Najvyšší súd 6Sžo/236/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUD

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, oboznámil sa s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/101/2008 vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 1Sţo/237/2009 a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie, ktorým ţalovaný správny orgán podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách potvrdil rozhodnutie rektora č. 89/2007 zo dňa

1. februára 2007 o vylúčení ţalobkyne zo štúdia a jej odvolanie zo dňa 20.02.2007 zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ţalobkyňa nesplnila poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a študijného 6Sţo/236/2009 9 poriadku, pretoţe v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením UVL neabsolvovala skúšku z predmetu „Anatómia“. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva podľa citovaného ustanovenia § 244 OSP je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto nepochybné, ţe kaţdá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu moţnosť dovolať sa toho, aby o jej práve rozhodol nezávislý súd. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP) sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP. Správne súdnictvo obdobne ako občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Súd zásadne namiesto ţalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Správny súd preskúmava zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa za nevyhnutné dôkazy povaţujú tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva (§ 244 OSP). Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba 6Sţo/236/2009 10 pritom povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Iba v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 OSP) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 OSP). Občiansky súdny poriadok neurčuje na vykonanie dôkazov v rozhodovaní o ţalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov osobitnú právnu úpravu ohľadom dôkaznej povinnosti, dôkazných prostriedkov, prípadne hodnotenia dôkazov (§ 120, 125, 132 a nasl. OSP), hoci špecifikuje účel, za ktorým sa dôkazy vykonajú alebo zopakujú, t. j. s cieľom posúdiť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O tom, či v konkrétnom prípade vyvstala potreba takéto dôkazy vykonať, ďalej v akom rozsahu a akým spôsobom budú takéto dôkazy vykonané, však rozhoduje iba súd. Pri svojom rozhodovaní o vykonaní dôkazov v správnom súdnictve sa však súd zásadne obmedzí len na tie z nich, ktoré sa týkajú zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Účastníci preskúmavacieho konania síce môţu navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení (§ 249 OSP), sú ďalej povinní svedčiť (§ 131 OSP), ale nemajú právo rozhodovať o tom, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú v súdnom konaní vykonané. Označenie dôkazov ţalobcom (či ţalovaným) nezakladá teda povinnosť súdu ich vykonať. Pokiaľ ide o vady konania, správny súd v zmysle § 250i ods. 3 OSP prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 6Sţo/236/2009 11 Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je podľa 66 ods. 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. Podľa článku 8 bod 5, 6, 7, 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach podmienečne zapísaní do vyššieho ročníka sú tí študenti, ktorí získali všetky zápočty a chýbajú im maximálne dve skúšky za daný ročník do konca druhého septembrového týţdňa (posledný týţdeň pred zápisom). Podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do
2. týţdňa od začiatku akademického roka. V prípade, ţe študent neabsolvoval úspešne všetky skúšky do
3. týţdňa od začiatku akademického roka, môţe poţiadať rektora UVL o opakovanie ročníka, najneskôr do
4. októbra toho istého kalendárneho roka. Podmienečne zapísaní študenti môţu absolvovať praktické cvičenia vo vyššom ročníku. V prípade, ţe neuspel pri skúškach a opakujú ročník, uznávajú sa im absolvované praktické cvičenia z niţšieho ročníka, ktoré sa konali do
5. týţdňa od začiatku školského roka. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zásad námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní ohľadom nedostatočného a neúplného vykonania dokazovania krajským súdom, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia nemoţno povaţovať za dôvodné a relevantné, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietkam uvedeným v odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe konanie a rozhodovanie o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovaného je vţdy konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP; preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutkového stavu uţ v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia, ani dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vychádzajúc z ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách, v zmysle ktorého sa na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách o vylúčení zo štúdia nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní, čím ani rozhodnutie ţalovaného v danej veci nemusí mať predpísané náleţitosti v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku, s prihliadnutím na Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. /77/31 z
6. septembra 1977 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, moţno konštatovať, ţe z obsahu administratívneho i súdneho spisu je nepochybné, ţe dôvody rozhodnutia boli 6Sţo/236/2009 12 pre ţalobkyňu jasné a zrozumiteľné, keď nevykonanie skúšky z predmetu „Anatómia“, ktoré bolo podmienkou riadneho zápisu do tretieho ročníka UVL v Košiciach a na vykonanie ktorej jej bola UVL poskytnutá predĺţená lehota do 20.12.2006, nespochybnila. Ani podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytýkané formálne vady rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neboli v zmysle § 250i ods. 3 OSP dôvodom na jeho zrušenie ţalovaným ani na zrušenie rozhodnutia ţalovaného súdom, keď z rozhodnutia ţalovaného je nesporné, ţe dôvodom pre vylúčenie ţalobkyne zo štúdia bolo v konečnom dôsledku nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy v zmysle § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, konkrétne neabsolvovanie skúšky, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú jej UVL poskytla. Ţalovaný ako odvolací orgán teda zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z iných dôvodov. K tomuto Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe účelom odvolania v správnom konaní (pričom nemusí ísť iba o konanie podľa správneho poriadku) je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne, pritom odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Odvolanie nielen podľa správneho poriadku ale všeobecne je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Pretoţe odvolací orgán nie je v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu a hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky samostatne, môţe v prípadoch, keď nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba povaţovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne, a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; odvolanie zamietnuť pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť aj z iných skutkových a právnych dôvodov. V súlade s názorom súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţuje za právne relevantné ani námietky, ţe rektor UVL vylúčil ţalobkyňu zo štúdia len na základe informácie z Univerzity v Budapešti, nakoľko v správnom konaní (rovnako ako v konaní súdnom) „ústny dôkaz“ nemá niţšiu relevanciu ako dôkaz písomný a niţšiu 6Sţo/236/2009 13 relevanciu nemá ani dôkaz získaný z cudziny; rozhodujúce je, ţe dôkaz bol získaný zákonným spôsobom, pričom v danom prípade sa neskoršie (disciplinárnym rozhodnutím Fakulty veterinárnych vied Univerzity Svätého Štefana, Maďarsko č. 163/2007 zo
7. marca 2007) preukázala aj hodnovernosť tohto dôkazu. Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe minimálne do rozhodnutia odvolacieho orgánu UVL v Košiciach, mala byt študentkou UVL, odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa zdôrazňuje, ţe ţalobkyňa sa nestala riadnou študentkou Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, ale bola zapísaná „podmienečne“ do 22.10.
8. Pretoţe ţalobkyňa ani v predĺţenej lehote do 12.
9. 2006 nepreukázala úspešné absolvovanie skúšky z predmetu „Anatómia“ (čl. 8 bod 6 študijného poriadku) a o opakovanie ročníka v zmysle čl. 8 bod 7 študijného poriadku nepoţiadala, mohla byť síce do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia študentkou UVL (stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15.04.2008 č. CD-2007-16084/49973-2;071), avšak táto skutočnosť tieţ nemá na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţiaden vplyv. Z obsahu spisového materiálu ani z tvrdení ţalobkyne nevyplýva, ţe by jej bolo ţalovaným bránené vo vstupe na univerzitu, či v návšteve prednášok a praktických cvičení a tvrdenie ţalobkyne, ţe „jej nebolo umoţnené v štúdiu pokračovať“ nie ani bliţšie špecifikovaná ani nijako preukázaná. Ak v tomto smere ţalobkyňa namieta porušenie svojich práv, nemoţno opomenúť, ţe danú situáciu si vlastne privodila sama tým, ţe UVL uviedla nepodloţené údaje, o ktorých bolo preukázané, ţe sú nepravdivé. Rovnako podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemoţno vyhodnotiť v neprospech ţalovaného nespornú skutočnosť, ţe UVL napriek uvedeniu nepodloţených údajov umoţnila ţalobkyni, aby dodatočne absolvovala skúšku z predmetu „Anatómia“, avšak ţalobkyňa danú príleţitosť nevyuţila. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu neobstoja a posúdenie danej veci krajským súdom nemohli ani ovplyvniť, keď ţalobkyňa v odvolaní neuvádza ţiadne také skutočnosti, s ktorými by sa nebol prvostupňový súd podrobne vyporiadal. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP 6Sţo/236/2009 14 potvrdil. Pritom, ako je uţ uvedené vyššie sa stotoţnil so závermi krajského súdu uvedenom v odôvodnení jeho rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP), súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.

§ 246cveta prvá OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom nepriznal ich náhradu, pretoţe ţalobkyňa v tomto odvolacom konaní úspešná nebola a ţalovanému z dôvodu neúspešného odvolania ţalobkyne ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani ich náhradu neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. júna 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková