Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 199/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z. K., bývajúcej v P., zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Liškom, so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, proti ţalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov M., so sídlom v P., IČO: 42 029 376, o zaplatenie 828,05 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 21C 32/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2013 sp.zn. 11Co 99/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad rozsudkom zo
- júna 2012, č.k. 21C 32/2012-35 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 828,05 € s 9% ročným úrokom z omeškania z dlţnej sumy od
- augusta 2011 do zaplatenia a trovy konania. Rozhodol tak s odôvodením, ţe ţalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor ţalobkyne, a preto mu v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) vznikla povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo tým, ţe ţalovaný bez toho, aby si splnil riadne povinnosť vyzvať písomne ţalobkyňu na dodatočné splnenie povinnosti sprístupniť byt na odpočet meračov tepla pod hrozbou sankcie, vyúčtoval ţalobkyni na základe uznesenia zhromaţdenia vlastníkov bytov zo dňa
- februára 2011 sankčný postih vo výške štvornásobku koeficientu priemernej spotrebnej zloţky tepla na m². Predmetné uznesenie vlastníkov bytov, v ktorom boli schválené varianty uplatnenia sankčného postihu, sa nevzťahovalo na prípad ţalobkyne a súčasne toto uznesenie súd vyhodnotil ako neplatné, pretoţe bolo prijaté retroaktívne so spätnou účinnosťou, a teda je aj v rozpore s vyhláškou č. 358/2009 Z.z. Úroky z omeškania z dlţnej sumy priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. 2 5 Cdo 199/2014 O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- septembra 2013 sp.zn. 11Co 99/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval uznesenie prijaté zhromaţdením vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome M. zo dňa
- februára 2011 za platné, pretoţe ţalobkyňa predmetné uznesenie nenapadla na súde v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Z tohto dôvodu sa uznesenie stalo pre ňu záväzným a jeho platnosť uţ nie je moţné riešiť v tomto konaní ako predbeţnú otázku. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- mája 2012 sp.zn. III. ÚS 220/
- V zmysle bodu C č. 2 dotknutého uznesenia bol schválený výpočet náhradnej spotreby tepla pri neumoţnení odpočtov pomerových meračov tepla v byte za rok 2010 a všetky nasledujúce obdobia rozúčtovania na štvornásobok priemeru spotrebnej zloţky na m² vypočítaný z podlahovej plochy všetkých vykurovaných bytov v dome. Keďţe ţalobkyňa nesprístupnila svoj byt za účelom odpočtu z pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie, ţalovaný pri vyúčtovaní sankcie ţalobkyni za nesplnenie tejto povinnosti postupoval v súlade s právne záväzným uznesením spoločenstva vlastníkov bytov z
- februára 2011, a preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka,,). Prípustnosť dovolania odvodila z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a zdôvodnila ho ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Odvolaciemu súdu vyčítala, ţe sa nezaoberal otázkou retroaktivity uznesenia z
- februára 2011 ani porušením dobrých mravov zo strany ţalovaného. V právnom štáte platí zákaz retroaktivity právnej normy, pretoţe subjekt, ktorému je norma určená, uţ nemá moţnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo súladné s neskôr prijatou právnou normou. Odvolací súd tým, ţe neprihliadol na retroaktivitu prijatého uznesenia, porušil ústavné práva dovolateľky. Navyše ţalovaný ju dlhodobo ignoruje a správa sa k nej v rozpore s dobrými mravmi. Pred výpočtom vyúčtovania tepla a jeho objektivizácie za roky 2009 a 2010 mal správca vykonať v prvom štvrťroku 2011 termografické meranie tepla v byte ţalobkyne, avšak tak neurobil a aplikoval uznesenie 3 5 Cdo 199/2014 pre výpočet náhradnej spotreby tepla pri neumoţnení odpočtov pomerových meračov tepla v byte za rok 2010 a na všetky nasledujúce rozúčtovania. Za rozpornú s dobrými mravmi povaţovala dovolateľka aj samotnú výšku sankcie (4-násobok priemeru spotrebnej zloţky), v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 7 ods. 4 vyhlášky č. 358/2009 Z.z., podľa ktorého je výška sankcie stanovená ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej zloţky. V danom prípade má postavenie spotrebiteľa a súd je povinný poskytnúť jej nevyhnutnú ochranu. Z týchto dôvodov ţiadala, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie alternatívne vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný k podanému dovolaniu uviedol, ţe dovolateľka bola na schôdzi vyzvaná, aby si po dohode so spoločnosťou vykonávajúcou odpočty nechala vykonať dodatočný odpočet meračov tepla, avšak zostala nečinná. Pokiaľ ide o namietanú retroaktivitu uznesenia zhromaţdenia vlastníkov bytov, ţalobkyňa mala po schôdzi vlastníkov bytov dosť času na vykonanie odpočtu pomerných meračov, pričom rozúčtovanie nákladov prebehlo aţ po schôdzi vlastníkov bytov. Tvrdenia o ochrane práv spotrebiteľa nemoţno aplikovať na daný prípad, pretoţe nešlo o vzťah medzi dodávateľom a odberateľom ale vlastníkmi bytov, ktorých zastupuje spoločenstvo. Konanie ţalobkyne označil ako špekulatívne, nakoľko sama v ţalobe uvádza, ţe mal byť pouţitý výpočet 1,5-násobku priemernej spotreby. Ţiadal, aby dovolací súd potvrdil rozsudok odvolacieho súdu. Ţalobkyňa k vyjadreniu ţalovaného uviedla, ţe jeho tvrdenia sú nepravdivé, správa sa v rozpore s dobrými mravmi a situácia kedy jeden byt prispieva cca 20% na platby na teplo celému domu ţalovanému vyhovuje. Ďalej zopakovala námietky uţ obsiahnuté v dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 4 5 Cdo 199/2014 V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- V ustanovení § 238 ods. 5 O.s.p., ktoré má vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsekom 1 aţ 3 povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich, je vyjadrený zámer zákona, aby určité rozhodnutia neboli v dovolacom konaní prejednávané. Podľa prvej vety § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Podľa poslednej vety citovaného ustanovenia na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 5 O.s.p. je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (
- februára 2012) bola 327,20 € podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 343/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy. Odvolací súd rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňaţnom plnení 828,05 € neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. 981,60 €. Preto dovolanie ţalobkyne nie je podľa § 238 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom 5 5 Cdo 199/2014 niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie ţalobkyne teda v zmysle tohto ustanovenia nie je prípustné. Námietky, ktoré ţalobkyňa v dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vzniesla, sa týkali výlučne právneho posúdenia veci súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), mali by za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký prípad ale v tomto dovolacom konaní nešlo. 6 5 Cdo 199/2014 Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalovanému ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2016 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová