Obsah (8)

§ 138§ 141§ 139§ 36§ 41§ 38§ 39§ 35

N a j v y š š í s ú d 2 To 17/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. P. Paludu a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Františ

§ 138písm.

a/, písm. b/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutky č. 6, 7), z obzvlášť závaţných zločinov vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. 2 2 To 17/2015 (skutky č. 8, 9) a z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. (skutok č. 11); P. H. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1), z obzvlášť závaţných zločinov hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák.

§ 138písm.

a/, písm. b/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutky č. 6, 7), z obzvlášť závaţných zločinov vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. (skutky č. 8, 9) a z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. (skutok č. 11); P. Š. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1), z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák.

§ 138písm.

b/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok č. 6) a z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. (skutok č. 8); R. Z. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1), zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. (skutok č. 9), zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

§ 138písm.

a/ Tr. zák. a § 20 Tr. zák. (skutok č. 10) a z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (skutok č. 11); J. F. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1) a z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 (skutok č. 3); J. H. z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006 (skutok č. 1) a z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do
3. januára 2006 (skutok č. 5); M. J. z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
4. januára 2006 (skutok č. 1) a z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do
5. januára 2006 (skutok č. 5); R. C. z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
6. januára 2006 (skutok č. 1), z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do
7. januára 2006 (skutok č. 3) a z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do
8. januára 2006 (skutok č. 5); Z. U. zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok č. 1), zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

§ 138písm.

a/ Tr. zák. (skutok č. 7), zo zločinu vydierania podľa 3 2 To 17/2015 § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 139ods.

1 písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. (skutok č. 12), uloţil obţalovaným: M. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák.

§ 36písm.

j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu § 38 ods. 2 Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, č. 428/2012 Z. z. (ďalej len „nález č. 428/2012 Z. z.“) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden rokov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia; P. H. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák.

§ 38ods.

2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodu § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu č. 428/2012 Z. z. a

§ 39ods.

2 písm. e/, ods. 3 písm. b/Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia; P. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák.

§ 36písm.

j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu § 38 ods. 2 Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať rokov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia, a podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. tieţ trest prepadnutia vecí: 1 ks obušok biely Federál, 1 ks šedý skladací noţík zn. Magnum Kalašnikov a 1 ks čierna dýka zn. SR v čiernom plátennom puzdre; R. Z. podľa § 296 Tr. zák.

§ 38ods.

2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodu § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu č. 428/2012 Z. z. a

§ 39ods.

2 písm. e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia; J. F. podľa § 296 Tr. zák.

§ 36písm.

j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu § 38 ods. 2 Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, 4 2 To 17/2015 a podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci: 1 ks drevenej bejzbalovej palice; J. H. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

§ 35ods.

2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a

nálezu č. 428/2012 Z. z. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na ktorého výkon ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny, zároveň podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Senica z
2. januára 2008, sp. zn. 1T/222/2007, ktorým mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do
3. januára 2006 aj trest prepadnutia veci: 1 ks čierny obušok; M. J. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
4. januára 2006

§ 35ods.

2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a

nálezu č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny; R. C. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

§ 35ods.

2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a

nálezu č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a deväť mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny a Z. U. podľa § 190 ods. 3 Tr. zák.

§ 36písm.

j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. z dôvodu § 38 ods. 2 Tr. zák. a

§ 41ods.

1, ods. 2 Tr. zák. a nálezu č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, a podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. tieţ trest prepadnutia vecí: 1 ks bejzbalová palica a 1 ks teleskopický obušok. Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) odvolanie, 5 2 To 17/2015 ktorým v neprospech obţalovaných napadol výroky o trestoch u obţalovaných M. Š., konanie proti ktorému bolo vylúčené na samostatné konanie, a P. Š.. Následne

1. septembra 2015 rozšíril prokurátor rozsah podaného odvolania tak, ţe toto smeruje aj proti výrokom o trestoch u obţalovaných J. F., J. H., M. J., R. C. a Z. U. a to v ich neprospech. V dodatočne predloţených dôvodoch odvolania poukázal prokurátor na to, ţe obţalovaný P. Š. bol uznaný za vinného zo zločinu a dvoch obzvlášť závaţných zločinov s trestnou sadzbou 20 – 25 rokov alebo doţivotie, pričom tento v rámci zločineckej skupiny, ktorej členom bol cca 4 roky, patril do tzv. výjazdovej skupiny, trestnú činnosť neoľutoval a nepriznal sa. Za nesprávne pritom povaţuje úvahy súdu o uloţení trestu na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, čo neodzrkadľuje mieru jeho účasti na trestnej činnosti a počet skutkov. Oponuje argumentácii súdu prvého stupňa, ţe trest ukladal v súvislosti s uloţením trestu odňatia slobody na 21 rokov obţalovanému M. Š., ktorý z neho uţ vykonal 9 rokov (aj so započítaním väzby) a preto obţalovanému P. Š. zníţil trest tak, aby dostal v podstate niţší trest, neţ vedúci člen zločineckej skupiny, a povaţuje ju za zrejmý následok nesprávne určeného trestu u obţalovaného M. Š.. Za daného stavu povaţuje prokurátor uloţenie trestu na úplne spodnej hranici trestnej sadzby za celkom zrejme neprimerane nízke, bez akéhokoľvek odôvodnenia so zreteľom na to, ţe ide o uloţenie trestu za jeden zločin a dva obzvlášť závaţného zločiny, a za primeraný pokladá pôvodne uloţený trest v trvaní 23 rokov a 4 mesiace. Vo vzťahu k obţalovanému Z. U. prokurátor uviedol, ţe tento bol uznaný za vinného, ţe bol činný pre zločineckú skupinu a z ďalších dvoch zločinov, pričom v jednom prípade išlo skutkovo o napadnutie korunného svedka za to, ţe svedčil proti členom zločineckej skupiny, ktorí na základe toho boli stíhaní, niektorí aj väzobne. Ďalej zdôraznil, ţe ani on neoľutoval spáchanie trestných činov, k trestnej činnosti sa nepriznal a v záverečnej reči uvádzal len skutočnosti ohľadom svojho veku a zdravotného stavu. Pokiaľ súd prvého stupňa pri ukladaní trestu prihliadol jednak na zmenu trestnej sadzby a tieţ vek a zdravotný stav obţalovaného, prokurátor namieta, ţe nebol ţiaden dôvod na uloţenie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby (pričom ide o najväčšie zníţenie oproti pôvodne uloţenému trestu), keďţe bol uznaný za vinného z troch zločinov a to bez akýchkoľvek podkladov o nutnosti liečenia mimo podmienok výkonu trestu odňatia slobody. Podľa prokurátora počtu a závaţnosti spáchaných zločinov, ako aj miere účasti obţalovaného na nich, zodpovedá trest pri strede zvýšenej trestnej sadzby, t. j. 10 rokov a 4 mesiace. 6 2 To 17/2015 Pokiaľ ide o obţalovaných J. F., J. H., M. J. a R. C., u ktorých došlo po povolení obnovy konania k zníţeniu trestov oproti trestom uloţeným v pôvodnom rozsudku, povaţuje prokurátor uloţené tresty za nízke a to vzhľadom na trestnú činnosť, ktorú spáchali, i keď tieto sú podľa neho primeranejšie, neţ tresty u obţalovaných M. Š., P. Š. a Z. U.. Zároveň poukázal na to, ţe oproti pôvodnému dôkaznému stavu sa zmenila situácia len tým, ţe uvedení obţalovaní poukazovali na pozitívne hodnotenia z výkonu trestu odňatia slobody, na ktoré mohol súd teoreticky prihliadnuť pri úvahách o treste, avšak pri ukladaní trestu je podľa prokurátora potrebné vychádzať predovšetkým z dôkazného stavu v čase uznania viny a pozitívnosť hodnotenia z následného výkonu trestu, by nemala byť po obnove konania rozhodujúcim činiteľom pri určení výšky trestu. V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obţalovaných P. Š., J. F., J. H., M. J., R. C. a Z. U. a obţalovanému P. Š. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia a obţalovaným J. F., J. H., M. J., R. C. a Z. U. uloţil tresty tak, ako boli prokurátorom navrhované v záverečnej reči. K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril obţalovaný P. Š.. V tomto vyjadrení uviedol, ţe návrh trestu tak, ako ho ţiada prokurátor, je na samej hornej hranici, pretoţe mu po povolení obnovy konania moţno uloţiť trest iba v rozmedzí 20 rokov aţ 23 rokov a 4 mesiace, keďţe obnova konania bola povolená v jeho prospech a teda mu nemoţno uloţiť prísnejší trest ako tomu bolo v pôvodnom konaní. Zároveň zdôraznil, ţe práve preto, ţe naplnil skutkové podstaty tých obzvlášť závaţných zločinov, pre ktoré bol v pôvodnom konaní uznaný za vinného, sa dostal do takej mimoriadne vysokej trestnej sadzby, v ktorej sa nachádza. Preto podľa neho argumentovať tými istými dôvodmi, pre ktoré sa pohybuje v tejto sadzbe aj pri ukladaní trestu na samej hornej moţnej hranici je právne irelevantné. V tejto súvislosti dal tieţ do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. októbra 2013, sp. zn. 3Tos 24/2013, a síce, ţe „... je nepochybné, ţe pri rešpektovaní predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL ÚS 106/2011) v obnovenom konaní dôjde k výraznému zníţeniu trestnej sadzby pôvodne uloţených trestov ...“. Osobitne poukázal na to, ţe pri pôvodne uloţenom treste pred obnovením konania mu bol uloţený trest odňatia slobody na samej 7 2 To 17/2015 spodnej hranici trestnej sadzby, pričom obdobná situácia sa zopakovala i teraz napadnutým rozsudkom. Napokon upriamil pozornosť na to, ţe pred spáchaním obzvlášť závaţných zločinov viedol riadny ţivot a preto, ale i pre odstup času, niet ţiadneho právneho dôvodu, pre ktorý by mu mal byť v rámci uţ i tak mimoriadne vysokej trestnej sadzby uloţený vyšší trest ako 20 rokov, ktorý je moţné uţ sám o sebe povaţovať za mimoriadne vysoký. Navrhol preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Odvolanie proti predmetnému rozsudku podali
3. októbra 2015 aj obţalovaní Z. U. a M. J. a prostredníctvom spoločného obhajcu aj obţalovaní J. F., J. H. a R. C.. Napokon
4. októbra 2015 napadla rozsudok Špecializovaného trestného súdu odvolaním aj A. H. – matka obţalovaného J. H.. Obţalovaný Z. U. v dôvodoch podaného odvolania súdu prvého stupňa vytýka, ţe posudzoval to, ako sa správali vo výkone trestu len za mesiac jún 2015, kedy boli po zrušení rozsudku vo väzbe. Pritom ţiadal, aby si súd vyţiadal posudok na jeho osobu z výkonu trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde cez tri a pol roka vykonával funkciu vedúceho samosprávy, mal na starosti 81 odsúdených, bol osem krát disciplinárne odmenený, nemal ani jedno pokarhanie a ani disciplinárny trest, mal veľmi dobré resocializačné hodnotenie a celú dobu udrţiaval kontakt s rodinou. Ďalej poukázal na to, ţe má 61 a pol roka, je plný invalidný dôchodca, má ťaţké zdravotné problémy s nohami, pravú nohu má amputovanú nad kolenom a na ľavej má tri otvorené rany a doporučený operačný zákrok. Zároveň zdôraznil, ţe napriek týmto zdravotným problémom vykonával svoje povinnosti vo funkcii vedúceho samosprávy k spokojnosti nadriadených. Po prepustení z väzby sa vrátil k rodine (druţke a synovi) a navzdory ťaţkému zdravotnému postihnutiu sa zamestnal a ţije plnohodnotný ţivot v spoločnosti a rodine. Hoci ţiadal prvostupňový súd, aby zvyšok trestu zmenil na domáce väzenie alebo vysokú podmienku, trebárs aj s probačným dohľadom, a mohol si tak dať do poriadku svoj zdravotný stav, ten s tým nesúhlasil a zníţil mu trest na 7 rokov. Vykonaný trest je pritom pre neho silným ponaučením a mementom do budúcnosti, všetko oľutoval a uvedomil si, aj keď neskoro, ţe riadny ţivot a práca je pre neho jediné východisko. V prílohe odvolania predloţil obţalovaný potvrdenie o prijatí do zamestnania na dobu neurčitú od
5. septembra 2015, lekársku správu Oddelenia neurológie a iných špecializovaných odborov Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne z
6. apríla 2015 a lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z
7. septembra 2015, podľa ktorého je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou 8 2 To 17/2015 funkčnej poruchy 80%, a poţiadal o posúdenie jeho odvolania v tom smere, aby súd zváţil a rozhodol na základe všetkých skutočností, ktoré uviedol. Rovnako aj obţalovaný M. J. v odôvodnení podaného odvolania namieta, ţe prvostupňový súd pri ukladaní nového trestu vychádzal z jeho hodnotenia vo väzbe, ktorá trvala 30 dní, pričom predmetné hodnotenie neobsahovalo nič, čo by súdu mohlo priblíţiť jeho profil, osobnosť a mieru resocializácie. Aj on sa preto pripojil k návrhu, aby súd pri ukladaní nového trestu pouţil ako dôkaz hodnotenie z výkonu trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde strávil 4 roky, 4 mesiace a 21 dní a kde disponujú jeho komplexným hodnotením a diagnostikou. Prvostupňový súd to však zamietol s odôvodnením, ţe hodnotenie nebude mať ţiadny vplyv pri ukladaní nového trestu. S týmto tvrdením odvolateľ nesúhlasí, pretoţe ukladanie trestu sa neobmedzuje len na matematickú časť „dolnej a hornej hranice trestnej sadzby“, ale aj na mieru zavinenia páchateľa, jeho predošlú bezúhonnosť a v neposlednom rade jeho správanie, hodnotenie a resocializáciu počas výkonu trestu. Osobitne pritom poukázal na to, ţe odsúdený je vo výkone trestu pravidelne monitorovaný zo strany pedagogického personálu, ktorý sleduje plnenie programu zaobchádzania s odsúdeným, pričom súčasťou tímu je aj psychológ, ktorý vyhodnotí mieru resocializácie a teda pripravenosť odsúdeného do normálneho ţivota. Odvolateľ má za to, ţe táto odborná diagnostika môţe zásadným spôsobom napomôcť súdu nahliadnuť na odsúdeného a poznať mieru jeho resocializácie, teda aj zváţiť ako uţ vykonaný trest splnil funkciu pre odsúdeného ako aj pre spoločnosť. Ţiada preto, aby toto hodnotenie bolo zaradené ako dôkaz pri ukladaní nového trestu. Napokon zopakoval, ţe uţ vykonal trest v trvaní 4 roky, 4 mesiace a 21 dní, a teda pri novo uloţenom treste 5 rokov a 6 mesiacov je zostávajúca časť trestu 13 mesiacov s moţnosťou okamţitého poţiadania o podmienečné prepustenie. Preto návrat do výkonu trestu po dobe strávenej na slobode sa so zreteľom na to, ţe jeho hodnotenie obsahuje 6 disciplinárnych pochvál, 8 kladných poznatkov, pričom program zaobchádzania splnil vo všetkých bodoch, počas celého výkonu trestu bol zaradený do práce na pozícii vedúci pracoviska a tieţ ako DAP (disciplína a poriadok), javí podľa odvolateľa ako kontraproduktívne, míňajúce sa účinku, pre ktorý bol trest uloţený. V závere uviedol, ţe počas doby strávenej na slobode sa riadne zaradil do spoločenského a rodinného ţivota a preto ţiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby všetky tieto skutočnosti zváţil a uloţil mu dostačujúci trest. 9 2 To 17/2015 Obţalovaní J. F., J. H. a R. C. v dodatočne, prostredníctvom obhajcu predloţených dôvodoch odvolania povaţujú výroky o trestoch napadnutého rozsudku za nesprávne, pretoţe im uloţené tresty sú neprimerané v tom zmysle, ţe sú neprimerane prísne. V tejto súvislosti poukazujú v prvom rade na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v tejto veci v uznesení z
8. októbra 2013, sp. zn. 3Tost 24/2013, ktorý je potrebné rešpektovať a podľa ktorého „... je nepochybné, ţe pri rešpektovaní predmetného nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky (PL ÚS 106/2011) v obnovenom konaní dôjde k výraznému zníţeniu trestnej sadzby pôvodne uloţených trestov...“ . Zároveň zdôraznili, ţe pôvodne im boli uloţené tresty odňatia slobody na úrovni dolnej hranice asperovanej trestnej sadzby a vyslovili názor, ţe so zreteľom na § 405 písm. b/ Tr. por. predstavujú pôvodne uloţené tresty pri rozhodovaní po obnove konania hornú hranicu rozpätia zákonnej sadzby. Uloţené tresty odňatia slobody tak nepovaţujú za primerané, keďţe v prípade pôvodného rozsudku im tieto boli uloţené na dolnej hranici upraveného rozpätia trestnej sadzby a napadnutým rozsudkom im boli uloţené tresty odňatia slobody v strednej hodnote v zmysle § 405 písm. b/ Tr. por. upraveného rozpätia trestnej sadzby. Neprimeranou je podľa odvolateľov skutočnosť, ţe napadnutým rozsudkom neboli ukladané tresty odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, ale špecializovaný trestný súd neprimerane zvýšil trestnú sadzbu o 1 rok a 6 mesiacov (v prípade obţalovaného F.) a aţ o 3 roky (v prípade obţalovaných H. a C.) od dolnej hranice rozpätia trestnej sadzby, ktorú mal uloţiť a ktorú minimálne bolo dôvodné uloţiť, aby sa zadosťučinilo primeranosti trestu. Ďalej majú títo obţalovaní za to, ţe je u nich odôvodnená aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák., t. j. uloţenie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s ktorou sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. V rámci okolností konkrétneho prípadu a miery ich účasti na trestnej činnosti poukázali na to, ţe nik z nich nebol v rámci organizácie zločineckej skupiny tzv. pravou rukou a ani u jedného z nich neprevaţujú mimoriadne okolnosti. Pokiaľ ide o skutok č. 3 tak obţalovaní C. a F. mali pasívne postavenie, nedopúšťali sa ţiadnych vyhráţok a obţalovaný F. bol pasívne prítomný iba pri druhej časti skutku. Pokiaľ ide o skutok č.
9. obţalovaní H. a C. sa zúčastnili pasívne, boli prítomní na pozemku, nedopúšťali sa vyhráţania. Miera ich účasti na činnosti zločineckej skupiny je v porovnaní s ostatnými obţalovanými na najniţšom stupni, pričom mimo skutku č. 1 boli odsúdení len za jeden ďalší skutok (obţalovaní F. a H.), resp. za ďalšie dva (obţalovaný C.), čo z celkovej mnoţiny desiatich skutkov ostatných obţalovaných preukazuje najniţšiu mieru účasti na trestnej činnosti. Pokiaľ ide o ich pomery, obţalovaní zdôraznili, ţe 10 2 To 17/2015 pred odsúdením viedli riadny ţivot, všetci sú zamestnaní na dobu neurčitú a náprava u nich bola realizovaná uţ samotným výkonom trestu, po ktorom sa začlenili do spoločnosti. Uloţené tresty povaţujú za neprimerane prísne aj z pohľadu § 34 ods. 3 Tr. zák., keďţe tieto budú mať nepriaznivý vplyv na ich rodiny, keďţe všetci sú ţiviteľmi rodín a výkonom uloţených trestov by im bolo zamedzené vykonávať pracovnú činnosť a tým by ich rodiny prišli o zdroj príjmu. Za nesprávny povaţujú menovaní záver prvostupňového súdu, ţe u nich „nie je postoj k spáchanej trestnej činnosti dostatočne uvedomelý“, čo vyvodzuje z toho, ţe sa neospravedlnili poškodeným. Takéto ospravedlnenie nemá podľa nich oporu v zákone a je arbitrárne, nakoľko Špecializovaný trestný súd im neprípustne dopĺňa priťaţenie, pričom Trestný zákon neospravedlnenie poškodeným ako priťaţujúcu okolnosť neuvádza a ako takú ju nemoţno vyvodiť ani z opaku poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ a l/ Tr. zák., nakoľko počet a charakter priťaţujúcich okolností je taxatívny. Vyvodzovať ich nedostatočnú uvedomelosť, či nedokonalú resocializáciu iba na základe neospravedlnenia voči poškodeným je podľa nich izolované, nemá oporu v zákone a Špecializovaný trestný súd takýmto spôsobom nezákonne a nedôvodne pouţíva argumentáciu k odôvodneniu, prečo odmietol vykonať dôkazy ich hodnotením z výkonu trestu. Zároveň namietajú, ţe prvostupňový súd pri hodnotení ich nápravy vôbec neprihliadol na doposiaľ vykonané tresty odňatia slobody a ich správanie počas výkonu, pričom odmietol v tomto smere vykonať dôkazy a preto je jeho hodnotenie neúplné a neprihliada na účinok vykonaného trestu. Odvolatelia sú pritom presvedčení, ţe pri ukladaní trestu aj vo vzťahu k jeho mimoriadnemu zníţeniu je potrebné prihliadať na vykonaný trest odňatia slobody, ktorý vzhľadom na jeho účel podľa nich sám o sebe prispieva k prevýchove páchateľa. Zdôraznili, ţe tresty uloţené pôvodným rozsudkom vykonali v nie zanedbateľnej dĺţke (obţalovaný F. takmer štyri a pol roka, obţalovaný H. päť rokov a takmer dva mesiace, obţalovaný C. takmer dva a pol roka). Uvedené dĺţky sú dôkazom o pôsobení trestu na nich a ukladané tresty sú tak neprimerane prísne aj vzhľadom na dosiaľ vykonaný trest odňatia slobody. Špecializovanému trestnému súdu ďalej vytýkajú, ţe pri hodnotení nápravy neprihliadol u obţalovaného F. na to, ţe nemá záznam v registri trestov, ani v registri priestupkov a ţe z ostatného miesta výkonu trestu je hodnotený kladne, u obţalovaného H. na to, ţe má dva záznamy v registri trestov, no hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený a tretie odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/222/2007 bolo vzhľadom 11 2 To 17/2015 na ukladaný súhrnný trest zrušené, pričom z miesta výkonu trestu je hodnotený kladne, a u obţalovaného C. na to, ţe nemá záznam ani v registri trestov ani v registri priestupkov, počas výkonu trestu bol osemkrát disciplinárne odmenený, nebol disciplinárne potrestaný, správal sa v súlade s vnútorným poriadkom, pracovné zaradenie sanitára väzenskej nemocnice si plnil včas a riadne. Zdôraznili, ţe po ukončení trestnej činnosti sa nedopustili ďalšieho trestného činu a ani len priestupku. Napokon obţalovaní J. F., J. H. a R. C. zhodne tvrdia, ţe zníţenie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona je odôvodnené aj neprimeranou dĺţkou trestného stíhania a značným časovým odstupom od spáchania trestnej činnosti, kedy plynutím času sa zniţuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba individuálnej prevencie, pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin a moţno predpokladať a dúfať, ţe sa napravil, a tieţ potreba generálnej prevencie. Poukázali preto na to, ţe od skončenia trestnej činnosti uplynulo u obţalovaného F. vyše osem rokov a u obţalovaných H. a C. takmer desať rokov, pričom dĺţka trestného stíhania sa u nich pohybuje na úrovni asi deväť rokov. Majú tak za to, ţe Špecializovaný trestný súd mal u nich aplikovať inštitút mimoriadneho zníţenia trestu pod dolnú hranicu, resp. im mal minimálne uloţiť tresty pri dolnej hranici trestnej sadzby. Obţalovaný J. H. navyše priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţil dodatok k pracovnej zmluve z
10. novembra 2015 a poukázal na to, ţe z uloţeného trestu odňatia slobody vo výmere šesť rokov uţ odpykal päť rokov a dva mesiace. Zdôraznil pritom, ţe ak by sa mal na desať mesiacov vrátiť do výkonu trestu, stratí zázemie, ktoré získal, a príde o stabilnú prácu. Ţiada preto, aby bol ponechaný na slobode a to pri akýchkoľvek podmienkach, ktoré mu súd stanoví. V podstate z týchto dôvodov menovaní prostredníctvom obhajcu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k nim a obţalovanému J. F. uloţil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obţalovaným J. H. a R. C. na dolnej hranici trestnej sadzby. A. H. – matka obţalovaného J. H. v dôvodoch odvolania poukázala na to, ţe syna počas celej doby výkonu trestu v Dubnici nad Váhom od roku 2011 do roku 2015, podporovali a boli mu oporou. Zdôraznila, ţe syn má z uloţených 6 rokov odsedených 12 2 To 17/2015 uţ 5 rokov a 2 mesiace. Ţiada preto, aby súd zohľadnil aj to, ako sa syn správal vo výkone trestu, ţe za 2 a pol mesiaca po prepustení na slobodu si našiel prácu v rodinnej firme, všetkým doma pomáha, či uţ fyzicky, psychicky a finančne, ţe sa zaradil do spoločnosti a snaţí sa dať si ţivot do poriadku. Vzhľadom na to, ţe synovi zostáva do konca trestu 10 mesiacov prosí súd, aby ho ponechal na slobode. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedených odvolaní, ktoré boli podané oprávnenými osobami včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume, nezistiac také odvolaniami nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaniach rozhodnúť, dospel najvyšší súd k záveru, ţe podané odvolania nie sú dôvodné. Predovšetkým treba k veci uviesť, ţe konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí ţiadnymi podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Špecializovaný trestný súd pritom vykonal zákonom predpísaným spôsobom dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie (s výnimkou niţšie uvedenej výhrady) a na jeho základe dospel k správnym záverom, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň náleţite odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotoţnil, a so zreteľom na odvolateľmi uplatnené námietky k veci dodáva: Podstata podaných odvolaní je zaloţená na tvrdení odvolateľov o neprimeranosti uloţených trestov. Kým prokurátor ich povaţuje za priveľmi mierne, obţalovaní zhodne namietajú, ţe sú nadmieru prísne. K tomu je potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, ţe neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. sa rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. čo do jeho druhu alebo výmery príliš prísny alebo príliš mierny. Povedané inými slovami, odvolací súd môţe z tohto dôvodu zrušiť 13 2 To 17/2015 výrok o treste a uloţiť nový trest iba vtedy, ak je medzi uloţeným trestom a trestom, ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení upravujúcich zásady ukladania trestov mal byť uloţený, výrazný (prílišný) rozdiel. Najvyšší súd však takúto disproporciu v preskúmavanej veci nezistil. V posudzovanej veci treba mať predovšetkým na zreteli, ţe ide o rozhodovanie po povolení obnovy konania, v rámci ktorej bol predchádzajúci odsudzujúci rozsudok z
11. júna 2010 zrušený iba vo výrokoch o treste. Preto pokiaľ ide o spôsob spáchania jednotlivých trestných činov, ich následky, zavinenie, ale aj pohnútku jednotlivých obţalovaných ako kritérií určujúcich druh a výmeru trestu, je i odvolací súd viazaný právoplatným výrokom o vine a z neho plynúcimi skutkovými zisteniami. Pritom je nutné odmietnuť schematický prístup pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, uplatnenia ktorého sa prostredníctvom obhajcu domáhajú obţalovaní J. F., J. H. a R. C.. Fakt, ţe dôvodom povolenia obnovy konania a zrušenia výroku o treste bola zmena právnej úpravy vyvolaná nálezom č. 428/2012 Z. z., ktorým bola vyslovená protiústavnosť tzv. asperačnej zásady v časti týkajúcej sa povinnosti súdu uloţiť trest nad jednou polovicou sprísnenej trestnej sadzby, totiţ automaticky neznamená uloţenie miernejšieho trestu. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného nálezu, napadnutá právna úprava neumoţňovala dostatočnú individualizáciu trestu, keďţe nezakotvovala moţnosť, ale bezvýnimočnú povinnosť súdu v prípade zbiehajúcich sa trestných činov zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a zároveň uloţiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. V dôsledku toho potom, ak aj súd po prihliadnutí na spôsob spáchania zbiehajúcich sa trestných činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a moţnosť jeho nápravy bol toho názoru, ţe primeraným a vo vzťahu k zbiehajúcim sa trestným činom náleţite individualizovaným trestom by bol trest pri dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného, resp. by bol názoru, ţe primeraným by bol trest uloţený pod polovicou trestnej sadzby trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného, nemohol takýto trest uloţiť a musel uloţiť trest nad jednu polovicu sprísnenej trestnej sadzby, hoci takýto trest nezodpovedal uvedeným zákonným 14 2 To 17/2015 kritériám určujúcim výmeru trestu. Len v takýchto prípadoch je po povolení obnovy konania namieste uloţenie miernejšieho trestu. V tomto kontexte povaţuje odvolací súd za podstatné, ţe z odôvodnenia pôvodného rozsudku Špecializovaného trestného súdu a naň nadväzujúcich rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, ţe pôvodné tresty boli obţalovaným uloţené nad jednou polovicou sprísnenej trestnej sadzby nie preto, ţe to odôvodňoval spôsob spáchania zbiehajúcich sa trestných činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, priťaţujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoby obţalovaných, ich pomery a moţnosti nápravy, ale len preto, ţe to stanovoval v tom čase účinný zákon. Za takéhoto stavu nie je poţiadavka prokurátora, aby boli obţalovaným uloţené tresty v pôvodných výmerách, aj so zreteľom na niţšie uvedené, opodstatnená. Na druhej strane to však neznamená, ţe by mal byť obţalovaným uloţený trest pri dolnej hranici trestnej sadzby. Ich argumentácia v tomto smere vychádza z nesprávneho predpokladu, ţe pôvodné tresty im boli uloţené pri dolnej hranici sprísnenej trestnej sadzby, čo ale nie je pravda, keďţe tie im boli uloţené nad jednou polovicou asperovanej trestnej sadzby. Podstata sprísnenia totiţ spočíva vo zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom dolnou hranicou takto sprísnenej trestnej sadzby stále zostáva najvyššia z dolných hraníc trestných sadzieb zbiehajúcich sa trestných činov (§ 41 ods. 1, posledná veta Tr. zák.). V pôvodnom konaní uloţený trest pritom predstavuje zákonné obmedzenie vyplývajúce zo zásady zákazu zmeny rozhodnutia k horšiemu a nie hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ako tvrdia obţalovaní. Pokiaľ sa obţalovaní J. F., J. H. a R. C. domáhajú uplatnenia § 39 ods. 1 Tr. zák., treba uviesť, ţe pre mimoriadne zníţenie trestu nie sú u nich splnené podmienky. To, ţe ich podiel na dokonanej trestnej činnosti bol v porovnaní s ostatnými obţalovanými menší, v ţiadnom prípade nepredstavuje mimoriadnu okolnosť prípadu odôvodňujúcu uloţenie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale túto prvostupňový súd u kaţdého z nich správne zohľadnil pri individualizácii trestu v rámci zákonom stanovených trestných sadzieb. Pokiaľ ide o ich pomery, ani to, ţe okrem obţalovaného J. H., viedli pred spáchaním trestných činov, za ktoré boli odsúdení, riadny ţivot a všetci boli zamestnaní, nemoţno povaţovať za nič mimoriadne. 15 2 To 17/2015 Mimoriadne zníţenie trestu neodôvodňuje napokon ani dĺţka doterajšieho konania a čas, ktorý od spáchania trestných činov uplynul. K tomu je potrebné uviesť, ţe pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba povaţovať aj obnovu konania, pretoţe rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia Dohovoru. Ten totiţto neobsahuje právo na revíziu súdneho konania (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
12. augusta 2014, sp. zn. I. ÚS 444/2014). So zreteľom na zloţitosť prejednávanej veci, ktorá bola daná nielen charakterom a rozsahom stíhanej trestnej činnosti, ale i počtom obvinených a mnoţstvom dôkazov, ktoré boli v prípravnom konaní zabezpečené a následne pred prvostupňovým súdom vykonané, nemoţno dĺţku pôvodného konania a ani dĺţku konania po povolení jeho obnovy povaţovať za tak neprimeranú, aby si vyţadovala mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody ako prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru. Pokiaľ ide o moţnosť nápravy, ako jedno z hľadísk pre určenie výmery trestu, treba uviesť, ţe táto je do značnej miery determinovaná vnútorným postojom obţalovaného k spáchanému trestnému činu, ktorý sa navonok prejavuje okrem iného aj prístupom k poškodenému. Špecializovaný trestný súd preto v ţiadnom prípade nepochybil, ak pri posudzovaní moţností nápravy obţalovaných J. F., J. H. a R. C. (ale i ďalších obţalovaných) zohľadnil, ţe sa poškodeným neospravedlnili a ani neurobili ţiadne kroky smerujúce k náhrade spôsobenej škody. Zároveň treba prvostupňovému súdu prisvedčiť, ţe jeho úlohou nebolo skúmať, či obţalovaní plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu uloţenom im v pôvodnom rozsudku preukázali polepšenie a moţno od nich očakávať, ţe v budúcnosti povedú riadny ţivot, pretoţe nerozhodoval o ich podmienečnom prepustení. Na druhej strane však nemoţno pri rozhodovaní o novom treste úplne ignorovať správanie sa obţalovaných počas výkonu pôvodných trestov odňatia slobody, keďţe aj to je prejav ich osobností, ktorý súčasne dokumentuje moţnosti ich nápravy. Pritom je vţdy nutné vychádzať zo stavu daného v čase ukladania nového trestu a prihliadnuť aj na nové skutočnosti, ktoré neboli v pôvodnom konaní zistené. 16 2 To 17/2015 V tejto časti povaţuje najvyšší súd námietky obţalovaných, ktorí podali odvolania a ktorých hodnotenia z príslušných ústavov na výkon väzby sa týkali iba obdobia ich väzby po povolení obnovy konania v tejto veci, za dôvodné a preto doplnil dokazovanie prečítaním ich hodnotení počas výkonu pôvodne uloţeného trestu, ktoré si v rámci odvolacieho konania zabezpečil. U obţalovaného J. F. odvolací súd na základe takto doplneného konania zistil, ţe počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo jeho správanie vţdy na poţadovanej úrovni, nebol ale potrestaný. Na kaţdom pracovisku, na ktorom bol zaradený, vykonával prácu zodpovedne a svedomito, k spokojnosti všetkých nadriadených, za čo ako aj za dlhodobé plnenie programu zaobchádzania a výkon činností súvisiacich so všeobecným rozvojom jeho osobnosti bol 8-krát disciplinárne odmenený. Jeho resocializačná prognóza sa však javí ako menej priaznivá a to so zreteľom na rizikové faktory, ktorými sú myslenie závislé od preţívania a emocionálneho rozpoloţenia s tým, ţe pri emocionálnom napätí dochádza k poklesu výkonu, riešenia sú stereotypné, šablónovité, menej účinné, pričom v správaní sa môţu objaviť emocionálne znaky od výbušnosti a výrazných afektov, ktoré uvoľňujú vnútornú tenziu, na ktorej sa podpisujú i hlboko potlačené agresívne impulzy, ktoré sa môţu objaviť najmä v stavoch zmeneného vedomia. Správanie a vystupovanie obţalovaného J. H. bolo počas výkonu pôvodne uloţeného trestu odňatia slobody na poţadovanej úrovni a v súlade s platnými normami. Udrţiaval bohaté kontakty s rodinou, ktoré na neho vplývali pozitívne. Kaţdú z pridelených prác vykonával k spokojnosti všetkých nadriadených a za dlhodobo vzorné a zodpovedné plnenie pracovných povinností, ako aj za organizovanie celoústavných aktivít bol 9-krát disciplinárne odmenený, pričom potrestaný nebol. Resocializačná prognóza tohto obţalovaného sa tieţ javí ako menej priaznivá so stredným rizikom sociálneho zlyhania. U obţalovaného J. H. moţno povaţovať za rizikové ventilovanie vnútorného napätia spoločensky neakceptovateľnými formami, pričom jeho neprimeraná sebareflexia vedie k nízkej tolerancii na neúspech a podpisuje sa na zvyšovaní napätia a obmedzení racionálneho uvaţovania s tým, ţe vo vyhrotených situáciách môţe dôjsť k uvoľneniu potlačovanej agresivity a k ich neadekvátnemu riešeniu. Obţalovaný M. J. je, pokiaľ ide o jeho správania a vystupovanie v priebehu pôvodného trestu odňatia slobody, hodnotený pozitívne. Bol ako člen samosprávy 17 2 To 17/2015 odsúdených zodpovedný za disciplínu a poriadok na oddiele, kde si svoje povinnosti plnil zodpovedne a bez nedostatkov. Jeho pracovné výsledky, správanie a pracovná morálka boli taktieţ hodnotené pozitívne, za čo, ako i za plnenie úloh vyplývajúcich zo zaradenia v samospráve bol 9-krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Riziko sociálneho zlyhania je u tohto odvolateľa stredné a to so zreteľom na jeho menšie pracovné skúsenosti, nestále pracovné zaradenie, ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, na príleţitostné uţívanie drog a alkoholu v minulosti, ak aj na recidívu. Jeho resocializačná prognóza je podľa hodnotenia menej priaznivá. Správanie a vystupovanie obţalovaného Z. U. bolo na poţadovanej úrovni, medzi odsúdenými zastával funkciu člena a neskôr vedúceho samosprávy, na základe čoho bol 7- krát disciplinárne odmenený. Resocializačná prognóza je u tohto obţalovaného tieţ menej priaznivá so stredným rizikom sociálneho zlyhania, ktoré je podľa hodnotenia podmienené závaţnejšou trestnou činnosťou, ústavnou výchovou, častým poţívaním alkoholických nápojov a s tým súvisiacim absolvovaním protialkoholickej liečby v minulosti. U tohto odvolateľa si najvyšší súd zabezpečil aj aktuálny posudok príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyplynulo, ţe v porovnaní s jeho stavom v čase výkonu pôvodne uloţeného trestu odňatia slobody nedošlo u neho k zhoršeniu zdravia. Okrem toho doplnil najvyšší súd konanie aj prečítaním aktuálnych registrov trestov, lustrácií v registri priestupkov a listín predloţených jednotlivými obţalovanými na verejnom zasadnutí. Z týchto dôkazov vyplynulo, ţe ţiaden z obţalovaných nebol odsúdený pre ďalší trestný čin, pričom u obvinených R. C., J. H., J. F. boli po ich prepustení z výkonu pôvodne uloţeného trestu odňatia slobody zaznamenané priestupky spočívajúce v porušení pravidiel cestnej premávky. Obţalovaní J. F. a J. H. sú aktuálne zamestnaní a to na dobu neurčitú. Na základe uvedeného zohľadniac zároveň trestné sadzby, v rámci ktorých boli jednotlivým obţalovaným ukladané tresty, ako aj skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania jednotlivých trestných činov, ich následkov, zavinenia, pohnútok, priťaţujúcich a poľahčujúcich okolností, osôb odsúdených, ich pomerov a moţností nápravy, na ktoré konkrétne poukázal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré tieţ vyplynuli z doplneného dokazovania (najmä menej priaznivá resocializačná prognóza u všetkých obţalovaných), dospel najvyšší súd k záveru, ţe uloţené tresty nie sú ani príliš 18 2 To 17/2015 mierne a ani príliš prísne, ale tieto sú primerané a vo vzťahu k jednotlivým obţalovaným náleţite (v súlade so zákonnými kritériami) individualizované. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, ţe odvolania prokurátora a obţalovaných J. F., J. H., M. J., R. C. a Z. U. a A. H. – matky obţalovaného J. H. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná. V Bratislave
13. novembra 2016 JUDr. P. P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. František Mozner Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Lucia Gočálová