Najvyšší súd 2Sžo/232/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci ţalobcu: KFŠ- DELTA, s. r. o., Štefánikova 78, Bardejov, IČO: 36 479 411, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Martičekom, Ť., proti ţalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného – protokolu č. INA-103-3-2.3/P-E24, F24, A25-13 zo dňa 26.11.2013 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa
- decembra 2013, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/4/2014-104 zo dňa
- mája 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/4/2014- 104 zo dňa
- mája 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd protokol Inšpektorátu práce Nitra č. INA-103-3- 2.3/P-E24, F24, A25-13 zo dňa 26.11.2013 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 2 2Sžo/232/2015 10.12.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 1 976,79 €, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 70 € a z trov právneho zastúpenia 1906,79 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť jeho výrokovej časti. Ţalovaný v časti VII. Opatrenia predmetného protokolu –
- výrok, ktorým bola uloţená povinnosť doručiť písomnú správu v lehote 10 dní o splnení opatrení v časti B, v bodoch 1/ aţ 13/, nešpecifikoval jednoznačne ním označenú časť protokolu (rímske číslovanie). Preto nie je zrejmé, ktorej časti protokolu sa uloţené opatrenia týkajú. Pod bodmi 12 a 13 protokolu nie sú uvedené ţiadne opatrenia, preto aj táto časť týkajúca sa nariadených opatrení je zmätočná. Ţalovaný v časti VII. Opatrenia protokolu nariadil ţalobcovi odstrániť zistené nedostatky takto všeobecne formulovaným spôsobom bez uvedenia konkrétneho spôsobu odstránenia zisteného nedostatku. Rovnako z protokolu nevyplýva ani postup ţalobcu pri odstránení nedostatkov týkajúcich sa zamestnancov, ktorým pracovnoprávny vzťah so ţalobcom ako zamestnávateľom bol ukončený pred alebo počas výkonu inšpekcie práce. Neurčitá a nejasná je podľa názoru krajského súdu aj formulácia protokolu v časti VII. Opatrení, ktorou ţalovaný nariadil odstrániť zistené nedostatky výrazmi ihneď a trvale od prevzatia protokolu. Neurčenie konkrétneho termínu na odstránenie nedostatkov spôsobuje nevykonateľnosť tohto výroku protokolu. V
- výroku v časti VII. Opatrení ţalovaný nariadil ţalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Urobil tak bez akéhokoľvek konkretizovania opatrení, respektíve aj určenia termínu odstránenia zistených porušení. Ďalej krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, ţe zmätočný bol postup ţalovaného aj pri oboznamovaní opravy čísla protokolu, keď aj dodatok č. 1 k protokolu bol označený pôvodným číslom protokolu. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a postupu ţalovaného krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný za kontrolované obdobie zistil u ţalobcu nedostatky ako nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce, resp. novozistené nedostatky pri ktorých poukázal na porušenie konkrétnych zákonných ustanovení. Následne však nie je zrejmé, aké opatrenia v konkrétnom prípade a v akom termíne na dodrţanie právneho predpisu mal ţalovaný prijať. Tieto nedostatky ţalovaný neodstránil ani dodatkom k protokolu, ktorým sa dodatočne nevyporiadal s obsahom vyjadrenia ţalobcu k protokolu a najmä namietanou nezrozumiteľnosťou, nejasnosťou a zmätočnosťou výroku protokolu v časti 3 2Sžo/232/2015 týkajúcej sa uloţených opatrení. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaným uloţené opatrenia sú neurčité, nejasné, zmätočne označené a tým spôsobujúce, ţe ţalobca, ktorému boli určené, nemohol takto formulované opatrenia splniť. Keďţe z protokolu a dodatku k nemu nebolo moţné jednoznačne zistiť, aké opatrenia má ţalovaný na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať a v akom termíne, podľa názoru krajského súdu aj spôsob a čas odstránenia zistených nedostatkov by bol v ponímaní ţalobcu a ţalovaného rozdielny. Preto s poukazom na konštatáciu nedostatkov protokolu v znení jeho dodatku krajský súd protokol vrátane dodatku č. 1 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP. Úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1906,79 €. O náhrade trov právneho zastúpenia krajský súd rozhodol v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe krajský súd mal dostatočne preukázané, ţe postup ţalovaného bol v súlade so zákonom; napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. K vytýkaným nedostatkom protokolu ţalovaný uviedol, ţe z pôvodne zistených 13 nedostatkov inšpektori upustili od jedného nedostatku a je logické, ţe inšpektorát práce nebude vyţadovať plnenie opatrení z bodu, ktorý v protokole nie je. Ani označenie časti B protokolu bez uvedenia rímskeho číslovania nepovaţoval ţalovaný za zmätočné a konštatovanie krajského súdu, ţe pod bodom 12 nie je uvedené ţiadne opatrenie, povaţuje ţalovaný za nesprávne z dôvodu, ţe v nariaďovacej časti protokolu je uvedený aj bod 12 protokolu. Podľa § 12 ods. 2 písmeno b/ zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce oprávnený na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závaţnosti zistených skutočností nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. Zákon v tomto prípade dáva moţnosť kontrolovanému subjektu, aby sám zváţil, aké opatrenia prijme na odstránenie zistených nedostatkov. Inšpektorát práce neukladá konkrétne opatrenia, ktoré má kontrolovaný subjekt prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Z logiky veci vyplýva ţe inšpektorát práce si nebude vynucovať splnenie povinnosti voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávny pomer 4 2Sžo/232/2015 sa skončil a ktoré sa uţ nedajú odstrániť. Zámerom slova trvale od prevzatia protokolu je zamedziť do budúcna, aby zo strany ţalobcu nedošlo k tomu istému porušeniu právneho predpisu voči iným zamestnancom. Inšpektori postupovali v zmysle § 12 ods. 2 písmeno b/ zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektor práce oprávnený na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závaţnosti zistených skutočností nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Úlohou inšpekcie práce je predovšetkým presadzovanie ochrany zamestnancov a preto inšpektorát práce nariadil odstrániť nedostatky aj trvale, to znamená do budúcnosti, aby zo strany ţalobcu nedošlo k tomu istému porušeniu právneho predpisu voči iným zamestnancom. Pokiaľ ţalovaný nariadil ţalobcovi doručiť písomnú správu o splnení opatrení, pričom nenariadil odstránenie nedostatku, bolo to z toho dôvodu, ţe odstránenie nedostatku bolo uţ nariadené v protokole Inšpektorátu práce Prešov. Pokiaľ ide o postup ţalovaného pri oznamovaní opravy čísla protokolu, keď aj dodatok č. 1 protokolu bol označený pôvodným číslom protokolu, k tomu došlo z toho dôvodu, ţe ţalobca sa vyjadril k protokolu s pôvodným číslom a inšpektori vyhotovili dodatok č. 1 s pôvodným číslom protokolu, aby bolo zrejmé, k akému vyjadreniu dodatok č. 1 patrí a aby uvedenie nového čísla v dodatku nebolo pre ţalobcu zmätočné. Ţalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím krajského súdu o náhrade trov konania. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe protokol o výsledku inšpekcie práce v časti VII. Opatrenia je nepreskúmateľný nezrozumiteľný a zmätočný. Nezrušil protokol pre jeho nezákonnosť, ale z dôvodu, ţe časť protokolu je po formálnej stránke nepreskúmateľná a zmätočná. S ostatnými dôvodmi ţaloby sa krajský súd nestotoţnil a preto mal ţalobca podľa názoru ţalovaného v konaní iba čiastočný úspech. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny a aby mu priznal aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, ţe výrok v časti, označenej pod rímskou VII. Opatrenia je nezákonný (všetky tri výroky) a tým je toto rozhodnutie/protokol vrátane jeho dodatku nevykonateľné. Ďalej uviedol, ţe takto formulovaná výroková časť by spôsobovala nevykonateľnosť rozhodnutia aj vtedy, ak by zistenia ţalovaného počas inšpekcie práce boli správne a dôvodné. Preto nebolo potrebné zaoberať sa namietanými dôvodmi ţalobcu proti konkrétnym nedostatkom uvedeným v protokole ţalovaného. Ďalej ţalobca konštatoval, ţe postup ţalovaného pri vypracovaní protokolu v znení jeho dodatku bol príliš formalistický a arbitrárny vzhľadom k závaţnosti dôsledkov, ktoré pre ţalobcu z protokolu vyplývajú. 5 2Sžo/232/2015 Dodatok k protokolu by mal podľa názoru ţalobcu slúţiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli spochybnené, pričom ţalovaným vypracovaný dodatok toto kritérium zjavne nespĺňa, je to iba vlastné voľné stanovisko inšpektora k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Protokol - svojím spôsobom rozhodnutie - na základe ktorého ţalovaný začína správne konanie o uloţení sankcie a ktoré je podkladom pre toto sankčné konanie, pretoţe samotná výška uloţenej sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závaţnosti, musí spĺňať všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závaţnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy a svojou povahou je individuálnym správnym aktom. Perfektnosť sa týka aj spôsobu oznamovania či doručovania písomností, za, ktoré zodpovedá ţalovaný a u neho je vylúčená obhajoba za také pochybenie, ţe najprv doručil ţalobcovi oznámenie o v novom čísle protokolu a nato doručil ţalobcovi dodatok so starým číslom. Zodpovednosť za oznamovanie a doručovanie písomností je na strane ţalovaného a musí u neho existovať určitá predvídateľnosť a starostlivosť, aby sa predišlo pochybeniam, ktoré by mohli spôsobiť zmätočnosť konania. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť. 6 2Sžo/232/2015 Z obsahu predloţených spisov najvyšší súd zistil, ţe predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného – Protokolu Inšpektorátu práce Nitra Protokolu č. INA-103-3-2.3/P-E24, F24, A25-13 zo dňa 26.11.2013 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 10.12.2013 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu. Na doplnenie dodáva: Protokol a jeho dodatok č. 1 môţu byť podkladom pre postup inšpektorátu práce podľa § 19 (Správne delikty) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“). Preto jeho obsah musí byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý. Aj podľa názoru najvyššieho súdu preskúmavaný protokol a jeho dodatok č. 1 uvedené poţiadavky nespĺňa. Tento záver sa týka tak jeho systematiky a členenia ako aj pochybení v súvislosti s číslovaním a doručovaním. Nie je napríklad zrejmé, čo bolo myslené odstraňovaním nedostatkov zistených z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce, pričom vysvetlenie, ţe zámerom bolo zamedziť do budúcna, aby zo strany ţalobcu nedošlo k tomu istému porušeniu právneho predpisu voči iným zamestnancom, nedáva záruku ţalobcovi, ţe by nebol postihnutý za nesplnenie takto neurčito sformulovanej povinnosti. Aj najvyšší súd konštatuje, ţe postup ţalovaného pri vypracúvaní protokolu bol formalistický vzhľadom k závaţnosti dôsledkov, ktoré vyplývajú pre ţalobcu z protokolu. Tento formalizmus sa premietol najmä do časti VII. Opatrenia, ako to uviedol aj krajský súd a tieţ do opatrenia č. 1, v ktorom sa ţalovaný dôsledne nevyporiadal s obsahom vyjadrenia ţalobcu, len sa tam 7 2Sžo/232/2015 uvádza stanovisko inšpektora k vyjadreniu ţalobcu. Najvyšší súd sa nestotoţnil ani s tvrdením ţalovaného, ţe ţalobcovi nemali byť priznané trovy konania, pretoţe mal v konaní iba čiastočný úspech, pretoţe krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti zrušil protokol aj s dodatkom č. 1 ako nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a zmätočný. V ostatnom najvyšší súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorými sa stotoţnil (§ 219 ods. 2 OSP v znení od 15.10.2008, od účinnosti novely – zákona č. 384/2008 Z. z.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe tieto neboli náleţite vyčíslené (§ 151 ods. 1 a 2 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- októbra 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská