6, písm. b/, bod 1, zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a uloţil mu povinnosť zaplatiť rozdiel DPH vo vyrubenej výške do 15 dní od jeho doručenia. Krajský súd ďalej zistil, ţe v zmysle oznámenia zo dňa 8.1.2008, doručeného ţalobcovi dňa 14.1.2008, správca dane vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 so začiatkom dňa 14.1.2008, v ktorý deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
ktorej konateľ spoločnosti nevedel upresniť miesto dodávky alkoholu uvedeného na výdavkových pokladničných dokladoch č. 26AL/001- 26AL/235, ktorá sa mala uskutočniť v prevádzke spoločnosti P.P., s.r.o. v Trnave; dodatočné 2 6Sžf 3/2010 daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie bolo vykonané z dôvodu zadrţiavania dokladov Colným úradom v Trnave a PZ v Trnave; dňa 13.2.2008 ţalobca prevzal výzvu na vyjadrenie sa k priloţenému protokolu o výsledku zistenia opakovanej daňovej kontroly spolu s oznámením o protokole.
protokolu č. 603/320/12188/2008/Paz zo dňa 8.2.2008 o vykonaní opakovanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 bolo správcom dane zistené, ţe ţalobca podal za uvedené zdaňovacie obdobie daňové priznanie, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 40.467,--Sk; dňa 29.3.2007 podal ţalobca dodatočné daňové priznanie za uvedené obdobie, v ktorom zvýšil nadmerný odpočet o 9.013.243,--Sk; kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca
vyjadrenia konateľa nakúpil tovar na zariadenie kúpeľne a WC nachádzajúce sa v jeho byte a odpočet DPH vo výške 7.648,10 Sk si uplatnil omylom, ďalej si ţalobca odpočítal DPH v celkovej sume 1.833.411,--Sk za nákup alkoholu v sume 11.482.884,--Sk
výdavkových pokladničných dokladov č. 26AL.0001-0235;
správcu dane doklady vystavené prostredníctvom elektronickej registračnej pokladne spoločnosťou P.P., s.r.o., Trnava neobsahovali údaje
2 zákona o DPH a odpočítaním DPH ţalobca porušil § 51 ods. 1, písm. a/ tohto zákona; doklady predloţené ţalobcom ku kontrole neobsahovali sadzbu dane a výšku dane spolu v slovenských korunách; správca dane odpočítal uplatnený odpočet DPH o sumu 1.841.059,--Sk (7.648,--Sk za nákup vybavenia kúpeľne pre súkromné účely a 1.822.411,--Sk za nákup alkoholu) pred prerokovaním výsledkov kontroly a oboznámením sa s protokolom konateľ ţalobcu predloţil správcovi dane vyjadrenie spolu s dodacími listami a faktúrami vzťahujúcimi sa k nákupu alkoholu, za ktorý mu nebol uznaný odpočet DPH z dôvodov, ţe aţ následne si uvedomil, ţe faktúry k tovaru boli uloţené spolu s tovarom v sklade; správca dane dodatočne predloţené doklady neuznal z dôvodu, ţe neobsahovali údaje
2 písm. b/ zákona o DPH; správca dane dodatočným platobným výmerom zo dňa 3.3.2008 č. 603/230/18080/2008/Špa vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH vo výške 1.822.411,--Sk z dôvodu neoprávnene uplatneného ţalobcom v súvislosti z nákupom alkoholu od spoločnosti P.P., s.r.o., Trnava; proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal ţalobca, v odvolaní uviedol, ţe bývalý konateľ omylom predloţil ku kontrole len dodacie listy a v danom prípade boli však všetky faktúry vyhotovované dvojmo, pričom jeden rovnopis slúţil ako faktúra a jeden ako dodací list; ţalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, zdôraznil, ţe všetky doklady predloţené ţalobcom týkajúce sa predmetného nákupu alkoholu neobsahovali náleţitosti
2 zákona o DPH, doklady vyhotovené registračnou pokladnicou dodávateľa neobsahovali údaj o oslobodení od dane a výšku dane v Sk
2, písm. g/ uvedeného zákona, dodatočne bývalým konateľom spoločnosti ţalobcu predloţené dodacie listy a faktúry správca dane neuznal z dôvodu, ţe na nich chýbal údaj – identifikačné číslo pre daň pridelené odberateľovi, následne predloţené ďalšie doklady, ktoré mali prečiarknutý údaj „dodací list – potvrdenka“ uţ chýbajúci údaj o IČ DPH pre odberateľa obsahovali, ţalobca mal v účtovníctve zavedené len doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladňou a na ich základe uplatnený odpočet DPH, v jeho účtovníctve nie sú zaúčtované dodávateľské faktúry dokladané ţalobcom dodatočne, šetrením ohľadne prevádzky, kde malo k plneniu dôjsť, bolo správcom dane zistené, ţe na adrese prevádzky uvedenej v pokladničnom doklade sa spoločnosť P.P., s.r.o. Trnava nikdy nenachádzala a s jej konateľom sa skontaktovať nedokázal; ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe v praxi nie je moţné, aby dodávateľ vystavil odberateľovi odberateľské faktúry uţ s číslami, ktoré sú zhodné s číslami výdavkových dokladov odberateľa, ktorý ich má zaúčtované vo svojom účtovníctve. Krajský súd poukázal na to, ţe daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane, ako aj, ţe daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením a preto musí obsahovať taxatívne určené zákonné náleţitosti. Konštatoval, ţe v danom prípade mali byť správcovi dane ku kontrole predloţené všetky doklady ţalobcu vedené v jeho účtovníctve, ktoré mal v čase, kedy si uplatnil odpočet dane,
1, písm. a/ zákona o DPH, v predloţených účtovných záznamoch mal ţalobca zaevidované doklady z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa a výdavkové 3 6Sžf 3/2010 pokladničné doklady ţalobcu, účtovné doklady dodávateľa tovaru neobsahovali náleţitosti
2, písm. h/, i/ zákona DPH a dodatočné doklady, označené ako dodací list - potvrdenka - hotovostná faktúra, neobsahovali údaj o identifikačnom čísle pre daň príjemcu tovaru, t.j. ţalobcu
2, písm. b/ zákona o DPH. Súčasne poukázal na to, ţe faktúru v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu, môţe vyhotoviť aj jeho zákazník za podmienky, ţe medzi platiteľom a zákazníkom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovení faktúr a teda, ţe subjektom, ktorý je oprávnený vyhotovovať faktúry za dodané plnenie, je dodávateľ – spoločnosť P.P., s.r.o., Trnava a ţalobca by mohol vystaviť, t.j. aj meniť faktúry dodávateľa len v prípade, ak mal uzavretú s dodávateľom písomnú dohodu o tejto moţnosti, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, ţe by ţalobca preukázal uzavretie písomnej dohody so svojím dodávateľom o vyhotovení faktúr namiesto dodávateľa. Krajský súd neprihliadol na námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, ţe pri vyhotovovaní predmetných dokladov išlo o rovnopisy, pretoţe z predloţených účtovných dokladov mal preukázané, ţe ţalobcom dodané doklady označené ako dodací list – potvrdenka – hotovostná faktúra, nie sú v označení odberateľa totoţné s dodatočne predloţenými dokladmi označenými ako hotovostná faktúra (údaj o IČ DPH ţalobcu). Krajský súd dospel k záveru, ţe predloţené dôkazné prostriedky ako i samotné tvrdenie ţalobcu nasvedčujú názoru ţalovaného, ţe doklady boli dodatočne upravované a to ţalobcom, ktorý nepreukázal, ţe by ho na to dodávateľ splnomocnil. Mal za to, ţe ţalovaný správne právne vyhodnotil vec a jeho postup a rozhodnutie v rozsahu ţaloby boli v súlade so zákonom. Ţalobu
1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov tohto konania a ţalovaný zo zákona na náhradu trov konania nemá nárok. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť, ţalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Namietal, ţe súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal krajskému súdu , ţe sa stotoţnil so skutkovými zisteniami ako aj s právnym posúdením veci ţalovaným, a to napriek tomu, ţe závery ţalovaného ako aj daňového úradu sú postavené na domnienkach. Uviedol, ţe
