2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení 2 9Sžso/93/2014 niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) sa nevzťahuje § 60 aţ § 68 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („Správny poriadok“), preto nedošlo k preskúmaniu odvolania ţalobkyne na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Napadnuté rozhodnutie úradu nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2013. Krajský súd potom, čo vyhodnotil dôvody neúčasti ţalobkyne za neopodstatnené a nemajúce za následok odňatie moţnosti konať pred súdom, vec prejednal v jej neprítomnosti. Krajský súd mal z administratívneho spisu tvrdenie ţalovaného o oneskorenom podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu za preukázané. Poukázal na to, ţe predmetom námietky ţalobkyne bolo konanie a rozhodnutie vo veci odňatia a zastavenia výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ktoré konanie vylučuje moţnosť preskúmania oneskoreného odvolania (§ 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a § 60 správneho poriadku). Dospel k záveru, ţe ţalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a ţe za týchto právnych podmienok povaţoval neformálny postup ţalovaného za zákonný rovnako aj postup nesprávne označeného správneho orgánu, ktorý vec neodkladne postúpil vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu (§ 20 správneho poriadku). Neúspešnej ţalobkyni právo na náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nepriznal. Ţalobkyňa sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolala v celom rozsahu, keďţe ho povaţuje za nezákonný a nesprávny. Namieta, ţe krajský súd nepreskúmaním zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré nepovaţuje za právoplatné, keďţe nebolo potvrdené (zrejme druhostupňovým rozhodnutím - pozn. súdu), nezabezpečil ochranu jej objektívnych práv, čím sa cíti byť poškodená. S poukazom na ustanovenia § 247 a § 248 ods. 1 OSP nepovaţuje oznámenie za rozhodnutie, ktoré môţe byť predmetom preskúmania. Na záver uviedla, ţe odvolanie doplní, čo však zo spisového materiálu nevyplýva, ţe tak urobila aj v tomto konaní. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukazuje na totoţný obsah odvolania so ţalobným návrhom. Upozorňuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle 3 9Sžso/93/2014 ktorej súdy preskúmavajú aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo môţu sa dotknúť subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Predmet spôsobilý preskúmania povaţuje za potrebné posudzovať
obsahu a nie formy a to sa týka aj daného oznámenia. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je 4 9Sžso/93/2014 zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov je v zásade preskúmateľná súdmi, avšak preskúmateľnosť je limitovaná ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. K obmedzeniam, ktoré OSP stanovuje, patrí tieţ predpoklad, ţe ţalobou
druhej hlavy piatej časti OSP musí byť napadnuté rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní vo veci prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vychádza z chápania správneho súdnictva ako tzv. ultima ratio, teda posledného moţného spôsobu nápravy. Zákonodarca predpokladá, ţe ak v správnom konaní došlo k pochybeniu, ktoré mohlo mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania, takúto chybu je potrebné odstrániť predovšetkým uţ v správnom konaní. Opačný prístup by bol neprípustným zásahom do delenia výkonnej (správny orgán) a súdnej moci v štáte. Takisto je potrebné poukázať na princíp „práva patria bdelým“, t.j. pokiaľ mal ţalobca za to, ţe v jeho veci bolo nesprávne rozhodnuté, mal moţnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o čom bol riadne poučený. Toto sa však nestalo a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania, resp. včasného vyčerpania vo veci prípustného riadneho opravného prostriedku. Ustanovenie § 247 ods. 2 OSP však nepripúšťa, aby správne súdy konali o ţalobe proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ak proti takémuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie a ţalobca ho nepodal. Odvolací súd pri posudzovaní predmetu konania vychádzal komplexne z obsahu predloţeného spisového (súdneho i administratívneho) materiálu a zistil, ţe námietky ţalobkyne smerujú k preskúmaniu zákonnosti postupu a rozhodnutia/oznámenia ţalovaného vo veci zastavenia príspevkov na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013, t.j. rozhodnutia úradu (PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013). Z administratívneho spisu ţalovaného mal aj odvolací súd za preukázané, ţe ţalobkyňa rozhodnutie úradu prevzala dňa 12.02.2013 a hoci bola vo veci odvolacieho konania úradom riadne poučená (§ 54 ods. 2 správneho poriadku, 2. strana rozhodnutia), ţe v akej lehote a kam má podať odvolanie, odvolanie podala posledný odvolací deň 27.02.2013 na nepríslušný správny orgán (ÚPSVaR SR, pracovisko Košice), ktorý 5 9Sžso/93/2014 ho následne doručil ÚPSVaR SR Bratislava, ktorý ho listom odstúpil dňa 06.03.2013 na poštovú prepravu dňa 08.03.2013 a doručil príslušnému úradu – ÚPSVaR SR Poprad, pracovisko Levoča dňa 12.03.2013. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyňa (potom čo bolo jej odvolanie doručené príslušnému správnemu orgánu) v skutočnosti podala odvolanie aţ dňa 08.03.2013, t.j. po márnom uplynutím odvolacej lehoty a preto napadnuté rozhodnutie úradu nadobudlo právoplatnosť dňom 28.02.2013. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej na zachovanie lehoty na podanie odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, avšak len vtedy, ak sa v súlade s § 54 ods. 2 správneho poriadku adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (viď R 13/2000). Postup úradu, ktorý uvedeným spôsobom konal a odvolanie povaţujúc za oneskorene podané odstúpil ţalovanému na ďalšie vybavenie ,aj odvolací súd povaţuje za zákonný.
2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa (ako správne krajský súd uviedol) na konanie vo veci dávky a príspevkov k nej nevzťahujú ustanovenia § 60 aţ § 68 Správneho poriadku, čo znamená, ţe právoplatné rozhodnutie o zastavení príspevkov na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013, nemoţno preskúmať ani mimo odvolacieho konania
zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a nie je prípustná ani obnova konania
Správneho poriadku. Keďţe rozhodnutie PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 v dôsledku nevyuţitia moţnosti podať proti nemu odvolanie včas nadobudlo právoplatnosť a zákon o pomoci v hmotnej núdzi neumoţňuje toto právoplatné rozhodnutie preskúmať mimo odvolacieho konania a nepripúšťa ani obnovu konania, práve vzhľadom na ustanovenie § 60 Správneho poriadku sa správne orgány uţ nemohli zaoberať otázkou zákonnosti daného rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku ţalovaným zvolenej formy vydaného stanoviska – oznámením je potrebné uviesť, ţe túto námietku ţalobkyňa v podanej ţalobe zo dňa 10.05.2013 nešpecifikovala, preto nie je moţné vytknúť krajskému súdu, ţe sa s ňou nezaoberal. Na druhej strane však odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť správnosť postupu 6 9Sžso/93/2014 ţalovaného, resp. prisvedčiť jeho argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyni, ţe aj v tomto prípade ustálená súdna prax preskúmanie takejto listiny inak v zásade nevylučuje. V danom prípade však oznámenie má iba informačný charakter (nenahrádza rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), lebo ako uţ bolo vyššie predostreté, predmetné rozhodnutie o zastavení príspevkov na 6 mesiacov a o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 120,36 € mesačne od 01.01.2013 nadobudlo právoplatnosť. Prvostupňový súd mal dané konanie
3 OSP zastaviť, keďţe ţaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, a preto odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil a konanie zastavil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky
1 písm. c/ O.s.p., keďţe výsledok konania je obdobný ako pri zastavení konania. Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.