o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke

Najvyšší súd 5 Cdo 369/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. I., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Sládkovičova 2, proti ţalovanej A. S., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, ktorá je vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 7 C 15/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo

1. decembra 2013 č.k. 7 C 15/2012- 119, rozhodol t a k t o : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom zo
2. decembra 2013 č.k. 7 C 15/2012-119 zamietol ţalobu ţalobkyne a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe dedičstvo po nebohej M. K., ku ktorému ţalobkyňa ţiadala určiť, ţe je dedičkou, bolo riadne prejednané a bolo vydané osvedčenie o dedičstve z
3. augusta 2011, na základe ktorého nadobudla dedičstvo ţalovaná ako jediná dedička. Právoplatné osvedčenie o dedičstve je právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nie je moţné zmeniť určovacou ţalobou. Ţalobkyňa navyše nepreukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, preto súd ţalobu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala ţalobkyňa dovolanie doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
4. marca 2014, v ktorom sa podrobne vyjadrila k okolnostiam súdneho sporu vedeného o určenie neplatnosti závetu vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10 C 411/1999 a nesprávnostiam súdu v tomto konaní, ako aj 2 5 Cdo 369/2015 k ďalším skutočnostiam súvisiacim s nakladaním s majetkom patriacim nebohému J. K. a M. K.. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť podaného dovolania a zistil, ţe toto dovolanie nespĺňa zákonom poţadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodoval okresný súd o ţalobe ako súd príslušný na konanie v prvom stupni (§ 9 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Rozhodnutie okresného súdu v prvom stupni však nemoţno povaţovať za rozhodovanie odvolacieho súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o dovolaní, ktorým bol napadnutý uvedený rozsudok okresného súdu, lebo toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť (§ 103, § 104 O.s.p.). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý 3 5 Cdo 369/2015 nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, ţe jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať. Z uvedeného vyplýva, ţe ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu ani iný príslušný súd, prípadne orgán, ktorému by bolo moţné vec postúpiť; súd preto konanie o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku okresného súdu zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. júla 2015 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová