čl. 2 bod 19 Nariadenia Rady EP a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu, odpadové olovené akumulátory v mnoţstve 3000 ton, ktoré mali byť vyvezené na spracovanie do Poľska v spoločnosti ORZEL BIALY S.A. 14-902 Bytom. Krajský súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia, ţe
1 zákona č. 223/2001 Z. z., cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky, cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu a tranzit odpadov (ďalej len „cezhraničný pohyb odpadov“) ustanovujú osobitné predpisy s odkazom na Nariadenie Rady (EHS) č.1013/2006 zo 14.06.2006 o preprave odpadu v platnom znení a ţe
5 zákona č. 223/2001 Z. z., ak ministerstvo uplatňuje námietky, vychádza z cieľov programu Slovenskej republiky v súlade s čl. 11-12 Nariadenia ES č. 1013/2006. Krajský súd konštatoval, ţe z administratívneho spisu predloţeného ţalovaným zistil, ţe ţalobca ţiadosťou zo dňa 15.12.2010, ktorú obdŕţal ţalovaný dňa 22.12.2010, poţiadal ţalovaného o vydanie súhlasu na vývoz odpadov za účelom zhodnotenia
Nariadenia ES č. 1013/2006 o preprave odpadov o súhlas na vývoz odpadov - olovené batérie v mnoţstve 3000 ton za účelom zhodnotenia do Poľskej republiky. Následne ţalovaný výzvou o doplnenie zo dňa 10.01.2011, ktorú ţalobca obdŕţal dňa 17.01.2011, vyzval ţalobcu na doplnenie tejto ţiadosti; dňa 15.03.2011 odpoveďou na výzvu, ktorú obdŕţal ţalovaný dňa 15.03.2011, doplnil ţalobca svoju ţiadosť o „Alternatíva prepravnej trasy a dĺţka v km“; ţalovaný výzvou zo dňa 08.04.2011, ktorú ţalobca obdŕţal dňa 21.04.2011, poţiadal ţalobcu o doplnenie ţiadosti; ţalobca doplnil ţiadosť dňa 23.05.2011, ktoré doplnenie obdŕţal ţalovaný dňa 31.05.2011, doloţil ţalobca Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 09.11.2001 spolu s dodatkami 2 aţ 4, ako aj rozhodnutie č. SR-II6620-6622/240/098/D/02-popis technológie - 2ks, rozhodnutie č. SR-IV/6618/Byt/P/25/13/04-popis technológie - 2ks, popis spôsobu nahlasovania zásielok odpadu - 2 ks; hore uvedené 4 ks rozhodnutí Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava; rozhodnutie ţalovaného zo dňa 03.06.2011, ktoré obdŕţal ţalobca dňa 15.06.2011. Krajský súd uviedol, ţe
čl. 4 bod 1. prvého pododseku Nariadenia o preprave odpadu, oznamovateľ uvedie v doklade o oznámení alebo k nemu pripojí informácie a dokumentáciu
prílohy II časti 1. Oznamovateľ uvedie v doklade o pohybe alebo k nemu pripojí informácie a dokumentáciu uvedenú v prílohe II časti 2 v rozsahu, 8Sžo/84/2014 3 aký je moţný v čase podania oznámenia a ţe
čl. 4 bod 2. druhého pododseku Nariadenia o preprave odpadu, oznámenie sa povaţuje za náleţite vyplnené, ak príslušný orgán miesta odoslania skonštatuje, ţe doklad o oznámení a doklad o pohybe boli vyplnené v súlade s prvým pododsekom. Ďalej krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe
čl. 7 bod 1.,
článku 4 bodu 2 druhého pododseku. Toto urobí do troch pracovných dní odo dňa prijatia oznámenia. V takomto prípade má príslušný orgán miesta odoslania na splnenie odseku 1 tri pracovné dni odo dňa prijatia poţadovaných informácií a/alebo poţadovanej dokumentácie. Príslušný orgán miesta odoslania môţe do troch pracovných dní odo dňa prijatia správne vyplneného oznámenia, ako je to opísané v článku 4 bodu 2 druhom pododseku, rozhodnúť o tom, ţe nebude s týmto oznámením konať ďalej v prípade, ak má voči preprave námietky v súlade s článkami 11 a 12. O tomto rozhodnutí a o svojich námietkach okamţite informuje oznamovateľa. Ak do 30 dní odo dňa prijatia oznámenia príslušný orgán miesta odoslania neodoslal oznámenie, ako sa to vyţaduje v odseku 1, poskytne oznamovateľovi na základe jeho ţiadosti odôvodnené vysvetlenie. Toto neplatí v prípade, ak sa ţiadosti o informácie, na ktorú odkazuje odsek 3, nevyhovelo. Ďalej krajský súd poukázal na čl. 12 bod 1 písm. d/ Nariadenia o preprave odpadu, ak sa podalo oznámenie o plánovanej preprave odpadu určeného na zhodnotenie, príslušný orgán miesta určenia a príslušný orgán miesta odoslania môţe do 30 dní po dni odoslania potvrdenia príslušného orgánu miesta určenia
článku 8 vzniesť odôvodnené námietky na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov a
zmluvy ak oznamovateľ alebo príjemca bol uţ predtým odsúdený za nezákonnú prepravu alebo niektoré iné nezákonné konanie v súvislosti s ochranou ţivotného prostredia. V tomto prípade môţe príslušný orgán miesta odoslania a príslušný orgán miesta určenia odmietnuť
vnútroštátnych právnych predpisov kaţdú prepravu, na ktorej sa zúčastňuje príslušná osoba. 8Sžo/84/2014 4 Krajský súd ustálil, pokiaľ išlo o ţalobcovu námietku, ţe napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretoţe nedodrţal ţalovaný postup stanovený v čl. 7 bod 3 a čl. 9 bod 1 Nariadenia o preprave odpadu, ţe z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca podal dňa 22.12.2010 Ţiadosť o vydanie súhlasu na vývoz odpadov za účelom zhodnotenia - olovené batérie v mnoţstve 3000 ton
Nariadenia ES č. 1013/2006 za účelom zhodnotenia do Poľskej republiky. Dňa 17.01.2011 obdŕţal ţalobca od ţalovaného Výzvu na doplnenie - Cezhraničná preprava nebezpečných odpadov z územia Slovenskej republiky za účelom zhodnotenia, nakoľko ţalobcovo oznámenie nebolo kompletné. Ţalovaný určil ţalobcovi lehotu 60 dní na doplnenie oznámenia. Dňa 15.03.2011 bolo ţalovanému doručená ţalobcova Odpoveď na výzvu na doplnenie oznámenia o cezhraničnej preprave. Dňa 21.04.2011 obdŕţal ţalobca od ţalovaného Výzvu o doplnenie - Cezhraničná preprava nebezpečných odpadov z územia Slovenskej republiky za účelom zhodnotenia, pretoţe oznámenie ţalobcu ani po doplnení nebolo kompletné. Ţalovaný určil ţalobcovi lehotu 60 dní na doplnenie oznámenia. Dňa 31.05.2011 obdŕţal ţalovaný od ţalobcu Doplnenie ţiadosti. Ţalovaný vydal dňa 03.06.2011 číslo podania: 2355/2011-3.3, 34831/2011, číslo notifikácie: SK 000191 rozhodnutie ako príslušný orgán miesta odoslania
čl. 2 bod 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadov. Ţalovaný v napadnutým rozhodnutím vzniesol námietky voči plánovanej cezhraničnej preprave nebezpečných odpadov na účely zhodnotenia z územia Slovenskej republiky na územie Poľskej republiky v celkovom mnoţstve 3000 ton,
čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia o preprave odpadov. Ako dôkazy pripojil právoplatné rozhodnutia Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava č. 4396102709/7957-31925/Kuc zo dňa 30.09.2009, č. 4396101109/4800-12848/Kuc zo dňa 27.04.2009, č. 4396107206/6101-Sí zo dňa 05.12.2006, č. 4396103705/6257-Oz zo dňa 13.12.2005. Krajský súd preto dospel k záveru na základe zistení z administratívneho spisu, ţe postup ţalovaného bol v súlade s čl. 7, nakoľko vydal napadnuté rozhodnutie v lehote, aţ po správne vyplnenom oznámení a námietky vzniesol
čl. 12 bod 1 písm. d/ Nariadenia o preprave odpadu. Krajský súd povaţoval konanie ţalovaného, ktorým ţiadal od ţalobcu doklady uvedené vo výzvach adresovaných ţalobcovi (zo dňa 10.01.2011 a 08.04.2011) za právne opodstatnené a v súlade s Prílohou II, časť 1, bod 22 Nariadenia o preprave odpadu. Krajský súd námietku ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané 8Sžo/84/2014 5 na základe neexistujúceho, a teda neúčinného právneho predpisu, pretoţe čl. 12 ods. 1 písm. d/
krajského súdu Nariadenie o preprave odpadu výslovne uvádza, ţe príslušný orgán miesta odoslania môţe odmietnuť „
vnútroštátnych právnych predpisov“ kaţdú prepravu, povaţuje za právne neopodstatnenú, a preto sa krajský súd stotoţnil s tvrdením ţalovaného uvedeným vo vyjadrení k ţalobe: „ţe slovné spojenie „
vnútroštátnych predpisov“ sa nemôţe vzťahovať na samotný dôvod odmietnutia (ktorý je jednoznačne daný priamo Nariadením o preprave odpadu), ale na skutočnosť, ţe príslušný orgán je pri odmietnutí prepravy povinný postupovať
vnútroštátnych právnych predpisov. To znamená, ţe postup tohto orgánu pri vznesení námietok (nie však samotný dôvod vznesenia námietok) pri odmietnutí prepravy má byť (v rozsahu, ktorý nie je upravený priamo Nariadením o preprave odpadu) upravený vo vnútroštátnych právnych predpisoch.“ Krajský súd konštatoval, ţe takýmto predpisom je zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ustanovení § 23 ods. 5 je stanovené, ţe ak ministerstvo uplatňuje námietky, vychádza z cieľov programu Slovenskej republiky. Pri odkaze 48 k § 23 ods. 5 uvedenom pri slove námietky sa uvádza čl. 11 a 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006. Krajský súd poukazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, uviedol, ţe Slovenská republika vstúpila 01.05.2004 do Európskej únie. Primárnym právom tvoriacim základný prameň eurointegrácie v Európskych spoločenstiev je Zmluva o Európskej únie a Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva, ktoré sú najdôleţitejšou súčasťou primárneho práva. Zmluva o zaloţení ES vytvorila vlastný právny poriadok, ktorý sa okamihom nadobudnutia jej platnosti stal nedeliteľnou súčasťou právnych poriadkov členských štátov, a ktorý vnútroštátne súdy musia aplikovať. Vytvorením Spoločenstva na dobu neurčitú s vlastnými inštitúciami, s vlastnou spôsobilosťou na práva a povinnosti, spôsobilosťou na právne úkony a spôsobilosťou konať na medzinárodnej úrovni a najmä reálnymi právomocami vyplývajúcimi z obmedzenia právomocí štátov alebo presunu právomocí štátov Spoločenstva, obmedzili tieto štáty, aj keď len v obmedzených oblastiach, svoje zvrchované práva, a vytvorili tak systém práva uplatniteľný na ich štátnych príslušníkov a aj na ne samotné. Prednostné postavenie práva Spoločenstva je potvrdené článkom 189, v zmysle ktorého „nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch“ (rozsudok SD 6/64 vo veci Costa/ENEL). Krajský súd poukázal následne na čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ 8Sžo/84/2014 6 (bývalý čl. 249 ods. 2 ZES), teda, ţe Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. A preto pokiaľ ţalobca podal Ţiadosť o vydanie súhlasu na vývoz odpadov za účelom zhodnotenia
Nariadenia ES č. 1013/2006 o preprave odpadu ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie taktieţ
uvedeného Nariadenia. Tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný vydal rozhodnutie bez existencie vnútroštátnej právnej úpravy umoţňujúcej vznesenie námietok nemohol na základe Nariadenia o preprave odpadov vzniesť námietky proti plánovanej preprave
čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia o preprave odpadu. Krajský súd sa preto nestotoţnil s uvedeným tvrdením ţalobcu, poukazujúc na to, ţe je nielen nepotrebné, ale dokonca zakázané preberať Nariadenia ako celok do vnútroštátnej právnej normy, ako je to v prípade smerníc, pretoţe by to ohrozilo súčasnú a jednotnú aplikáciu Nariadenia v celom Spoločenstve. Transpozícia Nariadenia by totiţ mohla zakryť úniový pôvod práv a povinností v Nariadení obsiahnutých a mohla by tieţ vyvolať pochybnosti o dátume účinnosti týchto práv a povinností, ktoré sú účinné dvadsiatym dňom od uverejnenia Nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je v Nariadení uvedené inak, a nie dňom, kedy by nadobudli účinnosť vnútroštátne ustanovenia, do ktorých bolo nariadenie prebraté. Vnútroštátny predpis reprodukujúci obsah Nariadenia (prípadne iného úniového priamo aplikovateľného aktu) nemôţe ţiadnym spôsobom ovplyvniť povahu tohto aktu vrátane jeho priamej aplikovateľnosti ani súvisiacu právomoc Súdneho dvora rozhodovať o výklade a platnosti tohto aktu (Variola, 34/73, 10.10.1973, Zb. s. 981, bod 10, 11 a 15). Na základe toho dospel krajský súd k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade s Nariadením o preprave odpadu, a preto ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté
1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Ţalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie vrátane doplnenia a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie, alebo aby alternatívne zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe prvostupňový súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil 8Sžo/84/2014 7 v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok krajského súdu povaţuje za arbitrárny. Poukázal na to, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami ţalobu a riadne nevysvetlil postup ţalovaného
čl. 7 Nariadenia 1013/2006. Ţalobca uviedol, ţe
jeho názoru mal ţalovaný postupovať v súlade s čl. 7 Nariadenia č. 1013/2006 tak, ţe [ak by oznámenie žalobcu považoval za náležité vyplnené] mal oznámenie poslať príslušnému orgánu miesta určenia; alebo [ak oznámenie nebolo vyplnené správne] mal od ţalobcu vyţiadať informácie a dokumentáciu za účelom jeho doplnenia; alebo mal rozhodnúť o tom, ţe nebude s týmto oznámením konať ďalej v prípade, ak má voči preprave námietky v súlade s článkami 11 a 12 Nariadenia č. 1013/2006; a to všetko vţdy do troch pracovných dní odo dňa prijatia oznámenia, t.j. do troch pracovných dní odo dňa 22.12.2010. Táto lehota troch pracovný dní znamená, ţe ţalovaný mal konať dňa 23.12.2010, 27.12.2010 alebo v posledný deň lehoty, a to dňa 28.12.2010. Ţalovaný však nekonal a do troch pracovných dní nerozhodol v súlade s čl. 7 Nariadenia.
ţalobcu ţalovaný zdanlivo postupoval najprv akoby
čl. 7 ods. 2 Nariadenia č. 1013/2006 a vyzval ţalobcu na doplnenie oznámenia, avšak aţ so značným časovým odstupom po uplynutí lehoty troch pracovných dní stanovenej Nariadením. Samotný ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 12.10.2011 (viď str. 10 vyjadrenia žalovaného k žalobe) uvádza, ţe postupoval
ust. čl. 7 ods. 2 Nariadenia č. 1013/2006 a následne po doplnení oznámenia ţalobcu, keď ho uţ ţalovaný povaţoval za „doplnené“, sa ţalovaný (svojvoľne) rozhodol postupovať
ust. čl. 7 ods. 3 Nariadenia č. 1013/2006. Ţalobca zdôraznil, ţe ţalovaný dňa 03.06.2011 vydal rozhodnutie
čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia č. 1013/2006 o vznesení námietok. Ţalovaný nikdy nevydal rozhodnutie
čl. 7 ods. 3 Nariadenia č. 1013/2006 o tom, ţe nebude s oznámením ţalobcu ďalej konať (z dôvodu, ţe má voči preprave námietky v súlade s čl. 11 a 12 Nariadenia č. 1013/2006. Ďalej poukázal na to, ţe ani zákon č. 223/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (december 2010 aţ jún 2011) vo štvrtej časti neupravuje ţiaden procesný postup a nemoţno ho preto povaţovať na základe procesnej úpravy predpokladanej Nariadením č. 1013/2006, ţe procesný postup musí byť upravený vnútroštátnymi predpismi, a v rozhodnom čase príslušné vnútroštátne predpisy - všeobecné právne predpisy o správnom konaní, boli ex lége vylúčené, a procesný postup nebol upravený ani v ţiadnom inom zákone (a to ani v zákone č. 223/2001 Z. z.) nie je moţné dôjsť k záveru, ţe by ţalovaný vôbec bol oprávnený vzniesť námietku, pretoţe by konal nielen v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v rozpore s Nariadením č. 1013/2006, ktoré predpokladá, 8Sžo/84/2014 8 ţe členské štáty vytvoria (pre vznesenie námietky
čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia č. 1013/2006) priestor na procesný postup vnútroštátnymi predpismi, čo moţno vnímať ako vnútroštátnymi predpismi ako napr. všeobecnými predpismi o správnom konaní. Ţalobca má za to, ţe súd prvého stupňa nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku porušil jeho základné právo na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a nie je ani v súlade s ústavnými princípmi ani v súlade so zákonnými poţiadavkami § 157 ods. 2 OSP. V prvom rade súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, prečo sa v odvolaním napadnutom rozsudku odklonil od záverov svojho rozhodnutia č. k. 3S 145/2011-146 zo dňa 17.07.2012, v ktorom súd prvého stupňa dospel k rovnakému záveru ako ţalobca v ţalobe, ktoré síce bolo zrušené odvolacím súdom, ale len z jediného dôvodu, a to ţe sa súd prvého stupňa v odôvodnení nevysporiadal dostatočne s námietkami ţalovaného. Namiesto toho, aby sa súd prvého stupňa v odôvodnení argumentačne vysporiadal s námietkami ţalovaného, rozhodol opačne, pričom sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal so zmenou právnych záverov ani s dôvodmi uvedenými ţalobcom. Záverom ţalobca uviedol, ţe napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodený. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP a ţalobca ho povaţuje za arbitrárny. Právo ţalobcu na súdnu a inú právnu ochranu (spravodlivý proces)
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s viacerými podstatnými argumentmi ţalobcu. Súd prvého stupňa prekvapivo rozhodol v neprospech ţalobcu potom, ako neopodstatnene a neodôvodnene zmenil svoj právny názor na vec. Je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd zmenil svoj právny názor na vec bez zrejmého dôvodu (nový skutočností). Súd prvého stupňa ďalej ani neodôvodnil postup ţalovaného v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 1013/2006, ani ako pri svojom rozhodnutí pouţil ust. § 23 ods. 5 zákona č. 223/2001 Z. z. účinné v rozhodnom čase. Súd prvého stupňa nemal ţiaden dôvod odkloniť sa od svojho prvého rozhodnutia vo veci, aj keď nenadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené. Súd sa mal zamerať na dôslednejšie odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súdy v predmetnom konaní by mali dôsledne zváţiť výklad Nariadenia č. 1013/2006, a to najmä čl. 4, čl. 7, čl. 8, čl. 9 a čl. 12 Nariadenia č. 1013/2006, predovšetkým zohľadniť rozdiel v rozhodnutiach príslušného orgánu
ust. čl. 7 ods. 3 a ust. čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia č. 1013/2006. Ţalovaný ako príslušný orgán štátnej správy nemal vytvorený procesný postup na vznesenie námietky
8Sžo/84/2014 9 ust. čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia č. 1013/2006, pričom súd prvého stupňa sa s vecou nevysporiadal vôbec, nieto presvedčivo. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
ţalovaného je ţalobcova interpretácia ustanovenia čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia, ku ktorej dospel ţalobca nesprávna. Predmetné ustanovenie obsahuje v prvej časti písm. d/ jednoznačné vymedzenie dôvodu, na základe ktorého je moţné vzniesť námietky, a to existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým bol oznamovateľ alebo príjemca predtým odsúdený za nezákonnú prepravu alebo niektoré iné nezákonné konanie v súvislosti s ochranou ţivotného prostredia. Uvedené vymedzenie dôvodu na vznesenie námietok je pritom dostatočne určité. Opätovné vymedzenie tohto (jednoznačne definovaného) dôvodu vo vnútroštátnom práve by vzhľadom na záväznosť a priamu uplatniteľnosť Nariadenia bolo nielen nepotrebné a duplicitné, ale aj neúčelné.
ţalovaného Nariadenie neukladá členským štátom povinnosť upraviť si dôvody vznesenia námietok vo vnútroštátnej právnej úprave. Výpočet dôvodov na vznesenie námietok je navyše taxatívny a akákoľvek transpozícia týchto dôvodov do vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej následkom by bolo ich obmedzenie, pozmenenie alebo oslabenie, by bolo v rozpore s článkom 288 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodný článok 249 ZES). Ţalovaný uviedol, ţe
čl. 4 bodu 2 druhého pododseku Nariadenia „Oznámenie sa považuje za náležité vyplnené, ak príslušný orgán miesta odoslania skonštatuje, že doklad o oznámení a doklad o pohybe boli vyplnené v súlade s prvým pododsekom“ (t. j. v doklade o oznámení sú uvedené alebo sú k nemu pripojené informácie a dokumentácia
prílohy II časti 1 Nariadenia a v doklade o pohybe sú uvedené alebo sú k nemu pripojené informácie a dokumentácia uvedená v prílohe II časti 2 Nariadenia v rozsahu, aký je moţný v čase podania oznámenia). A ţe
čl. 7 Nariadenia ďalej platí, ţe „
článku 4 bodu 2 druhého pododseku. Toto urobí do troch pracovných dní odo dňa prijatia oznámenia. V takom prípade má príslušný orgán miesta odoslania na splnenie odseku 1 tri pracovné dni odo dňa prijatia požadovaných informácií a/alebo požadovanej dokumentácie.“ Čl. 7 Nariadenia ďalej ustanovuje: „
Nariadenia. Na túto skutočnosť bol ţalobca ţalovaným opätovne upozornený a vyzvaný na doplnenie oznámenia, pričom v jednotlivých výzvach boli vţdy presne špecifikované náleţitosti, ktorých doplnenie bolo potrebné na to, aby sa oznámenie povaţovalo za náleţité, resp. správne vyplnené. Z uvedeného je zrejmé, ţe kým príslušný orgán miesta odoslania neskonštatuje, ţe oznámenie bolo náleţité vyplnené (ale naopak oznamovateľa vyzýva na jeho doplnenie), oznámenie nemoţno povaţovať za náleţité, resp. správne vyplnené (k uvedenému viď aj argumentáciu obsiahnutú niţšie v časti IV. Bod 3 - str. 11 aţ 12 tohto vyjadrenia) a lehoty ustanovené v čl. 7 Nariadenia, ktorých začatie plynutia je naviazané na moment doručenia správne vyplneného oznámenia, nemôţu začať plynúť. Aj v prípade, ak by pri postupe ţalovaného nebola dodrţaná lehota v zmysle čl. 7 ods. 2 Nariadenia (t. j. 3 pracovné dni), nemohla mať táto skutočnosť vplyv na právne postavenie ţalobcu, ako ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a/alebo správnosť postupu pri jeho vydávaní. Uvedený záver platí predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, ţe dôvodom vznesenia námietok zo strany ţalovaného bolo ţalobcovo porušenie platných právnych predpisov v oblasti ochrany ţivotného prostredia, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uţ v čase podania oznámenia (ako vyplýva z jednotlivých rozhodnutí SIŢP uvedených vyššie). Nariadenie navyše prípadné zmeškanie lehoty
čl. 7 ods. 2 Nariadenia ţiadnym spôsobom nesankcionuje. Naopak, v čl. 7 ods. 4 Nariadenia je upravený mechanizmus, ktorým sa oznamovatelia môţu domáhať svojich práv v prípade nečinnosti príslušného orgánu miesta odoslania. Tento mechanizmus však ţalobca nevyuţil. Vzhľadom na uvedené ţalovaný postupoval
čl. 7 ods. 3 Nariadenia, a teda do troch pracovných dní (napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.06.2011) odo dňa prijatia správne vyplneného oznámenia (31.05.2011) rozhodol o tom, ţe nebude s týmto oznámením konať ďalej, nakoľko mal voči preprave námietky v súlade s článkami 11 a 12 Nariadenia (čl. 12 ods. 1 písm. d/, pričom o tomto rozhodnutí a o svojich námietkach okamţite 8Sžo/84/2014 11 informoval oznamovateľa. Úkony, ktoré ţalovaný vykonal predtým, ako bolo doručené správne vyplnené oznámenie, tak nemoţno spájať so začiatkom plynutia lehoty
čl. 7 ods. 3 Nariadenia, nakoľko ţalovaný aţ do dňa doručenia doplneného oznámenia nekonal so správne vyplneným oznámením (
čl. 7 ods. 3 Nariadenia), ale s oznámením, ktoré nebolo vyplnené správne (
čl. 7 ods. 2 Nariadenia).
ţalovaného ustanovenie § 23 ods. 4 zákona o odpadoch je pre účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu ţalovaného, bez právneho významu, nakoľko netvorilo právny základ konania pred ţalovaným a ţalovaný
tohto ustanovenia nepostupoval ani sa na toto ustanovenie v ţiadnom vo svojich rozhodnutí alebo výziev neodvolával. Ţalovaný je toho názoru, ţe v správnom súdnictve platí ust. § 157 ods. 2 primerane, nakoľko nejde o občianskoprávny spor, ale o súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy a konajúci súd nie je povinný dať odpoveď na všetky, tak zo strany ţalobcu, ako aj o strany ţalovaného, vznesené námietky, pokiaľ tieto nemajú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej a ich prípadné zodpovedanie by rozhodnutie konajúceho súdu nijakým spôsobom neovplyvnilo, nakoľko tento bez dôvodných pochybností dospel na základe iných skutočností či dôkazov (v tomto konaní ide o skutočnosti, dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu predloţeného v tomto konaní) k jednoznačnému záveru, ako vo veci rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací s poukazom na § 492 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 8Sžo/84/2014 12 správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo uvedené v rozsudku krajského súdu, ktorý sa relevantným spôsobom vysporiadal so všetkými dôleţitými námietkami ţalobcu. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného tak vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jeho postup bol súladný s týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni, preto najvyšší súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP a na základe toho sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu a nepovaţujúc námietky ţalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok postupom
1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň odkazuje. Na zdôraznenie argumentácie rozsudku krajského súdu najvyšší súd dodáva, ţe na základe čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia môţe príslušný orgán miesta odoslania vzniesť námietky, ak bol oznamovateľ predtým odsúdený za nezákonnú prepravu alebo iné nezákonné konanie v súvislosti s ochranou ţivotného prostredia. Ţalobcova interpretácia, ktorou uvedený článok posúdil, je v celom rozsahu nesprávna. Je zároveň aj v rozpore s prípadným logickým a gramatickým výkladom daného článku, s pouţitím ktorých je moţné úplne jednoznačne vydedukovať, ţe predmetný článok Nariadenia upravuje jasne vymedzený dôvod, na základe 8Sžo/84/2014 13 ktorého je moţné vzniesť námietky (odsúdenia oznamovateľa za nezákonnú prepravu alebo iné nezákonné konanie v súvislosti s ochranou ţivotného prostredia) a tento dôvod je presne a určito definovaný. Vzhľadom k tomu, ţe nariadenia sú ako prameň práva Európskej únie záväzné momentom svojho vydanie a priamo uplatniteľné, bolo by nielen duplicitné, ale aj neúčelné, nepotrebné a nelogické aby bolo opätovné vymedzenie dôvodu na vznesenie námietok upravené aj vo vnútroštátnom právnom predpise. Ústava Slovenskej republiky taktieţ ustanovuje vo svojom čl. 7 ods. 2, ţe nariadenia ako priame záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republike. Na vykonanie akéhokoľvek nariadenia teda nie je potrebné prijať ţiadny vnútroštátny právny predpis, na rozdiel od toho ako to v tomto prípade popisuje ţalobca. Slovné spojenie „
vnútroštátnych právnych predpisov“ uvedené v Nariadení sa nevzťahuje na samotný dôvod odmietnutia, ktorý ako uţ bolo spomenuté je dostatočne vymedzený v Nariadení, ale na skutočnosť, ţe príslušný orgán je pri vznesení námietok a odmietnutí prepravy povinný postupovať
vnútroštátnych predpisov. To znamená, ţe postup, ktorý príslušný orgán v danom konaní vykoná, má prebiehať
vnútroštátnych právnych predpisov, samozrejme v rozsahu, v ktorom nie je upravený v Nariadení. Takýmto vnútroštátnym právnym predpisom je v podmienkach Slovenskej republiky zákon o odpadoch a zároveň subsidiárne (pokiaľ to zákon o odpadoch nevylučuje) sa na konanie aplikuje Správny poriadok. Tvrdenie, ţe napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím v osobitnom type správneho konania potvrdzuje aj skutočnosť, ţe ţalobca sa domáha jeho preskúmania správnou ţalobou
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný nepostupoval v rozpore s čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia, ale naopak, máme za to, ţe k nesprávnemu právnemu posúdeniu daného článku došlo zo strany ţalobcu. Pokiaľ išlo o dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia najvyšší súd poukazuje, judikatúra reprezentovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky opakovane uviedla, ţe: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založí. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí 8Sžo/84/2014 14 týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (III. ÚS 107/07). Z uţ uvedeného je teda zrejmé, ţe súd nemusí poskytnúť účastníkom konania odpovede na všetky skutočnosti a námietky nimi tvrdené, teda túto povinnosť súdu nemoţno chápať absolútne. V tomto zmysle je ústavne akceptovateľné pokiaľ sa súd: „...zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). V posudzovanom prípade je najvyšší súd toho názoru, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu neporušilo, a teda dodrţalo poţiadavku ústavnej akceptovateľnosti vyjadrenú v čl. 46 Ústavy. Máme za to, ţe krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam, pričom v odôvodnení rozsudku neopomenul detailne opísať postup ţalovaného v priebehu administratívneho konania. So subsumáciou pod príslušné právne predpisy jasne konštatoval, ţe postup ţalovaného povaţuje za právne opodstatnený a v súlade s čl. 7 Nariadenia: „nakoľko vydal napadnuté rozhodnutie v lehote, až po správne vyplnenom oznámení a námietky vzniesol
čl. 12 ods. 1 písm. d/ Nariadenia o preprave odpadu.“ Súčasne krajský súd správne právne posúdil aj otázku aplikácie príslušných právnych predpisov, t. j. primárneho pouţitia európskej legislatívny a subsidiárneho pouţitia vnútroštátneho právneho poriadku. K námietke ţalobcu tykajúcej sa „prekvapivej“ zmeny výrokovej časti rozsudku krajského súdu po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom v prospech ţalovaného uvádzame, ţe odvolacie konanie je v Slovenskej republike vedené kasačnou zásadou, teda spôsobom rozhodovania odvolacieho orgánu, pri ktorom odvolací orgán nemôţe napadnuté rozhodnutie zmeniť, ale musí ho zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V súlade s touto zásadou a § 226 Občianskeho súdneho poriadku je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V predmetnom právnom spore Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uznesením č. k. 8Sţp/36/2012-174 zo dňa 23.10.2013 zrušil a vrátil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/145/2011-146 zo dňa 17.07.2012 na ďalšie konanie. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami 8Sžo/84/2014 15 ţalovaného spočívajúcimi v otázke aplikácie príslušných právnych predpisov – „postupoval nedôsledne“. Najvyšší súd zaviazal krajský súd, aby: „...po opätovnom vysporiadaní sa s námietkami žalovaného znova vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie náležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodnil tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť.“ (mutatis mutandis). S ohľadom na vyššie uvedené, dospel najvyšší súd k záveru, ţe krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vyrovnal so všetkými nedostatkami, ktoré mu boli vytknuté a jeho znenie je v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v zrušovacom uznesení, ktorým bol viazaný. Tomu neodporuje ani zmena výrokovej časti rozhodnutia krajského súdu, v ktorej po novom preskúmaní veci, rozhodol v rámci autoremedúry (ktorú nemoţno stotoţňovať s ust. § 210a Občianskeho súdneho poriadku) v prospech ţalovaného. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca úspešný nebol a ţalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. októbra 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.