalej poukázala na stavebné povolenie z
  20. decembra 1989, z ktorého okrem iného vyplýva, ţe prístavba bytovej jednotky bude osadená – vstavaná medzi jestvujúci rodinný dom a dvojgaráţ. Ďalej poukázala na kolaudačné rozhodnutie z
  21. októbra 1992, z ktorého vyplýva, ţe prístavba je samostatnou bytovou jednotkou. Podľa jej názoru z uvedeného je jednoznačné, ţe úpadca nadobudol iba pozemok na tomto pozemku a počas trvania manţelstva realizovali samostatnú stavbu na parcele č. X., ktorému bolo pridelené súpisné číslo X.. Uvádza, ţe na výstavbu rodinného domu pouţili finančné prostriedky, ktoré jednak obdrţali ako štátny príspevok na IBV od ONV L. v sume 70 000,-- Kčs a jednak z pôţičiek zo 5 Obo 43/2013 5 Slovenskej sporiteľne. Aj Slovenská sporiteľňa mala vedomosť o tom, ţe pôţičky brali ako manţelia na výstavbu nadstavby na parc. č. X. Tieto pôţičky splácala Slovenskej sporiteľni aj v čase, keď manţelovi Slovenská sporiteľňa ako podnikateľovi ponúkala úver. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, ţe nevyvinula iniciatívu na zosúladenie skutočného vlastníckeho vzťahu a zápisom v katastri nehnuteľností. Poukazuje na súdne podania, na podania na Správu katastra L. (listina o určení súp. č. X., podaná na Správu katastra L.
  23. 2002, Ţiadosť o zaloţenie LV z
  25. 2002, postúpená právna vec z Okresného súdu L. sp. zn. 9C/52/2003 po tom, ako súd rozhodol tak, ţe konanie zastavil a spis postúpil Správe katastra na ďalšie konanie). Z uvedených dôvodov Správa katastra nemohla dať negatívny výsledok k šetreniu Krajského súdu v Bratislave tak, ako to uvádza súd v odôvodnení rozsudku. Ďalej uviedla, ţe z obsahu spisu sp. zn. 7C/123/01 vyplýva, ţe ţalovaná 4/ ako správkyňa konkurznej podstaty podala návrh na súd v zmysle § 14 ods.1 písm. k/ ZKV, lebo išlo o originálne nadobudnutie rodinného domu výstavbou do BSM, a preto navrhla rodinný dom na parc. č. X. rozdeliť nasledovne: A.. S., L., v podiele ½-ina a G. S., L., v podiele ½- ina. Vo formálnej evidencii na Správe katastra v L. bol nesúlad a na odporučenie ţalovanej 4/ ţalobkyňa počas tohto súdneho konania predloţila okrem stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, aj listinu o určení súpisného čísla a ţiadosť o zaloţenie LV na rodinný dom na parc. č. X. Ţalovaná 4/ jednoznačne mala vedomosť o tom, ţe rodinný dom na parc. č. X. tvorí BSM, aj keď vo formálnej evidencii tento stav vyznačený nebol. Ţalovaná 4/ napriek týmto skutočnostiam vzala ţalobu späť a súd konanie zastavil. Odvolateľka tvrdí, ţe mala záujem, aby sa toto konanie ukončilo rozsudkom, preto podala proti zastavujúcemu uzneseniu odvolanie, avšak Krajský súd v Nitre uznesením z
  26. júna 2003, č. k. 9Co/113/03- 67 uznesenie v zastavujúcej časti potvrdil. Odvolateľka uvádza, ţe mala záujem, aby svoje vlastnícke právo k rodinnému domu mala vyznačené Správou katastra v L. na LV, preto podala
  27. marca 2003 určovaciu ţalobu na Okresný súd L., vedená bola pod sp. zn. 9C 52/2003, ţalovanou bola správkyňa konkurznej podstaty. Okresný súd v L. o nej rozhodol uznesením zo
  28. júla 2003, č. k. 9C/52/2003-40 tak, ţe konanie zastavil a spis postúpil Správe katastra v L. na ďalšie konanie. Ţalovanej 4/ 5 Obo 43/2013 6 súd doručil toto uznesenie, a preto jej bolo známe, ţe konanie v tejto veci bude na Správe katastra v L. Z tohto uznesenia vyplýva, ţe o konaní pred súdom moţno uvaţovať v prípade aţ po rozhodnutí Správy katastra L. Zo správy katastra čakala na rozhodnutie, ktoré jej zaslané nebolo, preto ani nemala dôvod podať na súd návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Zo strany ţalovanej 4/ ani zo strany Krajského súdu v Bratislave, vo veci sp. zn. 6K 111/99, nebola informovaná, ţe do konkurznej podstaty je zahrnutý rodinný dom v celosti. Podľa odvolateľky rodinný dom na parcele parc. č. X. bol nadobudnutý do BSM, a preto nemôţe byť za ţiadnych okolností v celosti predmetom kúpnej zmluvy, navyše, ak o tejto skutočnosti je jednoznačná vedomosť a ţalovaných 1/ a 2/ nepovaţuje za dobromyseľných nadobúdateľov, lebo z jej konania a ňou podaných návrhov je zrejmé, ţe namietala správnosť označenia predmetu kúpnej zmluvy a výšku podielu. Ţalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Sú toho názoru, ţe ţalobkyňa mala konať bezodkladne a zosúladiť právny a skutkový stav v katastri nehnuteľnosti vkladom vlastníckeho práva a nie aţ takmer po desiatich rokoch od vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Tým, ţe Správa katastra L. odmietla vykonať opravu zápisu vlastníckeho práva na predmetnom liste vlastníctva, potvrdila stav, ktorý si ţalobkyňa privodila sama svojím konaním a konaním p. S. (manţela ţalobkyne), nakoľko vytvorili sami domnienku, ţe za vlastníka nehnuteľnosti má byť povaţovaný výlučne p. S., čo je evidentné aj z úverov poskytnutých na jeho meno bez konania manţelky. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa má nejaký vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, nemohol byť a ani nie je ničím právne preukázaná. Konanie ţalovanej 4/ bolo preto zákonné, nakoľko pri predaji vychádzala z listu vlastníctva, kde za vlastníka predávaných nehnuteľností bol zapísaný len p. S. ako ich výlučný vlastník. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie ţalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote a obsahuje náleţitosti v súlade s ustanovením § 205 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia 5 Obo 43/2013 7 pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť. Ţalobkyňa v odvolaní namieta, ţe predmetná nehnuteľnosť, postavená na parcele parc. č. X., k. ú. L., vedená na LV č. X., bola nadobudnutá do BSM, a preto nemohla byť speňaţená v konkurze vedenom na majetok úpadcu A. S., L. (manţel ţalobkyne). Súd prvého stupňa po tom, čo odvolací súd jeho prvšie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a predtým, ako vo veci meritórne rozhodol, zaoberal sa podrobne otázkou vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ako prejudiciálnou otázkou. Na pojednávaní konanom
  29. októbra 2011 ţalovaná 4/ uviedla, ţe po vyhlásení konkurzu bol úpadca A.. S. v súlade s ustanovením § 17 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) vyzvaný na predloţenie súpisu jeho majetku. Úpadca predloţil list vlastníctva, na ktorom bol uvedený ako vlastník nehnuteľností v celosti. Ţalovaná 4/ ako správkyňa konkurznej podstaty podala na súd návrh na vysporiadanie BSM, ale v tomto konaní okrem predmetnej nehnuteľnosti, nebol zistený iný majetok, len predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola v celosti zapísaná na úpadcu. Keďţe nebolo čo prejednať, účastníci konania sa dohodli, ţe konanie na základe späťvzatiu návrhu bude zastavené. Ţalobkyni bolo doporučené, aby v rámci správneho konania docielila zápis svojho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Správa katastra v L. podaním zo
  30. septembra 2002 oznámila Okresnému súdu v L., ţe výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je A.. S., a preto nie je moţné zápis v katastri opraviť podľa poţiadavky pani S., t. č. ţalobkyne. Ţalobkyňa preto musela mať vedomosť o tom, ţe na Liste vlastníctva jej vlastníctvo nie je zapísané. Následne došlo k speňaţovaniu majetku, v rámci ktorého po niekoľkých neúspešných kolách bola vyhodnotená ponuka G. S. ml. Po tom, ako nezaplatila cenu nehnuteľnosti ani na výzvu správkyne konkurznej podstaty, nehnuteľnosť bola odpredaná v ďalšom v
  31. kole a pod dohľadom konkurzného súdu. Odvolací súd sa stotoţnil s uvedeným tvrdením ţalovanej 4/, pretoţe správca konkurznej podstaty vyhotovuje súpis konkurznej podstaty na základe účtovnej evidencie úpadcu, na základe úpadcom vyhotoveného zoznamu majetku a na základe vlastných šetrení, 5 Obo 43/2013 8 za vyuţitia súčinnosti tretích osôb, so zásadou vykonávať činnosť správcu s odbornou starostlivosťou. Ţalobkyňa nepochybne mala vedomosť o prebiehajúcom konkurze, preto musela mať aj vedomosť o vyhotovení súpisu majetku podliehajúceho konkurzu a tým aj o speňaţovaní predmetnej nehnuteľnosti v konkurznom konaní, vedenom na majetok úpadcu (manţela ţalobkyne). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výsledky dokazovania, a to, ţe ţalobkyňa s manţelom po kolaudačnom rozhodnutí z
  32. októbra 1992 nevykonali ţiadny úkon, aby v katastri nehnuteľností boli zapísané zmeny vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Nestalo sa tak ani po vyhlásení konkurzu na majetok A. S. (
  33. novembra 1999). Z uvedených skutočností vyplýva, ţe aj keď vlastnícke právo ţalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva Správe katastra v L. nebolo viac rokov vyznačené, ţalobkyňa sa súdnou cestou nedomáhala určenia svojho vlastníckeho práva, ktorým by zvrátila tento stav a dosiahla po skolaudovaní stavby zápis zmeny vlastníctva v katastri a zosúladenie skutkového a právneho stavu. Preto súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobkyňa nepreukázala existenciu platného právneho úkonu, ktorým by v katastri nehnuteľnosti boli zapísané zmeny, týkajúce sa vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností, a teda neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala právo, ktoré by zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty vylučovalo. Je potrebné súhlasiť so ţalovanými 1/ a 2/, ţe predmetné nehnuteľnosti nadobudli v súlade so zákonom, na základe platnej kúpnej zmluvy a ako dobromyseľní kupujúci, keďţe pri kúpe vychádzali z aktuálneho listu vlastníctva, kde ţalobkyňa nemala tvrdené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobkyne povaţoval za nedôvodné a stotoţnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Súd prvého stupňa 5 Obo 43/2013 9 vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa us5tanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ aţ 4/ trovy odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich náhradu nevyčíslili ani v zákonom stanovenej lehote (§ 151 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasom 3:
  34. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  35. apríla 2015 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.