← Slovensko

o invalidný dôchodok

Najvyšší súd 1So/21/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka z členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: M., bytom D., právne zastúpeného JUDr. R., advokátkou v T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie Bratislava, Ul.

  1. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/27/2009-53 zo dňa 18.9.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/27/2009-53 zo dňa 18.9.2009 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 3.2.2009, ktorým odporkyňa podľa § 263b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) v znení zákona 529/2006 Z. z. a § 37 2 1So/21/2009 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 20.8.2007 čiastočný invalidný dôchodok v sume 4.044,– Sk (134,24 €), vyslovila, že mu od 1.1.2009 podľa § 293ar ods. 1 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z. z. patrí invalidný dôchodok v sume 134,30 € a zároveň to, že čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. považuje za invalidný dôchodok s tým, že v tejto sume je zahrnutá úprava podľa zákonov č. 306/2002 Z. z., 222/2003 Z. z. a § 82 ods. 1 zákona. Krajský súd vychádzal z posudkových záverov (zo dňa 16.3.2009, 1.4.2009), podľa ktorých je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 71% ale je 50% a zároveň nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ tohto zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Konštatoval, že posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľ už nie je invalidný ale je čiastočne invalidný a zároveň, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa po 1.4.
  2. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu namietal, že odporkyňa nepostupovala v intenciách rozsudkov krajského súdu sp. zn. 14Sd/136/2007 zo dňa 3.12.2007 a 12Sd/165/2008 zo dňa 1.8.2008, keď v tomto konaní preskúmavané správne rozhodnutie neobsahuje náležitosti, ktoré v zmysle uvedených rozsudkov krajského súdu obsahovať malo. Vyjadril nespokojnosť s tým, že jeho zdravotný stav opätovne preskúmavali tí istí lekári, ktorí len opakujú a obhajujú svoje predchádzajúce závery, odporkyni vytýkal, že doteraz nebol vyšetrený nezávislým odborníkom, hoci o to viackrát žiadal a v súvislosti s tým poukázal na vyjadrenie samotných posudkových lekárov, ktorí mali uviesť, že pre danú oblasť nie sú odborníkmi. Podľa jeho názoru posúdenie miery zhoršenia zdravotného stavu si v zmysle platných predpisov vyžaduje odborné medicínske znalosti. Odporkyni ďalej vyčítal, že pri lekárskej prehliadke mu bola na podpis vždy predložená iba prvá časť posudku 3 1So/21/2009 s osobnými údajmi, jeho anamnézou a údajmi, ktoré posudkovému lekárovi sám oznámil, avšak časť posudku obsahujúca samotný záver a posúdenie jeho zdravotného stavu, mu nikdy predložená nebola, nemal možnosť sa k nej vyjadriť pred jej vyhotovením a videl ju prvýkrát až v rámci súdneho konania. Namietal aj spôsob vyšetrenia posudkovými lekármi, ktorí ho vôbec nevyšetrili, hoci podľa rozsudku krajského súdu mu mali urobiť komplexné vyšetrenie – MUDr. M. ho len popočúvala, pozrela mu brucho zvonka a MUDr. T. ho nevyšetril vôbec, len skonštatoval zmenu zákona. Trval na tom, že jeho zdravotný stav je naďalej zlý, čo sa týka malígneho ochorenia rektosigmy so stavom po chemoterapii a rádioterapii a je nemenný. Poukázal aj na svoje ďalšie ochorenia, ktorými trpí - recidivujúcu benígnu polypózu hrubého čreva, chronický kolitický syndróm a funkčnú dispepsiu so sekundárnou dismikrobiou, ktoré ho obmedzujú v každodennom živote. Poukázal na rozpor, ktorý videl v tom, že pre rovnaké diagnózy bol v roku 2006 pri kontrolnej lekárskej prehliadke uznaný za plne invalidného, no následne sa závery posudkových lekárov zmenili, hoci jeho zdravotný stav a ochorenia ostali tie isté a podľa jeho názoru rozhodnutie odporkyne v tomto smere nie je náležite odôvodnené. Rozpor videl aj v tom, že podľa posudkov môže vykonávať prácu bez fyzickej záťaže, ako zámočník či automechanik, hoci práve takéto povolania nie je možné vykonávať bez fyzickej záťaže. Odporkyni vytýkal i spôsob výpočtu invalidného dôchodku, keď najprv mu bol vypočítaný z rokov 1989, 1994, 1995, 1996, 1997 a následne z rokov 2005, 2004, 1996, 1997, 1998 hoci u neho nedošlo k vzniku nového nároku na tzv. čiastočný invalidný dôchodok, ale iba k prehodnoteniu invalidity a preto mala odporkyňa pri výpočte dávky vychádzať z rovnakého obdobia. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila námietky navrhovateľa za neopodstatnené, poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľa a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotili príslušní posudkoví lekári, ktorí po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa vyhotovili logické a jednoznačné posudky a napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny. 4 1So/21/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP (navrhovateľ bol vypočutý na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa dňa 3.12.2007, 1.8.2008 a 18.9.2009, kde uvádzal všetky skutočnosti, ktoré pokladal za potrebné) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V tomto konaní je preskúmavané rozhodnutie zo dňa 3.2.2009, ktorým odporkyňa podľa § 263b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) v znení zákona 529/2006 Z. z. a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 20.8.2007 čiastočný invalidný dôchodok v sume 4.044,– Sk (134,24 €), vyslovila, že mu od 1.1.2009 podľa § 293ar ods. 1 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z. z. patrí invalidný dôchodok v sume 134,30 € zároveň to, že čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. považuje za invalidný dôchodok s tým, že v tejto sume je zahrnutá úprava podľa zákonov č. 306/2002 Z. z., 222/2003 Z. z. a § 82 ods. 1 zákona. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol v roku 1999 uznaný za invalidného pre malígne ochorenie rektosigmy so stavom po operácii, chemoterapii a rádioterapii. Od 2.5.2006 bol na základe kontrolnej prehliadky uznaný za čiastočne invalidného pre 50%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobený rozhodujúcim zdravotným postihnutím – carcinoma rectosigmae, stav po rádioterapii a chemoterapii (kap. X, odd. C, pol. 4 písm. c/). Výška priznanej dávky bola následne upravovaná zmenovými rozhodnutiami. V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske 5 1So/21/2009 znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona). Podľa názoru odvolacieho súdu závery o tom, do akej miery ochorenie navrhovateľa znižuje jeho schopnosť výkonu zárobkovej činnosti boli v doterajšom konaní dostatočne a objektívne preukázané a odôvodnené a súd prvého stupňa venoval týmto skutočnostiam pri rozhodovaní náležitú pozornosť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa dôvodmi návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktoré sa podstatne neodlišovali od dôvodov odvolania, náležitým spôsobom vysporiadal a jeho skutkové a právne závery sú vecne správne. Z obsahu pripojených administratívnych spisov odporkyne ako aj súdu prvého stupňa je zrejmé, že v konaní vyhotovené hodnotenia posudkových lekárov vychádzajúce z vyšetrení navrhovateľa (onkologické vyšetrenia z 13.1.2006, 10.8.2007, 8.8.2008, 10.2.2009, gastroenterologické vyšetrenia zo 6.2.2006, 24.6.2008, 11.8.2008, ortopedické vyšetrenie zo dňa 4.3.2008, chirurgické vyšetrenie zo dňa 10.9.2007, biochemické vyšetrenie z 10.8.2007, 8.8.2008, kolonoskopia z 1.4.2008, fibroskopia zo 14.4.2008) a jeho zdravotnej dokumentácie sú náležite vysvetlené a zdôvodnené,, pričom neboli zistené rozpory v lekárskych nálezoch v porovnaní s posudkovým záverom a tieto nepreukázal ani navrhovateľ. Z posudkových záverov vyplýva aj konštatovanie v čom spočíva zlepšenie zdravotného stavu. Takéto zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa videl posudkový lekár SP ústredie so sídlom v Trenčíne (posudok z 18.9.2007) v tom, že navrhovateľ je po adekvátnej liečbe už osem rokov bez recidívy, sprievodné obtiaže nevedú k recidíve, hmotnosť je stabilizovaná, je pravidelne kontrolovaný na odbornej onkologickej ambulancii včítane markerov a vizualizácie čreva zvnútra kolonoskopiou, pričom nález z 2/2006 je normálny. Taktiež posudkový lekár SP pobočky Trenčín v posudku z 15.12.2008 konštatoval stav z posudkového hľadiska zlepšený lebo navrhovateľ je vyliečený z ochorenia na rakovinu, z odstupu desať rokov po operácii onkologického ochorenia a deväť rokov od celkového ukončenia liečby nedošlo k recidíve a rovnako aj posudkový lekár SP ústredie v posudku 6 1So/21/2009 z 1.4.2009 dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, že zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý bol pôvodne uznaný invalidným na následky malígneho ochorenia (od 1.5.1999), možno vidieť v tom, že po adekvátnej liečbe, je za osem rokov bez recidívy a teda onkologické ochorenie svojou povahou (po stabilizácii zdravotného stavu, spravidla po dvoch rokoch) zodpovedá posúdeniu podľa kap. X, odd. C, pol. 4 písm. c/ – s mierou poklesu na 50% (bez rozmedzia). Zároveň objasnil prečo nie je možné zaradiť ho pod položky 4.b. a 4.d. (nakoľko nemá kolostómiu), alebo položku 4.e. (nakoľko išlo o liečiteľnú formu a prognóza nie je infaustná). Na základe uvedeného teda podľa názoru odvolacieho súdu možno dôvodne konštatovať, že stav onkologického ochorenia navrhovateľa je z časového a najmä kvalitatívneho hľadiska nepochybne iný ako čase uznania invalidity a teda zodpovedajúci jeho subsumpcii pod pol. pol. 4 písm. c/, kap. X, odd. C Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Odvolací súd nevidel dôvod na spochybňovanie kompetentnosti v konaní činných posudkových lekárov, keďže z obsahu pripojeného spisového materiálu odporkyne je zrejmé, že títo pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa vychádzali okrem vlastných vyšetrení najmä z navrhovateľom predložených resp. už v spise sa nachádzajúcich nálezov z odborných vyšetrení (špecifikovaných vyššie), ktoré boli samotnými posudkovými lekármi vyhodnotené ako objektívne a bez zistených diskrepancií so samotnými posudkovými závermi. V súvislosti s námietkami navrhovateľa procesného charakteru, súd poukazuje na to, že pri posudkovom vyšetrení z 15.12.2008, z ktorého lekárska správa tvorí súčasť napadnutého rozhodnutia z odporkyne z 3.2.2009 (obdobne vyšetrení z zo 16.
  3. a 1.4.2009) navrhovateľ bol oboznámený s výsledkom posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, lekárskymi nálezmi, ktoré boli podkladom na posúdenie jeho zdravotného stavu a bol poučený o možnosti predložiť nové dôkazy, lekárske nálezy, ak neboli doložené ako aj o možnostiach pracovného uplatnenia a o ďalšom postupe vo veci rozhodovania o dôchodkovej dávke, čo je postup nespochybňujúci uplatnenie všeobecne uznávaných právnych princípov administratívneho konania (byť vypočutý, mať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, 7 1So/21/2009 oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu) vyplývajúcich z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. /77/ 31 z
  4. septembra
  5. Podľa záznamu posudkového lekára v posudku z 1.4.2009 navrhovateľ bol opakovane a kompletne informovaný o výsledkoch a stave posúdenia, boli mu zodpovedané všetky doplňujúce otázky a na požiadanie mu bola vydaná tiež lekársku správa zo 16.3.
  6. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa vytýkajúcu rozpor v popise odporúčanej práce s poukazom na to, že pracovná rekomandácia je teoretickým orientačným odporúčaním pracovnej činnosti s navrhovaným zaradením v pracovnom prostredí zohľadňujúcom zistené obmedzenie schopností navrhovateľa bez akéhokoľvek záväzného charakteru na exitujúcom trhu práce. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Navrhovateľ nepredložil ani v odvolacom konaní žiaden relevantný dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Jeho pochybnosti o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, odvolací súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením (aj posudok z 15.12.2008 konštatuje, že subjektívne ťažkosti navrhovateľa nie sú objektívne preukázané, kontrolná kolonoskopia je s normálnym nálezom lumenu čreva, okolia konečníka a tonusu zvieračov, čo vylučuje subjektívne udávaný spontánny odchod stolice niekoľkokrát denne, onkologické kontroly vrátane onkomarkerov sú negatívne, subjektívne udávané ťažkosti nevedú k podvýžive), čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Všetky v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa názoru súdu preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie. 8 1So/21/2009 Ako nedôvodná sa preukázala aj námietka navrhovateľa spochybňujúca správnosť výpočtu sumy jeho invalidného dôchodku, ktorá bola podľa názoru odvolacieho súdu vypočítaná správne zo zárobkov počas zamestnania z najvýhodnejších piatich rokov z posledných desiatich rokov pre vznikom čiastočnej invalidity t. j. pred
  7. májom 2006, v danom prípade z rokov 2005, 2004, 1996, 1997, 1998, čo vyplýva z rozpisu v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia a odporkyňa podrobne zdôvodnila vo svojom rozhodnutí.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne (spĺňajúce všetky obsahové ako aj formálne náležitosti správneho rozhodnutia v zmysle § 209 až § 211 zákona) za vydané v súlade so zákonom a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
  8. júla 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.