← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžo/237/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci ţalobcu: A., trvale bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska kancelária so sídlom Č. proti ţalovanému: Akademický senát Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Ul. Komenského č.

  1. Košice o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 2/2008/AS zo dňa
  2. júna 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
  3. februára 2009, č. k. 6S/101/2008–52, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  4. februára 2009, č. k. 6S/101/2008–52 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : 1Sžo/237/2009 2 Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2/2008/AS z
  5. júna 2008 o zamietnutí jeho odvolania a potvrdení rozhodnutia rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len „UVL“) č. 90/2007 zo
  6. februára 2007, ktorým bol ţalobca vylúčený zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach od letného semestra 2006/2007 s tým, ţe dňom 5.2.2007 prestáva byť študentom univerzity z dôvodu, ţe podľa informácie zo Szent István University, Budapešť, Maďarsko potvrdenie, ktoré Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach dostala od ţalobcu o ukončenej skúške z predmetu „Anatómia“, je nepravdivé. Ţalovaný svoje rozhodnutie z
  7. júna 2008 zdôvodnil tým, ţe ţalobca skúšku z predmetu „Anatómia“ v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach úspešne neabsolvoval, čím došlo k naplneniu dôvodu na vylúčenie zo štúdia podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), pretoţe ţalobca nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len „študijný poriadok“). Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní ţaloby v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného je v súlade so zákonom a príslušnými ustanoveniami študijného poriadku najmä § 66 ods. l písm. c/ a § 108 zákona o vysokých školách a článkom 8 bod 4, 5, 6, 7, 8, článkom 21 bod 2, 3, článkom 35 bod 1 a článkom 1 bod 1 Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. V súvislosti s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach v študijnom odbore, ktorého výučba prebiehala v anglickom jazyku, a preto nemohlo dôjsť k ujme na právach ţalobcu, ak rozhodnutie rektora UVL o jeho vylúčení zo štúdia ako aj rozhodnutie ţalovaného boli vyhotovené a jemu doručené v anglickom jazyku. Ţalobca potvrdil doručenie takto vyhotoveného rozhodnutia rektora UVL v Košiciach vo svojom odvolaní z 19.2.2007, ktoré ţalovaný kvalifikoval ako riadne a včas podané. Krajský súd nezohľadnil námietku vytýkajúcu nedodrţanie zákonného postupu vyplývajúceho z ust. § 72 ods. 4 aţ 6 zákona o vysokých školách (disciplinárny priestupok) 1Sžo/237/2009 3 poukazom na to, ţe z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného nevyplýva, ţe by ţalobca bol vylúčený zo štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých školách, t.j. v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia – vylúčenia zo štúdia pre spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 ods. 1, 2 písm. c/ zákona o vysokých školách. Takýto záver podľa názoru krajského súdu nemoţno vyvodiť zo skutočností uvedených v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach z
  8. februára 2007 i napriek tomu, ţe v ňom chýba uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bol ţalobca vylúčený zo štúdia. Pripomenul, ţe v samotnom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa iba konštatuje nepravdivosť potvrdenia predloţeného ţalobcom o vykonanej skúške z predmetu „Anatómia“ a vzhľadom na to, ţe na konanie o vylúčení študenta zo štúdia na vysokej škole sa v zmysle § 108 zákona o vysokých školách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie rektora UVL nemuselo spĺňať náleţitosti poţadované zákonom o správnom konaní pre správne rozhodnutie. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu predstavujú jeden celok, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania. Z rozhodnutia rektora UVL v Košiciach v spojení s rozhodnutím ţalovaného nesporne vyplýva záver, ţe dôvodom vylúčenia ţalobcu zo štúdia bolo nesplnenie poţiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a študijného poriadku v zmysle § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách a nie vylúčenie v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia podľa § 72 ods. 2 písm. c/ zákona. Súd prvého stupňa tieţ vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca bol zapísaný na štúdium do
  9. ročníka študijného odboru Všeobecné veterinárske lekárstvo v akademickom roku 2006/2007 len podmienečne, keďţe na základe ním predloţeného dokladu o prepise známok vyplýva, ţe nemohol byť zapísaný do tretieho ročníka študijného odboru v zmysle čl. 8 bod 4 Študijného poriadku, lebo nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané pre daný ročník najneskôr do dňa zápisu do vyššieho ročníka. Pretoţe nemal vykonané všetky skúšky mohol byť do tretieho ročníka v študijnom odbore zapísaný len podmienečne v súlade s čl. 8 bod 5 Študijného poriadku, o čom svedčí aj skutočnosť, ţe svojou ţiadosťou zo dňa 4.10.2006 poţiadal o predĺţenie skúšobného obdobia z dôvodu potreby vykonať skúšku z „Anatómie“ a ţiadosťou zo dňa 25.10.2006 opäť sám poţiadal o predĺţenie skúšobného obdobia na vykonanie skúšok z fyziológie, biochémie a anatómie. Vedenie UVL v Košiciach dňa 5.12.2006 ţalobcovi vyhovelo a umoţnilo mu vykonať chýbajúcu skúšku 1Sžo/237/2009 4 z „Anatómie“ do 20.12.
  10. Ţalobca sám predloţil doklad o prepise známok zo dňa 14.10.2006, podľa ktorého mal vykonanú skúšku z Anatómie I. za 3/5, Anatómie II. za 2/5 a z Anatómie III. nemal vykonanú skúšku a následne predloţil doklad o prepise známok z 28.11.2006 v ktorom bolo uvedené, ţe skúšku z Anatómie I. vykonal za 4/5, Anatómia II. za 3/5 a Anatómie III. za 2/
  11. Sama UVL v Košiciach po predchádzajúcej informácii zo Szent István Univerzity Budapešť si vyţiadala prepis známok ţalobcu z Univerzity z Budapešti a podľa tohto prepisu zo dňa10.1.2007 ţalobca nemal vykonanú skúšku z Anatómie I, Anatómie II. a Anatómie III. ako aj ďalších tam uvedených predmetov. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nepredloţil ţiaden hodnoverný doklad o tom, ţe má vykonanú skúšku z Anatómie do 6.2.2007, kedy bolo vydané rozhodnutie o jeho vylúčení zo štúdia. Ţalobca teda nesplnil poţiadavky stanovené v článku 8 bod 4 Študijného poriadku teda nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané pre daný ročník najneskôr do dňa zápisu do vyššieho ročníka prípadne tak ako je to uvedené v bode 5 uvedeného článku a nepreukázal, ţe skúšku z „Anatómie vykonal do 20.12.2006 dokedy mu bol predĺţený termín na vykonanie uvedenej skúške a hodnoverne nepreukázal vykonanie skúšky z Anatómie ani počas predchádzajúceho štúdia na Fakulte veterinárnych vied na Szent István University v Budapešti. Vykonanie chýbajúcich skúšok je odkladacou podmienkou a v dôsledku jej splnenia by sa ţalobca stal riadnym študentom tretieho ročníka UVL v Košiciach v príslušnom odbore. Tým, ţe ţalobca nevykonal skúšku z Anatómie na UVL v Košiciach a nepreukázal, ţe túto skúšku vykonal na Szent István University Budapešť v zmysle článku 8 ods. 8 Študijného poriadku mu zaniklo právo zúčastňovať sa praktických cvičení. Preto ani nemohlo dôjsť k ukráteniu ţalobcu na jeho práva tým, ţe v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach zo 6.2.2007 sa konštatuje, ţe prestáva byť študentom dňom 5.2.2007 a následne mu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu. Súd prvého stupňa nepovaţoval za nedôvodnú námietku, ţe o odvolaní ţalobcu bolo rozhodnuté aţ po 16 mesiacoch od vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s poukazom na to, ţe na konanie o vylúčenie ţalobcu zo štúdia sa nevzťahoval zákon o správnom konaní a ani vnútorný predpis UVL v Košiciach (Študijný poriadok) neupravuje lehoty na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu rektora univerzity. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, ţe prvostupňový súd neakceptoval jeho námietky uvedené v ţalobe a s poukazom na ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 125, § 153 ods. 1, § 205 ods. 2 1Sžo/237/2009 5 písm. d/ a f /, § 244 ods. 1 a ods. 2 a § 245 ods. 1 OSP sa nestotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré bolo zistené na základe predloţených listinných dôkazov. Namietal tvrdenie, ţe bol podmienečne zapísaný na štúdium na UVL v Košiciach a spochybnil konštatovanie súdu, ţe by z obsahu rozhodnutia rektora UVL v Košiciach, vyplývalo, ţe bol zo štúdia vylúčený v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Vytýkal tieţ, ţe toto rozhodnutie neobsahovalo ani poučenie o moţnosti podať voči nemu opravný prostriedok, v akej lehote a na ktorý orgán a poukázal aj nato, ţe doposiaľ nebolo nikým kompetentným z UVL v Košiciach preukázané, ţe transkript prepisu absolvovaných skúšok zo zahraničnej univerzity, ktorý mal predloţiť a údajne sfalšovať, je nepravdivý a falošný. Pripomenul, ţe prvostupňový súd nevzal do úvahy závery Ministerstva školstva Slovenskej republiky v stanovisku z
  12. apríla 2008, kde sa jasne konštatuje, ţe aţ do rozhodnutia o odvolaní je ţalobca riadnym študentom UVL v Košiciach, napriek tomu mu pokračovanie v štúdiu zo strany kompetentných osôb UVL v Košiciach nebolo umoţnené a preto sa nemoţno stotoţniť so záverom súdu, ţe rozhodnutím rektora o vylúčení, ktoré nebolo právoplatné, nedošlo k ujme na jeho právach. Namietal, ţe iba na základe ústnej, a neskôr písomnej informácie obdrţanej rektorom UVL v Košiciach dňa
  13. marca 2007 z Univerzity v Budapešti dospel rektor k záveru, ţe skúška z predmetu anatómia nebola ţalobcom vykonaná a na základe tejto informácie ho vylúčil zo štúdia. Za pozoruhodný označil záver v liste samotného rektora UVL pri korešpondencii s jej právnym zástupcom, ţe konanie ţalobkyne ako vylúčenej študentky rektor UVL v Košiciach nekvalifikoval ako disciplinárny priestupok v zmysle § 72 zákona o vysokých školách, nakoľko nedošlo k porušeniu vnútorných predpisov UVL, ale k porušeniu vnútorných predpisov partnerskej univerzity, ktorej podklady o absolvovaní štúdia boli sfalšované, pričom tieto skutočnosti neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa zohľadnené. Podľa jeho názoru bolo potrebné vziať do úvahy, ţe aj samotný súd konštatuje vo svojom odôvodnení, ţe aţ dňa
  14. marca 2007 bol ţalobca ako študent vylúčený z Univerzity v Budapešti s tým, ţe sa dopustil váţneho disciplinárneho priestupku tým, 1Sžo/237/2009 6 ţe predloţil UVL v Košiciach opis uvádzajúci úspešné absolvovanie skúšky z predmetu Anatómia III, pričom sa zistilo, ţe tento opis je sfalšovaný. Avšak zo štúdia na UVL v Košiciach bol ţalobca neprávoplatne vylúčený uţ mesiac pred týmto rozhodnutím univerzity v Budapešti, pričom dňom skončenia štúdia je aţ deň, kedy rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť, avšak jemu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu. Podľa ţalobcu sa natíska aj úvaha, ţe ak teda boli podkladom pre vylúčenie zo štúdia na UVL v Košiciach závery partnerskej univerzity v Budapešti, mala byť aj na UVL v Košiciach ţalobkyňa vylúčená pre spáchanie disciplinárneho priestupku tak, ako tomu bolo v Budapešti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ţalobca namietal uţ aj v podanej ţalobe, ţe Univerzita Szent Istvána v Budapešti je zahraničnou právnickou osobou a jej podklady nepotvrdené a hodnovernými dôkazmi nepodloţené dohady nemôţu byť relevantné pre rozhodovanie UVL v Košiciach, nakoľko sa jedná o dva samostatné právne subjekty, pôsobiace v dvoch rôznych krajinách. S poukazom na uvedené ţalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení označil skutočnosti uvádzané ţalobcom v odvolaní za irelevantné a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť ako celom rozsahu, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Opätovne zdôraznil, ţe pri rozhodovaní o vylúčení ţalobcu sa postupovalo v súlade s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy. Pripomenul, ţe vnútorný predpis UVL v Košiciach č. 1, teda Študijný poriadok doktorského. magisterského a bakalárskeho štúdia na UVL v Košiciach platný pre školský rok 2006/2007 priamo v čl. 21 ods. 2 a 3 stanovoval, ţe študent, ktorý nesplnil podmienky pre pokračovanie v štúdiu, je zo štúdia vylúčený podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Proti vylúčeniu zo štúdia sa môţe študent odvolať rektorovi UVL 1Sžo/237/2009 7 do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podľa čl. 35 ods. 1 študijného poriadku proti rozhodnutiu rektora v zmysle tohto študijného poriadku, môţe študent do 8 dní od doručenia písomného rozhodnutia podať odvolanie Akademickému senátu UVL, ktorého rozhodnutie je konečné. Poukázal na to, ţe ţalobca nespochybnil stanovisko ţalovaného ohľadne skutočnosti, ţe ani v predĺţenom termíne určenom na vykonanie chýbajúcich skúšok, tieto nevykonal, ani ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal ich vykonanie. Poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach dekrétom zo dňa 17.7.2006 v akademickom roku 2006/2007 do tretieho ročníka v študijnom odbore Všeobecné veterinárske lekárstvo podľa či. 23 bod 3 študijného poriadku, na základe ktorého prestup na UVL študentovi zahraničnej vysokej školy povoľuje rektor po akceptácii vykonaných skúšok. Ţalobca predloţil výpis o priebehu štúdia na Szent-István-Egyetem Állatorvos-tudományii Kar v Budapešti osobne, v neoverenej kópii. Z predloţených výpisov bolo zistené, ţe ţalobca nemá vykonané všetky potrebné skúšky pre zapísanie do tretieho ročníka, preto bol zapísaný na štúdium len podmienečne, ktorú skutočnosť potvrdil aj ţalobca vo svojom vyjadrení. Podľa čl. 8 bod 6 študijného poriadku, podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do
  15. týţdňa od začiatku akademického roku. Ţalobca v tejto lehote potrebné skúšky nevykonal, ale písomne poţiadal o ďalšie predĺţenie tejto lehoty. Vedenie UVL mu dňa 5.12.2006 vyhovelo, keď rozhodlo o moţnosti chýbajúcu skúšku dokončiť do 20.12.
  16. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nakoľko neabsolvovanú skúšku nie je moţné uznať, neboli splnené poţiadavky podľa s čl. 8 bod 6 študijného poriadku, a preto rektor vylúčil ţalobcu zo štúdia v súlade s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Po nesplnení uvedenej podmienky ţalobca nepoţiadal rektora UVL o opakovanie ročníka podľa čl. 8 bod 7 Študijného poriadku, ani nepodal prihlášku na štúdium v nasledujúcom akademickom roku. V tomto prípade sa teda nejednalo o spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 zákona o vysokých školách, o ktorom sa rozhoduje podľa § 66 ods. písm. d/ zákona o vysokých školách. Tým, ţe ţalobca potrebné skúšky nevykonal, nikdy sa nestal riadnym študentom Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, a teda nebol ukrátený na svojich právach. 1Sžo/237/2009 8 Podľa ţalovaného z dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nebol vylúčený na základe informácií z partnerskej univerzity v Budapešti, ale pre nesplnenie podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, a teda výsledky disciplinárneho konania na tejto univerzite neboli podnetom pre vylúčenie zo štúdia ţalobcu na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Tieţ poukázal na to, ţe zákon o vysokých školách ani študijný poriadok nestanovujú, aké formálne náleţitosti má spĺňať rozhodnutie vydané v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách, keďţe podľa § 108 zákona o vysokých školách ide o konanie, na ktoré nie je moţné aplikovať ustanovenia správneho poriadku a preto. predmetné rozhodnutie nemusí obsahovať ani poučenie o moţnosti podať voči nemu opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, oboznámil sa aj s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S 71/2008 vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sţo 236/2009 a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa dôvodmi ţaloby, ktoré sa v podstate neodlišovali od dôvodov odvolania, náleţitým spôsobom vysporiadal a jeho skutkové a právne závery si osvojil ako vecne správne. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie, ktorým ţalovaný správny orgán podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách potvrdil rozhodnutie rektora č. 90/2007 zo dňa
  17. februára 2007 o vylúčení ţalobcu zo štúdia a jeho odvolanie zo dňa
  18. februára 2007 zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného ţalobca nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a študijného poriadku, pretoţe v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením UVL neabsolvoval skúšku z predmetu „Anatómia“. 1Sžo/237/2009 9 Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva podľa citovaného ustanovenia § 244 OSP je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto nepochybné, ţe kaţdá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu moţnosť dovolať sa toho, aby o jej práve rozhodol nezávislý súd. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP) sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP. Správne súdnictvo obdobne ako občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Súd zásadne namiesto ţalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Správny súd preskúmava zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta druhá OSP). V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa za nevyhnutné dôkazy povaţujú tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva (§ 244 OSP). Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba pritom povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. 1Sžo/237/2009 10 Iba v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 OSP) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 OSP). Občiansky súdny poriadok neurčuje na vykonanie dôkazov v rozhodovaní o ţalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov osobitnú právnu úpravu ohľadom dôkaznej povinnosti, dôkazných prostriedkov, prípadne hodnotenia dôkazov (§ 120, 125, 132 a nasl. OSP), hoci špecifikuje účel, za ktorým sa dôkazy vykonajú alebo zopakujú, t.j. s cieľom posúdiť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O tom, či v konkrétnom prípade vyvstala potreba takéto dôkazy vykonať, ďalej v akom rozsahu a akým spôsobom budú takéto dôkazy vykonané, však rozhoduje iba súd. Pri svojom rozhodovaní o vykonaní dôkazov v správnom súdnictve sa však súd zásadne obmedzí len na tie z nich, ktoré sa týkajú zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Účastníci preskúmavacieho konania síce môţu navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení (§ 249 OSP), sú ďalej povinní svedčiť (§ 131 OSP), ale nemajú právo rozhodovať o tom, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú v súdnom konaní vykonané. Označenie dôkazov ţalobcom (či ţalovaným) nezakladá teda povinnosť súdu ich vykonať. Pokiaľ ide o vady konania, správny súd v zmysle § 250i ods. 3 OSP prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je podľa § 66 ods. 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 1Sžo/237/2009 11 Podľa článku 8 bod 5, 6, 7, 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach podmienečne zapísaní do vyššieho ročníka sú tí študenti, ktorí získali všetky zápočty a chýbajú im maximálne dve skúšky za daný ročník do konca druhého septembrového týţdňa (posledný týţdeň pred zápisom). Podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do
  19. týţdňa od začiatku akademického roka. V prípade, ţe študent neabsolvoval úspešne všetky skúšky do
  20. týţdňa od začiatku akademického roka, môţe poţiadať rektora UVL o opakovanie ročníka, najneskôr do
  21. októbra toho istého kalendárneho roka. Podmienečne zapísaní študenti môţu absolvovať praktické cvičenia vo vyššom ročníku. V prípade, ţe neuspel pri skúškach a opakujú ročník, uznávajú sa im absolvované praktické cvičenia z niţšieho ročníka, ktoré sa konali do
  22. týţdňa od začiatku školského roka. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zásad odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní vytýkajúce nedostatočne a neúplne vykonané dokazovanie krajským súdom a v dôsledku toho nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie za dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe konanie a rozhodovanie o ţalobe podanom proti rozhodnutiu ţalovaného je vţdy konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP; preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutkového stavu uţ v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia, ani dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia orgánu verejnej správy. Odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu týkajúcu sa podmienečného zápisu do tretieho ročníka, keďţe táto skutočnosť vyplývajúca z údajov výkazu o štúdiu v osobnom spise ţalobcu na UVL zodpovedala aj právnemu stavu v zmysle čl. 8 bod 5 Študijného poriadku (keďţe ţalobca nevedel dokladovať včas vykonanie poţadovaných skúšok) a tohto statusu si bol ţalobca vedomý a akceptoval ho, keďţe ţiadal o absolvovanie chýbajúcich skúšok. V súvislosti s vytýkanými formálnymi vadami rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd uvádza, ţe aj keď mu moţno dôvodne vytýkať značnú stručnosť a absenciu citácie pouţitých zákonných ustanovení, z jeho obsahu je zrejmá konštatácia 1Sžo/237/2009 12 zániku statusu študenta a súvislosť s nepreukázaním vykonania skúšok z predmetu „Anatómia“ (pričom nekonštatuje disciplinárne previnenie ako tvrdí ţalobca). Uvedený nedostatok po podaní odvolania ţalovaný odstránil precizovaním dôvodu vylúčenia ako aj citovaním relevantného zákonného ustanovenia, preto táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nie je v zmysle § 250i ods. 3 OSP dôvodom na zrušenie rozhodnutia ţalovaného súdom, najmä keď z rozhodnutia ţalovaného je nesporné, ţe dôvodom pre vylúčenie ţalobcu zo štúdia bolo v konečnom dôsledku nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy v zmysle § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, konkrétne neabsolvovanie skúšky a to ani v dodatočnej lehote, ktorú mu UVL poskytla. Takýto postup odvolacieho orgánu je v súlade s princípom apelácie, v rámci ktorého nie je vylúčené ani prípadné rozhodnutie potvrdzujúce prvostupňové správne rozhodnutie z iných dôvodov. Účelom odvolania v správnom konaní (pričom nemusí ísť iba o konanie podľa správneho poriadku) je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne, pritom odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Odvolanie nielen podľa správneho poriadku ale všeobecne je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Pretoţe odvolací orgán nie je v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu a hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky samostatne, môţe v prípadoch, keď nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba povaţovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne, a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; odvolanie zamietnuť pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť aj z iných skutkových a právnych dôvodov. Napriek skutočnosti, ţe ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách, vyplýva, ţe na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách o vylúčení zo štúdia nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní a teda ani rozhodnutie ţalovaného v danej veci nevyţadovalo splnenie formálnych a obsahových náleţitostí v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, moţno dôvodne konštatovať splnenie aspoň minimálnych 1Sžo/237/2009 13 poţiadaviek kladených na administratívne rozhodnutie v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. / 77/31 z
  23. septembra 1977 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďţe z obsahu administratívneho i súdneho spisu je nepochybné, ţe dôvody rozhodnutia boli pre ţalobcu jasné a zrozumiteľné, keď nevykonanie skúšky z predmetu „Anatómia“, ktoré bolo podmienkou riadneho zápisu do tretieho ročníka UVL v Košiciach a na vykonanie ktorej mu bola UVL poskytnutá predĺţená lehota do 20.12.2006, nespochybnil. V súlade s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd nepovaţoval za právne relevantnú námietku, ţe rektor UVL vylúčil ţalobcu zo štúdia len na základe informácie z Univerzity v Budapešti, nakoľko v správnom konaní (rovnako ako v konaní súdnom) „ústny dôkaz“ nemá niţšiu relevanciu ako dôkaz písomný a niţšiu relevanciu nemá ani dôkaz získaný z cudziny; rozhodujúce je, ţe dôkaz bol získaný zákonným spôsobom, pričom v danom prípade sa neskoršie (disciplinárnym rozhodnutím Fakulty veterinárnych vied Univerzity Svätého Štefana, Maďarsko. č. 163/2007 zo
  24. marca 2007) preukázala aj hodnovernosť tohto dôkazu. Obdobne nebolo moţné prihliadnuť ani na námietku ţalobcu, ţe minimálne do rozhodnutia odvolacieho orgánu UVL v Košiciach, mal byt študentom UVL, odkazujúc na záver, v súlade s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca sa nestal riadnym študentom Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, ale bol zapísaný „podmienečne“ do 22.10.2006 a pretoţe ani v predĺţenej lehote do 12.12.2006 nepreukázal úspešné absolvovanie skúšky z predmetu „Anatómia“ (čl. 8 bod 6 študijného poriadku) a o opakovanie ročníka v zmysle čl. 8 bod 7 študijného poriadku nepoţiadal, za daných okolností mohol byť síce do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia študentom UVL (aj v zmysle stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15.4.2008 č. CD-2007- 16084/49973-2;071), avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu ani z tvrdení ţalobcu nevyplýva, ţe by mu bolo ţalovaným bránené vo vstupe na univerzitu či v návšteve prednášok a praktických cvičení a tvrdenie ţalobcu, ţe „mu nebolo umoţnené v štúdiu pokračovať“ nie ani bliţšie špecifikované ani nijako preukázané. Ak v tomto smere ţalobca namieta porušenie svojich práv, nemoţno opomenúť, ţe danú situáciu si vlastne privodil sám, tým, ţe UVL uviedol nepodloţené údaje, ktoré sa preukázali ako nepravdivé. 1Sžo/237/2009 14 Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol z dôvodu, ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho rozsudok podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Vzhľadom na neúspech ţalobcu v odvolacom konaní, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  25. júla 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.