Najvyšší súd 8Sžo/90/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Mgr. Petra Melicher
článkami Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady bola za správny delikt ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 1500 €. Ţalovaná ako odvolací orgán sa stotoţnila so zisteným skutkovým stavom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutím správneho orgánu, avšak zmenila iba výrokovú časť prvostupňového správneho orgánu čo sa týka odôvodnenia uloţenia pokuty podľa tzv. absorpčnej zásady za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný s dôrazom na ustanovenie § 46 a 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní s poukazom na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 8Sţo/28/
- Odvolací orgán zároveň vo výroku svojho rozhodnutia vypustil ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z., ktoré prvostupňový správny orgán uviedol vo výrokovej časti naviac (nedostatky v dokumentácii) a doplnil skutočnosti, ktoré prvostupňový správny orgán vo výroku neuviedol (nespolupráca s orgánmi úradnej kontroly). Krajský súd bol toho názoru, ţe prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonných 8Sžo/90/2014 3 noriem a na základe týchto ustanovení po dostatočnom zistení skutkového stavu rozhodol o uloţení pokuty ţalobcovi za porušenia, ktorých sa dopustil. Pokiaľ išlo o námietky ţalobcu, ţe na základe vykonanej kontroly a následne dodatočnej kontroly a zistených nedostatkov z nich dôvodí tým, ţe výpis z obchodného registra spoločnosti je v sídle jeho spoločnosti, tak túto námietku povaţoval za nepodstatná, pretoţe ţalobcovi kládli správne orgány za vinu nepredloţenie dokladov o identifikácii prevádzkovateľa a jeho oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti - rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o udelení súhlasu na uvedenie priestorov do prevádzky. Podľa krajského súdu bolo povinnosťou ţalobcu ako prevádzkovateľa prevádzkarne Supermarket FRESH, Vaţecká 8, Košice predloţiť doklady potrebné k podnikateľskej činnosti v súlade s ustanovením § 20 ods. 8 písm. b/ Zákona o potravinách, pričom ako vyplynulo zo Záznamu o kontrole zo dňa 17.03.2013 tieto doklady ţalobca nepredloţil. Dokonca tieto doklady nepredloţil konateľ spoločnosti ani na základe opatrenia inšpektorov RVPS Košice-mesto do termínu vykonania dodatočnej úradnej kontroly potravín do 10.05.
- V termíne 25.03.2013 o 09:00 hod, kedy sa mal dostaviť zástupca prevádzkovateľa za účelom predloţenia chýbajúcich dokladov, čo nesplnil. Preto argumentácia ţalobcu, ţe na prevádzkarni disponovala predavačka pokladničnými blokmi z registračnej pokladne, na ktorých bola uvedená spoločnosť MEDOVNÍK BRANISKO, s.r.o., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 660 381 bola podľa krajského súdu nepostačujúca. Ohľadom námietky ţalobcu, ţe jeho spoločnosť nemala ţiadnu zákonnú povinnosť v súlade s § 6 a nasl. ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. ohlásiť príslušným kontrolným orgánom zriadenie prevádzkarne, dospel krajský súd k názoru, ako ho vyslovil prvostupňový správny orgán a teda, ţe neohlásením prevádzky na účely registrácie sa ţalobca dopustil porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 Zákona o potravinách. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva povinnosť prevádzkovateľa oznámiť podľa osobitného predpisu orgánu úradnej kontroly kaţdú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Námietku ţalobcu, ţe jeho obchodná spoločnosť neprevádzkuje prevádzkareň na predaj tovaru nachádzajúcu sa na Vaţeckej ul. č. 8 v Košiciach, ale táto je registrovaná na obchodnú spoločnosť Labaš s.r.o. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, pretoţe 8Sžo/90/2014 4 z listinných dôkazov predloţených obchodnou spoločnosťou Labaš s.r.o., Košice mal súd preukázané, ţe na základe Zmluvy o výpoţičke priestorov na uţívanie, z ktorej jednoznačne vyplýva, ţe poţičiavateľom priestorov je spoločnosť Labaš s.r.o., Textilná 1, 040 01 Košice a vypoţičiavateľom priestorov je spoločnosť MEDOVNÍK BRANISKO s.r.o., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, pričom predmetom zmluvy boli priestory v objekte OC VAŢEC, Vaţecká 8, Košice a účelom uţívania je predaj lahôdkarského a cukrárenského tovaru spoločnosťou MEDOVNÍK BRANISKO s.r.o. Z uvedeného vyplýva, ţe povinnosť registrácie jednoznačne vyplývala ţalobcovi a nie obchodnej spoločnosti Labaš s.r.o., Košice ako to ţalobca v ţalobe tvrdil. Pokladničné bloky, na ktoré ţalobca v ţalobe poukázal sú dokladom o vykonaní predaja a tieto sú smerodajné pre daňové úrady pre ich kontrolnú činnosť. Z vyššie uvedených skutočností ďalej vyplýva aj to, ţe ţalobca nevykonával v priestoroch prevádzkarne Vaţecká ul. 8, Košice ambulantný predaj, ale riadny predaj lahôdkarského a cukrárenského tovaru, čo nezodpovedalo tvrdeniam ţalobcu v ţalobe v bode IV. Námietka ţalobcu o uloţení pokuty aj za porušenia, ktorých sa ţalobca nedopustil, resp. porušení, ktoré po vykonaní kontroly zo 17.03.2013 odstránil, krajský súd uviedol, ţe ţalobcovi bola uloţená pokuta v súlade s tzv. absorpčnou zásadou a to za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, v súlade s tým, čo uviedla ţalovaná a to, ţe zodpovednosť prevádzkovateľa - ţalobcu za protiprávne konanie následným odstránením nedostatkov nebolo moţné brať ako ich neexistenciu - teda absenciu, ale len ako splnenie nápravného opatrenia, a preto súd súhlasil so záverom správnych orgánov, ţe úhrnná pokuta bola uloţená za jednoznačné nesplnenie opatrenia č. 1 - za nepredloţenie chýbajúcich dokladov - doklady o identifikácii subjektu, tovaru, registrácii, prevádzky spôsobom a v lehote určenej zamestnancami úradnej kontroly a nesplnenie opatrenia uloţené orgánom úradnej kontroly, čo vyhodnotil správny orgán správne ako sťaţovanie a marenie výkonu kontroly. Absorpčná zásada tkvie v absorpcii sadzieb za ostatné správne delikty a správny orgán ukladá pokutu za najzávaţnejší správny delikt. Podľa názoru krajského súdu v ţiadnom prípade nešlo o uloţenie pokuty v rozpore 8Sžo/90/2014 5 so zákonom, ani neadekvátne, pretoţe u ţalobcu išlo o porušenie takých základných zásad v oblasti potravinárskej výroby a distribúcie, ktoré v prípade dlhodobého neodstránenia mohli ohroziť zdravie spotrebiteľov. Preto súd povaţoval uloţenú pokutu za adekvátnu, ktorá nevybočila z medzí ustanovených zákonom a táto bola uloţená z dôvodu spáchania viacerých správnych deliktov a po jednoznačnom preukázaní najzávaţnejších porušení v tejto oblasti. V tejto súvislosti krajský súd argumentoval poukazom na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd nie je oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán na základe správnej úvahy vydal. Je oprávnený posudzovať iba to, či správny orgán pri aplikovaní správnej úvahy pri ukladaní takejto pokuty nevybočil zo zákonných medzí a hľadísk. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 28 ods. 4 písm. g/ Zákona o potravinách je moţné za delikt spáchaný ţalobcom uloţiť pokutu od 1000 € aţ do výšky 100 000 €. Pokuta 1500 € sa nachádza v tomto zákonom stanovenom rozpätí, v jeho dolnom pásme. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty dostatočne prihliadal na všetky okolnosti prípadu. Z vyššie uvedených dôvodov preto s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ako aj v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady č. 882/2004, ktorý dohliada nad jej plnením na území Európskej únie a v neposlednej miere v zmysle ustanovení Správneho poriadku súd je toho názoru, ţe správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s týmito ustanoveniami citovaných zákonov i nariadenia. V priebehu správneho konania mal ţalobca priestor a moţnosť odstrániť všetky porušenia zákonných ustanovení, avšak tento nepredloţil potrebné doklady, nespolupracoval s kontrolnými orgánmi a nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závaţnosť jednotlivých porušení povinností zo strany ţalobcu voči kontrolným orgánom. Zároveň krajský súd konštatoval, ţe ţalovaná sa v rozhodnutí dôsledne vyjadrila ku všetkým námietkam ţalobcu uvedených v odvolaní a uviedla, ţe uloţenie pokuty prvostupňovým správnym orgánom za porušenia jeho povinností bolo zákonne a správne, s ktorým záverom sa stotoţňuje aj súd. Súd musí zdôrazniť aj tú skutočnosť, ţe ţalovaná odôvodnila dôkladne aj výšku a dôvody uloţenej pokuty s poukazom na závaţnosť jednotlivých porušení na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného 8Sžo/90/2014 6 vyvodenia správnych právnych záverov, o čom nemá súd ţiadne pochybnosti. Na základe uvedených skutočností senát krajského súdu ţalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretoţe dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, ţe ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovaná aj pri úspechu nemá právo na náhradu trov konania, rozhodol tak, ţe náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovanej a vráti jej vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe hoci prvostupňový súd dospel k záveru, ţe sa stotoţňuje rovnako ako odvolací správny orgán s tým názorom, ţe prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými ust. zákona a na základe týchto ustanovení po dostatočnom zistení skutkového stavu rozhodol o uloţení pokuty ţalobcovi za porušenia, ktorých sa dopustil, s týmto názorom sa nestotoţňuje a trval na svojom doterajšom písomnom vyjadrení (odvolania) zo dňa 06.08.2013, pretoţe mal za to, ţe nebol dôvod na uloţenie pokuty za nepredloţenie dokladov, pretoţe súd nesprávne vec posúdil, keď vyslovil názor, ţe ţalobca sa dopustil porušenia ust. § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o potravinách, z ktorých jednoznačne vyplýva povinnosť prevádzkovateľa oznámiť podľa osobitného predpisu orgánu úradnej kontroly kaţdú prevádzkareň podliehajúcu jej kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, a teda nesúhlasil ani s názorom, ţe táto povinnosť registrácie jednoznačne vyplývala ţalobcovi zo zákona a nie obchodnej spoločností LABAŠ s.r.o., Košice. Ďalej ţalobca uviedol, ţe ostatné poţadované doklady boli predloţené kontrolnému správnemu orgánu (doklady o odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov, evidencia o čistení a upratovaní vedená pravidelne ..., výpis z OR ţalobcu sa nachádzal v sídle). Ţalobca ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru v tomto konaní neprevádzkuje prevádzkareň na predaj tovaru nachádzajúcu sa na Vaţeckej ul. 8 v Košiciach, ale táto 8Sžo/90/2014 7 prevádzkareň je registrovaná a zároveň aj ohlásená na jej prevádzkovateľa a to obchodnú spoločnosť LABAŠ s.r.o. Ţalobca teda nemal povinnosť v súlade s § 6 a nasl. zákona č. 152/1995 Z. z. ohlásiť príslušným kontrolným orgánom zriadenie prevádzkarne, nakoľko mu ţiadna zákonná povinnosť v tomto smere nevznikla, pretoţe túto zákonnú povinnosť mala obchodná spoločnosť LABAŠ s.r.o., s ktorou na základe zmluvného vzťahu je vykonávaný a realizovaný predaj tovarov prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“), ktorá je zo strany ţalobcu prihlásená v súlade so zákonom na príslušnom daňovom úrade na ambulantný predaj a takto to sčíta aj príslušný daňový úrad, ktorý pri prihlasovaní ERP nemal ţiadne námietky, teda z uvedeného vyplýva, ţe ak je realizovaný predaj ţalobcovho tovaru z jeho samostatného skladu tovarov, teda nejedná sa o tovar spoločnosti LABAŠ s.r.o., teda prostredníctvom jeho ambulantnej ERP na jeho PJ, tak v konečnom dôsledku na pokladničnom lístku, ktorý je vydávaný spotrebiteľovi, je uvedené „ambulantný predaj“ (príp. prenosná pokladnica), ktorý realizuje, prostredníctvom ţalobcu a s uvedením ţalobcovho IČ-a, čo nie je v rozpore so ţiadnym zákonom a k takejto problematike zaujal stanovisko aj daňový úrad, kde uviedol, ţe z daňových zákonov, ktoré sa zaoberajú ambulantným predajom, ako aj vyhl. o ERP č. 55/94 Z. z. nevyplýva povinnosť pri ambulantnom predaji uvádzať miesto momentálnej prevádzky. Ţalobca poukázal na ust. § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom sa uvádza povinnosť vyhotoviť pre spotrebiteľa doklad, ktorý musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti + adresu prevádzkarne. Adresa prevádzky sa však uvádza iba v prípade, ak je iná ako miesto sídla spoločnosti, resp. miesto podnikania a prevádzka má trvalý charakter (§ 7 ods. 3 Obeh. zák). Uviedol, ţe obdobný postup sa uplatní aj v prípade, ak nejde o trvalé miesto predaja, ale ide o dve miesta, na ktorých dochádza k evidovaní trţieb v odlišnom čase. V takomto prípade je moţné pouţívať jednu pokladnicu, pričom v knihe ERP budú uvedené dve predajné miesta a takáto ERP sa bude pouţívať a označovať ako prenosná. Ak však nejde o trvalé miesto predaja, je to moţné charakterizovať ako pojazdnú ambulantnú predajňu, t.j. prevádzkovú jednotku s pohyblivým stanovišťom, resp. ako oficiálnu formu zásobovania v sídlach, bez vybudovanej stacionárnej siete maloobchodu, a preto ako predajné miesto sa v knihe ERP uvedie „Ambulantný predaj“. Na základe hore uvádzaných skutočností má ţalobca za to, ţe neporušil toto 8Sžo/90/2014 8 ust. Zákona, a preto nebol dôvod na uloţenie pokuty vo výške 1500 €, teda podľa § 28 ods. 4 písm. g/, kde je moţné uloţiť pokutu za zistené nedostatky od 1000 € aţ do 100 000 €, táto uloţená pokuta nemá preventívny charakter, ale represívny, nakoľko sa jedná o neprimerane vysokú pokutu uloţenú za prakticky prevádzkovateľa malej PJ, kde sa vykonáva ambulantný predaj a táto pokuta je v konečnom dôsledku likvidačná vzhľadom na poloţky, ktoré sú predávané na tejto PJ a vzhľadom k veľkosti prevádzky, ako aj k tomu, ţe má za to, ţe v tomto bode nenaplnil znaky skutkovej podstaty uvedenej v cit. ust. zákona o potravinách ako uvádza kontrolný orgán. Záverom ţalobca uviedol, ţe nie je prevádzkovateľom kontrolovanej PJ a túto skutočnosť viackrát písomne objasnil správnemu orgánu a trval na tom, ţe ţiadne zákonné povinnosti neporušil, pretoţe prevádzkareň je registrovaná a vo vlastníctve spoločnosti LABAŠ s.r.o., ktorej povinnosťou bolo splnenie všetkých týchto zákonných náleţitosti a tieto priestory ţalobca uţíval len na základe zmluvy o výpoţičke nebytových priestorov na dobu neurčitú, a preto nesúhlasil s názorom krajského súdu v tom, ţe povinnosť registrácie jednoznačne vyplývala ţalobcovi a nie obchodnej spoločnosti LABAŠ s.r.o., pretoţe ţalobca nevykonával podľa názoru krajského súdu v priestoroch prevádzkarne Vaţecká 8, Košice ambulantný predaj, ale riadny predaj lahôdkarského a cukrárskeho tovaru. Zároveň je ţalobca toho názoru, ţe odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, ako odvolacieho, nemá náleţitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je súdom preskúmateľné a účastníkom umoţňuje posúdiť správnosť postupu súdu. Keďţe odvolací súd nepostupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., obmedzil ţalobcu v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedla, ţe skutočnosti popísané v odvolaní nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Ţalovaná naďalej trvá na svojom právnom názore, ţe pri ukladaní pokuty postupovala 8Sžo/90/2014 9 v súlade so zákonom o potravinách a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náleţité zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náleţitosti, vrátane náleţitého odôvodnenia výšky pokuty, s ktorým sa stotoţnil aj konajúci súd. Ţalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací s poukazom na § 492 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8Sžo/90/2014 10 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo uvedené v rozsudku krajského súdu, ktorý sa relevantným spôsobom vysporiadal so všetkými dôleţitými námietkami ţalobcu. Napadnuté rozhodnutie ţalovanej vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jej postup bol súladný s týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a na základe toho sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu a nepovaţujúc námietky ţalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň odkazuje. Na zdôraznenie argumentácie rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe moţno z určitosťou konštatovať, ţe nebolo rozhodujúce, vo vlastníctve koho sú priestory, čo je v tomto konkrétnom prípade spoločnosť LABAŠ s.r.o. Textilná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 181, ale podstatné bolo to, kto vykonáva činnosti upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi, a kto je oprávnený nakladať s tovarom ponúkaným na predaj v týchto priestoroch, a tým bol ţalobca, ktorý mal povinnosť registrovať svoju činnosť vykonávanú v dotknutej prevádzkarni a táto činnosť podliehala úradnej kontrole potravín. Účelom registrácie je totiţ umoţniť orgánu úradnej kontroly potravín, aby vedel, kde sa prevádzkarne pod jeho kontrolou nachádzajú, čím sa zaoberajú a kto vykonáva túto činnosť. Odvolací súd dospel k záveru, ţe pri určovaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo skutočnosti, ţe neohlásenie prevádzky orgánu úradnej kontroly potravín na účely registrácie, ako aj nedostatky v skladovaní, v prevádzkovej hygiene a dokumentácii, vznikli vlastnou nedbanlivosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, preto výška pokuty je adekvátna závaţnosti a miere zavinenia protiprávneho konania. Prevádzkareň nebola ohlásená orgánu kontroly potravín ani do dňa vydania rozhodnutia. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu - Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je zrejmé, ţe tento správny orgán má za to, ţe ţalobca svojím konaním naplnil viacero 8Sžo/90/2014 11 skutkových podstát iných správnych deliktov podľa zákona o potravinách, konkrétne podľa § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. l/, ods. 4 písm. g/ v znení predpisov platných a účinných k 31.03.
- Tento postup uznal za zákonný a správny aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku. Pokiaľ ide o správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách, toho sa mal ţalobca dopustiť tým, ţe nedodrţiaval predpisy týkajúce sa hygieny a udrţiavania nezávadnosti potravín určených na predaj, za čo mu podľa platného znenia k 31.03.2015 mala byť uloţená pokuta do 100 €, ako malému prevádzkovateľovi. Ţalobca však trvá na tom, ţe tieto nedostatky, vytknuté aj prvou kontrolou RVPS Košice – mesto, po uloţení opatrení odstránil a pri následnej kontrole 10.05.2013 uţ tieto neboli zistené. Správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. l/ sa ţalobca dopustil tým, ţe neoznámil svoju prevádzku na účely registrácie príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín. Neurobil tak ani do vykonania následnej kontroly, nakoľko má za to, ţe nie je povinným subjektom v tejto veci konať. Ţalobca tvrdí, ţe povinným subjektom je prevádzkovateľ priestorov, teda spoločnosť LABAŠ, s.r.o. Nepredloţil však nijaké dôkazy o skutočnosti, ţe táto spoločnosť je priamym prevádzkovateľom aj samotnej kontrolovanej prevádzky. V neprospech tvrdenia ţalobcu hovorí aj skutočnosť, ţe na pokladničnom bloku, vydávanom predajnou prevádzkou, sa nachádza označenie predávajúceho ţalobcu a tieţ zmluva o výpoţičke priestorov, ktorú spoločnosť LABAŠ, s.r.o. predloţila a je z nej zrejmé, ţe vypoţičiavateľom predajného miesta je jednoznačne ţalobca. Na základe týchto skutočnosti je jasné, ţe ţalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, ţe povinným subjektom na účely nahlásenia prevádzky by nemal byť on, ale iný subjekt. Máme preto za to, ţe ţalobca bol povinný oznámiť svoju prevádzku na účely registrácie príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín a nakoľko tak neurobil, dopustil sa správneho deliktu. Čo sa týka správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g/ zákona o potravinách, toho sa mal dopustiť ţalobca tým, ţe nesplnil opatrenia, uloţené kontrolou dňa 17.03.2013 do následnej kontroly, ktorá prebehla 10.05.
- Pri následnej kontrole však bolo inšpektormi RVPS Košice – mesto zistené nesplnenie len jedného z uloţených opatrení, konkrétne nezabezpečenie všetkých dokladov a dokumentov potrebných k podnikateľskej činnosti v mieste prevádzky na účely predloţenia kontrole. Ostatné uloţené opatrenia boli ţalobcom v poskytnutej dobe vykonané. 8Sžo/90/2014 12 Na naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je potrebné nevykonať uloţené opatrenia. Moţno teda konštatovať, ţe ţalobca túto skutkovú podstatu naplnil a vytvoril tak základný predpoklad na uloţenie sankcie, ktorú ustanovuje zákon v rozpätí 1000 - 100 000 €. Je teda zrejmé, ţe ţalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov podľa zákona o potravinách. V danej chvíli tak moţno hovoriť o súbehu týchto deliktov. Čo sa určovania výšky pokuty, ako sankcie za toto protiprávne konanie, týka, podobne ako prvostupňový súd, zastávame názor, ţe správny orgán pouţil vhodne absorpčnú zásadu. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné pouţiť „analogiae legis“, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo znamená, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný trest uloţí podľa sadzby za najzávaţnejší z týchto deliktov (závaţnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). V danom prípade bola uloţená pokuta za najzávaţnejší z naplnených správnych deliktov, teda § 28 ods. 4 písm. g/. Správny orgán vymeral výšku pokuty v zákonne stanovenom rozmedzí od 1000 - 100 000 €, konkrétne vo výške 1500 €. Výškou sa tak pokuta pribliţuje dolnej hranici sadzby. Dané pouţitie absorpčnej zásady bolo podľa nášho názoru správne a moţné. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca úspešný nebol a ţalovanej v takomto konaní náhrada trov neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 8Sžo/90/2014 13 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. októbra 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská