3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) voči ţalobcovi v
1 OSP, pretoţe nebol účastníkom konania pred správnym orgánom a v správnom konaní sa nerozhodovalo o jeho právach, ale o právach a povinnostiach ţalobcov F. Č., J. B., Š. B. a J. K.. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v
neho je predmetom ţaloby aj preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu a rozhodnutia o schválení ROEP v časti vzťahujúcej sa na parcely uvedené v námietke ţalobcov zo dňa 27.12.2005 (námietka č. 52).
ţalobcu v
ţalobcu v 2. rade na mieste ţalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť. Ţalobca poukázal na ustanovenie § 14 správneho poriadku a tvrdí, ţe v konaní pred správnym orgánom sa konalo aj o jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pretoţe je nájomcom parcely č. X. v k. ú. O. M. (ako aj iných parciel) 4 6Sţo/498/2009 a táto parcela bola predmetom konania o ROEP ako aj námietky proti návrhu ROEP. Z toho usudzuje, ţe bol účastníkom konania o ROEP. V konaní chce dosiahnuť, aby parcela č. X. (na ktorej chce stavať) bola posunutá v grafickom zobrazení o 4-8 m na juh tak, aby sa na jej severnej strane objavila parcela č. X., ktorá by bola prístupovou cestou k nej a aj k ostatným parcelám č. X..
aktuálneho grafického zobrazenia návrhu ROEP nemá parcela č. X. prístupovú cestu. Od výmery parcely č. X., ktorá je iná
schváleného ROEP a iná
Geometrického plánu č. 58/33 z roku 1933 (na základe ktorého bola zapísaná do pozemkovej knihy), závisí výška kúpnej ceny, čo je
ţalobcu v
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o nájomnej zmluve. Ţalovaná ani ostatní ţalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu v 2. rade (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom postupu súdu
druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). 5 6Sţo/498/2009
3 OSP môţe byť predmetom preskúmania za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
1 OSP sú účastníkmi konania ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 OSP je ţalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
1 OSP sa ţaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Zo spisu krajského súdu je zrejmé, ţe ţalobcovia sa ţalobou zo dňa
3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území O. 6 6Sţo/498/2009 M., Obec O. M., okres Vranov nad Topľou, spracovaný zhotoviteľom Ing. F. H., G., ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a zapísal údaje v zmysle § 7 ods. 5 cit. zákona do katastra nehnuteľností. Krajský súd konanie o ţalobe voči ţalobcovi v 2. rade zastavil
3 OSP z dôvodu, ţe nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby
druhej hlavy piatej časti OSP, pretoţe nebol účastníkom konania v správnom konaní tak, ako to vyţaduje § 250 ods. 2 veta prvá OSP a v zmysle § 247 ods. 1 OSP nie je ani osobou, ktorá bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu. K námietke ţalobcu v 2. rade týkajúcej sa jeho účastníctva v správnom konaní najvyšší súd uvádza, ţe v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie
tohto zákona vzťahuje ustanovenie § 14 správneho poriadku,
ktorého je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastníkom konania môţe byť len ten, kto je nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti, ktoré vyplývajú z hmotného práva, pričom správny orgán musí byť oprávnený o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti rozhodovať. Správny orgán musí pri určovaní účastníkov konania skúmať vţdy, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodovať. Aby sa stal účastníkom správneho konania ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté, musí tu byť predpoklad, ţe by hmotnoprávne postavenie tejto osoby mohlo byť po vydaní rozhodnutia v správnom konaní iné ako pred rozhodnutím. Ak by sa rozhodnutie správneho orgánu dotklo konkrétnej osoby len nepriamo alebo sprostredkovane, nie je takéto dotknutie dostatočné. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca v
180/1995 Z. z. sa v tomto konaní zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Predmetom obnovovacieho konania sú v zmysle § 2 cit. zákona pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
2 cit. zákona v spojení s ustanovením § 16a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) je na konanie vecne príslušným správnym orgánom Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej len „správa katastra“).
180/1995 Z. z. správny orgán zriaďuje pre kaţdú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Konanie sa začína na podnet správneho orgánu, dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci. V oznámení správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich uţívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom
osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. Správny orgán v oznámení uvedie aj poučenie o moţnosti podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydrţaním (§ 5 ods. 3, 4, 5; § 11 ods. 1 cit. zákona).
1, 2 cit. zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci 8 6Sţo/498/2009 (jej časti) spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk kaţdému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Námietky spolu s ich odôvodnením moţno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra (ak ide o účastníkov, ktorým sa výpis doručuje) alebo od uverejnenia návrhu registra (ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo moţné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe). Námietky posúdi komisia po vyţiadaní vyjadrenia toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 7 ods. 3 cit. zákona). V zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa na konanie
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Pod všeobecnými predpismi o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a osobitným predpisom v zmysle citovaného ustanovenia je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Katastrálny zákon neupravuje osobitný postup na preskúmanie námietok proti návrhu registra, preto je potrebné, aby správny orgán pri rozhodovaní o námietkach postupoval
správneho poriadku (§ 53 a nasl.). Zákon č. 419/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (účinný od
druhej hlavy piatej časti OSP). To isté platí aj v prípade rozhodovania o schválení registra. Preto najvyšší súd musí konštatovať, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré vydala Správa katastra Vranov nad Topľou je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči ktorému je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje katastrálny úrad ako správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods. 1 správneho poriadku). Takéto rozhodnutie však nie je preskúmateľné v konaní
druhej hlavy piatej časti OSP, pretoţe nespĺňa predpoklad uvedený v ustanovení § 247 ods. 2 OSP, teda ţe nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Aţ právoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané katastrálnym úradom je preskúmateľné súdom na základe ţaloby. Odstránenia takého nedostatku sa v danom prípade nemoţno dovolávať ani v dôsledku nesprávneho poučenia v rozhodnutí správy katastra o schválení ROEP, ktoré odvolací súd zároveň konštatuje, pretoţe účastníci správneho konania mali moţnosť v zmysle ustanovenia § 54 ods. 3 správneho poriadku podať odvolanie v 3 mesačnej lehote, pokiaľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, ţe nebol poučený vôbec podali opravný prostriedok po lehote, čo však nevyuţili. Súdy však v takýchto prípadoch zastavenia konania vec postúpia príslušnému správnemu orgánu. Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil. Ostatnými (vecnými) námietkami ţalobcu v
1 a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďţe ţalobca v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.