5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer Daňového úradu Zvolen z 02.04.2008 č. 685/230/16125/08/Lk o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôţitkov ţalobcovi vo výške 540.936,– Sk za zdaňovacie obdobie roku 2005. Pri svojom odôvodnení vychádzal zo skutočností zistených správcom dane počas vykonania daňovej kontroly. Touto kontrolou bolo zistené, ţe spoločnosť B., s.r.o., U.U. fakturovala ţalobcovi manaţérsku činnosť spolu za obdobie od januára do októbra 2005, pričom výkon tejto činnosti bol vyčíslený na 189 dní.
Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti pri riadení obchodnej spoločnosti uzatvorenej dňa 22.12.2004 medzi ţalobcom ako mandantom a mandatárom B., s.r.o., U. je predmetom zmluvy obstaranie manaţérskej činnosti, ktorú bude za mandatára vykonávať Ing. A.. Pri svojom rozhodovaní ţalovaný vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.06.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007, v ktorých sa rozhodovalo vo veci nepriznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty na základe poskytnutej manaţérskej činnosti. V obidvoch rozsudkoch sa konštatuje, ţe činnosti, ktoré mal Ing. J.
manaţérskej zmluvy vykonávať v roku 2005 pre ţalobcu nesú znaky závislej činnosti, preto takúto činnosť nie je moţné povaţovať za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto ţalovaný, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf 5/2007, vyslovil záver, ţe manaţérska zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi právnickými osobami, nebola uzatvorená v zmysle platných právnych predpisov. Keďţe činnosti
manaţérskej zmluvy mohla vykonávať a aj vykonávala len fyzická osoba – Ing. A., celá vyplatená odmena za výkon týchto činností prináleţí len tejto fyzickej osobe. II. 3 5Sžf/87/2009 Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici ţalobu zo dňa 07.08.2008. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p., a preto ţalobu zamietol. Pri aplikácii ustanovení § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a) a odsek 2 a 4 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov vychádzal krajský súd zo skutkových zistení ţalovaného. Z administratívneho spisu pre neho vyplynulo, ţe ţalobca v období január aţ október 2005 zaúčtoval náklady na manaţérsku činnosť na základe Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti pri riadení obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004
s.r.o.
1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v znení platnom v kontrolovanom období roku 2005 predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti.
1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
2 zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení príjmami
odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti s výnimkou príjmov
až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu
5. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. 4 5Sžf/87/2009
4 zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu
jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Základnou otázkou
krajského súdu bolo posúdenie obsahu uvedenej zmluvy, kedy správne správca dane zobral do úvahy v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. skutočný obsah právneho úkonu, tzn. zmluvy o výkone manaţérskej činnosti, a túto vyhodnotil ako zmluvu, ktorej predmetom sú činnosti majúce znaky závislej činnosti. Činnosť manaţéra a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu, nie je teda
krajského súdu sluţbou, ale
ustanovení § 5 zák. č. 595/2003 Z. z. sa jedná o závislú činnosť. Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom daňových orgánov, ktoré povaţovali za príjem zamestnanca celú úhradu poskytnutú na základe jednotlivých faktúr vzhľadom na to, ţe z popisu predmetu fakturácie je zrejmé, ţe sa jedná výlučne o manaţérsku činnosť vykonávanú Ing. J. a iné sluţby či plnenia vo faktúrach uvedené nie sú. Keďţe úhrady poskytnuté za manaţérsku činnosť na základe predmetných faktúr krajský súd v súlade so ţalovaným povaţuje za príjmy zo závislej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z., potom príjmom za manaţérsku činnosť vykonávanú Ing. J. pre ţalobcu v zmysle § 5 ods. 2 a ods. 4 cit. zák. č. 595/2003 Z.z. je celá úhrada faktúr. Tieţ s ďalšou námietkou týkajúcou sa procesno-právneho pochybenia ţalovaného krajský súd vyslovil nesúhlas. Rozhodnutie ţalovaného dňa 16.06.2008 je podpísané Ing. V., námestníkom generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorý bol na to oprávnený na základe splnomocnenia zo dňa 28.07.2006 vydaného generálnym riaditeľom Ing. I.. 5 5Sžf/87/2009 Záverom krajský súd uviedol, ţe nakoľko ţalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., mala spoločnosť B. s.r.o. moţnosť poţiadať prostredníctvom dodatočných daňových priznaní o vrátenie bezdôvodne odvedenej DPH. III. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.06.2009 (č. l. 140) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca vyslovil poţiadavky, aby odvolací súd
3 O.s.p. rozhodnutie 1. stupňa zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie rozhodnutie spolu s náhradou trov konania. Ţalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu, ţe mandatár sa zaviazal prostredníctvom Ing. J. vykonávať pre ţalobcu činnosti, ktoré sú povinnosťami konateľa, a sú inou činnosťou obdobnou pracovno-právnemu vzťahu, a preto ich súd nepovaţuje za nezávislé vykonávanie činnosti bez ohľadu na tú skutočnosť, ţe Ing. J. nebola za výkon funkcie konateľa vyplatená odmena. Ďalej ţalobca poukázal na jedinú a súčasne na základnú vadu týchto konaní, kedy krajský súd stotoţnil činnosť Ing. J. ako konateľa s činnosťou spoločnosti B.. Avšak zmluva o výkone funkcie konateľa
ţalobcu (odkaz na § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka) musí mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti a spoločnosťou a takisto musí byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy manaţérskej zmluvy absentuje. Navyše ţalobca v odvolaní zdôraznil, ţe obchodná spoločnosť nikdy nemôţe poskytnúť závislú činnosť, na poskytnutie ktorej je oprávnená iba fyzická osoba. Ďalej ţalobca kritizoval postup správcu dane, lebo ten nemôţe stotoţňovať právnickú osobu B. s.r.o. so subjektom Ing. J. Antonínom, lebo ich postavenie vo vzťahu k svojej osobe ţalobca označil za diametrálne odlišné.
ţalobcu právnická osoba vykonáva sluţbu pre ţalobcu - platiteľa
samostatnej zmluvy a fyzická osoba zastupuje 6 5Sžf/87/2009 ţalobcu - spoločnosť navonok ako štatutárny orgán, ktorý bol zvolený valným zhromaţdením pri zaloţení spoločnosti. K obsahu manaţérskej zmluvy sa ţalobca vyjadril v tom duchu, ţe táto manaţérska zmluva má znaky ekonomicky nezávislej činnosti ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu právnej sluţbe, daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje know-how v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia nielen s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov. Táto poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo v drevárskom priemysle, ktoré nie sú beţnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí túto sluţbu objednať.
názoru ţalobcu je uvedený vzťah, t. j. manaţérska zmluva, plne v súlade so zásadou širokej zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-právnych vzťahov. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 15.06.2009 (č. l. 153) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţiadne nové argumenty nevyplynuli. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe postupom
ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom
1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší 7 5Sžf/87/2009 súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré sú v súlade s argumentáciou obsiahnutou v obdobných rozsudkoch Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní. Základnou úlohou, ktorú mal ţalovaný vyriešiť a následne krajský súd preskúmať, je tá, či vzťah ţalobcu a Ing. J. sa riadil mandátnou zmluvou, alebo mohol správca dane pri vyhodnotení tohto vzťahu
6 zák. č. 511/1992 Zb. vysloviť záver, ţe ide o vzťah závislej činnosti. Obdobné otázky Najvyšší súd uţ riešil v svojej predchádzajúcej judikatúre sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007. Najmä v rozsudku sp. zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007 Najvyšší súd vyslovil vyuţiteľné závery pre túto vec, ktoré Najvyšší súd v súlade s § 250ja ods. 7 cituje: „
odvolacieho súdu fakturované „služby“ spoločnosti B., s.r.o. ktoré mal v zmysle zmluvy z 22.12.2004 pre žalobcu vykonávať Ing. A., sú činnosti, ktoré zo zákona má plniť a vykonávať konateľ spoločnosti, ktorým môže byť len fyzická, nie právnická osoba. ......
3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu 8 5Sžf/87/2009 a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti je zo zákona obchodnoprávnym vzťahom a použijú sa naň primerane ustanovenia o mandátnej zmluve (§ 566 - § 576 Obchodného zákonníka). Aj bez písomnej zmluvy však štatutárny orgán zostane aj tak štatutárnym orgánom de iure a jeho právny vzťah so spoločnosťou sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a priamo ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré upravujú štatutárne orgány. ..... Zvolený postup žalobcu a spoločnosti B., s.r.o. sa javí byť iba kamuflážou pre účtovanie dane z pridanej hodnoty medzi právnickými osobami.“ Hore uvedené skutkové zistenia a právne závery obsiahnuté v judikatúre Najvyššieho súdu (5 Sţf 5/2007), pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), sa dajú v plnom rozsahu aplikovať aj na prejednávanú vec. Pri hľadaní odpovede na takto poloţenú otázku, tzn. či išlo o vzťah ţalobcu a Ing. J., a či tento v pozícii osoby vykonávajúcej činnosť konateľa sa mal riadiť mandátnou zmluvou, je nutné vychádzať zo širších súvislostí. Najvyšší súd uţ v svojej staršej judikatúre (napríklad rozsudok 5Sţ-o-KS 248/2004 alebo 5Sţf 39/2007) vychádzal z ústavnej slobody zakotvenej v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého má kaţdý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Je pravdou, ţe v zmysle odseku 2 cit. ústavného článku môţe zákon ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností, ale na druhej strane nesmie zákonodarca v zmysle čl. 12 ods. 1 záver Ústavy Slovenskej republiky právo slobodnej voľby vykonávať povolanie odňať. Akým spôsobom sa rozhodne oprávnený nositeľ práva
čl. 35 ods. 1 ústavy svoje právo realizovať je moţné zistiť iba prostredníctvom testu jeho vôle. 9 5Sžf/87/2009 Z obsahu daňového spisu ako aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane v rámci dokazovania dostatočným spôsobom v zmysle § 266 Obchodného zákonníka vyhodnotil vôľu zmluvných strán, ktorá vyplýva nielen z jednotlivých úkonov Ing. J. a ţalobcu, ale aj obsahu samotnej Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti pri riadení obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004.
6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platí, že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa do úvahy berie vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z obsahu jednotlivých faktúr vystavených ţalobcom na ťarchu spoločnosti B. s.r.o. pre Najvyšší súd je evidentné, ţe ich právnym základom je manaţérska činnosť Ing. J. vykonávanej
mandátnej zmluvy za konkrétne obdobie. Predmetom uvedenej manaţérskej zmluvy (Smlouva o výkonu manaţérské činnosti při řízení obchodní společnosti z 22.12.2004) je obstarávanie manaţérskej činnosti pri riadení ţalobcu (čl. 1 manaţérskej zmluvy), pričom hlavnými úkolmi spoločnosti B., s.r.o. boli tieto nasledujúce (čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy): - v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení ţalobcu zaistiť ich plnenia (vzťah podriadenosti), - vykonávať v spoločnosti ţalobcu funkciu konateľa v rozsahu danom právnymi predpismi SR (delegácia právomoci štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti). V tejto súvislosti Najvyšší súd vyhodnocuje námietku ţalobcu, ţe zmluva o výkone funkcie konateľa musí mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti a spoločnosťou a takisto musí byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy manaţérskej zmluvy absentuje, ako nedôvodnú. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pre posúdenie právneho úkonu na daňové účely nie je dôleţitý jeho forma a dodrţanie predpísaných náleţitostí ale naopak je dôleţité skúmať vôľu zmluvných strán v danom prípade pri napĺňaní bodov hore citovaných prostredníctvom čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy. Takýto obsah a rozsah činnosti spoločnosti B., s.r.o. nemohol ţalobca vyhodnotiť ako „ekonomicky nezávislú činnosť, ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu právnej službe, 10 5Sžf/87/2009 daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje know-how v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia nielen s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov. Táto poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo v drevárskom priemysle, ktoré nie sú bežnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí túto službu objednať“, hoci takto ţalobca argumentoval (viď hore uvedené argumenty ţalobcom v jeho odvolaní). Ako uţ Najvyšší súd naznačil, pre zistenie skutočného obsahu právneho úkonu nie je moţné vychádzať iba zo subjektívneho posúdenia jednotlivých pojmov obsiahnutých v obchodnej zmluve s výkladovým dôrazom na formu a náleţitosti právneho úkonu. Pre účely daňovej interpretácie právnych úkonov daňových subjektov v oblasti podnikateľských činností je vţdy nutné hodnotiť zmluvy uzavreté
obchodného práva ako aj iné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi
1 Obchodného zákonníka ako obchodné zmluvy a ako také je vykladať.
1 Obchodného zákonníka sa prejav vôle musí predovšetkým vykladať v súlade s úmyslom konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
2 Obchodného zákonníka [iba] v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť
hore citovaného odseku 1, potom sa vykladá prejav vôle v obchodných vzťahoch
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú
významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pritom [§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka] pri výklade vôle hore uvedenými spôsobmi sa vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Toto všetko mal a aj správca dane vyhodnotil a zistené závery logicky zváţil, a tak riadne dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s podnikateľom Ing. A.J. zastieral pravý obsah manaţérskej zmluvy, ktorý sa svojim obsahom zaradila medzi 11 5Sžf/87/2009 zmluvy upravujúce výkon funkcie v obchodnej spoločnosti s podriadeným vzťahom k valnému zhromaţdeniu. Základným kritériom na vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu je potom zisťovanie úmyslu, ktorý sa dá zistiť z reálneho konania zmluvných strán. Pokiaľ sa potom zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktorý by beţný podnikateľ predpokladal pri manaţérskej zmluve, potom je ich zmluvný vzťah simulovaný. Nakoľko správca dane na základe zisteného skutkového stavu riadne vyhodnotil úmysel zmluvných strán, ţe jedna strana bude (Ing. A.) pri výkone činností (funkcie) pre platiteľa príjmu povinná dodrţiavať pokyny alebo príkazy platiteľa (uvedený záver podčiarkuje zmluvne prevzatá povinnosť „v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení ţalobcu zaistiť ich plnenia“), potom správca dane riadne aplikoval ust. § 5 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. pri svojom rozhodnutí. Preto sa Najvyšší súd stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe činnosť manaţéra a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu nie je teda sluţbou, ale
ustanovení § 5 zák. č. 595/2003 Z. z. ide o závislú činnosť. Na základe uvedených skutočností všetky odvolacie námietky ţalobcu Najvyšší súd vyhodnotil ako irelevantné. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na uţ spomenutú svoju judikatúru Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (povinnosť zaplatiť daň z príjmov vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 12 5Sžf/87/2009 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 22. júna 2010 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.