N a j v y š š í s ú d 9Sžso/92/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci ţalobkyne: M. B., bytom S., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4331-013 zo dňa 18.06.2013, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- septembra 2014, č. k. 6S/227/2013-78, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/227/2013-78 zo dňa
- septembra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4331-013 2 9Sžso/92/2014 zo dňa 18.06.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 06.05.2013, č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 o uloţení povinnosti vrátiť dávku a príspevky priznané preddavkovo za obdobie od 01.10.2012 do 31.10.2012 v sume 263,09 €. Trovy konania ţalobkyni nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) . Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 17 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 2, § 27 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a § 244 a nasl., II. hlavy, 5 časti OSP. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobkyňa medze ţaloby vyhradila vo všeobecnej rovine bez bliţšej špecifikácie tvrdenej nezákonnosti postupu správnych orgánov, prečo povaţuje ich rozhodnutie za nepreskúmateľné, resp., ţe prečo povaţuje zistený skutkový stav veci za nedostatočný. Z uvedených dôvodov vec preskúmal v zmysle obsahu ţaloby a zo spisového materiálu predloţeného správnymi orgánmi a dospel k záveru, ţe všeobecné tvrdenia ţalobkyne nemohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav a s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 veta druhá OSP nevykonal ani dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, keďţe ţalobkyňa v ţalobe ţiadne nepredloţila. Krajský súd za dôvodné povaţoval rozhodnutie o vrátení nedôvodne preddavkovo vyplateného preplatku, lebo ţalobkyňa nevyvrátila, ani nespochybnila, ţe v mesiaci október 2012 jej bola preddavkovo vyplatená dávka a príspevky k nej v sume 263,09 €, hoci príjem jej rodiny v tomto mesiaci bol 403,13 € , čo prevýšilo nárokovú sumu 354,56 €. Krajský súd mal tieţ za preukázané, ţe správny orgán postupoval v danom konaní v intenciách skoršieho rozhodnutia ţalovaného a to v tom zmysle, ţe doplnil správne konanie o potvrdenie sociálnej poisťovne vo výške vyplateného dôchodku manţelovi ţalobkyne za obdobie od 05.10.2012 do 09.10.2012 a do sumy nárokov zahrnul ochranný príspevok pre manţela ţalobkyne ako starobného dôchodcu. Ţalovaný takto doplnil sumu príjmov ţalobkyne a spoločne posudzovaných osôb o sumu invalidného dôchodku a doplatok sumy 3 9Sžso/92/2014 invalidného dôchodku vo výške 45,75 € do sumy príjmov za mesiac október 2012, čím došlo k prevýšeniu sumy nárokov, ktorá bola vo výške 354,56 € v preskúmavanom období. Proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu sa ţalobkyňa včas odvolala (28.10.2014) a svoje odvolanie doplnila podaním dňa 13.01.
- Vo svojom odvolaní uvádza, ţe konajúcich sudcov (Krajského súdu v Košiciach) povaţuje za zaujatých z dôvodu „hrubého a flagrantného porušenia zákonných ustanovení“. Odôvodnenie napadnutého rozsudku povaţuje za demagógiu, polopravdy a lţi správnych orgánov, ktoré si osvojil aj konajúci krajský súd a tak nezabezpečil ochranu jej objektívnych práv a ani tú skutočnosť, aby ţalovaný nemal voči nej autoritatívne postavenie. Má za to, ţe v priebehu konaní poukázala a preukázala konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodila tvrdenie o porušení zákona; dôkazom toho je predloţený spisový materiál. Pokiaľ predkladané podania a zdôvodnenia nestačili, mal súd umoţniť ţalobkyni zúčastniť sa pojednávania a nemal umoţniť nezákonnú exekúciu v danej veci. Zdôrazňuje, ţe listom zo dňa 12.09.2014 oznámila dôvody neúčasti na pojednávaní, čo nesprávne súd interpretoval ako ospravedlnenie. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vo veci vychádzať z celého ţurnalizovaného spisu spolu s exekučným spisom zn. Ex 315/
