ktorého nebolo na súd v uvedený deň z čísla 02/44372461 ani z čísla 02/32144148 doručené ţiadne podanie. Následne bol právnym zástupcom navrhovateľa odvolaciemu súdu predloţený výpis faxových volaní z čísla 02/32144148, ktorý mu bol
jeho vyjadrenia poskytnutý spoločnosťou GTS Slovakia, a.s.. Z tohto vypisuje zrejmé, ţe dňa
3 O.s.p. je lehota zachovaná iba vtedy, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pod pojmom orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť moţno
názoru odvolacieho súdu rozumieť iba poštu. V tejto súvislosti poukázal tieţ na právny názor, uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky z 18 decembra 2000, sp.zn. 26Cdo 2378/99, v ktorom je obsiahnutý výklad ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., platného v Českej republike, ktoré je identické so znením ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., platného v Slovenskej republike. V zmysle tohto uznesenia orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa
ustálenej judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzbe a pod.). Prevádzkovateľ telefaxového spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p.. Ak urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. nepochybné urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej lehoty. Okamih, kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne okamih, kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia včasnosti odvolania (zachovanie zákonnej lehoty pre jeho podanie) právne relevantné, keďţe pri podaní urobenom telefaxom je rozhodujúci moment doručenia faxového podania súdu. V danom prípade nebolo faxové podanie súdu doručené, čo bolo nepochybné z vykonaných dôkazov. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania
ţalobcu spočíva v tom, ţe odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, keď neprihliadol na faxové podanie jeho odvolania z
jeho názoru v uvedenej veci rozhodujúci, a to výpisu poskytnutého spoločnosťou 5 5 Cdo 258/2013 GTS Slovakia, a.s„ Z uvedeného listinného dokazuje je zrejmé, ţe na číslo Okresného súdu Bratislava II 02/43410446 v trvaní 18 sekúnd došlo k pokusu o zaslanie faxového podania. Spoločnosť GTS Slovakia, a.s. následne súdu uviedla, ţe NOK, ktorý vyplýva z výpisu o odoslaní faxovej správy znamená, ţe fax sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo doručiť. V uvedenej súvislosti Krajský súd v Bratislave zároveň uviedol, ţe skutočnosť o nedoručení faxu musela byť známa i právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to z potvrdenia, ktoré fax vytlačil po neúspešnom odoslaní jeho faxového podania. K uvedenému tvrdeniu súdu poukázal na to, ţe právny zástupca navrhovateľa v uvedenej súvislosti uţ súdu jednoznačne uviedol, ţe nemá vo zvyku vytláčať si protokol o priebehu faxového hovoru a zakladať si ho do súdneho spisu, nehovoriac pri tom o tom, ţe právnemu zástupcovi navrhovateľa aj ako súdu nemuselo byť v rozhodnom čase zrejmé, čo status NOK znamená. Nedoručenie predmetného faxového podania boli zapríčinené zo strany Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľ urobil podanie formou, akú predpokladá zákon a nemôţe byť zodpovedný za to, ţe z dôvodov nezabezpečenia prijímania faxových správ Okresným súdom Bratislava II následne zmarené jeho právo domáhať sa ochrany na nestrannom súde. Z uvedeného dôvodu nepovaţoval za správny záver odvolacieho súdu, ţe navrhovateľ je povinný uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní odoslania a tieţ doručenia faxového podania, nakoľko Slovenská republika je povinná zabezpečiť účastníkom konania moţnosť realizácie podaní telefaxom a taktieţ je povinná zabezpečiť moţnosť riadneho doručenia faxových podaní všeobecným súdom. Ako uţ bolo uvedené, prihliadajúc najmä na dĺţku faxového spojenia, sa navrhovateľ môţe dôvodne domnievať, ţe na strane súdu nebolo dostatočne zabezpečené prijímanie faxových podaní, v dôsledku čoho nebolo podanie súdu riadne doručené. Z uvedených dôvodov preto nedoručenie faxového podania nie je moţné mať na ťarchu účastníka konania, nehovoriac pri tom o tom, ţe podanie zo strany konania bolo nesporne urobené a v nasledujúci deň doplnené do podateľne súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 6 5 Cdo 258/2013 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ (§ 239 ods. 1/ O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol navrhovateľ dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie ako oneskorene podané. Dovolanie navrhovateľa preto
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
decembra 2014. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 7 5 Cdo 258/2013 Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe neboli splnené podmienky pre odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného. Z tohto dôvodu sa dovolací súd zameral na skúmanie opodstatnenosti tohto tvrdenia. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Účastníci s výnimkou úkonov urobených bezprostredne priamo pri konaní na súde robia procesné úkony formou podaní. Občiansky súdny poriadok v § 41 ods. 1 dáva v zásade účastníkom moţnosť voľby formy, akou úkon urobia. Ustanovenie § 42 obsahuje výpočet moţností, akými môţe podania obsahujúce ich úkony urobiť. Úkon môţe urobiť ústne do zápisnice, písomne, alebo elektronickými 8 5 Cdo 258/2013 prostriedkami a faxom. Keďţe všetky procesné úkony sú úkonmi adresovanými ich účinky nastávajú tým, ţe sa dostanú do sféry adresáta, teda súdu. Procesný poriadok však nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým okamihom) sa úkon voči súdu povaţuje za urobený (kedy došiel adresátovi); spôsob dôjdenia na súd je daný a vyplýva z charakteru formy (spôsobu) akým môţe byť úkon urobený. Pri úkonoch urobených písomnou formou (tam kde je obsah úkonu zachytený písomnou formou na hmotnom podklade), je to dodaním hmotného nositeľa písomného prejavu súdu (prevzatím pracovníkom súdu povereným ich preberaním). Pri osobnom doručení je to odovzdanie podania do podateľne, pri doručovaní poštou prevzatím podania nato povereným pracovníkom na pošte alebo prevzatím od doručovateľa na súde. Pri doručovaní podania faxom má síce podanie tieţ charakter písomného úkonu, nedochádza však k priamemu doručeniu jeho hmotného podkladu, ale k prenosu jeho obrazu cestou telekomunikačnej siete do prijímacej faxovej stanice, kde dôjde k jeho následnému opätovnému vytlačeniu na materiálovom podklade. Takýto úkon je doručený dôjdením faxového dokumentu do faxovej stanice súdu. Úkon urobený ústne do zápisnice je účinne urobený spísaním zápisnice a jej podpísaním.
lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa
ustálenej judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzba a pod.). Prevádzkovateľ faxového spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. Ak urobí účastník konania podanie súdu faxom, čo v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. nepochybne urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej lehoty. Okamih kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne okamih kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia včasnosti opravného prostriedku (zachovanie lehoty pre jeho podanie) právne relevantné. So zhodným prístupom pri posudzovaní otázky zachovania lehoty na podanie opravného prostriedku podaného faxom sa moţno stretnúť aj v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd v náleze sp.zn. III. ÚS 305/2011 z 25. januára 2012 vyslovil, ţe...“ včasnosť podania opravného prostriedku ( odvolania ) urobeného faxom treba posudzovať na základe okamihu jeho doručenia všeobecnému súdu. Pre zachovanie lehoty na podanie opravného prostriedku preto nie je rozhodujúci, kedy sa s týmto podaním 9 5 Cdo 258/2013 príslušný zamestnanec všeobecného súdu oboznámil a aký dátum doručenia na ňom vyznačil, postupujúc pritom
podzákonných právnych predpisov, resp. interných predpisov všeobecného súdu.“ Faxové podanie je nutné súdu doručiť. Doručené je v okamţiku, kedy dôjde na telefaxové zariadenie daného súdu, pretoţe aţ týmto momentom je podané na súde. Nie je rozhodujúce pritom, či sa tak stane v pracovnej dobe daného súdu alebo mimo nej. Podstatné je, aby sa tak stalo do konca posledného dňa odvolacej lehoty. V posudzovanej veci však nebolo sporným , ţe došlo k odoslaniu podania zákonom predpokladaným spôsobom a v zákonnej lehote, avšak nie je moţné z hľadiska posúdenia včasnosti lehoty na podanie opravného prostriedku vychádzať z uvedených záverov ústavného súdu a obdobne aj odvolacím súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sa zaoberá dodrţaním lehoty, v situácii, keď bolo faxové podanie doručené súdu, t.j. opäť z hľadiska dodrţania lehoty. V konaní nebolo moţné ani vzhľadom na výsledky šetrenia ohľadom skutočnosti doručovania po zrušujúcou uznesení najvyššieho súdu, dospieť nad rámec rozumných pochybnosti k záveru, ţe nedoručenie odoslaného podania nebolo zapríčinené technickým nedostatkom na strane prijímacieho zariadenia súdu, o čom navrhovateľ skutočne nemusel mať vedomosť. A preto nie je moţné prijať ani záver o tom, ţe nebola lehota dodrţaná, pretoţe k ţiadnemu začiatku lehoty doručenia podania ani nedošlo, a to nie jednoznačne vinou navrhovateľa. Aj ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho rozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú vyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [§ 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“); napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09]. 10 5 Cdo 258/2013 Vo svojom náleze zo dňa 16. marca 2005 sp.zn. III. ÚS 331/04 ústavný súd posudzujúc právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy z hľadiska lehoty na podanie opravného prostriedku o. i. uviedol , ţe právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam, akými sú napr. zákonné lehoty a pod. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte na záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V predmetom konaní nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, ţe k nedoručeniu podania nedošlo vinou technického zariadenia súdu, o ktorej skutočnosti nemohol mať účastník vedomosť a závery odvolacieho súdu, ktoré zaujal vo odôvodnení svojho uznesenia, nedávajú presvedčivú odpoveď na tieto pochybnosti. Vzhľadom na hore uvedené, dovolací súd vychádzajúc z princípu zabezpečenia spravodlivej ochrany práv účastníka konania, dospel k záveru, ţe dôvod odmietnutia odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol ako procesný predpoklad tohto postupu odvolacieho súdu daný, čo vedie v dovolacom konaní k záveru, ţe postupom odvolacieho súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p). Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2016 11 5 Cdo 258/2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.