jeho názoru daňovému úradu predloţil všetky doklady, ktoré preukazovali, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane a odpočet si uplatnil v súlade so zákonom. Pripustil, ţe v dokladoch boli nepresnosti, avšak tieto neboli takého charakteru, aby bolo dôvodné ţalobcovi zo strany daňového úradu dodatočne vymerať daň. Nesúhlasil s konštatáciou krajského súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, keďţe netvrdil, ţe dodávateľ vyhotovil tri rovnopisy daňových dokladov, ale uviedol, ţe dodávateľ vyhotovil tri rovnopisy dokladov a ako daňový doklad slúţili dva rovnopisy, na ktorých ţalobca doplnil údaje o odberateľovi. Dôvodil, ţe napriek tomu, ţe doplnil údaje o odberateľovi, nie je moţné prijať záver, ţe nešlo o rovnopisy, pretoţe všetky ostatné údaje uvedené na týchto rovnopisoch boli totoţné, ako aj, ţe je toho názoru, ţe v danom prípade nie je moţné posudzovať doplnenie údajov o odberateľovi, ako vystavenie faktúry na účet platiteľa, preto nebolo potrebné, aby medzi dodávateľom a odberateľom bola uzatvorená písomná zmluva. Nesúhlasil so záverom, ţe ku kontrole neboli predloţené faktúry, pretoţe v liste zo dňa 20.2.2008 popísal pravdivo všetky skutočnosti, ktoré spôsobili administratívne nedostatky pri kontrole, ktoré vznikli aj v dôsledku činnosti štátnych orgánov. Taktieţ nesúhlasil ani s tvrdením ţalovaného, ţe došlo k dodatočnému doplneniu údajov po kontrole vyznačenia IČ DPH, pretoţe uţ pri dodaní tovaru (uskutočnenie zdaniteľného plnenia) faktúry mali všetky náleţitosti ustanovené v § 71 ods. 2 zákona o DPH. Tvrdil, ţe predloţil daňovým orgánom daňové doklady, ktoré mali náleţitosti ustanovené v § 71 zákona o DPH, pričom doklad z registračnej pokladne slúţil len na preukázanie hotovostnej platby. Rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie daňového úradu povaţoval za nezákonné. 4 6Sžf 3/2010 Ďalej uviedol, ţe daňový úrad a aj ţalovaný svoje rozhodnutia postavili na domnienkach, pretoţe neexistoval ani jeden dôkaz, ktorý by preukázal, ţe nedošlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane, čo je hlavný predpoklad pre uplatnenie odpočtu dane a svoje závery pre dodatočné vyrubenie dane odvodili od formálnych nedostatkov, ktoré samé o sebe nemôţu byť dôvodom na postup, ktorý zvolil ţalovaný a daňový úrad, t.j. ţe ţalobcovi dodatočne vyrubili daň. Poukázal na ust. § 2 ods. 6 zákona o DPH. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe námietky uvedené v odvolaní sú v značnej miere totoţné so ţalobnými dôvodmi, ku ktorým sa uţ vyjadril vo vyjadrení k ţalobe a pridrţiava sa ich. Uviedol, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe závery ţalovaného sú postavené na domnienkach, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva z obsahu administratívneho spisu na vec sa vzťahujúceho. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 211 a nasl. a v spojení s § 250ja ods. 2 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami bola ţalobcovi uloţená povinnosť zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.833.411,--Sk za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval v konečnej platnosti o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 1.833.411,--Sk
6, písm. b/, bod 1, zákona o správe daní.
6, písm. b/, bod 1/ zákona o správe daní ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
1 aţ 3 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
1, 6 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne 5 6Sžf 3/2010 určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov. Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
1, 6 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinný v čase rozhodovania daňových orgánov (zákon o DPH) platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a sluţieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí sluţieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a sluţby s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a s moţnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a sluţieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a sluţieb. Záznamy
odsekov 1 aţ 5 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú správy finančnej kontroly.
1, 2, 5 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane
Faktúra musí obsahovať
odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, 6 6Sžf 3/2010
odseku 2 s výnimkou údaja
odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny
odseku 2 písm. g).
1, 2, 3, 4 zákona o DPH platiteľ môţe vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo sluţby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním sluţby súhrnnú faktúru, ktorá môţe pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Vyhotovenie faktúry môže platiteľ zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, pričom faktúra musí byť vyhotovená v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu. Faktúru v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu, môţe vyhotoviť aj jeho zákazník za podmienky, ţe medzi platiteľom a zákazníkom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené zákazníkom. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu, a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náleţite zistili skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu
1 O.s.p. zamietol.
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo a súčasne posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v danej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali a rozhodli v súlade so zákonom o správe daní, pretoţe na základe výsledkov dodatočnej daňovej kontroly vykonanej u ţalobcu za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 a vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe doklady predloţené ţalobcom ku kontrole neobsahovali údaje ustanovené v § 71 ods. 2 zákona o DPH, čím ţalobca porušil § 51 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH, z čoho vyplynul dodatočný predpis dane z pridanej hodnoty v sume 1.833.411,--Sk. 7 6Sžf 3/2010 Z obsahu pripojeného administratívneho spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe Daňový úrad Bratislava IV vydal dňa 3.3.2008 platobný výmer č. 603/230/18080/2008/Špa, ktorým
5, písm. b/ bod 1 zákona o správe dane určil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie III. štvrťrok 2006 v sume 1.833.411,--Sk na základe výsledkov dodatočnej daňovej kontroly vykonanej u ţalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie. Správca dane vykonal u ţalobcu dodatočnú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 603/320/12188/2008/Paz zo dňa 8.2.2008, z ktorej vyplynulo, ţe ţalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 1.833.411,--Sk z výdavkových pokladničných dokladov za nákup alkoholu v celkovom počte 235 ks pod poradovými číslami 26AL: 0001-0235 od dodávateľa P.P., s.r.o. Trnava, uvedené doklady vystavila spoločnosť P.P., s.r.o. Trnava prostredníctvom registračnej pokladne, ktoré neobsahovali údaje
2 písm. h/ - sadzba dane alebo údaj o oslobodení od dane a písm. i/ - výšku dane spolu v slovenských korunách. Na základe výzvy na vyjadrenie sa k protokolu ţalobca správcovi dane zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, ţe aţ po oboznámení sa z výsledkami opakovanej kontroly si uvedomil, ţe faktúry napriek ich existencií sú uloţené spolu s tovarom v sklade, okrem iného, aby bolo vyhovené colným orgánom, ktoré ich sporadicky chodia kontrolovať a ţiadajú aj nadobúdacie doklady k tovaru, súčasne s vyjadrením predloţil dodacie listy: č. 0098-0144 zo 16.9.2006, 0051-0097 zo 16.9.2006, 0145-0191 z 18.9.2006, 0192-0199 z 18.9.2006, 0002-0047 a 0050 z 13.9.2006 a faktúry č.: 0200-0238 z 18.9.2006, daňový úrad následne vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu č. 603/320/12188/2008/Paz zo dňa 8.2.2008, z ktorého vyplynulo, ţe správca dane doklady dodatočne predloţené ţalobcom ku kontrole neakceptoval z dôvodu, ţe uvedené doklady neobsahovali údaj
2 písm. b/ zákona o DPH - meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené. Správca dane ďalej preveroval prevádzku, v ktorej mal byť nakúpený predmetný alkohol, pretoţe bývalý konateľ spoločnosti P. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.4.2008 vyjadril, ţe si nepamätá adresu skladu, kde nakúpil tento alkohol a zistil, ţe dodávateľ alkoholu, ktorý ho predal na doklady z registračnej pokladnice, má ERP zaregistrovanú na adrese Trnava, N., majiteľ budovy, v ktorej sa mala nachádzať prevádzka, v ktorej sa mali dodávať veľké mnoţstvá alkoholu do zápisnice dňa 11.10. 2007 prehlásil, ţe spoločnosti P.P., s.r.o. Trnava nikdy neprenajímali ani neprenajímajú ţiadne priestory. V dôsledku ţalobcom podaného odvolania ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutím platobný výmer správcu dane potvrdil; v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, ţe všetky doklady predloţené ţalobcom týkajúce sa predmetného nákupu alkoholu neobsahovali náleţitosti
2 zákona o DPH, doklady vyhotovené registračnou pokladnicou dodávateľa neobsahovali údaj o oslobodení od dane a výšku dane v Sk a dodatočne bývalým konateľom spoločnosti ţalobcu predloţené dodacie listy a faktúry správca dane správne neuznal z dôvodu, ţe na nich chýbal údaj – identifikačné číslo pre daň pridelené odberateľovi, následne predloţené ďalšie doklady, ktoré mali prečiarknutý údaj „dodací list – potvrdenka“ uţ chýbajúci údaj o IČ DPH pre odberateľa obsahovali, ţalobca mal v účtovníctve zavedené len doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladňou a na ich základe uplatnený odpočet DPH, v jeho účtovníctve nie sú zaúčtované dodávateľské faktúry dokladané ţalobcom dodatočne, šetrením ohľadne prevádzky, kde malo k plneniu dôjsť, bolo správcom dane zistené, ţe na adrese prevádzky uvedenej v pokladničnom doklade sa spoločnosť P.P., s.r.o. Trnava nikdy nenachádzala a s jej konateľom sa skontaktovať nedokázal; ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe v praxi nie je moţné, aby dodávateľ vystavil odberateľovi odberateľské faktúry uţ s číslami, ktoré sú zhodné s číslami výdavkových dokladov odberateľa, ktorý ich má zaúčtované vo svojom účtovníctve. Povinnosťou platiteľa dane – ţalobcu bolo k daňovej kontrole vykonávanej správcom dane predloţiť všetky doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia za kontrolované obdobie. Skutočnosť, ţe ku kontrole predloţil len pokladničné doklady, ktoré správca dane neuznal z dôvodu, na nich chýbal údaj
2, písm. h/, i/ zákona 8 6Sžf 3/2010 DPH a aţ následne po oboznámení sa s protokolom o vykonaní daňovej kontroly správcovi dane predloţil dodacie listy a faktúry, ktoré však neobsahovali údaj
2, písm. b/ ako aj skutočnosť, ţe bývalý konateľ ţalobcu si nepamätal adresu prevádzky, kde zakupovala spoločnosť alkohol, pričom išlo o alkohol v hodnote za 11.482.884,--Sk, a po zisťovaní správcom dane zistené, ţe na adrese prevádzky uvedenej v pokladničnom doklade sa spoločnosť P.P., s.r.o. Trnava nikdy nenachádzala a s jej konateľom sa skontaktovať nedokázal, majú za následok, ţe tvrdenia ţalobcu sa v danom prípade javia ako nehodnoverné. Aj odvolací súd zastáva názor, ţe z výsledkov daňovej kontroly ako aj vykonaného dokazovania správcom dane vyplynul záver, ţe pôvodné doklady predloţené ţalobcom ku kontrole, pokladničné doklady vystavené odberateľom nespĺňali údaje
2 písm. h/, i/ zákona o DPH a aţ následne predloţil ďalšie doklady, ktorým chýbal údaj
2, písm. b/ tohto zákona, pričom ţalobca sám tvrdil, ţe pokladničné doklady slúţili len na preukázanie hotovostnej platby, teda mal vedomosť, ţe nespĺňajú doklad preukazujúci zdaniteľné plnenie a napriek tomu ich predloţil správcovi dane k daňovej kontrole. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu, ţe predloţil všetky doklady preukazujúce zdaniteľné plnenie medzi platcami DPH a pokiaľ aj mali nejaké nezrovnalosti tieto boli len formálneho charakteru, pretoţe doklady preukazujúce zdaniteľné plnenie musia mať zákonnom predpísané náleţitosti a pokiaľ ţalobca predloţil doklady na preukázanie zdaniteľného plnenia, ktoré zákonom predpísané doklady neobsahovali, správca dane ako aj ţalovaný ich správne nemohol povaţovať za doklady preukazujúce zdaniteľné plnenie. Odvolací súd taktieţ nesúhlasí s názorom ţalobcu, ţe bol oprávnený popisovať údaje do faktúry, pretoţe zákonodarca v zákone o DPH ustanovuje zákonné podmienky, za ktorých vyhotovovať faktúru a teda aj jej zmenu resp. doplnenie je oprávnený zákazník, ktoré zákonné podmienky ţalobca v danom prípade nepreukázal. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe záver daňových orgánov oboch stupňov je zaloţený na domnienkach, odvolací súd taktieţ nemohol prihliadnuť na takéto jeho tvrdenie, pretoţe z výsledkov daňovej kontroly ako aj vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, ţe správca dane vykonal dokazovanie v danej veci náleţite, správne zistil skutkový stav a na základe skutkových okolností dospel k správnemu právnemu záveru, ktorý ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil a s ktorým záverom ţalovaného sa stotoţnil aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.