Najvyšší súd 4 Cdo 439/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci K.K., narodenej X., bývajúcej v H., dieťa rodičov – otca D., bývajúceho v H., zastúpeného J., advokátom v M. a matky B., bývajúcej v H., zastúpenej J., advokátkou v T., o návrhu otca na zvýšenie výživného proti matke, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19 P 42/2013, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- mája 2014 sp. zn. 9 CoP 7/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Trnava rozsudkom zo
- novembra 2013 č. k. 19 P 42/2013-78 uložil matke povinnosť s účinnosťou od
- augusta 2013 prispievať na výživu, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, maloletej K. sumou 70 eur mesačne do
- dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Dlžné výživné za obdobie od
- augusta 2013 do
- novembra 2013 vo výške 60 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava z
- októbra 2012 č.k. 27 C 20/2011- 422 v časti výživného na dieťa z 50 eur na 70 eur mesačne. Zároveň rozhodol, že žiaden 2 4 Cdo 439/2015 z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je namieste vyživovaciu povinnosť matky zvýšiť, aj keď jediným jej príjmom bola dávka v hmotnej núdzi. Prihliadol predovšetkým na jej možnosť a schopnosť pracovať. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon č. 36/2005 Z. z.) a § 78 ods. 1 a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
- Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- mája 2014 sp. zn. 9 CoP 7/2014 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na zvýšenie výživného zamietol. Porovnaním skutkových stavov zistených súdom prvej inštancie v pôvodnom konaní a v konaní o zvýšení výživného dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, na v tom čase maloletú K.K., nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Uviedol, že je neprípustné preskúmavanie a reparácia už právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bola uložená určitá vyživovacia povinnosť, založeného na určitých skutkových okolnostiach. Zmena výšky výživného môže totiž nastať najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov, čo nebol preskúmavaný prípad. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 78 ods. 1 O. s. p. a § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
- Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol otec dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodnil § 238 O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. Mal za to, že tým, že odvolací súd nezopakoval, ani nedoplnil dokazovanie a dospel k nesprávnym záverom mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p) a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Matka v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za nedôvodné a rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné. 3 4 Cdo 439/2015
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) v spojení so zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilným mimosporovým poriadkom (ďalej len „C. m. p.“], po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (otec, ďalej aj dovolateľ) zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané
- júna 2014, t. j. pred
- júlom 2016, za účinnosti O. s. p., dovolací súd postupoval v zmysle § 395 ods. 1 a 2 C.m.p., podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Prípustnosť dovolania preto posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení účinnom do
- decembra
- V preskúmavanej veci v čase podania dovolania otcom proti rozsudku odvolacieho súdu, K.K., narodená X., už bola plnoletá. Preto bolo potrebné najskôr vyriešiť otázku, či otec mohol proti rozsudku odvolacieho súdu podať dovolanie a či je účastníkom dovolacieho konania.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že otec síce prestal byť zákonným zástupcom dieťaťa tým, že dieťa dosiahlo plnoletosť, avšak v konaní išlo o zvýšenie výživného za dobu, kedy dieťa ešte nebolo plnoleté. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 a nasl. O. s. p., v ktorom bolo účastníctvo určované § 94 ods. 1 O. s. p., je otec dieťaťa samozrejme účastníkom konania o zvýšenie výživného na dieťa. Preto tiež mohol v dobe, keď dieťa bolo ešte maloleté podať návrh na zvýšenie výživného. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má ten dôsledok, že v konaní podľa § 176 O. s. p. sa môže konať už len o nárokoch do dosiahnutia plnoletosti, v konaní vystupuje plnoleté dieťa samo (odpadá jeho zastúpenie kolíznym opatrovníkom) a aj plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti, je potrebné určiť priamo voči dieťaťu. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o zvýšenie výživného však nemá ten dôsledok, že by otec dieťaťa 4 4 Cdo 439/2015 prestal byť účastníkom konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného na dieťa za dobu do jeho plnoletosti a má preto tiež právo proti rozhodnutiu ohľadom týchto dávok výživného podať dovolanie. Dovolanie otca proti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd preto prejednal.
- Dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. V preskúmavanej veci ide síce o zmeňujúci rozsudok, avšak zároveň o rozsudok, proti ktorému bolo podľa § 238 ods. 4 O. s. p. dovolanie výslovne vylúčené a bolo preto neprípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 O. s. p. Dovolateľ poukazoval vo svojom dovolaní, že konanie je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v § 237 pod písm. f/ O. s. p., jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.
- Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).
- Dovolateľ mal za to, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď súd v odvolacom konaní zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie, pričom dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
- Nezopakovanie a nedoplnenie dokazovania a nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Pokiaľ súd nedoplní ani nezopakuje dokazovanie a inak vyhodnotí dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, nejde o vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť z tohto dôvodu vecne 5 4 Cdo 439/2015 nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osobe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dovolaní namietaná „iná vada“, bola do
- júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
- Z obsahu dovolania možno ustáliť, že dovolateľ odôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok aj tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.
- V dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa preto daným dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade dovolanie je podľa § 238 ods. 4 O. s. p. vylúčené a jeho prípustnosť nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
- O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. a § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak a o žiaden prípad výnimky z pravidla podľa § 53, § 54 alebo § 55 C. m. p. tu nešlo.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2016 6 4 Cdo 439/2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. členka senátu JUDr. Alena S v e t l o v s k á, v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Adriána Güntherová