- Vo vyjadrení k odvolaniu sa ţalovaný pridrţiaval svojho rozhodnutia, ako aj vyjadrenia k ţalobe a navrhuje prvostupňový rozsudok potvrdiť. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je dôvodné. 4 9Sžso/92/2014 Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Predmetom preskúmania súdom bola zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorý svojim rozhodnutím zo dňa 18.06.2013, zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad., pracovisko Levoča zo dňa 06.05.2013, ktorým ţalobkyni uloţil povinnosť vrátiť dávku a príspevky priznané preddavkovo za obdobie od 01.10.2012 do 31.10.2012 v sume 263,09 €. Exekučné konanie evidované pod sp.zn. Ex 315/2014 nie je predmetom tohto súdneho prieskumu, preto odvolací súd k uvedenému návrhu ţalobkyne nemohol prihliadnuť. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa dňa 20.11.2009 poţiadala o pomoc v hmotnej núdzi, ktorá jej bola dňa 05.03.2010 priznaná ako preddavkovo poskytovaná dávka a príspevky. Tieto ţiadosti boli opakovane riešené, pričom výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej (do ktorej bol zahrnutý rodičovský príspevok ţalobkyne a náhradné výţivné na jej nezaopatrenú dcéru), bola menená na základe príjmových, rodinných a legislatívnych zmien. Následne bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2012 o priznaní starobného dôchodku manţelovi ţalobkyne v sume 274,40 € mesačne od 05.10.2012 s výplatným termínom
- dňa v mesiaci, spolu s doplatkom na dôchodku v sume 702,54 € za obdobie od 05.10.2012 do 09.01.
- Na odvolanie ţalobkyne ţalovaný nariadil správnemu orgánu presne určiť výšku doplatku starobného dôchodku prislúchajúcu obdobiu od 05.10.2012 do 09.10.2012 ešte pred odpočítaním exekučnej zráţky a do sumy nárokov zahrnúť aj ochranný príspevok pre manţela účastníčky konania ako starobného dôchodcu. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, ţe dňa 13.03.2013 bol priznaný ţalobkyni invalidný dôchodok v sume 110,70 € mesačne od 19.03.
- Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného (str. 5 tretí odsek) vyplýva presná špecifikácia sumy nároku 157,60 € a jednotlivé príspevky (spolu 354,56 €), ktoré v októbri 2012 prevýšili hodnotu dávky a príspevkov v hmotnej núdzi určenej preddavkovo vo výške 263,09 €. Ţalobkyňa z tohto dôvodu bola zaviazaná vrátiť túto sumu v celosti. Túto skutočnosť preskúmal a správne právne i vecne vyhodnotil aj krajský súd. Ţalobkyňa si bola vedomá tejto skutočnosti, vyplýva to aj z jej písomného vyjadrenia zaslaného správnemu orgánu dňa 09.08.
- Rovnako bola v priebehu správneho konania 5 9Sžso/92/2014 riadne informovaná o jednotlivých postupoch v danom konaní listom správneho orgánu dňa 30.07.2013, ktorý osobne prevzala dňa 06.08.
- Námietky ţalobkyne vznesené proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu ani podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja a to z týchto dôvodov. Zákon kladie na obsah ţaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1), tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté, ako správne poukázal aj krajský súd, v § 249 ods. 2 OSP. Ţaloba musí preto obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré ţalobkyňa napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov), a žalobné dôvody. Zo ţaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké ţalobné dôvody uvádza ţalobkyňa na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, ţe dotknutým rozhodnutím bola na svojich právach ukrátená. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobkyňu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobkyne, ţe bola ukrátená na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, ţalobkyňa musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Ak ţalobkyňa poukazuje na skutočnosť, ţe postupom správnych orgánov jej bola odňatá moţnosť ochrany jej práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcela v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemoţnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo ţalobkyne malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je moţné všeobecne formulované ţalobné námietky meritórne prejednať podľa predstáv ţalobkyne. Súd nevyhľadáva za ţalobkyňu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h OSP (do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného) viazaný. (R 64/1998, R 58/2001). 6 9Sžso/92/2014 Za nedostatok žaloby však súdna prax považuje jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobkyňa vzniesla v správnom odvolaní. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďţe táto nebola v konaní úspešná a ţalovaný nemá právo na trovy konania zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- októbra 2016 JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová