Obsah (4)

§ 250j§ 48§ 219§ 224

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţf/12/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Miluč

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie ţalovaného č.1100307/1/468877/2013/4884 zo dňa

1. októbra 2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 9210401/5/3246701/2013 zo dňa
2. júla 2013 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 70 eur a trovách právneho zastúpenia v sume 384,40 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska kancelária VALIŠ LEGAL, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd z obsahu predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe na základe daňového priznania na DPH za obdobie jún 2011 si ţalobca ako daňovník uplatnil nárok 2 3Sţf/12/2015 na nadmerný odpočet DPH vo výške 9.431 eur. Podaním zo dňa 22.08.2011 doručeným právnemu zástupcovi ţalobcu 24.08.2011 Daňový úrad Šamorín upovedomil daňovníka o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 dňom 23.08.
3. Na ţiadosť správcu dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda) zo dňa 26.01.2012 bola predĺţená lehota na vykonanie daňovej kontroly začatej 23.08.2011 o 6 mesiacov. Dňa 07.08.2012 bol vypracovaný Protokol, v zmysle ktorého bol zistený rozdiel DPH (vlastná daňová povinnosť daňovníka) vo výške 19.331 eur s poukazom na závery, ţe predloţená faktúra č. FV 2011035 zo dňa 30.06.2011 na celkovú sumu 115.986 eur, z toho základ dane 96.655 eur, DPH 19.331 eur, za dodanie stavebného materiálu sanita, zákazka „chata 1-10“ v obci Hrubá Borša, nebola spôsobilá preukázať uskutočnenie dodávky stavebného materiálu a preto nemohla byť uznaná na účely odpočítania dane z prijatých dodávok. Zároveň bol určený termín prorokovania Protokolu na deň 23.08.
4. Výzva na vyjadrenie k Protokolu v lehote 8 dní od doručenia a oznámenie jeho prerokovania bola doručená štatutárnemu zástupcovi ţalobcu dňa 14.08.
5. Štatutárny zástupca ţalobcu sa dostavil na základe výzvy správcu dane dňa 23.08.2012 a do záznamu uviedol, ţe vzhľadom na neuplynutie lehoty 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k Protokolu nie je moţné Protokol prerokovať. Dňa 24.08.2012 bol vydaný Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 9210401/5/2319222/2012, ktorým na základe výsledkov daňovej kontroly obsiahnutých v Protokole ţalobcovi nebol priznaný nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 9.431 eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť vo výške 9.900 eur. Dňa 28.08.2012 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole, v ktorom štatutárny zástupca ţalobcu namietal nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadne uplatneného odpočtu dane z titulu prijatých dodávok stavebného materiálu. Dňa 19.09.2012 ţalobca podal odvolanie proti Dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 24.08.2012 a namietal procesné pochybenia a následnú nezákonnosť rozhodnutia. Ţalovaný rozhodnutím č. 1100307/1/1296777/2012 zo dňa 03.12.2012 zrušil napadnutý Dodatočný platobný výmer a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, ţe po preverení procesného postupu správcu dane bolo zistené nedodrţanie lehoty v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., a dôvodnosť námietky daňovníka poukazujúcej na toto pochybenie. Zároveň vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane z dodania fakturovaného tovaru uloţil správcovi dane nové rozhodnutie náleţite odôvodniť a podloţiť relevantnými dôkazmi. Rozhodnutím č. 9210401/5/3246701/2013 zo dňa 08.07.2013 správca dane určil ţalobcovi rozdiel v sume 19.331 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 s tým, ţe sumu zistenú správcom dane vo výške 9.900 eur ho zaviazal zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na predchádzajúci priebeh konania a odôvodnilo záver o nepreukázaní dôvodnosti uplatnenia nároku na nadmerný odpočet DPI 1 na základe faktúry č. FV2011035 zo dňa 30.06.2011 a určenie daňovej povinnosti v rozsahu 9.900 eur. 3 3Sţf/12/2015 Krajský súd za zásadný nedostatok konania vedúci k záveru o nezákonnosti podkladov pouţitých pri vydávaní rozhodnutia a následného záveru o nezákonnosti rozhodnutia však súd povaţuje namietanú dĺţku trvania daňovej kontroly, prekračujúcu zákonom stanovenú maximálnu dobu jedného roka, pričom takúto maximálnu dobu trvania upravuje tak zák. č. 511/1992 Zb. v § 15 ods. 17, ako aj Daňový poriadok v § 46 ods.
6. Ţalovaný povaţoval túto dĺţku za akceptovateľnú vzhľadom na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR 6 Sţf/24/2011, v zmysle ktorého nemoţno odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťaţiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Súd povaţuje v tejto súvislosti za podstatný rozdiel spočívajúci v tom, ţe vo veci 6 Sţf/24/2011 síce tieţ došlo k situácii, keď dodatočný platobný výmer bol zrušený pre nedodrţanie lehoty v zmysle § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., avšak v zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán uloţil správcovi dane zaslať novú výzvu na prerokovanie protokolu a následne vydať dodatočný platobný výmer, na rozdiel od toho vo veci prejednávanej pod sp. zn. 14 S/155/2013 bolo dôvodom pre zrušenie dodatočného platobného výmeru okrem nedodrţania procesných lehôt v súvislosti s prerokovaním protokolu aj nariadené doplnenie náleţitého odôvodnenia a podloţenie rozhodnutia relevantnými dôkazmi zabezpečenými vo vyrubovacom konaní, pričom z rozhodnutia, ani z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, ţe by nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutočností a dôkazov bolo spôsobené odopretím súčinnosti zo strany ţalobcu. Súd si j e vedomý účelu daňového konania, potreby udrţania rovnováhy medzi fiškálnymi záujmami štátu a limitmi výkonu práv daňových úradov, na druhej strane vzhľadom na právne závery vyslovené v Náleze US SR III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 má za to, ţe trvaní daňovej kontroly v rozsahu, v akom bola vykonávaná u ţalobcu, t.j. od 23.08.2011 do prerokovania Protokolu dňa 14.02.2013 došlo k porušeniu nielen ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj k porušeniu zásady primeranosti a zásady zákonnosti v daňovom konaní. Protokol, na základe ktorého bolo vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie zo dňa 30.07.2013 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemoţno pouţiť. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

názoru ţalovaného nemoţno hodnotiť ako zásadný nedostatok konania majúci za následok prekročenie maximálnej dĺţky daňovej kontroly jeho uloţenie povinnosti (rozhodnutie č. 1100307/1/1296777/2012 zo dňa 03.12.2012, právoplatné 17.12.2012) prvostupňovému orgánu odstrániť vadu konania, kedy dátum 23.08.2012 - deň prerokovania protokolu č. 9210401/5/2120803/2012/Lelo zo dňa 07.08.2012 bol stanovený skôr, ako uplynula ţalobcovi lehota na jeho vyjadrenie k predmetnému protokolu (výzva č. 9210401/5/2120857/2012 zo dňa 09.08.2012). Ţalovaný ako odvolací orgán uloţil správcovi dane z dôvodu, ţe ten nepostupoval pri určení dňa prerokovania protokolu správne, opätovne zaslať ţalobcovi výzvu na prerokovanie protokolu, protokol včítane dodatku prerokovať so ţalobcom a aţ následne vydať rozhodnutie.

§ 48ods.

5 zákona o správe daní odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou

odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 4 3Sţf/12/2015 Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, ţe ţalovaný nemal inú rozhodovaciu alternatívu ako prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby prvostupňový orgán odstránil procesnú vadu pri prerokovaní protokolu. Tým, ţe ţalovaný súčasne nariadil aj doplnenie dokazovania neporušil ţiadne ustanovenie zákona o správe daní, pretoţe v prípade odstránenia len procesnej vady bez nariadeného dokazovania by bolo vydané rozhodnutie, ktoré by v prípade podania opravného prostriedku ţalobcom muselo byť ţalovaným opäť zrušené ako nedostatočne odôvodnené a vec by bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, čím by sa celé konanie opäť predĺţilo. Ţalovaný zároveň zdôrazňuje, ţe ţalobca v nariadenom vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní okrem spornej faktúry č. FV2011035/2011 zo dňa 30.06.2011 nepredloţil ţiaden iný dôkaz, hoci bol na predloţenie dôkazov vyzývaný výzvou č. 9210401/5/808595/2013 zo dňa 01.03.2013 a č. 9210401/5/2093590/2013 zo dňa 22.05.2013 a to v rozpore so svojim vyjadrením zo dňa 24.08.2012 a 14.02.2013, ţe ak by takéto dôkazy a vysvetlenia správca dane ţiadal, boli by z jeho strany predloţené. K predmetnej faktúre nebol priloţený zo strany ţalobcu dodací list ani iná príloha, čím tento doklad v rozpore s ustanovením § 71 ods. 2 písm.

1. f)a
2. g)zákona o DPH neobsahoval druh, mnoţstvo dodaného tovaru a jednotkovú cenu bez dane, čím nebolo moţné zistiť, aký konkrétny tovar, v akom mnoţstve a v akej jednotkovej cene bol ţalobcovi dodaný. Ţalobca rovnako nepredloţil ani ţiadne doklady o preprave a uskladnení tovaru, neuviedol, do ktorých konkrétnych domov, v akom mnoţstve a štruktúre bol tovar pouţitý. Zo znaleckého posudku č. 097/2011, ktorý uvádza samotný ţalobca vyplýva, ţe dňa 04.07.2011 sa v posudzovaných domoch nenachádzali zariadenia, ktoré by bolo moţné označiť ako „sanita“ (sporný tovar). Poţiadavke správcu dane na dohodnutí termínu fyzickej obhliadky predmetného tovaru - sanity nebolo zo strany splnomocneného zástupcu ţalobcu vyhovené (17.04.2013) s odôvodnením, ţe budovy, v ktorých sa mal tento tovar nachádzať, sú uţ predané. Správca dane však v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane sa obrátil uplatnením právneho inštitútu doţiadania aj na Daňový úrad Bratislava a i sám opakovane ako svedkov predvolal bývalých konateľov ţalobcu a bývalého konateľa dodávateľa, avšak bezvýsledne pre ich nesúčinnosť. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

§ 219ods.

1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5 3Sţf/12/2015 Najvyšší súd sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ţe za zásadný nedostatok konania vedúci k záveru o nezákonnosti podkladov pouţitých pri vydávaní rozhodnutia a následného záveru o nezákonnosti rozhodnutia však súd povaţuje namietanú dĺţku trvania daňovej kontroly, prekračujúcu zákonom stanovenú maximálnu dobu jedného roka, pričom takúto maximálnu dobu trvania upravuje tak zák. č. 511/1992 Zb. v § 15 ods. 17, ako aj Daňový poriadok v § 46 ods. 10. Keďţe ide zákonnú lehotu, ktorú moţno prolongovať iba zo zákonných dôvodov, je nevyhnutné ju v činnosti daňových orgánov rešpektovať. Je potrebné zdôrazniť, ţe i daňové subjekty musia splniť svoje povinnosti voči správcom dane v zákonom stanovených lehotách. Existenciu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je preto potrebné povaţovať za prejav rovnováhy medzi právami a povinnosťami daňových subjektov a daňových orgánov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku vyrovnal so vznesenými námietkami ţalovaného a odvolací súd sa s dôvodmi prvostupňového súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotoţnil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďţe nárok na trovy neuplatnil a k odvolaniu ţalovaného sa nevyjadril. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 27. júla 2016 JUDr. Ivan Rumana, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková