Obsah (9)

§ 9§ 258§ 259§ 8§ 248§ 234§ 49§ 39a§ 368

N a j v y š š í s ú d 6 To 14/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. V

§ 9ods.

2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaniach obžalovaných P. G. a P. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3 T 1/2014, z 30. júna 2015, takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. (zákona účinného do 31. decembra 2005) napadnutý rozsudok sa zrušuje .

§ 259ods.

1 Tr. por. (zákona účinného do

1. decembra 2005) vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
2. novembra 2010, sp. zn. 2 T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 To 3/2011, zo dňa
3. apríla 2011 bol obžalovaný P. G. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pokusu trestného činu krádeže spolupáchateľstvom

§ 8ods.

1, § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., trestného činu krádeže spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, k § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 2 6 To 14/2015 Za to Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 3 T 1/2014, z 30 júna 2015 odsúdil obžalovaného P. G.

§ 234ods.

2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Zároveň

§ 49ods.

1, 50 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 (troch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradil do I. (prvej) NVS (nápravnovýchovnej skupiny). Zároveň však Krajský súd v Trnave zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa

1. novembra 2009, sp. zn. 3 T 268/09 a trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo dňa
2. marca 2010, sp. zn. 2 T 43/2009, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
3. novembra 2010, sp. zn. 2 T 9/2005, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 To 3/2011, zo dňa
4. apríla 2011 bol obžalovaný P. S. uznaný vinným z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Za to Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 3 T 1/2014, z 30 júna 2015 odsúdil obžalovaného P. S.

§ 234ods.

2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov 6 (šesť) mesiacov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do I. (prvej) NVS (nápravnovýchovnej skupiny). Proti tomuto rozsudku podali obžalovaní P. G. a P. S. včas odvolanie. Obžalovaný P. G. v jeho písomných dôvodoch žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil trest kratšieho trvania, pretože Krajskú súd v Trnave 3 6 To 14/2015 pri ukladaní trestu nezohľadnil všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa, nakoľko skutky, pre ktoré bol odsúdený, spáchal ešte v roku 2004, a to z mladíckej nerozvážnosti, pričom bol 2 roky vo väzbe, a to do

1. decembra 2006, našiel si priateľku, s ktorou má tri deti, riadne sa zamestnal a viedol usporiadaný život. Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že do výkonu trestu nastúpil dňa
2. mája 2011 a vo výkone trestu odňatia slobody sa správal slušne, udržiaval si poriadok vo veciach a nebol disciplinárne potrestaný. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa
3. augusta 2014 a z väzby bol prepustený v rámci povolenia obnovy konania dňa
4. septembra
5. Neskôr si našiel opäť zamestnanie vo firme Panasonic v Lozorne, pričom v Malackách si prenajal byt, našiel si novú priateľku a popri tom sa stará aj o tri deti z predošlého vzťahu. Obžalovaný P. G. ďalej uviedol, že ľutuje čoho sa dopustil a chce viesť riadny život, starať sa o svoje deti, platiť im výživné, a preto žiada, aby súd prihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, ku skutkom sa priznal, úprimne ich oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Od spáchania trestnej činnosti uplynulo už desať rokov a účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania tak, aby to pokrylo čas, ktorý už strávil vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody, nakoľko

obžalovaného v jeho prípade prišlo k úspešnej resocializácii, pretože sa zamestnal, zaradil sa do spoločnosti, uvedomil si, že chce viesť riadny život so svojou rodinou, a preto v súčasnej dobe už nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je naplnený účel trestu. Vzhľadom na uvedené obžalovaný prosí odvolací súd, aby prihliadol na jeho osobné a rodinné pomery, na okolnosti prípadu a uložil mu trest kratšieho trvania tak, aby už nemusel po druhýkrát nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. Voči napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal odvolanie aj obžalovaný P. S., ktorý v rámci jeho zdôvodnenia uviedol, že zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom bol obvinený na základe vynútenej a zmanipulovanej výpovede dvoch ľudí, ktorí boli označení ako jeho spolupáchatelia podieľajúci sa na tejto trestnej činnosti, kde malo ísť o ozbrojenú lúpež benzínovej pumpy, na ktorej páchatelia tohto trestného činu mali odcudziť sumu vo výške 202,48 Eur (6 100 Sk). Osoby uvedené ako jeho spolupáchatelia na súde už aj pred prvým súdnym pojednávaním v danej veci odvolali svoju 4 6 To 14/2015 výpoveď a tvrdili, že boli k takejto výpovedi políciou zmanipulovaní a v prípade obžalovaného G. prinútení takto vypovedať. Obžalovaný P. S. vo svojom odvolaní uviedol, že naďalej trvá na svojej výpovedi, že trestný čin ozbrojenej lúpeže, za ktorý je trestne stíhaný nespáchal a mimo všetkých výpovedí G. a M. mu od začiatku až do konca polícia ani súd nepredložili ani jeden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by ho spájal s uvedeným trestným činom, pričom

