← Slovensko

§ 8 zákona 64/1997 Z. Z.

Obsah (9)§ 58§ 8§ 18b§ 250j§ 212§ 36§ 16§ 219§ 224

Najvyšší súd 1Sžr 126/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 58ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) a v medziach ustanovenia § 5 ods. 4 písm.

  1. c)zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. OPÚ-2013/00049/K z 05.04.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“). 2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola:
  2. a)ţalobcovi z titulu dediča po nebohej J. v zmysle § 18b zákona č. 64/1997 Z.z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.) priznaná náhrada za pozemky v obvode záhradkovej osady H., k.ú. V. za parc.č. X. o výmere podielu 735 m2 a parc.č. 507 o výmere podielu 313 m2 vo výške 1.289,83 €, a ďalej
  3. b)Slovenskému pozemkovému fondu uloţená povinnosť vyplatiť náhradu uvedenú vyššie na bankový účet uvedený v prvostupňovom rozhodnutí v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný zrekapituloval priebeh konania, ktoré predchádzalo stanoveniu výšky náhrady. Najmä uviedol, ţe výška náhrady za pozemky v záhradkovej osade H. bola v zmysle § 18b zák. č. 64/1997 Z.z. určená znaleckým posudkom č. 41/2012 vypracovaným súdnym znalcom Ing. Ľ. dňa 11.08.2012 (ďalej na účely rozsudku len „dotknutý znalec“, resp. „dotknutý posudok“), ktorý je prílohou č. 13 pripojeného administratívneho spisu. Rozdiel pôvodnej ceny a novej ceny v dotknutom posudku činí 1.289,83 € tak, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 4. Proti takto stanovenej výške náhrady podal ţalobca odvolanie s poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej na účely rozsudku len „ESĽP“) zo dňa 27. novembra 2007 v prípade sťaţnosti č. 74258/01 (Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika). V uvedenej súvislosti ţalovaný zdôraznil, ţe zákon č. 57/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 64/1997 Z.z. (ďalej len „zák. č. 57/2011 Z.z.“), bol prijatý v dôsledku výkonu 3 1Sţr 126/2014 hore uvedeného rozsudku ESĽP. Účelom tejto novely zákona bolo v rámci výkonu uvedeného rozsudku uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré spočívali v tom, ţe štát odstránil všetky prekáţky, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom mohla poskytovať taká náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. 5. Takisto v tejto súvislosti bola prijatá aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 254/2010 Z.z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Právna úprava obsiahnutá v novele uvedenej vyhlášky spočíva najmä v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačné upravuje spôsob zohľadnenia ich vyuţívania. 6. Ţalovaný vo svojom odôvodnení preto naďalej poukazoval na dotknutý posudok ako aj na svoj list 25.03.2013, ktorým bola pôvodná zástupkyňa ţalobcu poučená o svojej moţnosti pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 04.04.2013 sa v priestoroch prvostupňového orgánu uskutočnilo ústne pojednávanie aj za účasti pôvodnej zástupkyne ţalobcu a dotknutého znalca, ktorý v zmysle uvedenej novely vyhlášky vyhotovil odborné posúdenie hodnoty pozemku. 7. Ţalobca a ani jeho pôvodná zástupkyňa počas správneho konania nevzniesli námietky zaujatosti súdneho znalca a ani ţalovaný nezistil ţiadny dôvod, aby prvostupňový orgán zabezpečoval vyhotovenie nového znaleckého posudku súdnym znalcom z iného okresu, ako v odvolaní navrhuje ţiadateľ. Preto sa ţalovaný v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, ţe prvostupňové rozhodnutie je náleţite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom.

§ 8ods.

2 zák. č. 64/1997 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch

osobitného predpisu [poznámka č. 9 pod čiarou odkazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej 4 1Sţr 126/2014 hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.], ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku.

§ 18bods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca 2011 má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch

tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011 na obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav; inak toto právo zaniká.

§ 18bods.

2 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení finančná náhrada

odseku 1 sa vyplatí z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, na základe rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. II. Konanie na prvostupňovom súde

  1. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal ţalobu z 21.11.2013 na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorú vec postúpil uznesením z
  2. novembra 2013 na Krajský súd v Ţiline.
  3. Krajský súd v Ţiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., v medziach ţalobných dôvodov v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p., pričom vyslovil záver, ţe napadnuté rozhodnutie je zákonné a ţaloba nedôvodná, a preto ţalobu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol z nasledujúcich dôvodov.

  1. K námietke voči dotknutému znalcovi a dotknutému posudku krajský súd zaujal tieto tri stanoviská: - pri námietke ohľadne nevydania rozhodnutia prvostupňovým orgánom o ustanovení znalca poukázal krajský súd na oprávnenie Slovenského pozemkového fondu obstarať znalecké posudky (§ 18b ods. 2 v spojení s § 8 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.); obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 402/2012-10, - pri námietke o vyhodnotení dotknutého posudku ako znaleckého posudku v dokazovaní krajský súd zdôraznil, ţe nešlo o písomnú listinu, a preto bolo nutné s týmto dôkazom zaobchádzať ako so znaleckým posudkom, - prvostupňový orgán mal zabezpečiť riadne vykonanie dôkazov, znaleckým dokazovaním bola zodpovedaná krajským súdom v prv uvedených námietkach.
  2. Námietka rozporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bola krajským súdom vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko z úkonov zo správneho spisu pre krajský súd vyplýva, 5 1Sţr 126/2014 ţe ţalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vedomosť o vypracovaní znaleckého posudku a o jeho obsahu. Napriek tomu však právna zástupkyňa nevzniesla ţiadnu kvalifikovanú námietku zaujatosti ohľadne osoby znalca.
  3. Za nedôvodnú krajský súd označil aj námietku, ţe došlo k porušeniu § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.j. ţe rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a absentuje uvedenie, ako sa ţalovaný vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. K viacerým rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré ţalobca v prílohe pripojil k ţalobe, krajský súd nezaujal priame stanovisko. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A)
  4. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.10.2014 (č.l. 87) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom novozvoleného právneho zástupcu poukázal na nasledujúce odvolacie dôvody: - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
  5. Následne odvolací súd v stručnosti uvádza súhrn odvolacích námietok ţalobcu: - ţalobca opätovne uplatnil námietku nevydania rozhodnutia o ustanovení znalca

Správneho poriadku a hodnotenia tohto dôkazu ako znaleckého posudku, - námietka absencie vysporiadania sa s námietkami ţalobcu ako účastníka konania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

  1. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku. B)
  2. V súdnom spise krajského súdu sa vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu nenachádza. IV. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcov 6 1Sţr 126/2014
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 18. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 19. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani 7 1Sţr 126/2014 takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je činnosť znalca v správnom konaní v súlade so zákonom, pokiaľ nie je ustanovený konajúcim správnym orgánom. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ţalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu, lebo riadne zistený skutkový stav preddeterminuje správny výber právnej normy pri riešení sporu súdom. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
  3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa 8 1Sţr 126/2014 odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).
  5. Medzi účastníkmi, a tento záver aj nepochybne vyplýva z ich argumentácie, je sporné skutkové vymedzenie splnenia zákonných podmienok pre určenie výšky náhrady. Najvyšší súd z predloţeného spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 41/2012, ktorý vypracoval Ing. Ľ., ako znalec zapísaný v zozname znalcov pre základný odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v záhradkovej osade H., pre katastrálne územie V., obec D. pre zadávateľ: Slovenský pozemkový fond.
  6. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. ţe v obdobných veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotoţňuje s právnym názorom vysloveným konajúcim senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa
  7. mája 2012 sp.zn. 1Sţd/34/2011,

ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich niţšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu): „Znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo inak zmarí základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti. Základné procesné pravidlo o vedení pojednávania súdom určuje, že znalec na otázky položené počas jeho výsluchu účastníkmi neodpovedá, pokiaľ otázky smerujú k poznaniu, ktoré konajúci súd nepovažuje za nutné zistiť, resp. objasniť. Navyše otázky smerujúce na znalca počas procesu dokazovania sú limitované iba snahou objasniť 9 1Sţr 126/2014 technickú, odbornú alebo inak nejasnú argumentáciu znalca ním použitú pri splnení úlohy znalca; zakázané sú otázky kapciózne a sugestívne. Otázky s iným obsahom môžu už od znalca vyžadovať výkon znaleckej činnosti, tzn. že sú základom pre znaleckú úlohu. Spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom verejného práva, napríklad odborného vyjadrenia znalca osvedčujúceho vznik dopravnej nehody, je možné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. preukázať odbornú nemožnosť takéhoto vzniku predložením iného, hodnoverného znaleckého úkonu.“

  1. Obdobne sa Najvyšší súd vyjadril aj o hodnovernosti výsledku znaleckej činnosti v inom rozsudku (sp.zn. 1 Sţso 36/2010): „Pri námietke, že znalecký posudok trpí vadami, Najvyšší súd konštatuje, že aj v tomto prípade sú žalobkyne zaťažené dôkazným bremenom, tzn. že musia preukázať, že znalkyňa namietaným postupom porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v súdnom konaní nepoužiteľný. Na základe uvedeného sa odkazuje na ustanovenie § 127 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňuje každého požiadať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o vypracovanie odborného posudku k uvedenej problematike.“
  2. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje charakter a účel znaleckého dokazovania, ktoré je zakotvené nielen v ustanovení § 36 Správneho poriadku ale aj v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedených ustanovení pre Najvyšší súd nevyplýva porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky, ak by správny orgán pripustil v správnom konaní znalecký posudok od znalca, ktorého by do tohto konania neustanovil. Naopak, znalecký posudok predloţený iným zadávateľom (t.j. Slovenským pozemkovým fondom, ktorý je súčasne aj účastníkom konania - § 6 písm. d/ zák. č. 64/1997 Z.z.) v správnom konaní má rovnakú relevanciu a výpovednú hodnotu ako znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalec ustanovený správnym orgánom. Navyše z ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení, ktoré plní úlohu „ius specialis“ k úprave Správneho poriadku, nevyplýva ţiadny záver, ţe iba správny orgán je oprávnený zadať uvedenú úlohu znalcovi, a preto bolo celkom oprávnené, ţe znalec túto úlohu, t.j. stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v konkrétne označenej záhradkovej osade aj vykonal.

§ 36

Správneho poriadku v citovanom znení platí, že ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

§ 16ods.

1 zák. č. 382/2004 Z.z. v citovanom znení znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone 10 1Sţr 126/2014 znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

  1. Z hľadiska následného dokazovania znaleckým posudkom nemá Najvyšší súd ţiadne pochybnosti, ţe by výška náhrady potvrdená v napadnutom rozhodnutí bola určená nesprávne. Na uvedenom právnom základe preto musel Najvyšší súd vyhodnotiť odvolacie námietky ţalobcu ako nedôvodné. V.
  2. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobcovi prislúcha náhrada určená vo výške prvostupňovým orgánom. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
  3. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp.zn. 1 Sţso 36/2010 ako aj sp.zn. 1Sţd/34/2011, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 31. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučného konania 11 1Sţr 126/2014 o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
  2. októbra 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská 12 1Sţr 126/2014 Kanc. : Kancelária skontroluj údaje účastníkov a zúčastnených osôb

menoslov v rozsudku KS Kancelária expeduj: Žalobcovi /com/ NIE......... Žalovanému/ Odporkyni /ným/ NIE........ 1 x evidencia NS SR ÁNO 1 x predseda správneho kolégia ÁNO 1 x predsedom senátov na vedomie ÁNO 1 x Dr. Gavalec, Dr. Belko, Dr. Berthotyová (elektronicky) ÁNO 3 x do zberného spisu ÁNO Z – zverejnenie na internetovú stránku ÁNO Spis odstúpený komu a kde:..... KS v Žiline Vráť prílohy komu a kde:.......... NIE Vráť spis č. komu a kde:............ NIE Vyznač v registri ako bolo skončené: rozsudok KS potvrdený, spis vrátený KS na ďalšie úkony Oblasť právnej úpravy:.... konanie o záhradkových osadách Povaha rozhodnutia:.... 1./2. stupňové + žaloba Predpis: zákon Predpis:................................ Predpis:................................ Číslo: 64/1997 Z.z. Číslo:..................................... Číslo:..................................... Názov: o užívaní pozemkov v záhradkových osadách Názov:................................... § 8 § .............................. § .............................. ods. 2 ods. ................................... ods. .................................. písm. ..) písm. ......) písm. ......) Meno referujúceho sudcu: Gavalec

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.