Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/40/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Bc. Ing. P. D., H., zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, Kutlíkova 17, Bratislava, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Čs.: UPS/US1/SRKA/INF/2013/142, Č.z.: 2013/64585 zo dňa 04.09.2013, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/263/2013-41 zo dňa 20.11.2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/263/2013-41 zo dňa 20.11.2014 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnuti ţalovaného Č.s.: UPS/US1/SRKA/INF/2013/142, Č.z.: 2013/64585 zo dňa 04.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2013/201612, č. sp. BAl/Ap/INF/2013/50 zo dňa 12.08.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola v zmysle § 11 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) odmietnutá ţalobcova ţiadosť o sprístupnenie trestného oznámenia, v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predloţením sfalšovaných rozhodnutí Úradu. Krajský súd z obsahu spisu zistil, ţe ţalobca ţiadosťou o poskytnutie informácie doručenej elektronicky dňa 09.08.2013 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave 2 3Sţo/40/2015 a zaregistrovanou pod číslom 27/2013 poţiadal o sprístupnenie trestného oznámenia, v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predloţením sfalšovaných rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp. zn. 3S/l23/2009. Upovedomením zo dňa 10.05.2013 Okresná prokuratúra Bratislava I. oznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ţe v jej veci trestného oznámenia zo 16.04.2013 smerujúceho proti Ing. P. Ď. pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, jej trestné oznámenie dňa 10.05.2013 v zmysle § 198 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku bolo odovzdané na priame vybavenie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru kriminálnej polície. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I. ČVS: ORP-640/1-OVK-BI-2013LA zo dňa 25.09.2013 vyšetrovateľ PZ odmietol vec oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, ţe bol spáchaný zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
- a)Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Ing. P. Ď., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím č. 2013/201612, č. sp.: BAl/Ap/INF/2013/50 zo dňa 12.08.2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm.
- d)zákona slobodnom prístupe k informáciám odmietol ţiadosť, ktorou ţalobca poţadoval sprístupniť informáciu s odôvodnením, ţe vo veci prebieha vyšetrovanie na základe trestného oznámenia zo dňa 16.04.2013 vo veci podozrenia spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a),
- b)zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Oznámenie bolo podané na neznámeho páchateľa a vo veci prebieha vyšetrovanie. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal ţaloba odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.09.2013 tak, ţe prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd konštatoval, ţe v predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám bola spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
- d)zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na zverejnenie trestného oznámenia. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v ust. § 11 ods. 1 písm.
- d)zákona slobodnom prístupe k informáciám, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a 141 Ústavy), ktorý cieľ je potrebné povaţovať za legitímny s ohľadom na ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov, resp. orgánov činných v trestnom konaní moţno vymedzený cieľ dosiahnuť, krajský súd uvádza, ţe nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba povaţovať za primerané, keďţe informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. 3 3Sţo/40/2015 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, ţe poţadované trestné oznámenie bolo vyhotovené povinnou osobou, a teda nevzniklo ako dôsledok trestného konania, existuje aj mimo trestného konania, a vypovedá o činnosti povinnej osoby. Za informáciu „týkajúcu sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní“ nemoţno určitú informáciu povaţovať iba preto, ţe sa stala predmetom „prešetrovania“ orgánu činného v trestnom konaní. Poţadované trestné oznámenie nebolo vyhotovené orgánmi činnými v trestnom konaní, ani nešlo o úkon strany trestného konania, nakoľko oznamovateľ nie je subjektom trestného konania. Poţadované trestné oznámenie neobsahuje informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a preto nemôţe byť vylúčené zo sprístupňovania podľa st. § 11 ods. 1 písm.
- d)ZSPI. Ţalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, ţe trestné stíhanie v predmetnej veci nebolo nikdy začaté a v čase vydania prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia postupovali orgány činné v trestnom konaní postupom podľa ust. § 196 ods. 2 z. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku. V danom je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie ním uplatneného nároku vykonanie testu proporcionality, nakoľko v tomto prípade proti sebe stoja právo navrhovateľa ako ţiadateľa na informácie a na druhej strane záujem na utajení určitej informácie. Aj keď, ako konštatuje súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, primárne bol sporný výklad a následná aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm.
- d)ZSPI, má navrhovateľ za to, ţe v tomto prípade musia správne orgány a samozrejme aj súd vykonať ústavne súladný výklad, ktorého súčasťou je aplikácia princípu proporcionality pri obmedzovaní základného práva na informácie. V rámci tohto ústavne súladného výkladu treba navzájom zváţiť kolidujúce hodnoty, a to na jednej strane hodnoty podporujúce sprístupnenie konkrétnej poţadovanej informácie (ústavné právo na informácie a verejný záujem na sprístupnení poţadovanej informácie) a na druhej strane záujem štátu na utajení poţadovanej informácie a určiť, ktorá hodnota prevaţuje. Je toho názoru, ţe odporca ako povinná osoba nemal zákonný dôvod na odmietnutie poskytnutia poţadovanej informácie, a v prípade, ak súčasťou poţadovanej informácie boli čiastkové informácie, na ktoré by sa vzťahoval dôvod odmietnutia, mohla povinná osoba v tejto časti údaje anonymizovať. Nesprístupnenie celého dokumentu (trestného oznámenia), ktorý obsahoval určité informácie, ktoré nebolo potrebné v zmysle ústavy chrániť, bol v rozpore s ústavnou poţiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv a s poţiadavkou minimalizácie zásahu do ústavného práva na informácie. Navrhovateľ má za to, ţe Ústava SR neumoţňuje paušálne a kompletné utajenie celého dokumentu t.j. neumoţňuje kompletné utajenie všetkých čiastkových informácií nachádzajúcich sa v dokumente, bez ohľadu na ich skutočnú povahu a potrebu ich utajovania. Navrhoval, aby napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca po uplynutí odvolacej lehoty podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.01.2015 rozšíril dôvody odvolania. Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.02.2015 k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa pridţiava svojich argumentov v rozhodnutí a navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie 4 3Sţo/40/2015 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Na doplnenie uvádza, ţe oznámenie o skutočnostiach, ţe bol spáchaný trestný čin („trestné oznámenie“) podlieha v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. právnemu reţimu Trestného poriadku. Zo zásady oficiality vyplýva, ţe orgány činné v trestnom konaní sa ním vţdy musia zaoberať a rozhodnúť o spôsobe jeho vybavenia. Informácia, ktorá je obsahom trestného oznámenia sa preto dotýka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a v dôsledku toho podlieha obmedzeniu sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. Právna povaha trestného oznámenia nie je vylúčená tým, ţe sa jeho rovnopis nachádza v evidencii ţalovaného, ktorý je jeho pôvodcom. Senát vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR skúmal i materiálne dôvody na sprístupnenie informácie ţalobcovi, ktorých existenciu nezistil. Napriek tomu, ţe informácia sa týkala ţiadateľa, je nevyhnutné zdôrazniť, ţe zákon o slobode informácií kvalitatívne nerozlišuje ţiadateľov o sprístupnenie informácie a právny reţim je u všetkých ţiadateľovi rovnaký. Ústavou zaručené právo na prístup k informáciám nie je uspokojované iba právnym reţimom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj osobitnými predpismi, ktoré uţ vzhľadom na individualizovaný subjekt umoţňujú zohľadniť špecifické postavenie ţiadateľa. Tu patrí i nahliadanie účastníkov konania do spisov v neverejných typoch konania, a pod. za zákonom stanovených podmienok. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 5 3Sţo/40/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 19. októbra 2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková