← Slovensko

dovolanie obvineného

Obsah (21)§ 221§ 382a§ 380§ 212§ 352§ 219§ 49§ 50§ 56§ 57§ 61§ 42§ 48§ 60§ 287§ 288§ 285§ 371§ 382§ 333§ 348

N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 85/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Dani

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 24. septembra 2013, sp. zn. 1 To 79/2013,

§ 382a, § 386 ods.

1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., po zistení dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., takto r o z h o d o l : I. Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 24. septembra 2013, sp. zn. 1 To 79/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr. por., § 41 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného D. L.. Napadnutý rozsudok krajského súdu s a z r u š u j e vo výroku v bode 3/ - 4/ o treste a spôsobe jeho výkonu. 2 6 Tdo 85/2015 Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Ţiline sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.

§ 380ods.

2 Tr. por. sa obvinený D. L. n e b e r i e do v ä z b y . O d ô v o d n e n i e I . Rozsudkom Okresného súdu Martin z 25. marca 2013, sp. zn. 13 T 27/2011, bol obvinený D. L. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu podvodu

§ 221ods.

1 Tr. zák. v bode 2/ z prečinu krádeţe

§ 212ods.

1 Tr. zák., v bodoch 3/ a 4/ z pokračovacieho zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe 1/ dňa

  1. októbra 2007 prišiel k obchodnému domu F. v M. na V. k stanovišťu taxisluţby, kde si objednal vozidlo taxisluţby firmy J.J., ktoré viedla taxikárka A. D., nar. X., ktorej uviedol, ţe pracuje pre poisťovňu A. a potrebuje navštíviť svojich klientov a ţe cestovné preplatí poisťovňa A., následne s ním vykonala jazdu do Bratislavy, po vykonaní jazdy vystavila na ţiadosť obvineného potvrdenie o vykonaní cesty na sumu 12 000 Sk (398,32 €), potom v priebehu mesiacov október a november 2007 s ním A. D. viackrát opakovane vykonala jazdu do T., S., S., L. ako aj po meste M., kde jej uviedol, ţe cestovné mu preplatí poisťovňa A. a následne si splní svoje záväzky voči nej, čo však nevykonal, poškodená A. D. musela chýbajúcu sumu uhradiť majiteľovi taxisluţby J. B., pričom obţalovaný uţ ) pri objednávaní sluţieb vedel, ţe jej cestovné neuhradí, nakoľko vedel, ţe mu účty za cestovné poisťovňa A. nepreplatí, čím poškodenej A. D., nar. X., spôsobil škodu vo výške 980,88 € (29 550 Sk), 2/ 3 6 Tdo 85/2015 dňa
  2. októbra 2009 v čase okolo 10.00 hod. prišiel na čerpaciu stanicu S. v M., Obchodné centrum L., a natankoval do nádrţe nákladného motorového vozidla zn. Fiat Ducato, bielej farby, bliţšie nezisteného ev. č., do dvoch sudov a deviatich bandasiek naftu v hodnote 964,75 € a pri platení predstieral, ţe kúpnu cenu chce uhradiť platobnou kartou S. Card, vystavenou na jeho meno s úverovým limitom 350 € mesačne, hoci vedel, ţe kúpnu cenu za natankované pohonné hmoty touto kartou zaplatiť nemôţe, pretoţe táto suma prekračuje úverový limit tejto platobnej karty, v dôsledku čoho došlo k zablokovaniu tejto platobnej karty, obţalovaný následne za natankované pohonné hmoty nezaplatil a neskôr ich odpredal neznámej osobe, čím poškodenej Z. N., nar. X., prevádzkovateľke tejto čerpacej stanice spôsobil škodu vo výške 964,75 €, 3/ od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2009 do
  3. januára 2010 na rôznych miestach v M. ako ţivnostník s miestom podnikania L.X., IČO: X., podnikajúci okrem iného v oblasti neverejnej osobnej cestnej motorovej dopravy, ako zamestnávateľ písomne uzatvoril fiktívne pracovné zmluvy so záujemcami o zamestnanie vodiča, ktorí sa na neho nakontaktovali prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M., alebo na základe jeho inzerátov uverejnených na serveroch www.profesia.sk awww.kariera.sk s tým, ţe týmto záujemcom o zamestnanie následne oznámil, ţe je potrebné, aby pre vykonávanie dohodnutej práce mali doklad o zdravotnej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa im následne ponúkol vybaviť sám a za zvýhodnených finančných podmienok, následne týmto záujemcom o zamestnanie odovzdal sfalšované potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti vodiča s pečiatkou MUDr. J. Š., všeobecný lekár A. a sfalšované preukazy o absolvovaní školenia pracovníkov pre prevádzku, údrţbu a opravy vozidiel s pečiatkou J. K. - súkromná autoškola, X., datované s rôznymi dátumami, ktoré v presne nezistenom čase v mieste trvalého bydliska bliţšie nezisteným spôsobom sám vyhotovil a za tieto potvrdenia poţadoval od záujemcov o zamestnanie sumy od 10 € do 50 €, pričom po podpísaní pracovných zmlúv a prevzatí poţadovanej finančnej hotovosti za sfalšované potvrdenia o zdravotnej a odbornej spôsobilosti ţiadnemu zo záujemcov o zamestnanie ako zamestnancovi nepridelil ţiadnu prácu a keď ho za týmto účelom opakovane telefonicky kontaktovali, vyhováral sa na rôzne okolnosti, ktoré tomu mali brániť, následne sa pred nimi zatajoval, čím takýmto konaním vylákal od poškodených: J. R., nar. X. sumu 40 €, M. M., nar. X. sumu 50 €, M. G., nar. X. sumu 40 €, T. S., nar. X. sumu 45 €, M. M., nar. X. sumu 20 €, J. M., nar. X. sumu 40 €, J. Z., nar. X. sumu 40 €, M. A., nar. X. sumu 23 €, Ľ. S., nar. X. sumu 10 €, M. M., nar. X. sumu 20 €, J. G., nar. X. 4 6 Tdo 85/2015 sumu 20 €, J. T., nar. X. sumu 20 € a K. F., nar. X. sumu 20 €, čím týmto poškodeným spôsobil škodu v celkovej výške 332,50 €, 4/ odo dňa
  4. januára 2010 do presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca február 2010 na rôznych miestach v Ţiline, ako ţivnostník s miestom podnikania L.X., IČO: X., podnikajúci okrem iného v oblasti neverejnej osobnej cestnej motorovej dopravy, ako zamestnávateľ písomne uzatvoril fiktívne pracovné zmluvy so záujemcami o zamestnanie vodiča, ktorí sa na neho nakontaktovali prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Ţiline, alebo na základe jeho inzerátu uverejneného na servery www.profesia.sk a www.kariera.sk s tým, ţe týmto záujemcom o zamestnanie následne oznámil, ţe je potrebné, aby pre vykonávanie dohodnutej práce mali doklad o zdravotnej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa im následne ponúkol vybaviť sám a za zvýhodnených finančných podmienok, následne týmto záujemcom o zamestnanie odovzdal sfalšované potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti vodiča s pečiatkou MUDr. J. Š., všeobecný lekár A. a sfalšované preukazy o absolvovaní školenia pracovníkov pre prevádzku, údrţbu a opravy vozidiel s pečiatkou J. K. - súkromná autoškola, X., datované s rôznymi dátumami, ktoré v presne nezistenom čase v mieste trvalého bydliska bliţšie nezisteným spôsobom sám vyhotovil a za tieto potvrdenia poţadoval od záujemcov o zamestnanie sumy od 75 € do 190 €, pričom po podpísaní pracovných zmlúv a prevzatí poţadovanej finančnej hotovosti za sfalšované potvrdenia o zdravotnej a odbornej spôsobilostí ţiadnemu zo záujemcov o zamestnanie ako zamestnancovi nepridelil ţiadnu prácu a keď ho za týmto účelom opakovane telefonicky kontaktovali, vyhováral sa na rôzne okolnosti, ktoré tomu mali brániť a následne sa pred nimi zatajoval, čím takýmto konaním vylákal od poškodených: Ľ. Š., nar. X. sumu 100 €, J. G., nar. X. sumu 75 €, M. P., nar. X. sumu 190 €, J. K., nar. X. sumu 150 €, P. Ť., X. sumu 100 € a V. P., nar. X. sumu 100 €, čím týmto poškodeným spôsobil škodu v celkovej výške 715 €, Za to bol odsúdený v bode 1/, 2/

§ 219ods.

1, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

§ 49ods.

1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloţeného trestu odňatia slobody bol podmienečne odloţený.

§ 50ods.

1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba na 3 roky. 5 6 Tdo 85/2015

§ 56ods.

1 Tr. zák. na peňaţný trest vo výmere 200 eur.

§ 57ods.

3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 roky a 6 mesiacov.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 2 T 27/2010, zo

  1. septembra 2010, právoplatný
  2. septembra 2010, vo výroku o treste, ktorým bol obvinenému D. L. uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia, peňaţný trest vo výmere 200 eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Trest uloţený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 139/2009, z
  3. januára 2010 bol zrušený. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, zrušil rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 139/2009, z
  4. januára 2010, právoplatný
  5. januára 2010, vo výroku o treste, ktorým bol obvinenému D. L. uloţený peňaţný trest vo výmere 200 Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, v bodoch 3/ a 4/

§ 221ods.

3, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 7, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 21. decembra 2012 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloţeného trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 3 roky.

§ 60ods.

1, písm. a/ Tr. zák. na trest prepadnutia veci – USB kľúč značky USB Memory 2 GB bez uzáveru.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Martin, sp. zn. 3 T 135/2010, z

  1. augusta 2010, právoplatný
  2. septembra 2010, vo výroku o treste, ktorým bol obvinenému D. L. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové 6 6 Tdo 85/2015 vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 287ods.

1 Tr. por. obvinenému D. L. uloţil povinnosť nahradiť poškodeným škodu nasledovne : - A. D., nar. X. v M., trvalé bytom Ţ., prechodne bytom S. škodu vo výške 980,88 €, - Z. N., nar. X. v K., Česká republika, trvalé bytom M.M. vo výške 964,75 €, - J. R., nar. X. v M., trvalé bytom K., okres M., sumu 40 €, - M. M., nar. X. v M., trvalé bytom M.M., sumu 50 €, - M. G., nar. X. v M., trvalé bytom M.M., sumu 40 €, -T. S., nar. X. v M., trvalé bytom T., sumu 45 €, - M. M., nar. X. v M., trvalé bytom T., sumu 20 €, - J. Z., nar. X. v M., trvalé bytom M.M., sumu 40 €, - M. A., nar. X. v M., trvalé bytom S.S., sumu 23 €, - Ľ. S., nar. X. v B., trvalé bytom M.M., sumu 10 €, - M. M., nar. X. v M., trvalé bytom M.M., sumu 20 €, - J. G., nar. X. v M., trvalé bytom T., sumu 20 €, - J. T., nar. X. v M., trvalé bytom S.S., sumu 20 €, -K. F., nar. X. v M., trvalé bytom T., sumu 20 €, - Ľ. Š., nar. X. v Ţiline, trvalé bytom L., sumu 100 €, - J. G., nar. X. v Ţiline, trvalé bytom Ţ. sumu 75 €, - M. P., nar. X. v Č., trvalé bytom O. sumu 190 €, - J. K., nar. X. v Ţiline, trvalé bytom P., sumu 150 €, - P. Ť., X. v B., trvalé bytom B.B. sumu 100 €, 7 6 Tdo 85/2015 - V. P., nar. X. v Ţiline, trvalé bytom S., sumu 100,€.

§ 288ods.

2 Tr. por. poškodeného M. A., nar. X. v M., trvale S.B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z

  1. septembra 2013, sp. zn. 1 To 79/2013, na podklade odvolania obvineného proti výroku o súhrnnom treste v bodoch 3/ a 4/ v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 27/2011, z
  2. marca 2013 v časti – vo výroku o treste odňatia slobody, týkajúcom sa skutkov pod bodmi 3/, 4/. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného D. L., nar. X. v P. trvale bytom L.L., vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica o d s ú d i l v bodoch 3/, 4/ - pri nezmenenom výroku o vine rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 27/2011, z
  3. marca 2013, ktorým bol v bodoch 3/, 4/ uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 3 Tr. zák.,

§ 221ods.

3, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Na základe § 322 ods. 2 Tr. por. doplnil do rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 27/2011, z 25. marca 2013 chýbajúci výrok:

§ 285písm.

b/ Tr. por. obvineného D. L., nar. X. v P., trvale bytom L.L., vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica o s l o b o d i l spod obţaloby Okresnej prokuratúry Martin č. 2 Pv 57/2010-20, doručenej Okresnému súdu Martin 18. februára 2011, pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeţe

§ 212ods.

2 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, ţe 8 6 Tdo 85/2015 v presne nezistenú dobu v mesiaci august 2007 v M. v budove poisťovne A. na ul. Š., kde pracoval ako ţivnostník na základe mandátnej zmluvy, pričom mohol so súhlasom manaţérky obchodnej skupiny N. G. vyuţívať telefónnu linku s účastníckym číslom X., a to výlučne na pracovné účely na volanie v pevnej sieti, pričom obvinený následne vyuţil neprítomnosť N. G. na pracovisku a bez jej povolenia uskutočňoval telefónne hovory z tejto telefónnej linky, evidovanej na meno N. G., a to na audiotextové čísla a na čísla mobilných operátorov, čím poškodenej N. G., nar. X., majiteľke tejto telefónnej linky, spôsobil škodu vo výške 23 000 Sk (763,46 Eur), pretože skutok nie je trestným činom.

§ 288ods.

3 Tr. por. poškodenú N. G., nar. X. v M., trvale bytom M.M., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Výroky pod bodmi 1/ a 2/ rozsudku Okresného súdu Martin z

  1. marca 2013, sp. zn. 13 T 27/2011, ostali rozhodnutím krajského súdu nedotknuté a v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť
  2. júla
  3. Obvinený D. L. prostredníctvom obhajcu (ustanovený
  4. augusta 2015) dovolaním z
  5. októbra 2015 (súdu doručené
  6. októbra 2015) a z
  7. januára 2016 (súdu doručené
  8. januára 2016) z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. napadol rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu. Poukázal na to, že týmito rozsudkami bol porušený zákon, lebo nebolo aplikované ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák., hoci pre uloženie súhrnného trestu boli splnené podmienky. V dôsledku čoho mu boli uloţené dva nepodmienečné tresty odňatia slobody za trestné činy spáchané v súbehu. Ide o nesprávny rozsudok, lebo v čase jeho vyhlásenia uţ bol právoplatný (
  9. marca 2013) rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 23 T 131/2012, v inej trestnej veci toho istého obvineného, ktorým mu bol uloţený

§ 221ods.

1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. V tom vidí naplnenie dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. V ďalšom uviedol, ţe konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, nebolo vykonané zákonným spôsobom, lebo v prípravnom konaní nebol poučený o práve byť upovedomený o výsluchu svedkov a týchto sa aj zúčastniť, keďţe nemal obhajcu. Takto získané výpovede svedkov boli na hlavnom pojednávaní prečítané, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť klásť týmto svedkom otázky, a týmito pochybeniami bolo porušené jeho právo na obhajobu, čím je naplnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. V konaní nebol náleţite 9 6 Tdo 85/2015 objasnený následok – výška škody spôsobenej skutkami, za ktoré bol odsúdený. Konkrétne u poškodenej A. D. sa súd uspokojil s jej tvrdením o výške neuhradenej ceny taxi sluţby, bez predloţenia, napr. dokladu o úhrade uvedenej sumy v čiastke 2 993,13 Eur, ktorá má vplyv na právnu kvalifikáciu, či ide o škodu väčšiu alebo malú. V tom vidí naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Navrhol najvyššiemu súdu, aby rozhodnutím vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, zrušil toto rozhodnutie vo výroku o treste a prikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolanie obvineného bolo

  1. októbra 2015 na vedomie zaslané prokurátorovi a všetkým poškodeným. Okresná prokuratúra vo vyjadrení z
  2. októbra 2015 konštatuje, ţe z rozsudku Okresného súdu Martin z
  3. marca 2013, sp. zn. 13T 27/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
  4. septembra 2013, sp. zn. 1To 79/2013, ako aj z konania, ktoré im predchádzalo, je zrejmé, ţe nie sú splnené ţiadne z dôvodov dovolania uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., a teda ani konkrétne dôvody dovolania (§ 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por.), na ktoré poukazuje obvinený vo svojom dovolaní. Konkrétne, jednotlivé tvrdenia obvineného, ktorými odôvodňuje existenciu ním uvádzaných dôvodov dovolania, povaţuje za irelevantné, nakoľko ide o argumenty stojace mimo uplatneného dôvodu. Právoplatný rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu povaţuje za zákonný. Vzhľadom na to navrhuje, aby dovolací súd

§ 382písm.

c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietol dovolanie obvineného. Poškodení sa k dovolaniu obvineného doposiaľ nevyjadrili. Vyjadrenie prokurátora bolo na vedomie zaslané obvinenému a jeho obhajcovi. Dovolanie spolu so spisom bolo 10. novembra 2015 predloţené dovolaciemu súdu. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, na príslušnom súde (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky uvedené v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ako a j obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. 10 6 Tdo 85/2015 V zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, Dovolaním uplatnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. znamená, ţe dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por., ktorý obvinený tieţ uplatnil, stanovuje, ţe dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolací súd z trestného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 27/2011, zistil, ţe obvinený pred výsluchmi

  1. januára 2010,
  2. a
  3. februára 2010 a
  4. mája 2010 bol poučený o širších právach obvineného, ako aj o práve zvoliť si obhajcu, čo nevyuţil. Nevyuţil ani moţnosť oboznámiť sa s trestným spisom
  5. júna 2010, hoci o tomto práve bol riadne a včas vyrozumený (č.l. 331). Obvinenému bol po dobu výkonu trestu odňatia slobody opatreniami súdu ustanovený obhajca, konkrétne
  6. decembra 2011 (č.l. 365), ktoré bolo zrušené
  7. júna 2012 (č.l. 442) a
  8. júna 2013 (č.l. 554), ktoré trvalo aţ do právoplatného skončenia veci. Na hlavnom pojednávaní
  9. februára 2012 (č.l. 403) obhajca obvineného sa vyjadril, že po preštudovaní spisového materiálu nemá výhrady k zákonnosti získavania dôkazov a postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zadovažovaní dôkazov v prípravnom konaní ani k právnej kvalifikácii po navrhovanej úprave zo strany prokurátora. K uplatneným nárokom poškodených nemá výhrady, súhlasí s nimi aţ na nároky poškodených Z., D. a M., ktorým bola škoda uţ uhradená, a nároky G. a A. sú vyššie, ako im bola škoda spôsobená. K jednotlivým skutkom obžaloby obvinený uviedol, ţe zo skutku pod bodom 1/ sa cíti vinným z časti (v rozsudku okresného súdu tento skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe so škodou vo výške 763,46 Eur bol nezákonne vypustený a rozsudkom Krajského súdu bol spod neho oslobodený), ku skutku pod bodom 2/ (v rozsudku pod bodom 1/, nevyplatenie ceny za taxi sluţby v sume 980,88 Eur) sa cíti vinným, namieta však výšku 11 6 Tdo 85/2015 spôsobenej škody iba do výšky 12 000 Sk (398,32 Eur), ostatné uhradil dodaním svetelnej techniky v hodnote cca 600 Eur, ku skutku pod bodom 3/ (v rozsudku pod bodom 2/, natankovanie nafty v hodnote 964,75 Eur) sa cíti vinným v plnom rozsahu a ku skutkom pod bodmi 4/ a 5/, v rozsudku pod bodmi 3/ a 4/ sa cíti čiastočne vinným, lebo sfalšoval doklady, ktoré predal záujemcom o prácu, ktorých chcel zamestnať. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ obžaloby (tankovanie nafty do vozidla Fiat Ducato na čerpacej stanici S. v M.) na otázky

§ 333ods.

3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. obvinený odpovedal kladne slovom áno, teda vrátane toho, ţe rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol ako obvinený poučený o jeho právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná moţnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Súd uznesením prijal toto vyhlásenie obvineného ku skutku pod bodom 3/ obžaloby s tým, ţe sa dokazovanie k tomuto skutku nevykoná a dokazovanie bude vykonané k ostatným skutkom pod bodmi 1/- 2/, 4/-5/, k trestu a náhrade škody. K vypočutým svedkom G., D., A., Z. a M. sa obvinený vyjadroval a kládol im aj otázky. Súhlasil s čítaním ostatných svedeckých výpovedí (č.l. 417), ku ktorým nemal podstatnejšie pripomienky. Návrh obvineného na výsluch svedka T. C. bol súdom zamietnutý. Obvinený ďalšie návrhy na doplnenie nemal a po vyhlásení rozsudku

  1. júla 2012 zahlásil odvolanie proti vysokému výroku o treste s tým, že proti procesnému postupu súdu nemá námietky. Prokurátor zahlásil odvolanie proti výroku o súhrnnom treste odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 2 mesiace a proti vypusteniu skutku 1/ obţaloby. Pre úplnosť treba uviesť, ţe prvý rozsudok okresného súdu z
  2. júla 2012 bol uznesením Krajského súdu zo
  3. októbra 2012, sp. zn. 1 To 84/2012 (č.l. 492) zrušený a vec bola vrátená v podstate za účelom zaobstarania trestných spisov, vo vzťahu ktorým by prichádzalo uloţenie súhrnných trestov. Hlavné pojednávanie
  4. marca 2013 okresný súd vykonal na ţiadosť obvineného v jeho neprítomnosti (č.l. 509, 512, 513), na ktorom bol oboznámený rozsudok Okresného súdu M. z
  5. februára 2013, sp. zn. 23 T 131/2012 (č.l. 520), ktorým bol obvinený odsúdený 12 6 Tdo 85/2015 za skutok z
  6. novembra 2010 k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Martin zo
  7. októbra 2011, sp. zn. 23 T 39/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline zo
  8. februára 2012, sp. zn. 3 To 137/
  9. Na tomto hlavnom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorého výrok o súhrnnom treste odňatia slobody pod bodmi 3-4/ v trvaní 6 rokov napadol obvinený odvolaním s tým, ţe tento trest je vysoký. S výrokom o treste pod bodmi 1-2/ obvinený plne súhlasil, a preto táto časť rozsudku o vine a treste nadobudla právoplatnosť
  10. júla
  11. Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom obvinený ţiadal zrušiť trest v bodoch 3/-4/ a uloţiť mu trest na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Následne bol vyhlásený rozsudok, ktorý obvinený napadol dovolaním. Zistené preukazuje, ţe obvinený bol o právach na obhajobu v tejto veci poučený v dostatočnom rozsahu a práva z tohto poučenia aj vyuţíval. Dovolací súd nezistil, ţe by obvinený nemal obhajcu za situácie, ţe išlo o obhajobu povinnú. Nezistil ani to, aby dôkazy v tejto veci boli zaobstarané nezákonne, alebo ţe by ich súd vykonal v rozpore so zákonom. Tvrdenie obvineného, ţe o porušení jeho práv na obhajobu a o zaobstaraní, resp. vykonaní dôkazov nezákonným spôsobom sa dozvedel aţ potom, čo mu bol obhajca ustanovený v dovolacom konaní je zavádzajúce. Vo všetkých výpovediach v prípravnom konaní (č.l. 44 – 59) a s menšími výhradami k výške škody aj v konaní pred súdom (č.l. 403 – 420, 433 – 437, 448 – 454) sa totiţ ku skutkom kladených mu za vinu priznal. Vo vyjadrení prostredníctvom obhajcu zo
  12. februára 2012 (č.l. 406 - 410) uviedol, že nemal procesnoprávne výhrady k zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. Obvinený to potvrdil aj vo vyhlásení, ktoré súd prijal. Odvolanie obvinený podal opakovane iba proti výroku o treste pre jeho výšku, proti procesnému postupu súdu nemal námietky. O pochybeniach, ktoré uvádza v dovolaní musel najneskôr vedieť v konaní pred okresným súdom. Dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. nie sú preto naplnené. Navyše v zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. a/ až písm. g/, § 371 Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. K uvedenému najvyšší súd poznamenáva, ţe ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. bráni preskúmaniu skutku pod bodom 2/ rozsudku odvolaciemu a aj dovolaciemu súdu. V zmysle 13 6 Tdo 85/2015 tohto ustanovenia, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie

odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane

§ 333ods.

3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ a zároveň obţalovaného poučí, ţe súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Uvedené ustanovenie však nebránilo preskúmaniu výroku o treste pod bodmi 3/ - 4/ napadnutého rozsudku, ako sa toho domáha obvinený v dovolaní na podklade dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. Tieto výroky totiţ namietal opakovane uţ v odvolaní. Z trestných spisov (Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 21/2009, 13T 139/2009, 3T 135/2010, 2T 27/2010, 23T 39/2011, 23T 131/2012, 0T 36/2013, 2T 140/2013 a 3T 183/2013 a Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T 49/2009), ktoré si najvyšší súd vyţiadal vyplynulo nasledovné. Obvinený bol odsúdený za skutok spáchaný 23. októbra 2007 trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23 T 21/2009, z 9. marca 2009 (prevzal 14. apríla 2009), právoplatný 23. apríla 2009

§ 212ods.

1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, v ktorej sa neosvedčil (trest mal nastúpiť

  1. augusta 2012) a z výkonu tohto trestu a ďalších trestov (uloţených mu rozsudkami toho istého súdu, sp. zn. 2T 27/2010, zo
  2. septembra 2010, sp. zn. 23T 39/2011, zo
  3. októbra 2011 a Okresného súdu Košice II., sp. zn. 5T 49/2009, zo
  4. mája 2009), bol
  5. apríla 2012 uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. 23 Pp 21/2012, právoplatný dňom vyhlásenia, podmienečne prepustený s probačným dohľadom na 2 roky s určením skúšobnej doby 3 roky. Uznesením toho istého súdu z
  6. februára 2013, právoplatným
  7. marca 2013, bolo vyslovené, že odsúdený je

článku II. účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z

  1. januára 2013 a odpúšťa sa mu nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody. Pritom nebolo rozhodnuté aj o tom, že tento trest odpúšťa s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Za skutok spáchaný
  2. júla 2008 bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo
  3. mája 2009, sp. zn. 5 T 49/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
  4. mája 2009, 14 6 Tdo 85/2015 odsúdený

§ 352ods.

1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, v ktorej sa neosvedčil (trest mal nastúpiť

  1. mája 2012 po vykonaní trestu z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 2 T 27/2010) a z výkonu tohto trestu a ďalších trestov (ako je uţ vyššie uvedené) bol
  2. apríla 2012 podmienečne prepustený. Z odpovedi na ţiadosť z
  3. januára 2014 bolo oznámené, ţe vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Martin, sp. zn. 2 T 27/2010, zo
  4. septembra 2010 na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa na obvineného nevzťahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z
  5. januára 2013 o amnestii

článku V. písm. d/. Za skutok spáchaný

  1. júna 2009 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin. z
  2. januára 2010, sp. zn. 13T 139/2009, právoplatný dňom vyhlásenia,

§ 348ods.

1 Tr. zák. k peňaţnému trestu 200 Eur, náhradnému trestu odňatia slobody 2 mesiace a trestu zákazu činnosti na 2 roky a 6 mesiacov. Uznesením tohto súdu z

  1. apríla 2010 nebolo povolené splácanie tohto peňaţného trestu. Na uvedené tresty sa amnestia prezidenta Slovenskej republiky z
  2. januára 2013 nevzťahovala. Výrok o treste z tohto rozsudku bol zrušený v rámci súhrnného trestu ukladaného rozsudkom zo
  3. septembra 2010, sp. zn. 2 T 27/
  4. Za skutok spáchaný
  5. januára 2010 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin zo
  6. septembra 2010, sp. zn. 2T 27/2010, právoplatný dňom vyhlásenia,

§ 219ods.

1 Tr. zák. k súhrnnému peňaţnému trestu 200 Eur, náhradnému trestu 2 mesiace, trestu zákazu činnosti na 2 roky a 6 mesiacov a súhrnnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne, z ktorého výkonu bol uznesením z

  1. apríla 2012 (ako je uţ vyššie uvedené) podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 3 roky. Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Martin z
  2. januára 2010, sp. zn. 13T 139/
  3. Uznesením tohto súdu zo
  4. apríla 2013 bolo vyslovené, že je účastný

článku II. amnestie prezidenta Slovenskej republiky z

  1. januára 2013 a odpúšťa sa mu nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody. Nebolo zároveň vyslovené, že tento trest sa mu odpúšťa s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Za skutok spáchaný
  2. mája 2010 bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin z
  3. augusta 2010, sp. zn. 3T 135/2010 (prevzal
  4. augusta 2010), právoplatný
  5. septembra 2010,

§ 348ods.

1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov a k trestu zákazu 15 6 Tdo 85/2015 činnosti na 3 roky. Uznesením tohto súdu zo 16. decembra 2013, právoplatný 11. februára 2014 bolo vyslovené, ţe je účastný

článku I. amnestie prezidenta Slovenskej republiky z

  1. januára 2013 a odpúšťa sa mu trest odňatia slobody. Na obvineného sa teda nehľadí, ako keby nebol odsúdený, lebo nebolo aj o tom rozhodnuté. Skutky pod bodmi 4/ - 5/ obţaloby, resp. 3/ - 4/ rozsudku spáchal od presne nezisteného dňa v mesiaci novembre 2009 do
  2. januára 2010 a od
  3. januára 2010 do presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca február
  4. V priebehu páchania skutku –
  5. januára 2010 do začiatku februára 2010 – pod bodom 5/ obţaloby, resp. 4/ rozsudku bol rozsudkom Okresného súdu M. z
  6. januára 2010, sp. zn. 13 T 139/2009, odsúdený za skutok z
  7. júna 2009, ako je to uţ uvedené vyššie. Zbiehajúcimi sa trestnými činmi sú tie, ktoré boli spáchané bez toho, aby medzi nimi bol vyhlásený hoc i neprávoplatný rozsudok, ktorý mohol byť neskôr aj zrušený. Ak by došlo k spáchaniu trestného činu po vyhlásení rozsudku v inej veci, išlo by o recidívu a uloţenie súhrnného trestu uţ nie je moţné, lebo nejde o súbeţné trestné činy. V danej veci sú preto rozhodujúce skutky spáchané v auguste 2007 (oslobodený rozsudkom krajského súdu z
  8. septembra 2013),
  9. októbra 2007 (rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin. z
  10. júla 2012, sp. zn. 13T 27/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu Ţilina zo
  11. októbra 2012, sp. zn. 1To 84/2012, ktorým bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu s tým, aby vec opätovne prerokoval a rozhodol, čo sa stalo rozsudkom z
  12. marca 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Ţilina z
  13. septembra 2013, sp. zn. 1To 79/2013),
  14. októbra 2007,
  15. júla 2008 (rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Martin z
  16. marca 2009, sp. zn. 23T 21/2009, prevzatý
  17. apríla 2009, právoplatný
  18. apríla 2009 a rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo
  19. mája 2009, sp. zn. 5T 49/2009, právoplatný
  20. mája 2009),
  21. júna 2009 (rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin. z
  22. januára 2010, sp. zn. 13T 139/2009),
  23. októbra 2009, presne nezisteného dňa v mesiaci novembre 2009 až
  24. januára 2010 (rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin z
  25. júla 2012, sp. zn. 13T 27/2011, ako je uvedené vyššie),
  26. januára 2010 (rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin zo
  27. septembra 2010, sp. zn. 2T 27/2010) a
  28. januára 2010 až do presne nezisteného dňa v mesiaci február 2010 (rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin z
  29. júla 2012, sp. zn. 13T 27/2011, ako je uvedené vyššie). 16 6 Tdo 85/2015

§ 42ods.

1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

zásad na uloženie úhrnného trestu.

odseku 2/ tohto ustanovenia spolu s uloţením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloţenom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uloţený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloţí trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňaţný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uloţený uţ skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

odseku 3 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, zverejneného zákonom pod č. 1/2013 Z.z., z 2. januára 2013 udelil túto amnestiu : článok I. odpúšťa tresty odňatia slobody právoplatne uložené predo dňom tohto rozhodnutia, ktorých výkon je podmienečne odložený s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. článku II. odpúšťa nevykonané tresty odňatia slobody, ktoré boli predo dňom tohto rozhodnutia právoplatne uloţené vo výmere neprevyšujúcej osemnásť mesiacov, ak bol takýto trest uloţený mladistvému, alebo ak súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alebo nevykonané zvyšky týchto trestov odňatia slobody. Tieto tresty odpúšťam s účinkom, ţe sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

článku V. toto rozhodnutie sa nevzťahuje : písm. d/ na tresty právoplatne uloţené osobám, ktoré boli v posledných desiatich rokoch pred ich uloţením právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody, výkon ktorého nebol odloţený, alebo ktoré boli v posledných desiatich rokoch pred ich uložením prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, 17 6 Tdo 85/2015 písm. e/ na právoplatne uložené tresty úhrnné a súhrnné, ak jedným z trestných činov, za ktorý bol uloţený úhrnný alebo súhrnný trest, je trestný čin, na ktorý sa amnestia

písmen a/ aţ písmena c/ nevzťahuje, alebo ak boli uložené osobe, na ktorú sa amnestia

písmena d/ nevzťahuje. Obvinenému boli právoplatne pred vyhlásením amnestie ako hlavné tresty, okrem jedného prípadu (rozsudok Okresného súdu Martin z

  1. januára 2010, sp. zn. 13 T 139/2009) uloţené v štyroch prípadoch tresty odňatia slobody, z toho jeden súhrnný za úmyselné trestné činy so zaradením pre ich výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia, z ktorých bol podmienečne prepustený
  2. apríla 2012, teda ešte pred amnestiou prezidenta Slovenskej republiky z
  3. januára
  4. Z toho teda vyplýva, ţe amnestii malo podliehať iba odsúdenie z trestného rozkazu Okresného súdu Martin z
  5. marca 2009, sp. zn. 23 T 21/2009, ktorým mu bol uloţený trest odňatia slobody a pred nim nebol prepustený z iného výkonu trestu odňatia slobody. Pouţitie amnestie ohľadne ďalších uloţených trestov odňatia slobody nebolo moţné, lebo to vylučoval článok V. písm. d/ a písm. e/ rozhodnutia o amnestii. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu do
  6. marca 2012 trestným rozkazom Okresného súdu Martin z
  7. augusta 2010, sp. zn. 3 T 135/2010, nemal byť amnestovaný, nakoľko malo byť správne rozhodnuté o neosvedčení sa, lebo obvinený počas tejto skúšobnej doby, ešte pred vyhlásením amnestie spáchal
  8. decembra 2010 úmyselný trestný čin, za ktorý aj bol právoplatne (
  9. februára 2012) odsúdený rozsudkom Okresného súdu M. zo
  10. októbra 2011, sp. zn. 23 T 39/
  11. Navyše treba uviesť aj to, ţe počas páchania skutku od
  12. januára 2010 do nezisteného dňa začiatkom februára 2010, bol
  13. januára 2010 právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 13 T 139/
  14. V dôsledku toho za tento skutok, keďţe ho dokončil aţ po vyhlásení iného rozsudku, mal byť uloţený súhrnný trest pri zrušení trestného rozkazu Okresného súdu M. z
  15. augusta 2010, sp. zn. 3 T 135/2010, ktorým bol odsúdený za skutok z
  16. mája
  17. Z uvedeného je nepochybné, ţe postup Krajského súdu v Ţiline bol nesprávny, keď v rozsudku z
  18. septembra 2013, sp. zn. 1To 79/2013 (ohľadne skutkov spáchaných
  19. októbra 2009 a od novembra 2009 do
  20. januára 2010) neuložil súhrnný trest k výrokom o trestoch z rozsudkov Okresného súdu Martin zo
  21. septembra 2010, 18 6 Tdo 85/2015 sp. zn. 2T 27/2010 (právoplatný dňom jeho vyhlásenia, za skutok zo
  22. januára 2010), z ktorého bola vykonaná iba časť trestu odňatia slobody, zvyšok nevykonaného trestu bol amnestiou odpustený a ešte nebol úplne vykonaný trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky a 6 mesiacov a peňaţný trest vo výške 200 Eur s náhradným trestom odňatia slobody,
  23. januára 2010, sp. zn. 13 T 139/2009 (právoplatný dňom vyhlásenia, za skutok z
  24. júna 2009), z ktorého bola vykonaná iba časť trestu zákazu činnosti a ďalší súhrnný trest (ohľadne skutku spáchaného od
  25. januára 2010 do februára 2010) k výroku o treste z trestného rozkazu toho istého súdu z
  26. augusta 2010, sp. zn. 3T 135/2010 (doručený obvinenému
  27. augusta 2010, právoplatný
  28. septembra 2010, za skutok z
  29. mája 2010), z ktorého nie je ešte vykonaný trest zákazu činnosti v trvaní 3 rokov. Mylné je preto konštatovanie v odôvodnení rozsudku krajského súdu (strana 9), ţe trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 rokov, bol vykonaný
  30. septembra 2013, v dôsledku čoho došlo k jeho zahladeniu a uloţenie súhrnného trestu bolo preto vylúčené. Pre použitie ustanovenia § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. boli splnené zákonné podmienky. Amnestiou dotknuté rozhodnutia neboli a nie sú takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Tresty zákazu činnosti v trvaní 2 roky a 6 mesiacov a 3 roky a peňažný trest, resp. náhradný trest odňatia slobody nepodliehali amnestii prezidenta Slovenskej republiky. Skôr uloţené tresty odňatia slobody, čiastočne vykonané a čiastočne podliehajúce amnestii prezidenta Slovenskej republiky, ku dňu rozhodovania Okresného súdu Martin
  31. júla 2012, resp.
  32. marca 2013, sp. zn. 13 T 27/2011 a Krajského súdu Ţilina
  33. októbra 2012, sp. zn. 1 To 84/2012, ale najmä
  34. septembra 2013, sp. zn. 1To 79/2013 neboli zahladené, čo z dôkazov vyplýva. Z týchto trestných spisov vyplýva aj to, ţe trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky a 6 mesiacov nebol vykonaný. Obvinený bol vo výkone trestu odňatia slobody od
  35. januára 2011 do
  36. apríla 2012 a od
  37. júna 2013 do súčasnej doby. Trest zákazu činnosti vykonával od právoplatnosti
  38. januára 2010 do nástupu trestu odňatia slobody
  39. januára 2011 a od podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
  40. apríla 2012 do nástupu trestu odňatia slobody
  41. júna
  42. Z tohto trestu zákazu činnosti teda doposiaľ vykonal 28 mesiacov, ešte má vykonať 2 mesiace. Tresty zákazu činnosti v trvaní 3 rokov a 4 rokov doposiaľ nezačal vykonávať. 19 6 Tdo 85/2015 Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. je preto naplnený. V zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. i/ a

odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Najvyšší súd má za to, ţe v prejednávanom prípade zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, a to aj za situácie, ţe po právoplatnosti nového rozhodnutia uţ nebude moţné pouţiť ustanovenia amnestie prezidenta Slovenskej republiky z

  1. januára
  2. V prípade uloženia súhrnných trestov odňatia slobody a iných do úvahy prichádzajúcich trestoch v intenciách ako je na to poukázané vyššie, by došlo k uloženiu súhrnného alebo súhrnných trestov (v prvom prípade zrušenie trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov a v druhom prípade zrušenie trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov a v oboch prípadoch aj zrušenie trestu zákazu činnosti), do ktorých by sa museli započítať už skôr vykonané tresty, čo je nepochybne v prospech obvineného a zásadne by ovplyvnilo jeho postavenie. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol uloţený za skutky pod bodom 3/ – 4/

§ 221ods.

3, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením pre jeho výkon

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Dovolací súd konštatuje, ţe tento trest bol uloţený v rámci trestnej sadzby stanovenej v § 221 ods. 3 Tr. zák. (od 3 rokov do 10 rokov) upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Nie je preto naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretoţe nejde o uloţenie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo o uloţenie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Najvyšší súd na podklade uvedeného, pri zistení dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 24. septembra 2013, sp. zn. 1 To 79/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr. por., § 41 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného D. L.. Napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku v bode 3/ - 4/ o treste a spôsobe jeho výkonu. Zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Ţiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 20 6 Tdo 85/2015 Krajský súd je povinný si vo veci zaobstarať všetky trestné spisy týkajúce sa obvineného. Na základe nich zistiť, či medzi rozhodnutím dovolacieho súdu a opätovným prejednávaním veci pred odvolacím súdom nedošlo k zahľadeniu niektorých trestov. V intenciách uvedeného rozhodnúť o výroku o treste, a to aj za pouţitia § 42 a § 41 Tr. zák. Pritom musí posúdiť aj to, či sú splnené podmienky o započítaní trestov zrušených v rámci novo uloţeného súhrnného trestu, ktoré obvinený vykonal, pokiaľ uţ neboli zahladené. Obvinený sa pritom nesmie dostať do horšieho postavenia v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por. II.

§ 380ods.

2 Tr. por. najvyšší posudzoval splnenie podmienok na vzatie obvineného do väzby, keďţe trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, ktorý vykonával bol týmto rozhodnutím zrušený. Zistil, ţe obvinenému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov z rozsudku Okresného súdu Martin zo

  1. februára 2014, sp. zn. 3 T 183/
  2. Preto rozhodol, ţe obvineného do väzby neberie, pretoţe bude pokračovať vo výkone tohto doposiaľ nevykonaného trestu. Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. Bratislava
  3. novembra 2016 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.