Obsah (12)

§ 74§ 68§ 2§ 6§ 19§ 21§ 250j§ 212§ 7§ 219§156§ 224

Najvyšší súd 1Sžf/65/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 74ods.

4 Daňového poriadku v znení relevantnom na prejednávanú vec odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bol

§ 68ods.

5 Daňového poriadku ţalobcovi ako platiteľovi dane (viď aj jeho IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) za zdaňovacie obdobie rok 2011 na tom skutkovom základe, ţe oproti dani vykázanej ţalobcom v daňovom priznaní bola správcom dane vykonaním daňovej kontroly naopak zistená daň vo vyššej sume. Vyrubenie dane správca dane odôvodnil tým, ţe vykonaným šetrením v rámci kontroly dane za uvedené zdaňovacie obdobie neboli zistené nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly uvedený v protokole z daňovej kontroly č.: 9712402/5/3251312/2013/BenJ zo dňa 04.07.2013 (ďalej na účely rozsudku len „protokol“). 3 1Sţf/65/2015

§ 68ods.

5 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 3. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za vymedzené zdaniteľné obdobie s nasledovným prerokovaním protokolu, pričom uvedenou kontrolou preveroval opodstatnenosť údajov týkajúcich sa výšky dane uvedenej v daňovom priznaní. Z daňového spisu ďalej vyplýva, ţe základným dôvodom pre zvýšenie dane je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“), ktoré viedli správcu dane k spochybneniu niţšie uvedených daňových výdavkov.

§ 2písm.

1. i)a
2. j)zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie
3. i)daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka

§ 6ods.

11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 19ods.

1 veta druhá zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

§ 21ods.

1 písm. a),

1. e)až
2. j)zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
3. a)výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), 4 1Sţf/65/2015
4. e)výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
5. f)výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
6. g)výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
7. h)výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet,
8. i)výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)

§ 19ods.

2 písm.

1. e)a p),
2. j)výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. 4. Spochybnenými daňovými výdavkami sú
3. a)náklady za opravu lesných strojov od poskytovateľa sluţby MANTA, s.r.o., Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ opravy“), za ktorých údajné vykonanie vystavil poskytovateľ opravy faktúry na celkovú sumu 45.000,-- €,
4. b)náklady za sprostredkovanie obchodu, resp. dopravy a sluţieb od poskytovateľa sluţby Miloslav Lalík – SAPEX SLOVAKIA, Košice (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ dopravy“), za ktorých údajné vykonanie vystavil poskytovateľ dopravy faktúry na celkovú sumu 34.216,67 €,
5. c)náklady za ubytovanie FO (vrátane konateľa ţalobcu) od poskytovateľa sluţby Dušan Chlebina Realitt, Handlová (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ ubytovania“), za ktorých údajné vykonanie vystavil poskytovateľ ubytovania faktúry na celkovú sumu 1.200,-- €,
6. d)náklady za kúpu ţivých ťaţných zvierat (kone) od dodávateľa tovaru JPM – Zdruţenie FO, Marek Jurčo, Spišské Bystré (ďalej na účely rozsudku len „dodávateľ zvierat“), za ktorých nákup vystavil dodávateľ zvierat faktúry na celkovú sumu 2.200,-- €, 5 1Sţf/65/2015
7. e)náklady za opravu a plota a brány od poskytovateľa sluţby Ing. Jaroslav Kubičko – STAVMAN, Spišské Bystré (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ opravy“), za ktorých údajné vykonanie vystavil poskytovateľ opravy faktúru na celkovú sumu 3.012,41 €,
8. f)náklady za drobné nákupy od rôznych dodávateľov (ďalej na účely rozsudku len „rôzni dodávatelia“), za ktorých nákup v hotovosti ţalobca mal uhradiť celkovú sumu 416,86 €,
9. g)náklady za povinné zmluvné poistenie súboru (3+1) motorových vozidiel od poskytovateľa sluţby KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ poistenia“), pri ktorom časovo nerozlíšil jednotlivé sumy poistného,
10. h)náklady za kúpu lanového vozíka od hore uvedeného poskytovateľa dopravy, za ktorého nákup vystavil poskytovateľ dopravy faktúru na celkovú sumu 14.000, -€,
11. i)náklady za kúpu pracovného čerpadla od hore uvedeného dodávateľa zvierat, za ktorého nákup vystavil dodávateľ zvierat faktúru na celkovú sumu 9.360,-- €,
12. j)a iné. 5. Na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 28 Daňového poriadku správca dane dospel k záveru, ktorý si osvojil aj ţalovaný, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto aj ţalovaný potvrdil správnosť záveru, ţe vyššie opísané náklady sa daňovo neuskutočnili. II. Konanie na prvostupňovom súde A) 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Prešove ţalobu zo 04.04.2014. 7. Krajský súd v Prešove ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Preto ju na základe niţšie uvedených dôvodov postupom

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. 6 1Sţf/65/2015

1. S poukazom na relevantné ustanovenia Daňového poriadku, zák. č. 595/2003 Z.z., zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 431/2002 Z.z.“), zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 283/2002 Z.z.“) ako aj opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „účtovná osnova“) a po rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane sa krajský súd vyslovil k jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam ţalovaného a správcu dane (viď bod č. 4).
2. Vo vzťahu k námietke aplikácie neúčinného právneho predpisu krajský súd uviedol, ţe správca dane a napokon aj ţalovaný ako odvolací orgán sú jednoznačne viazaní pri svojom rozhodovaní zásadou zákonnosti, ale aj zásadou voľného hodnotenia dôkazov s poukazom na obsah ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným krajský súd potvrdil, ţe ţalovaný sa uvedenými zásadami riadil.
3. Čo sa týka námietky zaúčtovania ubytovacích náhrad, krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţivnostníci boli vo vzťahu k ţalobcovi v obchodnom vzťahu a za vykonávané práce vystavovali odberateľovi ţalobcovi faktúry a preto im zák. č. 283/2002 Z.z. nepriznáva nárok na cestovné náklady tak, ako boli zaúčtované ţalobcom do daňových výdavkov.
4. Preto sa krajský súd stotoţnil s právnym posúdením veci správcu dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil u ţalobcu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 vo výške 15.294,81 €. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A)
5. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.03.2015 (č.l. 58) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania: - v súdnom prieskume došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. /viď § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), 7 1Sţf/65/2015 - súdny prieskum má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /viď § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p./ a - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /viď § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p./.
6. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalobcu: - krajský súd, hoci deklaroval vykonanie súdneho prieskumu v medziach ţalobných bodov, tak sa zameral aj na prieskum vecí, ktoré ţalobca v ţalobe neuviedol (viď najmä okolnosti vystavenia faktúr poskytovateľom dopravy, účtovaním súm za opravu brány a plotu, nákladov označených ako drobné nákupy či zaúčtovania povinného zmluvného poistenia za motorové vozidlá), - ak ţalovaný zistil, ţe správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na dôkazy, pri ktorých aplikoval neúčinný právny predpis, bolo jeho povinnosťou prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť, - ţalobca neplatil za ubytovanie ţivnostníkov z dôvodu cestovných náhrad

zák. č. 283/2002 Z.z. a o týchto výdavkoch neúčtoval ako o výdavkoch

§ 19ods.

2 písm. d) zák. č. 595/2003 Z.z., o faktúry dodávateľa ubytovania boli zaúčtované na účet 548, na ktorom účtovníčka ţalobcu zriadila analytický účet 01, na ktorom boli účtované len náklady na ubytovanie, - ţalobca bol napadnutým rozhodnutím a postupom ţalovaného ukrátený na svojich právach, o vyrubením dane ţalobcu dochádza de facto k odnímaniu časti nadobudnutého vlastníctva, čo predstavuje zásah do základného práva

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tieţ - ţalobca sa preto v celom rozsahu pridrţiava dôvodov uvedených v ţalobnom návrhu ako aj v jeho ďalších podaniach. 14. Záverom ţalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm.

1. f)a
2. h)O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pričom v novom rozhodnutí má prvostupňový súd rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania. 8 1Sţf/65/2015 B) 15. Zo stanoviska ţalovaného z 09.04.2015 (č.l. 67) po uvedení hore citovaných odvolacích námietok vyplýva, ţe tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Ďalej sa ţalovaný vyjadril k aplikácii neúčinného právneho predpisu na prejednávanú vec ako aj na jej dôsledky. 16. Tieţ sa ţalovaný vyjadril aj k moţnosti účtovania výdavkov na účet 548, ako aj k nutnosti tieto výdavky posudzovať z pohľadu zák. č. 595/2003 Z.z. spolu s k následkom moţnej chyby, ktorú mal správca dane urobiť na strane 19 prvostupňového rozhodnutia. 17. Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 19. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv 9 1Sţf/65/2015 a ľudských slobôd (ďalej len „Dohovor“), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 20. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či aplikácia neúčinného predpisu v prejednávanej veci nevyvoláva celkovú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia od počiatku. 10 1Sţf/65/2015 Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu 11 1Sţf/65/2015 so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.
5. Medzi účastníkmi, a tento záver aj nepochybne vyplýva z odvolacích námietok ţalobcu, hoci ţalobcom nie je expresis verbis v odvolaní explicitne vyjadrený, ţe je sporné právne vymedzenie splnenia podmienok na daňové uznanie sporných výdavkov. Predovšetkým Najvyšší súd preskúmal námietku ţalobcu, ţe ak ţalovaný zistil, ţe správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na dôkazy, pri ktorých aplikoval neúčinný právny predpis, bolo jeho povinnosťou prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť.
6. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe je povinnosťou kaţdú odvolaciu námietku bliţšie špecifikovať nielen čo do konkretizácie námietkou dotknutého právneho predpisu ale aj označiť jeho negatívne dôsledky na posudzované rozhodnutie. Z podaného odvolania však bliţšie nevyplýva, resp. ţalobca neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie a aké právne následky jeho aplikácia mala mať na výsledky daňového konania, resp. o čo malo ísť v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd aţ na základe svojej iniciatívy zistil, ţe ide o závery uvedené ţalovaným na č.l. 31 v napadnutom rozhodnutí nasledovne: „Odvolací orgán konštatuje, že námietka odvolávajúceho sa, že miestne zisťovanie bolo vykonané na základe zrušeného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, je opodstatnená, a preto na zápisnicu z tohto miestneho zisťovania odvolací orgán neprihliadal. Neprihliadanie na tento dôkaz však nič nemení na zistení správcu dane, že daňový subjekt porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. v znení 12 1Sţf/65/2015 neskorších predpisov týkajúce sa tohto konkrétneho kontrolného zistenia, pretože správca dane mal dostatok iných vyššie uvedených dôkazov na vyvodenie uvedeného záveru. Miestne zisťovanie totiž nebolo jediným, ani hlavným, a ani rozhodujúcim dôkazom o tom, že daňový subjekt porušil zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Napriek vyššie uvedenému je potrebné uviesť, že aj zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších prepisov upravuje obdobne inštitút miestneho zisťovania a umožňuje správcovi dane za rovnakých podmienok ako zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonať miestne zisťovanie kdekoľvek, u kohokoľvek s cieľom vyhľadávania dôkazov, preverovania a zisťovania skutočností, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Môže teda vykonávať miestne zisťovanie aj u inej osoby, než je daňový subjekt, a vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií atď. (§ 37 – 39 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), a aj iná osoba než daňový subjekt je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane pomoc a súčinnosť na účinné vykonanie miestneho zisťovania, a teda aj zapožičať ním vyžiadané doklady alebo výpisy alebo fotokópie. V tomto zmysle správca dane mohol teda požadovať predmetné doklady a účtovníčka ich bola povinná poskytnúť, a preto námietky odvolávajúceho sa smerujúce k tomu, že A. nebola v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu k daňovému subjektu, sú neopodstatnené.“
7. Z vyššie uvedeného textu jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný ako odvolací orgán v zmysle jednotnosti správneho konania na prvom a druhom stupni uvedenú procesnú vadu vyhodnotil a jeho negatívne dôsledky odstránil tým, ţe na zápisnicu z dotknutého miestneho zisťovania ţalovaný neprihliadal. Súčasne však ţalovaný zdôraznil, ţe neprihliadanie na tento dôkaz nespochybňuje skutkové zistenia správcu dane pri konkrétnom kontrolnom zistení, pretoţe správca dane mal dostatok iných vyššie uvedených dôkazov na vyvodenie záveru o porušení relevantných ustanovení zák. č. 595/2003 Z.z. Preto Najvyšší súd nemohol uvedenú námietku vyhodnotiť ako relevantnú.
8. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe tento neplatil za ubytovanie ţivnostníkov z dôvodu cestovných náhrad

zák. č. 283/2002 Z.z. a o týchto výdavkoch neúčtoval ako o výdavkoch

§ 19ods.

2 písm. d) zák. č. 595/2003 Z.z., pričom faktúry dodávateľa ubytovania boli zaúčtované na účet 548, na ktorom účtovníčka ţalobcu zriadila analytický 13 1Sţf/65/2015 účet 01, na ktorom boli účtované len náklady na ubytovanie, sa Najvyšší súd stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe akýkoľvek spôsob účtovania musí byť v súlade so zásadami účtovania, medzi ktoré patrí aj zásada verného a pravdivého obrazu účtovaných skutočností (§ 7 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z.

§ 7ods.

2 zák. č. 431/2002 Z.z. zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

1. Potom pre neuznanie výdavkov ako daňových výdavkov nie je aţ tak rozhodujúce, na ktorom účte tieto výdavky ţalobca ako daňový subjekt zaúčtoval. Ţalovaný mohol výdavky spojené s ubytovaním účtovať aj na hore uvedenom účte, avšak tieto výdavky musia naďalej spĺňať kritériá, ktoré zák. č. 595/2003 Z.z., najmä prostredníctvom § 2 písm. i) pre ich daňovú uznateľnosť stanovuje. Je nepochybné, a to aj krajský súd zdôraznil, pri týchto výdavkoch je významné, ţe hoci slúţili na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, avšak iných daňových subjektov ako je ţalobca. Preto ani túto odvolaciu argumentáciu ţalobcu Najvyšší súd neuznal.
2. Tieţ ţalobca mal byť napadnutým rozhodnutím a postupom ţalovaného ukrátený na svojich právach. Konkrétne poukazoval, ţe vyrubením dane ţalobcovi dochádza „de facto“ k odnímaniu časti vlastníctva nadobudnutého ţalobcom, čo ţalobca klasifikuje ako zásah do základného práva

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Najvyšší súd k tomuto argumentu iba dodáva, ţe ide o zákonný zásah, ktorý je v demokratickej spoločnosti obvyklý a nevyhnutný na riadne fungovanie tejto spoločnosti.

1. Za tejto situácie bolo v súlade so zákonom, ţe krajský súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami správcu dane v tom rozsahu, ako si ich ţalovaný osvojil v zmysle výsledkov vykonanej daňovej kontroly. Potom oprávnene ţalovaný potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie. 14 1Sţf/65/2015 V.
2. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia poţadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre uznanie spochybnených výdavkov za daňové výdavky na dani z príjmov. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
3. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho 15 1Sţf/65/2015 zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 24. októbra 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská