Obsah (13)

§ 16§ 19§ 1§ 11§ 10b§ 5§ 12§ 13§ 14§ 250j§ 212§156§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/54/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 581/2004 Z.z.“) ţalobcovi uloţená povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „zdravotná poisťovňa“), nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume 221,04 € (ďalej na účely rozsudku len „nedoplatok“), a nahradiť trovy konania v sume 5 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe

oznámenia Vranovskej nemocnice n. o. so sídlom vo Vranove nad Topľou (ďalej len na účely rozsudku len „zamestnávateľ žalobcu“) bol príjem ţalobcu za mesiac február 2012 vo výške 7.833,15 €, pričom zamestnávateľ bol povinný odviesť preddavok

§ 16ods.

8 písm. a) zák. č. 581/2004 Z.z. zo sumy 2.307 €.

1. Výška poistného za rok 2012 na základe ročného zúčtovania bola v sume 363,39 €, pričom bola realizovaná úhrada formou preddavkov zo strany zamestnávateľa vo výške 142,35 €. Nedoplatok teda predstavoval sumu 221,04 €. 3 1Sţso/54/2015
2. Ţalovaný orgán tieţ poukázal na príslušné právne predpisy vzťahujúce sa na platenie poistného, a to najmä na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“), na stanovisko zdravotnej poisťovne (zúčastnená osoba) k námietkam voči výkazu nedoplatkov. Svoje odôvodnenie odvodil od stanoviska zdravotnej poisťovne spočívajúce v tom, ţe námietkam ţalobcu zdravotná poisťovňa nevyhovela.

§ 19ods.

9 zák. č. 580/2004 Z.z. v citovanom znení platí, ţe ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote

odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného

§ 11 ods.

2. Výkaz nedoplatkov

prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm.

1. a)aţ
2. d)a
3. f)aţ
4. i)aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného

odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o moţnosti podať nesúhlasné stanovisko

odseku 12: ustanovenia § 17a ods. 3 aţ 11 platia rovnako.

§ 11ods.

1 zák. č. 580/2004 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona je povinný platiť poistné

1. a)zamestnanec,
2. b)samostatne zárobkovo činná osoba,
3. c)zamestnávateľ,
4. d)štát,
5. e)platiteľ dividend.

§ 10bods.

1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z. v citovanom znení zárobková činnosť

tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, a) činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti

osobitného predpisu okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného 4 1Sţso/54/2015 pomeru, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti

osobitného predpisu.

§ 5ods.

1 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení príjmami zo závislej činnosti sú

1. a)príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, sluţobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodrţiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu ţiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
2. b)príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov druţstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre druţstvo alebo pre spoločnosť dodrţiavať príkazy inej osoby,
3. c)platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi. 9)
4. d)odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, 10) ak nejde o príjmy

písmena

1. a)alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a),
2. b)a g).
3. e)odmeny obvinených vo väzbe 11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované

osobitného predpisu, 12) f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované

osobitného predpisu, 13)

1. g)príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
2. h)obsluţné, 14)
3. i)vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, 20) sociálne poistenie 21) a sociálne zabezpečenie, 22) o ktoré si daňovník zníţil

odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti. 5 1Sţso/54/2015

§ 5ods.2 zák.

č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení príjmami

odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

§ 12ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení sadzba poistného je pre
2. a)zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu

§ 13ods.

1; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2% z vymeriavacieho základu

§ 13ods.

1.

§ 13ods.

1 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi

§ 10bods.

1 písm. a) a ods. 2 aţ 4.

§ 13ods.

9 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení vymeriavací základ je a) najmenej úhrn minimálnych základov

odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, b ) najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len "priemerná mesačná mzda"); táto suma sa alikvotné upraví o obdobie poistenia v cudzine.

§ 13ods.

10 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca

§ 11 ods.

2 rozumie 44,2% z priemernej mesačnej mzdy.

§ 13 ods.

11 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení minimálny základ

odseku 10 sa zniţuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistne štát

§ 11ods.

7 písm. c),

1. m)a
2. s)alebo 6 1Sţso/54/2015 počas ktorých sa poistenec nepovaţoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca

§ 11 ods.

2.

§ 14zák.

č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( § 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. 6. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný skúmal, či - podklady rozhodnutia, a to najmä výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, sú vydané v súlade so zákonom, - bol správne stanovený nedoplatok z celého plnenia poskytnutého zamestnávateľom ţalobcu, ktoré bolo zároveň vymeriavacím základom pre ročné zúčtovanie poistného za rok 2012, a - bol ţalobca ako platiteľ poistného v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 povaţovaný za zamestnanca v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.

1. a)zák. č. 581/2004 Z.z. 7. Ţalovaný vyhodnotil uplatnený nárok ţalobcu tak, ţe ţalobca bol povinný odviesť nedoplatok z celého plnenia poskytnutého zamestnávateľom, ktoré bolo zároveň vymeriavacím základom pre ročné zúčtovanie za rok 2012. Za určujúci zákon pre vymeriavací základ a odvod poistného na zdravotné poistenie za rok 2012 ţalovaný určil zák. č. 580/2004 Z.z. v platnom znení od 1. januára 2011, a nie ustanovenie § 118 Zákonníka práce, na ktoré poukazoval ţalobca vo svojich podaniach. Skutočnosť, ţe do vymeriavacieho základu sa nezapočítava odchodné a odstupné, platila v zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 písm.
2. a)zák. č. 580/2004 Z.z. do 01. decembra 2010.

§ 13ods.

4 písm. a) zákona účinného do 31. decembra 2010, do vymeriavacieho základu

odsekov 1 aţ 3 sa nezapočítava odstupné a odchodné.

1. Na základe podaného administratívneho odvolania ţalovaný konštatoval, ţe prvostupňový orgán všetky zhromaţdené dôkazy vyhodnotil v zmysle platných a účinných ustanovení v čase rozhodovania zákona a preto záver, ţe ţalobca je nedoplatok a trovy 7 1Sţso/54/2015 konania povinný zaplatiť tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, je správny. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave ţalobu zo dňa
3. decembra
5. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania rozhodol v rozsahu včas uplatnených dôvodov ţaloby. Na základe niţšie uvedených dôvodov a v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Preto ju na základe niţšie uvedených dôvodov postupom

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol.

1. S poukazom na uţ citované dotknuté ustanovenia zák. č. 580/2004 Z.z. ako aj zák. č. 595/2003 Z.z., tieţ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 224/09 zo 14.10.2009, s poukazom na zásadu zákonnosti a jej vykonanie prostredníctvom článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a po rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane krajský súd zdôraznil, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, ţe určujúcim zákonom pre vymeriavací základ a odvod poistného na zdravotné poistenie je zák. č. 581/2004 Z.z. a nie Zákonník práce.
2. Krajský súd ďalej uviedol (str. 10 rozsudku krajského súdu), ţe z ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) zák. č. 581/2004 Z.z. pre krajský súd vyplýva, ţe pre posúdenie, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti rozhodný pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného, je zák. č. 595/2003 Z.z. Z jeho ustanovenia § 5 ods. 2 potom vyplýva, ţe aj nepravidelné a jednorazové príjmy, (t. j. aj odchodné) ktoré sa pripisujú k dobru daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti, sú príjmami zo závislej činnosti.
3. Preto sa krajský súd stotoţnil s právnym posúdením veci ţalovaným a ţalobu zamietol. 8 1Sţso/54/2015 III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A)
4. Vo včas podanom odvolaní doručenom na krajský súd
5. júla 2015 (č.
6. 41) proti rozsudku krajského súdu, ţalobca napriek poţiadavke zákonodarcu zakotvenej v ustanovení § 205 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. výslovne neuviedol ţiadny zo zákonom uznaných dôvodov odvolania. Nakoľko však ide o vec sociálnej agendy, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento nedostatok neodstraňoval a naopak zvolil neformálnejší prístup, ktorý sa od správneho súdu pri vybavovaní tejto agendy očakáva. Preto odvolací súd musel v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť podané odvolanie

jeho obsahu (najmä s prihliadnutím na jednotlivé odvolacie námietky) nasledovne.

1. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky ţalobcu v stručnom prehľade: - krajský súd pojednával v neprítomnosti ţalobcu i napriek tomu, ţe ţalobca svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky, ako aj emailom, - platiteľom zdravotného poistenia nemohol byť ţalobca, a to aj hoci ţe pracovný pomer bol ukončený dňa 29.02.2012, avšak od 06.03.2012 bol ţalobca práceneschopný, a za toto obdobie mu neprislúcha povinnosť platiť zdravotné poistenie, - výkaz nedoplatkov vydaný prvostupňovým orgánom neobsahoval ţalobcovo meno a priezvisko, titul, trvalý pobyt, rodné číslo, obchodné meno, miesto podnikania, IČO a DIČ, hoci povinnosťou prvostupňového orgánu bolo zistiť skutočný stav a obstarať si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, - zamestnávateľ ţalobcu bol povinný, ako platiteľ zdravotného asociálneho poistenia, odviesť príslušné odvody na zdravotné a sociálne poistenie v príslušnej výške, - tvrdenie krajského súdu, ţe odchodné a odstupné sa započítava do vymeriavacieho základu ţalobca povaţuje za irelevantné, nakoľko v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení (zák. č. 95/2002 Z.z.) je uvedené, ţe odchodné a odstupné sa do vymeriavacieho základu nezapočítava.
2. Záverom ţalobca navrhol predmetný výkaz nedoplatkov zrušiť a súdne konanie zastaviť. K odvolaniu pripojil viacero listín. 9 1Sţso/54/2015 B)
3. Zo stanoviska ţalovaného zo dňa
4. augusta 2015 (č.
5. 51) po uvedení hore citovaných odvolacích námietok vyplýva, ţe tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.
6. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe sa stotoţňuje so záverom krajského súdu a pridrţiava sa svojho vyjadrenia zo dňa
7. apríla 2015 v plnom rozsahu.
8. Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a § 462 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a
2. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (yigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. 10 1Sţso/54/2015 Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 22. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatury (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nieje úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí ţalovaného (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje s právnymi závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka posúdenia, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti ţalobcu rozhodný pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať 11 1Sţso/54/2015 s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu krajského súdu smerujúceho k vyhláseniu rozsudku krajského súdu. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká účastníkovi právo na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatury Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých 12 1Sţso/54/2015 vybraných bodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).
5. Ţalobca namieta, ţe krajský súd napriek tomu, ţe ţalobca svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky, tak pojednával v jeho neprítomnosti. Z obsahu ospravedlnenia ţalobcu zo dňa 12.06.2015 pre Najvyšší súd vyplýva, ţe ţalobca oznámil krajskému súdu, ţe „pojednávania k číslu 6S 284/2014-25 sa dnešného dňa nemôţem zúčastniť zo zdravotných dôvodov“. Preto správne krajský súd v zápisnici o pojednávaní uviedol, ţe „Po vyvolaní veci sa zisťuje, ţe sa nedostavil ţalobca a pribratý účastník, doručenie predvolania majú riadne vykázané. Ţalobca oznámil súdu svoju neúčasť a ospravedlnil ju zdravotnými dôvodmi, neţiadal o odročenie pojednávania a ani nepreloţil ani o svojej pracovnej neschodnosti. “ a následne správne uznesením vyhlásil, ţe za týchto okolností bude pojednávať v neprítomnosti ţalobcu.
6. Najvyšší súd uvádza, ţe hoci ţalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas, neospravedlnil ju riadne.

§ 11 9 ods.

3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

1. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a absenciu vyjadrenia ošetrujúceho lekára, krajský súd právo ţalobcu neporušil, keď v jeho neprítomnosti konal a rozhodol. Na uvedenom základe nemohol Najvyšší súd vyhodnotiť odvolaciu námietku ţalobcu ako dôvodnú. 13 1Sţso/54/2015
2. Následne sa Najvyšší súd zaoberá dôvodnosťou ďalšej námietky ţalobcu. Ţalobca bol od
3. januára 2009 do
4. februára 2012 v zamestnaneckom vzťahu s tým, ţe pracovný pomer ukončil dňa
5. februára
6. Zdravotná poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov za rok 2012 vo výške 221,04 €. Príjem ţalobcu od
7. januára 2012 do
8. februára 2012 predstavoval sumu 9.084,98 €, z toho v mesiaci február to bola suma 7.833,15 €. Výška poistného za rok 2012 z príjmov zo závislej činnosti v predmetnom prípade predstavovala 4 % z predmetného príjmu, t. j. 363,39 €. Za mesiac február zamestnávateľ správne odviedol preddavok

§ 16ods.

8 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 580/2004 Z.z.“) účinnom v čase rozhodovania vo výške 142,35 €. Nedoplatok na poistnom predstavoval sumu 221,04 €.

§ 16 ods.

8 písm. a ) zák. č. 580/2004 Z.z. v citovanom znení výška preddavku na poistné zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. 31. Ďalej zo skutočností zistených ţalovaným pre Najvyšší súd vyplýva, ţe z ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z. je zrejmé, ţe pre posúdenie, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti, ktorý je rozhodný pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného, je zák. č. 595/2003 Z.z. Z jeho ustanovenia § 5 ods. 2 vyplýva, ţe aj nepravidelné a jednorazové príjmy, (t. j. aj odchodné) ktoré sa pripisujú k dobru daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti, sú príjmami zo závislej činnosti. Naopak v tom čase ustanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 95/2002 Z.z. o zdravotnom poistení [

konajúceho súdu správny názov je – zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov] je neplatné, nakoľko bolo s účinnosťou od 01.09.2005 zrušené a navyše sa týkalo úpravy sprostredkovania poistenia.

1. Preto Najvyšší súd v súvislosti s odvolacou námietkou ţalobcu, ţe nebol správne určený základ na odvod poistného, musí potvrdiť, ţe tak ţalovaný ako aj krajský súd správne vyhodnotili právne zistenia s tým záverom, ţe nakoľko príjem ţalobcu predstavoval v období od
2. januára 2012 do
3. februára 2012 príjem vyšší ako 2.307 €, zamestnávateľ správne odviedol preddavok vo výške 142,35 €. Po ukončení pracovnoprávneho vzťahu nebol zamestnávateľ oprávnený vykonávať ďalšie odvody za ţalobcu. Ţalobca je preto povinný 14 1Sţso/54/2015 doplatiť rozdiel medzi predpísaným poistným a uhradenými preddavkami v sume 221,04 € a nahradiť trovy konania v sume 5 €.
4. Po oboznámení sa s obsahom záhlavia prvostupňového rozhodnutia musí Najvyšší súd tieţ konštatovať, ţe platobný výmer vydaný prvostupňovým orgánom obsahuje všetky náleţitosti predpísané pre rozhodnutie správneho orgánu. Výkaz nedoplatkov nie je preskúmavaným rozhodnutím. V.
5. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie ţalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca je povinný predmetný nedoplatok na poistnom zaplatiť. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatury, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
6. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory (čl. 1 ods. 1 ústavy) sp.zn. 1 Sţso 54/2015, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty zásadne odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatury Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

15 1Sţso/54/2015 § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

1 a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p., tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 11. októbra 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská