1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) a uloţení pokuty § 22 ods. 2 tohto zákona vo výške 4.000,–Sk (132,78 €) a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 5 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na zistenie, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a to aj náleţitým posúdením obsahu znaleckých posudkov, na základe čoho správne orgány dospeli k správnym právnym záverom, krajský súd ţalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, ţe právo na ich náhradu ţalobcovi nepriznal a zároveň vrátil ţalobcovi preplatok na súdnom poplatku. Z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, ţe námietku nevypočutia svedkov dopravnej nehody neakceptoval, pretoţe z obsahu administratívneho spisu ţalovaného jednoznačne vyplýva, ţe ţiadni svedkovia, ktorí by svojimi výpoveďami mohli prispieť k objasneniu tejto dopravnej nehody, zadokumentovaní neboli, nikto sa ani neprihlásil a ţiadni svedkovia neboli ani označení účastníkmi konania pri ich prvotných úkonoch. Krajský súd ďalej dôvodil tým, ţe správne orgány náleţitým spôsobom posúdili obsah znaleckého posudku dipl. Ing. Š., ktorý hodnotili ako jeden z dôkazov, pričom otázky, na ktoré mal znalec odpovedať, neboli totoţné s otázkami zadanými znalcovi Ing. H. a totoţné neboli ani podklady, z ktorých znalci vychádzali, keďţe dipl. Ing. Š. vychádzal z podkladov poskytnutých mu ţalobcom, ktoré však neboli súčasťou administratívneho spisu a navyše boli v rozpore s jeho obsahom a zadokumentovanými dôkazmi (existencia tretieho vozidla, premávanie ţalobcu s vozidlom v čase odbočovania v ľavom jazdnom pruhu a pod.). 3 1Sžo/117/2009 Konštatoval, ţe bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca spáchal priestupok, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom na spáchanie priestupku postačuje len bezprostredné ohrozenie bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky, t. j. ide o ohrozovací delikt, k čomu
názoru krajského súdu došlo nepochybne tak, ako to konštatoval znalec Ing. H.. Proti rozsudku podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe sa rozhodnutie ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvého stupňa, ktorý sa
neho vôbec nevysporiadal s otázkou, či v konaní správnych orgánov nedošlo k porušeniu § 3 ods. 4 a § 46 SP. Vytýkal, ţe mu nemôţe byť na škodu skutočnosť, ţe on ani ďalší účastník dopravnej nehody v stave, v akom po nehode boli, neuviedli do zápisu svedkov nehody, ktorých na mieste nehody videli aj príslušníci PZ a nemal byť problém odstrániť rozpor zistením, kto oznámil dopravnú nehodu a privolal políciu. Poukázal na to, ţe pri posudzovaní skutkového stavu priestupku bol ustanovený znalec, ktorý mal vypracovať znalecký posudok po vykonaní rekonštrukcie na mieste dopravnej nehody a po jej vykonaní zodpovedať na poloţené otázky, avšak znalec Ing. H. rekonštrukciu nerealizoval, hoci mu táto povinnosť bola uloţená.
jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, keď znalecký posudok Ing. H. hodnotil ako smerodajný a posudok dipl. Ing. Š., ktorý bol vypracovaný modernou počítačovou metódou, povaţoval za neobjektívny a nesprávny. Poukázal na to, ţe na obr. 7A tohto znaleckého posudku, kde bolo nasimulované tretie vozidlo, nejde o tretie vozidlo ako zobrazenie reálneho stavu, ale je to len jedna z moţných alternatív priebehu nehodového deja a nie základ pre vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, ţe konštatovanie „premávanie ţalobcu s vozidlom v čase odbočovania v ľavom jazdnom pruhu“ nebola nová skutočnosť oznámená znalcovi, ale ide o objektívnu skutočnosť vyplývajúcu z plánu dopravnej nehody vyhotovenej ODI Michalovce, ktorá bola súčasťou spisu, keďţe z neho je zrejmé, ţe vozidlo sa po nehode a teda aj pred ňou uţ celé nachádzalo na ľavej strane vozovky, pravou stranou pri deliacej čiare. Trval na tom, ţe tieto rozpory bolo moţné odstrániť vykonaním kontrolného znaleckého posudku a rekonštrukciou na mieste samom. 4 1Sžo/117/2009 Ţalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, ţe počas realizácie nebol ani hliadkou, ani účastníkmi dopravnej nehody nahlásený ţiadny svedok a ani sa ţiadny svedok neprihlásil, preto v protokole o nehode ţiadny svedok zapísaný nie je. Uviedol, ţe s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa hodnotenia znaleckých posudkov sa vysporiadal v rozhodnutí zo dňa 27.12.2006 a konštatoval, ţe znalec Ing. H. v potrebnom rozsahu posúdil a zodpovedal otázky, ktoré mu boli poloţené a zaoberal sa výlučne technickou stránkou nehody, keďţe právne posúdenie zavinenia je výlučne vecou správneho orgánu, pre ktorý sú závery znalca len jedným z dôkazov a nie sú preň záväzné. Zdôraznil, ţe účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, ale samotné vykonávanie a hodnotenie dôkazov patrí správnemu orgánu. Uviedol, ţe dôveryhodnosť posudku dipl. Ing. Š. bola spochybnená tým, ţe znalca do konania neustanovil správny orgán, ale vypracoval posudok na ţiadosť ţalobcu, pričom vychádzal z iných podkladov ako Ing. H.. Pripomenul, ţe vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a takéto samostatné dokazovanie obvineného bez vedomia a prítomnosti správneho orgánu je neprípustné a preto ho hodnotil ako účelové. Znalecký posudok dipl. Ing. Š. povaţoval za vypracovaný jednostranne, subjektívne, nepresne, v rozpore so zásadami znaleckého skúmania, pričom účelovo posúvalo a manipulovalo s polohou vozidiel mimo reálne zdokumentovaných stôp. Poukázal na § 2 písm. w/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/1996 Z. z.), v zmysle ktorého neohrozením je povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo a teda ţalobca si mal počínať tak, aby neohrozil iného vodiča, čo znamená, ţe sa mal náleţite pred započatím odbočovania vľavo presvedčiť, či nie je predbiehaný a to viacnásobným pohľadom do spätných zrkadiel. Dodal, ţe čas potrebný na odbočenie doľava je vţdy kratší ako čas potrebný na zastavenie vozidla, takţe moţnosť zabrániť vzniku nehody v čase, keď sa chystá zmeniť smer jazdy, má iba vodič odbočujúceho vozidla. 5 1Sžo/117/2009 K námietke ţalobcu, ţe nebola zohľadnená skutočnosť, ţe druhý účastník nehody jazdil pod vplyvom alkoholických nápojov uviedol, ţe táto skutočnosť nebola bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, pretoţe ňou bolo práve porušenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. ţalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. júna 2010 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho.. Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe dňa 29.6.2005 v čase o 10.25 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČ M. po štátnej ceste II/555 v obci Zemplínska Široká, kde na kriţovatke s miestnou komunikáciou odbočoval doľava, pričom došlo k zráţke jeho vozidla s vozidlom značky Škoda 120 GLS EČ M. predchádzajúcim vozidlo ţalobcu zľava, ktoré viedol S., v dôsledku ktorej vozidlo Škoda odhodilo mimo vozovku vľavo a následne narazilo do oplotenia areálu patriaceho miestnemu obecnému úradu. Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní rozhodnutím č. p. ORP-8197/DI-S-20057 zo dňa 7.9.2006 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., keď ustálil a to aj na základe obsahu znaleckého posudku a jeho dodatku spracovaného znalcom Ing. Igorom H., ţe ţalobca odbočoval na kriţovatke vľavo v čase, kedy uţ bol predchádzaný iným vozidlom, čím tomuto vozidlo vytvoril prekáţke v jazde, v dôsledku čoho došlo k zráţke vozidiel. Za tento skutok 6 1Sžo/117/2009 ţalobcovi uloţil pokutu v sume 4.000,–Sk (132,78 €) a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 5 mesiacov. Na odvolanie ţalobcu, v ktorom tento poukazoval predovšetkým na nedostatočne zistený skutkový stav, vyţadujúci aj vykonanie pôvodne nariadenej rekonštrukcie nehody, na ktorú odkazuje aj znalecký posudok dipl. Ing. Š. a ktorým ţalobca označil za príčinu nehody vysokú rýchlosť za ním idúceho motorového vozidla, vplyv alkoholu na motorickú činnosť vodiča S. a jeho nesprávny spôsob obchádzania, ţalovaný rozhodnutím č. p. KRP- 184-1/DI-1-2006 zo dňa 27.12.2006 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis, pričom pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
4 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1, 2 Správneho poriadku 1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe 7 1Sžo/117/2009 správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1, 2 Správneho poriadku 1) Na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
1 zákona č. 315/1996 Z. z. pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.
315/1996 Z. z. predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom alebo v odbočovacom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebeţnom pruhu (ods. 1). Vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo
odseku 1, prípadne ak ho nemoţno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy vyznačenom na vozovke (§ 14 ods. 5 písm. d/). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe spôsob a rozsah v konaní vykonaného dokazovania vyvolávajú dôvodné pochybnosti o úplnosti a presnosti zistenia skutkového stavu veci a a v nadväznosti na to aj správnosti právnych záverov, ku ktorým správne orgány dospeli. Námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate zhodujú s námietkami vznesenými ţalobcom v správnom konaní ako aj v ţalobe sú
8 1Sžo/117/2009 názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu správnych orgánov a na neho nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je potrebné pripomenúť, ţe dokazovanie (t. j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie dôkazu o skutočnostiach dôleţitých pre rozhodnutie) patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý tak robí z úradnej povinnosti, preto je predovšetkým povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami sporné skutočnosti nielen zistiť, ale aj objasniť. Splneniu tejto povinnosti nezodpovedá, ak správny orgán prvého stupňa obmedzil dokazovanie len na (veľmi stručný) výsluch účastníkov predmetne dopravnej nehody a vec uzavrel konštatovaním zodpovednosti ţalobu za porušenie povinnosti vodiča vyplývajúcej z ust. § 18 ods. 1 zákona. Toto napokon zistil aj ţalovaný, keď pôvodné rozhodnutie ODI ORPZ Michalovce z 20.1.2006 zrušil a vec mu vrátil s konštatovaním, ţe taký záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pričom nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Napriek tomu, ţe prvostupňový správny orgán ustanovil vo veci znalca a nariadil vykonanie rekonštrukcie nehody za prítomnosti účastníkov ako aj svedkov, na vykonaní rekonštrukcie neskôr po dohode so znalcom netrval a ţiadnych svedkov nezabezpečil ani nevypočul. Z jeho následného rozhodnutia zo 7.9.2006, ktorým opätovne uznal ţalobcu za vinného zo spáchania predmetného priestupku nevyplýva dôvod, pre ktorý upustil od pôvodne nariadenej rekonštrukcie nehody ani vysvetlenie, ako môţe prípadné dodatočné zistenie a vypočutie svedkov nehody nadradiť správa o preverení postupu policajta objasňujúceho predmetnú dopravnú nehodu inšpekčnou sluţbou. S poukazom na účel a postavenie správneho orgánu v procese dokazovania odvolací súd nepovaţuje za dostatočný dôvod pre nevypočutie svedkov nehody (ktorí sa evidentne pri príchode hliadky na mieste nehody nachádzali) tvrdenie správnych orgánov, ţe účastníkmi nehody svedkovia nahlásení neboli a ţiadny sa ani neprihlásil. Ďalšie dôvodné pochybnosti o úplnom a presnom zistení skutkového stavu vyvoláva aj konštatovanie znalca dipl. Ing. Š. v posudku vypracovaného na poţiadanie ţalobcu, ţe z predloţenej dokumentácie a protokolu o nehode (pochádzajúcich z administratívneho spisu) moţno zistiť minimálne informácie z technického hľadiska o poškodeniach vozidla zn. Škoda 120L, absentujú protokoly o obhliadke oboch vozidiel, nebol zisťovaný ich technický 9 1Sžo/117/2009 stav (stav bŕzd, riadenia, plášťov pneumatík a iné) a neboli zmerané ani deformácie oboch vozidiel, nie je zdokumentované, či pred kriţovatkou je dopravné značenie kriţovatka a obsah protokolu o nehode neobsahuje obmedzenie rýchlosti (do 60 km/h v danom úseku alebo iná), pričom znalec zdôraznil potrebu rekonštrukcie pre spresnenie priestorových a konfiguračných údajov z dôvodu absencie základných vstupných údajov. V súvislosti s posudzovaním legality predloţenia znaleckého posudku vypracovaného (znalcom registrovaným v zozname znalcov na MS SR) na poţiadanie účastníka v priestupkovom konaní odvolací súd pripomína, ţe pre zistenie skutočného stavu veci moţno pouţiť všetky prostriedky, ktoré vedú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1 SP), z čoho moţno vyvodiť, ţe dôkazný prostriedok nie je v súlade s právnymi predpismi, ak je výslovne zakázaný, čo v danom prípade zistené nebolo, preto nebol dôvod na jeho spochybňovanie ako dôkazného prostriedku. Krajský súd rovnako ako správne orgány v podstate len prevzali závery vyjadrené znalcom Ing. H. v jeho znaleckom posudku, hoci znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré musí príslušný orgán hodnotiť jednotlivo, no i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.
názoru odvolacieho súdu bol za daného stavu vykonaného dokazovania záver prijatý správnym orgánom o zodpovednosti ţalobcu z dôvodu nesprávneho spôsobu jazdy, keď začal odbočovať v dobe, keď uţ bol predbiehaný vodičom S. jazdiacim za ním predčasný a nepresvedčivý, keďţe doposiaľ v konaní nebolo ustálené v čom konkrétne ţalobca preukázateľne porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996, v zmysle ktorého mal ţalobca povinnosť pri odbočovaní vľavo dať znamenie o zmene smeru jazdy a zároveň povinnosť neohroziť vodičov jazdiacich za ním. V správnom konaní mal správny orgán predovšetkým ustáliť, aká bola pozícia vozidla vedeného ţalobcom z hľadiska existencie povinností vyplývajúcich z vyššie citovaných zákonných ustanovení a či a kedy signalizoval ţalobca zmenu smeru jazdy vľavo, ktorú mal vodič za ním idúceho vozidla rešpektovať a na základe tohto mal správny orgán posúdiť, či k nehode došlo porušením povinnosti ţalobcu pri odbočovaní vľavo neohroziť vodičov jazdiacich za ním (čo však neznamená vylúčenie moţnosti ich prípadného obmedzenia napríklad prinútením zníţiť rýchlosť, alebo aj zmeniť smer jazdy bez nebezpečenstva šmyku 10 1Sžo/117/2009 napríklad obídením sprava) či nehodu zavinil vodič vozidla zn. Škoda jazdiaci za ţalobcom porušením povinnosti predchádzať vpravo vozidlo meniace smer jazdy vľavo, resp. povinnosť nepredchádzať pred ním idúce vozidlo, ktoré dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, ak ho nemoţno predísť vpravo. V konaní nebolo spochybnené tvrdenie ţalobcu o tom, ţe znamenie o zmene smeru jazdy vľavo dával uţ cca 40m pred kriţovatkou, (čo vyhlásil uţ v protokole o nehode v cestnej premávke ) avšak správne orgány sa týmto tvrdením dostatočne nezaoberali, keď zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 7.6.2006 vyplýva, ţe „skutočnosť, ţe vodič Ing. Š. dal znamenie o zmene smeru doposiaľ nebola predmetom a príčinou spôsobenia dopravnej nehody, pretoţe znamenie o zmene smeru jazdy má len informatívny charakter“, hoci
názoru odvolacieho súdu ide o jednu z rozhodujúcich skutočností pre určenie, ktorý z účastníkov nehody porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť za nehodu. Rovnako významné pre takýto záver má aj posúdenie okolností spôsobu jazdy a riadenia vzadu idúceho vozidla vodičom S., u ktorého napriek preukázateľnému zisteniu poţitia alkoholických nápojov (čím sa dopustil priestupku
1 písm. h/ zákona), sa otázka ich moţného vplyvu na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti (viď Rs 36/2004) neskúmala. Správny orgán tieţ nezaujal stanovisko k otázke, či zo smeru a spôsobu jazdy odbočujúceho vozidla mohol usudzovať takýto manéver, najmä s prihliadnutím na to, ţe ako sám uviedol, registroval pred ním pomaly idúce vozidlo, pričom išlo o dopravnú situácii v intraviláne obce, kde odbočenie k pri ceste sa nachádzajúcim objektom moţno logicky predvídať, čo za daných okolností nesporne zdôvodňuje potrebu zvýšenej opatrnosti a bez povšimnutie ostalo aj tvrdeniu ţalobcu, ţe vodič S. sa nevenoval dostatočne vedeniu vozidla, keďţe v tom čase hľadal mobilný telefón, (o čom sa mal zmieniť ţalobcovi). V súhrne tak ide o skutočnosti, ktoré nepochybne nie sú v kontexte s ďalšími okolnosťami, za ktorých došlo k nehode, bez významu a napriek tomu ostali v konaní neobjasnené. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade v správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav v dôsledku čoho správne orgány 11 1Sžo/117/2009 dospeli k nesprávnym právnym záverom, preto nebolo podmienky na zamietnutie ţaloby a pokiaľ tak súd prvého stupňa urobil, rozhodol vo veci nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho rozsudok v zmysle § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol
1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 394,78 € pozostávajúcu z náhrady trov v prvostupňovom i v odvolacom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhl.)
ich vyčíslenia právnym zástupcom ţalobcu, a to: - zaplatený súdny poplatok za ţalobu .... 33,19 € (1.000,–Sk) - zaplatený súdny poplatok za odvolanie .... 33,– € - odmena za 4 úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava veci 20.1.2007 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) ...45,51 € (1.371,–Sk) a prislúchajúci reţijný paušál 5,91 € (178,–Sk) - podanie ţaloby zo dňa 20.1.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. ) ... 45,51 € (1.371,–Sk) a prislúchajúci reţijný paušál 5,91 € (178,–Sk) - účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 3.12.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) ... 48,63 € (1.465,–Sk) a prislúchajúci reţijný paušál 6,31 € (190,–Sk) - odvolanie zo dňa 11.2.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 53,49 € a prislúchajúci reţijný paušál 6,93 € - zvýšenie sumy odmien za úkony právnej sluţby (realizované do 31.5.2009) o 19%-nú DPH, teda 36,70 € (zo základu 193,14 €, ktorý predstavujú odmeny za 4 úkony právnej sluţby) - náhrada za stratu času
1 vyhl. za 4 polhodiny (cesta z Michaloviec na pojednávania do Košíc a späť) po 10,52 € (317,–Sk) ... 42,08 € - náhrada cestovného spolu ... 31,59 €. Právny zástupca si uplatnil zvýšenie o 19%-nú DPH vypočítané z odmien za úkony, reţijného paušálu ako i náhrady za stratu času a cestovné, no
ustanovenia 18 § ods. 3 vyhl. v znení platnom do 31.5.2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená
Preto odvolací 12 1Sžo/117/2009 súd priznal advokátovi – platiteľovi DPH zvýšenie o DPH vypočítané len zo sumy predstavujúcej súčet odmien za úkony spojené so zastupovaním ţalobcu a nie aj za reţijný paušál, cestovné a náhradu za stratu času, pretoţe k týmto náhradám moţno priznať DPH len ak súvisia s úkonmi uskutočnenými po 1.6.2009. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 8. júna 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.