§ 52 zák. č. 517/2007, § 248 písm. b/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţhuv/2/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci ţalobcu: Ing. H. B., nar. X., bytom C., právne zastúpený JUDr. Svetozárom Juranom, advokátom, so sídlom Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava, proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom ul. Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: 1/ KARMA Český Brod, a.s., Zborovská 693, 282 31 Český Brod, Česká republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. PÚV 256 - 98/ÚV 2156 - II/27 - 2012 zo dňa 2. februára 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014 m e n í tak, ţe rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. PÚV 256 - 98/ÚV 2156 - II/27 - 2012 zo dňa 2. februára 2012, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. PÚV 256 - 98/ÚV 2156 – I/35-2010 zo dňa 14. mája 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 279,60 eur, a to v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Svetozára Jurana, advokáta so sídlom Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného zo dňa 2. februára 2012, ktorým v rozkladovom konaní predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zamietla rozklad ţalobcu a potvrdila 2 3Sţhuv/2/2014 prvostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým Úrad priemyselného vlastníctva úţitkový vzor č. 2156 vymazal na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o. z registra, keď úrad dôvodil tým, ţe odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úţitkového vzoru, a preto úrad konštatoval, ţe predmet ochrany napadnutého úţitkového vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa ust. § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úţitkových vzoroch v znení neskorších predpisov. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe zápisom úţitkového vzoru do registra dochádza len k "podmienečnej" ochrane, pričom samotné posúdenie otázky technického stavu a priemyselnej vyuţiteľnosti patrí do kompetencie ţalovaného úradu a poukázal na znenie ust. § 249 ods. 2 O.s.p. Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal pri aplikácii zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia ţalovaného v zmysle § 248v písm.

1. b)O.s.p. v tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického stavu. Súd 1. stupňa preskúmaval zákonnosť procesného postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj na konanie pred úradom priemyselného vlastníctva a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenia § 3 odsek 1 aţ ods. 4, § 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe i napriek tomu, ţe z § 248 písm.
2. b)O.s.p. vyplýva ţe súdy nepreskúmavajú rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vţdy vyţaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváţenia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou správnou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je moţné na tento predmet ustanoviť ani znalca. Krajský súd v postupe správnych orgánov nezistil, ţe by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na základe správnej úvahy úradu došlo na strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, alebo logického postupu. Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, ţe riešenie zakomponované do úţitkového vzoru č. 2156 s názvom "Plynový radiátor" nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úţitkový vzor č. 2156 zapísaný do registra dňa 10.02.1999. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalobca v ţalobe zdôraznil predovšetkým osobitosť konštrukčných znakov úţitkového vzoru č. 2156, zameriava sa na technickú stránku veci, avšak posudzovanie technickej stránky je podľa § 248 písm.
3. b)O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu. Naviac predmetom ochrany ÚV 2156 nie sú konkrétne konštrukčné znaky, a preto nemôţe byť ani predmetom ochrany. Pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na optimalizáciu uţ známych zariadení pri ÚV 2156, optimalizácia by bola významná v prípade, ţe by bola definovaná optimalizovanými znakmi aj v samotnom predmete nároku na ochranu ÚV 2156, čo sa však nestalo. Ďalej pokiaľ ţalobca poukazoval na úspornosť, respektíve vyššiu účinnosť ÚV 2156, táto by mohla byť významná v prípade, ţe bola aj predmetom ochrany ÚV 2156. 3 3Sţhuv/2/2014 Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, ţe úrad vymazal z registra predmetný úţitkový vzor č. 2156 a svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, ţe odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úţitkového vzoru. Následne z vydaného rozkladového rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, ţe pri analyzovaní stavu techniky je pre odborníka zrejmé navrhnutie takého riešenia, ako je definované znením jediného nároku na ochranu ÚV 2156, pretoţe ohrievač BETA 5 tvoriaci stav techniky obsahuje všetky časti, ktoré sú uvedené v nároku na ochranu ÚV 2156 s výnimkou izolácie a ţe tieto časti sú navzájom spojené tak, ako je to definované v nárokoch na ochranu ÚV 2156. Poukázal na to, ţe Najvyšší súd SR uznesením 3Sţhuv/2/2013 zo dňa 6. novembra 2013 pôvodný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu zo dňa 19. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, "ţe v ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a v konaní bude postupovať so všetkými účastníkmi konania, vrátane pribratých účastníkov. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 29. januára 2014 ţalobu proti rozhodnutiu predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR zamietol. Ţalobca uviedol, ţe sa nemôţe stotoţniť s obsahom textu v napadnutom rozsudku zo dňa 29. januára 2014 na strane 9 ods. 2, kde krajský súd zdôvodňuje zrušenie jeho pôvodného rozsudku Najvyšším súdom takto: "Najvyšší súd SR takto rozhodol v podstate z toho dôvodu, ţe prvostupňový súd i napriek tomu, ţe do konania pribral spoločnosť KARMA Český Brod, a.s., tohto účastníka o novom termíne pojednávania neupovedomil, a ani mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne ani odvolanie ţalobcu", pretoţe Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení č. k. 3Sţhuv/2/2013 zo dňa 6. novembra 2013 doslovne uviedol, ţe ..., a preto sa podľa ţalobcu krajský súd dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v zrušujúcom uznesení. Uviedol, ţe vo svojej ţalobe proti rozhodnutiu úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu, uvádza na strane 3 aj ďalej aké dôkazy boli zo strany ţalovaného pouţité pri rozhodovaní o výmaze úţitkového vzoru č. 2156. Boli to fotografie zariadenia, plynových kachieľ BETA 5, výrobcu Karma Český Brod, a.s. zástupca ţalovaného na pojednávaní 14.11.2012 uviedol, ţe pri rozhodovaní o výmaze úţitkového vzoru č. 2156 vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané v samotnom rozhodnutí. V rozsudku na strane 6 predposledná veta, krajský súd uvádza, ţe ţalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané aj v samotnom napadnutom rozhodnutí. Ďalej zároveň skonštatoval krajský súd, ţe pokiaľ ţalobca uvádzal na pojednávaní, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu ţalovaného k ţalobe nové skutočnosti, tieto skutočnosti uţ v súčasnom období nepovaţoval krajský súd za dôleţité. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe krajský súd na strane 10 v poslednom odseku napadnutého rozsudku na druhej strane uvádza "Zástupkyňa ţalovaného na pojednávaní trvala aj naďalej na vyjadreniach a podaniach, ktoré boli doručené v predmetnej veci a tvrdila, ţe bol dostatočne zistený skutkový stav. Poukazovala na § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 517/2007 Z.z. o úţitkových vzoroch s tým, ţe pre posúdenie veci výkresy neboli podstatné." Podľa ţalobcu bolo by potrebné riadne uviesť aké nové skutočnosti to sú a nie tak ako vo viacerých tvrdeniach iba niečo konštatovať bez riadneho 4 3Sţhuv/2/2014 podloţenia argumentmi. Ţalobca má za to, ţe nové skutočnosti neuvádzal, iba všetky uţ v odvolaní a rozklade uvádzané skutočnosti a dôkazy prezentované rozvádzal, ako aj v súlade s § 14 ods. 1 zákona o úţitkových vzoroch podával vysvetlenia v záujme dovolania sa pravdy a pochopenia merita veci a je presvedčený, ţe ţalovaný bol povinný sa k ním vyjadriť, čo zjavne neurobil. Ide tu o zreteľný rozpor v tvrdení ţalovaného, keď uvádzal, ţe vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a zároveň tvrdí, ţe výkresy nie sú podstatné, pričom v zákone nie je opora na takéto tvrdenie. Naopak, výkresy sú najdôleţitejšou dokumentáciou technicko - konštrukčného riešenia kaţdého výrobku. Zákon č. 478/1992 Zb. v § 8, podľa ktorého ÚPV v čase zápisu postupoval, v odseku 3b hovorí, ţe prihláška má obsahovať opis technického riešenia, prípadne jeho dokumentáciu. Taktieţ nový zákon č. 517/2007 Z.z. uţ v § 14 jasne uvádza, ţe výkresy v prípade nejasností sa na výklad pojmov pouţijú. A výkresy sú dokumentáciou jednoznačne v čase prihlášky, i v čase správneho konania. Aj tu sa ţalovaný riadil zákonom č. 517/2007, ktorý sa stal platným aţ v roku 2007, pričom UV 2156 bol zapísaný do registra UV podľa zákona č. 478/1992 Zb. Nemoţno preto od ţalobcu poţadovať, aby jeho prihláška v roku 1998 mala náleţitosti podľa zákona, ktorý v čase prihlasovania na ÚPV ešte neexistoval. Pokiaľ ţalovaný sám uvádza, ţe nijako nespochybňuje inovačný zámer a uznáva, ţe na úţitkovom vzore mohol pracovať tím pracovníkov 19 mesiacov, ktorí mohli splniť podmienky pre tento výrobok, tak je podľa ţalobcu zaráţajúce, nepriznanie prekročenia prostej odbornej schopnosti, a to ešte s odvolaním sa na zákon č. 517/2007 Z.z. Sám ţalovaný priznáva, ţe pre zápis úţitkového vzoru podľa vtedy platného zákona sa nevyţadovali také striktné podmienky, ako je to v prípade nového zákona, a preto, ak sám ţalovaný uznáva takéto rozsiahle penzum odbornej činnosti na vývoji a konštrukcii plynového radiátora, či je potom namieste zároveň tvrdiť, ţe by 19 mesiacov mohol tím odborníkov vykazovať takúto činnosť bez toho, ţe by to bola činnosť tvorivá, ktorá by nepresiahla rámec prostej odbornej schopnosti. Ţalobca ďalej uviedol, ţe kaţdý odborník v danom odbore v prípade posúdenia rozsahu takejto činnosti a jej výsledku dospeje k záveru, ţe navrhovateľ výmazu ÚV 2156 a následne ţalovaný ako hodnotiteľ tohto návrhu nemohol vec posúdiť objektívne, nestranne a s potrebnou váţnosťou a preskúmateľnosťou, ktorú takýto prípad vyţaduje. Nasvedčuje tomu aj znalecký posudok č. 2/2014 znalkyne z odboru Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia Z. T. v prílohe, ustanovenej Okresným súdom Bratislava 1 vo veci nekalej súťaţe a porušovania práv k duševnému vlastníctvu Plynového radiátora k č. k. 33 CbPv/4/2006, v ktorom konštatuje prekročenie rámca prostej odbornej schopnosti technického riešenia podľa úţitkového vzoru k Plynovému radiátoru a tým jasne potvrdzuje oprávnenosť podanej ţaloby. V záujme predídenia ďalších nezrovnalostí a urýchlenia ukončenia trvajúceho sporu by bola účasť znalkyne na konaní dôvodná, nakoľko inštitút znalca a jeho účasť v konaní by bola zo strany ţalovaného, ako i zo strany krajského súdu priamo ţiaduca. Čo sa týka ďalšej podmienky potrebnej na priznanie ochrany úţitkovým vzorom, a to či riešenie podľa napadnutého úţitkového vzoru presahuje rámec prostej odbornej schopnosti, tak podľa ţalobcu vidieť jednak pochybenie správneho orgánu, ako i konajúceho súdu v tom, ţe skutkový stav, ktorý zistil na základe predloţených dôkazov, bol nedostatočne a nesprávne zistený a vyhodnotený. Uviedol, ţe v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu predloţil vlastnú fotodokumentáciu zariadenia Plynového radiátora PR podľa ÚV č. 2156 a výrobku BETA 5, ktorý bol pouţitý ako hlavný dôkazový materiál. Z týchto fotografií, navyše, ktoré boli oveľa kvalitnejšie ako sú od navrhovateľa 5 3Sţhuv/2/2014 výmazu, bol rozdiel v celkovom konštrukčnom usporiadaní týchto zariadení zreteľne viditeľný. Tieto skutočnosti zostali bez povšimnutia a na pojednávaní na krajskom súde sa k tejto vznesenej námietke zástupca ţalovaného nevyjadril, ale uviedol, ţe správny orgán rozhodoval nielen na základe týchto fotografií, ale aj iných dôkazov, a to aj na základe dôkazového materiálu "NÁVOD K OBSLUZE A INSTALACI PLYNOVÉHO TOPIDLA" k zariadeniu BETA, pričom tento dôkazný materiál sa v ničom netýka konštrukcie plynového ohrievača ako zariadenia, ale iba popisuje jeho inštaláciu a obsluhu zariadenia. Ani krajský súd sa nezaoberal postupom správneho orgánu pri hodnotení dôkazového materiálu, či bol tento správny a či nedošlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a v dôsledku toho k nesprávnemu rozhodnutiu zo strany ţalovaného. V ţalobe, ako aj v súdnom konaní sa ţalobca snaţil vysvetliť aj niektorými údajmi technického charakteru, ţe riešenie podľa úţitkového vzoru prekročilo zo strany jeho pôvodcu rámec prostej odbornej schopnosti a v ţiadnom prípade by sa tieto skutočnosti nemali povaţovať za návrhy idúce nad rámec ţaloby. V doterajších rozhodnutiach krajského súdu chýba podľa ţalobcu vyjadrenie súdu, či na základe takýchto dôkazov ţalovaný v napadnutom rozhodnutí mohol dospieť podľa § 245 ods. 2 O.s.p. k rozhodnutiu o výmaze, a to na základe zákonom povolenej voľnej úvahy a či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ţalovaný bol preto povinný a krajský súd ho mal k tomu zaviazať, aby k ţalobcom uvádzaným dôkazom zaujal vecné stanovisko. Úţitkový vzor č. 2156 bol prihlásený v kategórii "zariadenie" a k tomu bol v zmysle platných predpisov vypracovaný opis, nároky na ochranu a príslušné výkresy charakterizujúce predmet ochrany. Ako v čase jeho prihlásenia, tak i v súčasnosti v zmysle "Inštrukcie ÚPV SR, ktorou sa upravuje jednotná forma prihlášky úţitkového vzoru" uvádza sa pri opise technického riešenia, ţe čo má obsahovať a dôraz sa kladie na stručné opísanie skutočností. V zmysle týchto inštrukcií bol presne vypracovaný opis technického riešenia, ako aj nároku na ochranu, a preto v súčasnosti nie je moţné akceptovať námietku ţalovaného, ţe podklady úţitkového vzoru sú nedostatočne vypracované na to, aby toto technické riešenie mohlo byť chránené. Rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí rozkladu obsahuje na strane 7 porovnanie definície nárokov na ochranu ÚV č. 2156 a jednotlivých častí "Plynové topidlo BETA 5". Pri posudzovaní týchto zariadení podľa ţalobcu mal ţalovaný dospieť k záveru, či konštrukčné vytvorenie technického riešenia podľa ÚV č. 2156 presahuje, alebo nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti a namiesto toho rozhodnutie ţalovaného uvádza, ţe ÚV č. 2156 má všetky prvky namietaného zariadenia BETA 5. Na posúdenie, či technické riešenie podľa ÚV č. 2156 prekročilo rámec prostej odbornej schopnosti voči namietanému zariadeniu, bolo by potrebné navzájom porovnať konštrukčný výkres (výkresy) namietaného zariadenia. To sa zjavne doteraz neurobilo, pritom ţalovaný disponuje odôvodnením rozkladu zo dňa 09.07.2010, v ktorom sú dôkazy uvedené v podrobnej textovej časti, fotodokumentácii aj výkresoch a ţalovaný preto v zmysle § 52 zákona č. 517/2007 Z. z. sa im mal vecne venovať. Konštrukčné riešenie výrobku BETA 5 a úţitkového vzoru č. 2156 je rozdielne z hľadiska umiestnenia a funkcie jednotlivých konštrukčných prvkov. Ţalovaný preto pri rozhodovaní o výmaze úţitkového vzoru č. 2156 nezohľadnil rozdielne konštrukčné vyhotovenie riešenia ako celku (t. j. ako sú jednotlivé konštrukčné prvky tvoriace technické riešenie úţitkového vzoru navzájom usporiadané do celku) voči namietanému zariadeniu BETA 5. Ţalobca ďalej uviedol, ţe krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku na strane 11 uviedol, ţe posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu, a preto nie je moţné na tento predmet ustanoviť znalca. Takejto argumentácii krajského súdu chýba podľa ţalobcu právna 6 3Sţhuv/2/2014 kvalifikácia, na základe ktorej nie je moţné na posúdenie technického stavu ustanoviť znalca, a preto je táto časť dôvodov rozsudku krajského súdu nepreskúmateľná. Pokiaľ tieţ krajský súd v dôvodoch rozsudku na strane 9 piaty odsek uvádza "Pokiaľ ţalobca poukázal na úspornosť, resp. vyššiu účinnosť ÚV 2156, táto by mohla byť významná v prípade, ţe bola aj predmetom ochrany ÚV 2156", tak takéto tvrdenie krajského súdu nemá oporu v ţiadnej právnej úprave, nakoľko účinky nemôţu byť predmetom ţiadnej formy ochrany priemyselného vlastníctva, a preto takýto argument krajského súdu ako dôvod zamietnutia ţaloby, nemoţno akceptovať. Pokiaľ krajský súd na strane 12, tretí odsek napadnutého rozsudku uvádza "Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, ţe riešenie zakomponované do úţitkového vzoru č. 2156 s názvom "Plynový radiátor" nepredstavuje novosť, ktorá by bola presahovala rámec prostej odbornej spôsobilosti ku dňu, kedy bol úţitkový vzor č. 2156 zapísaný do registra dňa 10.02.1999", tak podľa ţalobcu takéto tvrdenie krajského súdu nie je pravdivé, nakoľko novosť ako jedno z troch kritérií pre zápis výrobku do registra úţitkových vzorov bola ÚPV SR rozhodnutím PÚV 256 - 98/ ÚV 2156 - I/150-2007 priznaná a doposiaľ nikým nespochybnená. Nie je preto moţné, aby krajský súd dôvodil pri zamietnutí ţaloby nepravdivým dôvodom. Ţalobca ďalej dôvodil, ţe nie je pravdou, keď krajský súd na strane 12 napadnutého rozsudku, v poslednom odseku uvádza, "Napriek tomu, ţe ţalobca v konečnom dôsledku v samotnej ţalobe netvrdí, ţe by zo strany správnych orgánov bol v predmetnej veci pouţitý nesprávny postup, resp., ţe by rozhodnutia správneho orgánu vybočovali z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (správna úvaha), súd sa zaoberal preskúmavaním postupu správnych orgánov, nedospel však k záveru, ţe by zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu zákona, a preto ţalobu zamietol". Podľa ţalobcu takéto tvrdenie krajského súdu je v rozpore so samotnou ţalobou, pretoţe na strane 5, v poslednom odseku je priamo uvedené, ţe "Podľa názoru ţalobcu ţalovaný tým, ţe v napadnutom rozhodnutí o rozklade podanom ţalobcom neprihliadol na všetky jeho vyjadrenia v tejto veci, nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil predloţené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci...". Ďalej v ţalobe ţalobcu na strane 3 ods. prvý (bod 2) je nesprávnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu popísaná a zdôvodnená vrátane odvolania sa na fotodokumentáciu priloţenú v odôvodnení rozkladu zo dňa 09.07.2010. Ţalobca namieta, ţe v prípade rozhodovania o návrhu na výmaz išlo o prekvapivý postup správneho orgánu, ako aj súdu, postup mimo rámca legitímnych očakávaní účastníka správneho konania, ako i súdneho konania, o postup narúšajúci princíp právnej istoty zahŕňajúci prvok predvídateľnosti práva a jeho aplikácie. Ţalovaný správny orgán sa ku odvolaniu ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici písomne vyjadril, poukázal na dôvody svojho rozhodnutia a na správnosť záverov napadnutého rozsudku krajského súdu a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní veci (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) v rozsahu napadnutom odvolaním preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 220 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 7 3Sţhuv/2/2014 OSP) s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, keď dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V preskúmavanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pôvodný rozsudok krajského súdu vo veci vydaný, bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sţhuv/2/2013-143 zo dňa 6. novembra 2013, a to z procesných dôvodov. V novom rozhodnutí prvostupňového súdu zaujal krajský súd rovnaký právny názor ako v pôvodnom rozhodnutí a ţalobný návrh ţalobcu Ing. H. B. ako nedôvodný zamietol. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. (správne uváţenie) a dôvodil, ţe posúdenie technického stavu veci je kvalifikované správne uváţenie (odborná stránka veci) s tým, ţe správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne, nakoľko posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je moţné na tento predmet konania ustanoviť ani znalca. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe navrhovateľ výmazu, obchodná spoločnosť SEPRO spol. s r.o., so sídlom v Bratislave dostatočným spôsobom preukázala, ţe riešenie zakomponované do úţitkového vzoru č. 2136 s názvom "Plynový radiátor" nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úţitkový vzor č. 2136 zapísaný do registra dňa 10.02.1999. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ sa ţalobca v ţalobe zameriava zdôrazňuje predovšetkým osobitnosť konštrukčných znakov úţitkového vzoru č. 2156, zameriava 8 3Sţhuv/2/2014 sa na technickú stránku veci, avšak o posudzovanie technickej stránky je v danom prípade podľa § 248 písm. b/ O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu. Podľa záverov krajského súdu konštrukčné znaky, ako i úspornosť, resp. vyššia účinnosť, neboli predmetom ochrany ÚV 2156, a preto nemôţu byť predmetom ochrany ÚV 2156. V danom prípade odvolací súd povaţoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami ţalobcu, ktoré smerovali predovšetkým k otázke nepreskúmateľnosti jednak rozhodnutia krajského súdu pre nedostatok dôvodov a jednak nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného, a to tieţ pre nedostatok dôvodov. Preskúmaním rozhodnutia ţalovaného dospel najvyšší súd k záveru, ţe ţalovaný správny orgán sa dôsledne nezaoberal rozkladovými námietkami ţalobcu, tieto vôbec bliţšie nevyhodnotil, hoci bol povinný tak urobiť. Taktieţ napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa vôbec bliţšie nezaoberalo vecnými a odbornými námietkami ţalobcu a v podstate krajský súd sa obmedzil na konštatáciu, ţe posúdenie technického stavu veci je kvalifikované ako správne uváţenie (odborná stránka veci) a ţe posúdenie technického stavu veci v tomto prípade patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva a je jeho zákonnou kompetenciou, a preto nie je moţné na tento predmet ustanoviť ani znalca, a preto je posúdenie technickej stránky veci podľa § 248 písm.
4. b)O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti správnych súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať i na jednotlivé ustanovenia zákona č. 478/1992 Zb. o úţitkových vzoroch, v znení účinnom v čase zápisu úţitkového vzoru, v zmysle ktorých ţalovaný postupoval. § 1 Technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne vyuţiteľné, sa chránia úţitkovými vzormi. § 4