obžalovaného si polícia nesplnila svoju povinnosť a nezadržala potrebné dôkazy, aby mohli obviniť a stíhať za túto trestnú činnosť skutočného páchateľa. V závere svojho odvolania obžalovaný P. S. uviedol, že všetky obvinenia sú založené len na výpovedi dvoch ľudí označených ako jeho spolupáchatelia, pričom on sám nemal ani ten najmenší dôvod spáchať uvedenú trestnú činnosť, lebo bol v uvedenom čase riadne zamestnaný a poberal príjem z poctivej a riadne zdanenej práce. Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného P. G. je dôvodné a odvolanie P. S. je čiastočne dôvodné.

§ 258ods.

1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný.

§ 259ods.

1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 5 6 To 14/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky pokladá za potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že pri určovaní výšky trestov za spáchané predmetné trestné činy obžalovaných, ako aj pri ich celkovom zhodnotení, je potrebné zohľadniť aj to, že tresty, ktoré boli pôvodne zrušené v rámci uloženia súhrnných trestov po povolení obnovy konania „obživli“ a je potrebné rozhodnúť, či spadajú pod amnestiu, respektíve, či ich vykonaním (zákaz činnosti, podmienečné odsúdenie) nastal účinok ich zahladenia.

§ 368Tr.

por. č 141/1961 Zb. rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Krajský súd v Trnave nevykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie výšky trestu, nakoľko mal riešiť v rámci predbežnej otázky, či boli obžalovaní účastní amnestie prezidenta Slovenskej republiky z

1. januára 2013 (trestný rozkaz Okresného súdu Levice z
2. novembra 2009, sp. zn. 3 T 268/09, trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z
3. marca 2010, sp. zn. 2 T 43/2009, rozsudok Okresného súdu Senica z
4. septembra 2008, sp. zn. 3 T 18/2005). A to postupom v zmysle citovaného ustanovenia § 368 Tr. por. Tento postup nemohol vykonať odvolací súd, lebo by potom nahrádzal činnosť súdu prvého stupňa, pretože rozhodnutie o tom, či a do akej miery sú obžalovaní účastní amnestie, môže urobiť iba prvostupňový súd. Ak by boli obžalovaní účastní amnestie prezidenta Slovenskej republiky s účinkom zahladenia, tak to bude mať vplyv aj pri následnom ukladaní trestu, vzhľadom k ustanoveniu § 35 ods. 4 Tr. zák. ako aj s poukázaním na ustanovenie § 50 ods. 2 Tr. zák., pričom bude potrebné posúdiť, či boli jednotlivé tresty už vykonané, prípadne v akej výške a či nastal účinok zahladenia odsúdenia (§ 70 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.), čo bude mať pri novom posúdení vplyv na výšku trestu vzhľadom k tomu, že sa už nebude jednať o priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. Pri novom ukladaní trestov bude potrebné zohľadniť aj správanie obžalovaných vo výkone trestu odňatia slobody a vo väzbe, ako aj účinok resocializácie po prepustení na slobodu a dĺžku konania. 6 6 To 14/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci tak vzhľadom na vyššie uvedené dospel k názoru, že Krajský súd v Trnave sa pri obžalovaných nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste. Je teda potrebné, aby krajský súd odstránil nezrovnalosti vo vykonaných dôkazoch najmä posúdením, či obžalovaní boli účastní amnestie prezidenta Slovenskej republiky v súlade s ukladaním jednotlivých trestov a či nastal účinok zahladenia odsúdenia. Až následne po zhodnotení všetkých dostupných a vykonaných dôkazov a okolností súvisiacich s obžalovanými bude môcť krajský súd rozhodnúť. Z hore uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného P. G. za dôvodné a odvolanie P. S. za čiastočne dôvodné, pretože argumenty obžalovaných týkajúce sa viny, sú neprípustné, lebo o vine obžalovaných už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
5. novembra 2010, sp. zn. 2 T 9/
6. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že

§ 258ods.

1 písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. (zákona účinného do 31. decembra 2005) napadnutý rozsudok sa zrušuje a

§ 259ods.

1 Tr. por. (zákona účinného do

1. decembra 2005) vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
2. septembra 2016 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová