o určenie neplat.skonč.prac.pomeru

Najvyšší súd 5 Cdo 538/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore ţalobcu Mgr. P. L., bývajúceho v B., proti ţalovanej Slovenskej agentúre pre cestový ruch, so sídlom v Banskej Bystrici, námestie Ľ. Štúra 1, zastúpenej Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 51 C /160/2011, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2014 sp.zn. 5 Co 311/2013, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie o d m i e t a . II. Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
2. Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom z
3. januára 2013 č.k. 51 C /160/2011-248 určil, ţe výpoveď z pracovného pomeru daná ţalovanou ţalobcovi dňa
4. októbra 2011 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatná. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalovaná disponovala v čase výpovede voľnými pracovnými miestami, ktoré mala povinnosť ponúknuť ţalobcovi. Keďţe túto svoju povinnosť nesplnila, nebol splnený zákonný predpoklad platnosti výpovede z pracovného pomeru.
5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
6. mája 2014 sp.zn. 5 Co 311/2013 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s precíznym a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam uviedol, ţe; obsahu spisu nevyplýva, ţe by pri svojom rozhodovaní súd odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom, rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náleţitosti 2 5 Cdo 538/2014 vyplývajúce z § 157 O.s.p. Súd prvej inštancie dal jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o nedostatočnosti preukázania splnenia ponukovej povinnosti ţalovanou, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou skutočnosťou nastala potom neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. V odvolaní ţalovaná neargumentovala skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom iný neţ napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýval a v odvolaní uvedené argumenty neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
7. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodnila tým , ţe odvolací súd jej svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým, ţe v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, rozhodol v rozpore so zauţívanou rozhodovacou praxou , svoje rozhodnutie odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nedostatočne odôvodnil, pričom sa nevysporiadali s argumentáciu ţalovanej v celom konaní.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalovaná, ďalej aj dovolateľka) zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
9. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané
10. augusta 2014, t.j. pred
11. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do
12. januára
14. Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Dovolanie ţalobkyne nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nevyplýva. 3 5 Cdo 538/2014
15. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 O.s.p. Ţalovaná poukazovala vo svojom dovolaní, ţe konanie je zaťaţené vadou, ktorá bola uvedené v § 237 pod písm. f/ O.s.p., jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.
16. Dovolateľka mala za to, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O. s.p. spočívajúcou tom, ţe odvolací súd rozhodol v rozpore so zauţívanou súdnou praxou, svoje rozhodnutie odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nedostatočne odôvodnili, pričom sa nevysporiadal s argumentáciu ţalovanej v celom konaní.
17. Dovolací súd k tvrdenej prípustnosti dovolania z hľadiska vady spočívajúcej v (podľa názoru dovolateľky) nedostatočnom odôvodnení, poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ rozhodnutia ústavného súdu napr. sp.zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/
19. Ţalovaná vzniesla aj mnoţstvo ďalších námietok vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu, v skutočnosti však nimi len vyjadrovala svoj nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdmi. Otázky nastolené dovolateľkou sa týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto zdôrazňuje, ţe pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa má odlišný právny názor neţ konajúce súdy bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom 4 5 Cdo 538/2014 všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
20. Z obsahu dovolania napokon moţno ustáliť, ţe dovolateľka odôvodňovala svoj mimoriadny opravný prostriedok aj tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.
21. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani atribút rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
22. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovanej podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
25. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
26. augusta 2016 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 5 5 Cdo 538/2014