1, písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
1, písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtrţníctva
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe: dňa 6. novembra 2013 okolo 15.10 h v M., na ulici D. z boku baru "Fun CAFE" sa dopustil verbálneho a fyzického útoku voči príslušníkovi Mestskej polície M. inšp. P. Š. tým spôsobom, ţe počas vykonávania sluţobného zákroku hliadkou Mestskej polície v zloţení inšp. P. Š. a ml. inšp. Ľ. M., odetej v rovnošate Mestskej polície, na základe oznámenia o nedovolenom parkovaní na parkovisku pri dopravnej značke "Parkovisko, reservé, Daniela TAXI", na ktorom mieste mal obvinený zaparkované osobné motorové vozidlo zn. M., EČ: M., bol obvinený vyzvaný na preukázanie svojej totoţnosti práve z dôvodu tohto neoprávneného parkovania na uvedenom mieste, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi hrubo uráţal príslušníkov hliadky MP. Na opätovnú výzvu príslušníkov MP na preukázanie svojej totoţnosti obvinený znova nereagoval, na ďalšiu výzvu príslušníka MP inšp. P. Š. na poskytnutie súčinnosti na zistenie totoţnosti obvineného znova nereagoval, práve naopak po pristúpení do tesnej blízkosti inšp. P. Š. - mestského policajta, tohto hrubo uráţal vulgárnymi výrazmi, fyzicky ho napadol tak, ţe strčil mu dlaňou ruky do oblasti ľavého hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný odznak MP, čím spôsobil na uvedenom mieste uniformy upínania tohto znaku jej roztrhnutie, pričom bol obvinený vyzvaný inšp. P. Š., aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na čo obvinený nereagoval a snaţil sa z uvedeného miesta odísť, preto boli príslušníkmi MP voči obvinenému pouţité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty, čím poškodenému inšp. P. Š. - mestskému policajtovi spôsobil zranenia a to pomliaţdenie prednej steny ľavej polovice hrudníka s podkoţnou krvnou podliatinou bez 3 2 Tdo 29/2016 práceneschopnosti a poškodenej strane Mesta M. poškodením uniformy príslušníka MP spôsobil škodu vo výške 86,34 €. Za to mu bol uloţený
1 Tr. zák., za pouţitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný peňaţný trest vo výmere 1.000 (tisíc),- €.
3 Tr. zák., súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňaţnému trestu uloţil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
1 Tr. por. súd poškodené Mesto M. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. O odvolaní obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8 To/72/2015 z 28. septembra 2015 rozhodol tak, ţe
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a
b/ Tr. por. obvineného oslobodil spod obţaloby, pretoţe skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol: Vzhľadom aj na odvolací dôvod vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák. odvolací súd skúmal, či prichádza pouţitie tohto ustanovenia a dospel k záveru, ţe prichádzalo pouţitie ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. a preto sám vo veci rozhodol a to z týchto dôvodov: Vo všeobecnosti závaţnosť prečinu určujú kritériá: a) spôsob vykonania činu a jeho následky b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťaţujúce okolnosti) c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Tieto kritériá sa
teórie práva netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Krajský súd dospel po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo nesmieme rozsiahle, ţe boli splnené kritériá, ktoré vyššie uviedol a tu konkrétne poukazuje: 4 2 Tdo 29/2016
b/ Trestného poriadku. Zásadne kaţdý skutok vykazujúci všetky formálne znaky prečinu je aj potrebné v trestnom konaní posúdiť ako prečin. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona v prípade prečinov vyjadruje tzv. materiálny korektív znamenajúci, ţe skutok vykazujúci formálne znaky prečinu nie je moţné posúdiť ako prečin, ak naplnením aspoň jedného z kritérií upravených v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona závaţnosť skutku je zníţená na nepatrný stupeň. Pri určovaní závaţnosti prečinu je potrebné posudzovať viaceré kritériá, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa. V trestnej veci obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach pochybil pri hodnotení kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, predovšetkým pokiaľ ide o spôsob vykonania činu. Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obvinený fyzicky napadol poškodeného P. Š. - príslušníka mestskej polície, pri vykonávaní sluţobného zákroku. V kontexte znenia skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona je pojem fyzické napadnutie potrebné chápať ako pouţitie násilia, teda fyzickej sily, proti telu verejného činiteľa. Táto fyzická sila po objektivizácii skutkového stavu v tejto trestnej veci dosahovala potrebnú intenzitu, pretoţe zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo len o uchopenie poškodeného za jeho odev. Intenzita fyzickej sily vyplýva z obsahu lekárskej správy ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, ţe v oblasti prednej steny hrudníka boli u poškodeného P. Š. prítomné objektívne známky poranenia, a to podliatina koţného krytu veľkosti 7 cm x 7 cm. Lekárska 6 2 Tdo 29/2016 správa bola objektivizovaná aj odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, z
svedkov počas celého dokumentovania dopravného priestupku správal vulgárne a agresívne, príslušníkom mestskej polície nadával, odmietal sa podrobiť ich sluţobným úkonom a nerešpektoval opakované výzvy na upustenie od svojho konania. Nemoţno prehliadnuť význam chráneného záujmu pri prečine útoku na verejného činiteľa, ktorý spočíva v riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa a pri prečine výtrţníctva, aj v spôsobe vykonania činu a jeho následkom. Je potrebné zdôrazniť, ţe kaţdý, nevynímajúc obvineného JUDr. M. Ţ., je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k overeniu jeho totoţnosti. Z hľadiska štátom chránených záujmov nie je moţné dopustiť, aby kontrolované osoby fyzickým útokom akejkoľvek intenzity odmietli legitímny výkon právomoci oprávneného orgánu len preto, ţe k tomuto výkonu majú výhrady alebo s ním nesúhlasia. Postup príslušníkov mestskej polície bol dôvodný a opodstatnený, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani to, ţe neskorším rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu 7 2 Tdo 29/2016 v M. bolo rozhodnuté, ţe zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo o spáchanie priestupku spočívajúceho v nesprávnom parkovaní. V súvislosti s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach k osobe obvineného JUDr. M. Ţ., ţe ide o občana, ktorý viedol riadny ţivot a doposiaľ nebol súdne trestaný, treba uviesť, ţe práve vzhľadom na jeho právnické vzdelanie je predpoklad, ţe ako práva znalá osoba, pozná aj svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto na postup príslušníkov mestskej polície mal reagovať primeraným, a predovšetkým zákonným spôsobom, a to bez ohľadu na skutočnosť, ţe zákrok príslušníkov mestskej polície nepovaţoval za zákonný. Na základe uvedených skutočností prokurátor dospel k záveru, ţe Krajský súd v Košiciach pri právnom posúdení konania obvineného JUDr. M. Ţ. nesprávne pouţil ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, pretoţe jeho pouţitie nemalo opodstatnenie a vykazuje známky svojvôle, čím bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. V súvislosti so závaţnosťou porušenia zákona vyţadovanou § 371 ods. 5 Trestného poriadku k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku, treba uviesť, ţe nedostatok v právnom posúdení konania JUDr. M. Ţ. mal za následok zásadný následok - oslobodenie obvineného spod obţaloby
b/ Trestného poriadku. V prípade správneho a zákonu zodpovedajúceho právneho posúdenia skutku mal Krajský súd v Košiciach odvolanie obvineného JUDr. M. Ţ. § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Vzhľadom na to, ţe Krajský súd v Košiciach v trestnej veci obvineného JUDr. M. Ţ. nepostupoval v súlade so zákonom, prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd: 1/
1 Trestného poriadku vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015 bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení 8 2 Tdo 29/2016 § 10 ods. 2 Trestného zákona, § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ako aj v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku a § 285 písm. b/ Trestného poriadku, v prospech obvineného JUDr. M. Ţ., 2/
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015 v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a 3/
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obvinený JUDr. M. Ţ., ktorý uviedol: Skutok pre, ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, pretoţe neparkoval na zakázanom mieste a preto postup príslušníkov mestskej polície bol neodôvodnený a preto nezákonný. Nadväzne na to zo strany obvineného nešlo o pouţitie fyzickej sily takej intenzity rozhodujúcej na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Uviedol, ţe podá sám dovolanie a bude navrhovať, aby na jeho základe bol zrušený napadnutý rozsudok a v nasledujúcom konaní bol oslobodený spod obţaloby nie
ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por., ale
a/ Tr. por., teda, ţe sa nestal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný. Pri popisovaní intenzity útoku na príslušníka mestskej polície poukazoval na rozhodnutie R 22/1966, pri nedôvodnosti zakročovania príslušníkov mestskej polície na rozhodnutie R 47/1980 a pri posudzovaní skutku ako výtrţnosti na rozhodnutie R 44/1990. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbeţne preskúmal predloţený spisový materiál i dovolanie generálneho 9 2 Tdo 29/2016 prokurátora Slovenskej republiky v neprospech obvineného JUDr. M. Ţ. a zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) a v lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň dospel k záveru, ţe dovolaniu je potrebné na verejnom zasadnutí (§ 384 a nasl. Tr. por.) vyhovieť, pretoţe zistil dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po prerokovaní veci na verejnom zasadnutí rozhodol tak, ţe dovolaniu vyhovel celkom z dôvodov uvedených v dovolaní.
2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná.
1 písm. a/ Trestného zákona kto pouţije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov.
1 písm. a/ Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtrţnosti najmä tým, ţe napadne iného, potrestá sa odňatím slobody aţ na tri roky.
1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
3 Trestného poriadku ak odvolací súd preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a moţno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
b/ Trestného poriadku, súd oslobodí obţalovaného spod obţaloby, ak skutok nie je trestným činom. Dovolací súd na podklade podaného dovolania generálneho prokurátora skúmal, 10 2 Tdo 29/2016 či zistený skutkový stav ustálený Krajským súdom v Košiciach v napadnutom rozsudku bolo moţné právne posúdiť tak, ţe nejde o prečiny útoku na verejného činiteľa
1, písm. a/ Tr. zák. a výtrţníctva
1, písm. a/ Tr. zák. pre ich nepatrnú závaţnosť v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. V súlade s ustálenou súdnou praxou je nepatrná závaţnosť prečinu vtedy, ak viaceré kritériá, uvedené v § 10 ods. 2, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa, sú tak nepatrné, ţe odôvodňujú záver, ţe nejde o prečin. Krajský súd konštatoval, ţe:
1 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu
1, alebo ak ide o hľadanú osobu, aby preukázala svoju totoţnosť; osoba je povinná výzve vyhovieť. Ak odmietne osoba uvedená v odseku 1 preukázať svoju totoţnosť alebo ak ju nemôţe preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totoţnosti, je príslušník obecnej polície oprávnený predviesť takúto osobu na útvar obecnej polície za účelom zistenia jej totoţnosti. Príslušník obecnej polície je oprávnený pri plnení svojich úloh poţadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môţe prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa. Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov. Ak teda príslušníci obecnej polície objasňovali priestupok a obvinený JUDr. M. Ţ., ako osoba znalá práva i právne špeciálne vzdelaná, napriek vedomosti o povinnosti preukázať totoţnosť príslušníkom mestskej polície, ak bol na to vyzvaný a preukazovať, ţe ţiadny priestupok nespáchal a ani objektívne spáchať nemohol, zvolil fyzický útok voči príslušníkovi mestskej polície, spôsobil mu nie nepatrné zranenie, na verejnom mieste, pričom mu roztrhol – poškodil uniformu, ktorá je so zreteľom na to ďalej nepouţiteľná, nie je moţné tvrdiť, ţe boli splnené všetky kritériá uvedené v § 10 ods. 2 12 2 Tdo 29/2016 Tr. zák. (materiálny korektív), ktorých súčasné naplnenie sa vyţaduje pre vyslovenie, ţe v prerokúvanom prípade zistený skutok nie je trestným činom. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré vo vyjadrení k dovolaniu prokurátora poukazoval obvinený, dovolací súd uvádza, ţe v prerokúvanom prípade nešlo len o chytenie za odev a zatrasenie s poškodeným, ale o riadny úder, ktorý spôsobil aj minimálne zranenie (R 22/1966). V rozhodnutí R 47/1980 je popisované konanie príslušníka polície, ktorý bol v čase činu mimo sluţbu a nemôţe sa pouţiť v prerokúvanej veci a napokon rozhodnutie R 44/1990 je definíciou výtrţnosti pouţiteľné i v tomto prípade. Dovolací súd dopĺňa, ţe obvinený JUDr. M. Ţ. v priebehu konania pred dovolacím súdom dvakrát namietal zaujatosť predsedu senátu 2T najvyššieho súdu JUDr. Petra Paludu, poukazujúc na to, ţe bol v minulosti prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a chce čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho prokurátora, ţe mu nebolo umoţnené nahliadnuť do základného spisu a ţe o ním podanom dovolaní bolo rozhodnuté uţ 28. júla 2016, tak, ţe bolo odmietnuté, čím senát 2T prejudikoval rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky zaujatosti povaţoval za nevznesené bez meškania - oneskorene, resp. za také (JUDr. Paluda bol v minulosti prokurátor a chce teda čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho prokurátora), ktoré nenapĺňajú dôvody uvedené v § 31 Tr. por. Len tvrdenie, ţe predseda senátu 2T JUDr. Paluda bol v minulosti prokurátorom nemôţe zakladať námietku zaujatosti
1 Tr. por. – „Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca“...“ u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.“ Z týchto dôvodov dovolací súd o námietkach zaujatosti nekonal so zreteľom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por.
ktorého o námietke zaujatosti strany, ktorá je zaloţená na tých istých dôvodoch, pre ktoré uţ raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je zaloţená na iných dôvodoch ako dôvodoch
M. Ţ. upovedomený priamo alebo prostredníctvom obhajcu JUDr. J. F.. IV. Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia Bude úlohou krajského súdu vyhodnotiť v zmysle uvedených kritérií závaţnosť oboch prečinov, ktorých sa mal svojím konaním dopustiť obvinený M. Ţ. a rozhodnúť o dôvodnosti jeho odvolania. Krajský súd v Košiciach bude pri svojom rozhodovaní
1 Tr. por. viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1, písm. i/ Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 5. decembra 2016 JUDr. Peter P a l u d a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.