3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007, ktorým vydal
1 zák. č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, účinného od
názoru krajského súdu, nevyporiadanie vlastníckych práva ţalobcu pri povoľovaní výstavby dráhy, nie je dôvodom, aby sa ţalobca, ako vlastník pozemku zastavaného dráhou zúčastňoval konania o povolenie prevádzkovania dráhy, ktoré sa jeho vlastníckych oprávnení priamo nedotýka a ktorého výsledok nemôţe nijako ovplyvniť. Na uspokojenie oprávnených nárokov ţalobcu slúţia iné právne prostriedky ako je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy. O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené - § 146 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd bol povinný preveriť pravdivosť skutočností tvrdených uchádzačom o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy v zmysle § 35 ods. 1, 2 zákona o dráhach. Čestné vyhlásenie uchádzača o povolenie - spoločnosti K.S., a.s. zo dňa 08.03.2007
ţalobcu nepreukazuje jeho vzťah k dráhe a ani zákonom vyţadované splnenie povinnosti stavebného povolenia. Ţalovaný bol povinný „kontrolovať a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho orgánu, v tomto prípade stavebného úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“, čo však neurobil a spôsobil tak ţalobcovi ujmu na jeho právach chránených ústavou a zákonom. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevykonal dokazovanie na preskúmanie uvedených okolností a svoj názor vyslovil bez dostatočného zhodnotenia veci samej. Ţalobca ďalej tvrdil, ţe „ţalobca“ (zrejme mal na mysli ţalovaný) vydal povolenie na základe ţiadosti uchádzača k dráhe, pričom nie je jej vlastníkom, a teda nie je ani aktívne legitimovaný. Súd tieto 3 5Sžo/58/2010 okolnosti nijako neskúmal, čím „prejudikoval svoj názor aj k aktívnej legitimácii ţalobcu s úzkym vymedzením výkladu zákona o dráhach bez akýchkoľvek iných právnych súvislostí, ktoré majú vplyv na samotnú presnosť a zákonný postup ţalovaného, ktorým legalizoval nezákonný návrh uchádzača bez riadneho splnenia povinností k samotnej výstavbe dráhy na pozemku vo vlastníctve ţalobcu“. Povinnosťou súdu
ţalobcu bolo tieto skutočnosti pri skúmaní podmienok konania a postavenia ţalobcu v celom konaní správne právne vyhodnotiť, čo však neurobil, pričom je zjavné, ţe sa súd stotoţnil nielen s nesprávnym výkonom práva a povinností na strane ţalovaného, ale vyslovene jednostranne a nesprávne skúmal v dôkaznom súhrne aj následky konania ţalovaného, ktorý nepreskúmaním všetkých okolností majúcich vplyv na správne rozhodnutie uchádzača, hrubo zasiahol do práva ţalobcu, lebo ako príslušný dráhový správny úrad v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dráhach mal zohľadniť právo ţalobcu ako známeho účastníka v tomto konaní. Ţalobca záverom poukázal na znenie § 2 ods. 2 cit. zákona, z ktorého
ţalobcu vyplýva, ţe súčasťou dráhy sú všetky zariadenia, stavby, objekty, atď., z čoho je zjavné, ţe dráha sama o sebe je stavba, ktorej súčasťou je pozemok, na ktorom je postavená. Vytýkal krajskému súdu, ţe nevyţiadal stavebné povolenie a postavenie ţalobcu ako účastníka konania posudzoval bez akéhokoľvek platného listinného dôkazu. Vzhľadom na uvedené ţiadal ţalobca napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie k preskúmaniu celého rozsahu podaného návrhu a na riadne vykonanie dôkazov vo veci. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým uznesením krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd „odvolacie konanie zamietol“ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, ţe odvolanie ţalobcu je totoţné s obsahom ţaloby zo dňa 06.06.2008 a vzhľadom k tomu zotrváva na svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 04.08.2008. K námietkam ţalobcu týkajúcim sa povinnosti ţalovaného ako správneho orgánu pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie dráhy
Zákona o dráhach a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) uviedol, ţe ţalobca sa domáha postavenia účastníka v konaní, v ktorom sa rozhoduje o prevádzkovaní dráhy a nie o stavbe dráhy. Na tieto konania sa vzťahujú osobitné hmotnoprávne predpisy. V čase rozhodovania o stavbe predmetnej vlečky a povoľovaní jej prevádzky mali kompetencie stavebného úradu pre stavby ţelezničných dráh Československé dráhy,
vtedy platných právnych predpisov. Spochybňovanie, ţe uvedená dráha nebola riadne skolaudovaná a daná vlastníkovi do uţívania ako aj nepreskúmavanie týchto skutočností v správnom konaní 4 5Sžo/58/2010 povaţuje ţalovaný za neodôvodnené. Takéto preskúmavanie by bolo odôvodnené v prípade, ak by sa jednalo o povolenie na prevádzkovanie novovybudovanej dráhy, čím sa súčasne preukazuje splnenie podmienky technickej spôsobilosti dráhy v zmysle § 35 ods. 2 písm. e) Zákona o dráhach. Nakoľko sa jedná o dráhu, ktorá bola dlhodobo prevádzkovaná, technický stav dráhy bol preukázaný Osvedčením o technickej spôsobilosti dráhy vydaným oprávnenou osobou. Pri posudzovaní účastníctva v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy správny orgán vychádzal z charakteru činností, ktoré súvisia s organizovaním dráhy a dopravy na dráhe. Týmito činnosťami
ţalovaného nie sú dotknuté ďalšie práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov. Otázka, ako sa stavebný úrad vysporiadal s preverovaním týchto skutočností nie je povinnosťou ţalovaného správneho orgánu. Ţalovaný opäť zdôraznil, ţe v preskúmavanom správnom konaní nebol dôvod na spochybnenie skutočností uvedených v čestnom vyhlásení predloţenom ţiadateľom o vydanie povolenia, nakoľko táto otázka bola predmetom preskúmavania v predchádzajúcich správnych konaniach, začatých v roku 1997 na základe ţiadosti právnickej osoby s obchodným menom A., a.s. a K., a.s.. Ţiadateľ o vydanie povolenia - K.S., a.s. predloţil všetky poţadované náleţitosti
Zákona o dráhach, preto bol ţalovaný povinný vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy. Ţalovaný trvá na tom, ţe ţalobca ako vlastník pozemku, na ktorom je vybudovaná dráha, nebol dotknutým účastníkom konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po dôkladnom preštudovaní kompletného spisového materiálu v plnom rozsahu stotoţnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý napadnutým rozhodnutím konanie zastavil
3 OSP, pretoţe ţalobca nie je osobou oprávnenou na podanie ţaloby, pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď ţalobcu nepovolal za účastníka predmetného správneho konania. V správnom súdnictve (piata časť OSP) je okruh účastníkov konania vţdy vymedzený zákonom. V konaniach o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
druhej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov vymedzený § 250 OSP,
ktorého sú 5 5Sžo/58/2010 účastníkmi konania ţalobca a ţalovaný (§ 250 ods. 1 veta prvá OSP).
1 OSP je na podanie ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Kto je ţalobcom vyplýva z § 250 ods. 2 OSP. Je ním fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. V danom prípade ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mal konať so ţalobcom v správnom konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, nakoľko je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú koľaje predmetnej vlečky, avšak nekonal. Tvrdil, ţe vzhľadom na absenciu dokazovania a nesprávny právny názor, boli dotknuté a obmedzené právom a ústavou chránené záujmy ţalobcu. Samotné tvrdenie ţalobcu, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím správneho orgánu nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v kaţdej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či ţalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie ţaloby v správnom súdnictve. V konaní
piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam ţalobcu. Pokiaľ sa ţalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo ak ţiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, ţaloba je podaná neoprávnenou osobou. Ak súd zistí, ţe ţalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením
3 OSP konanie zastaví. V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane ţalobcu, t. j. v zmysle § 247 ods. 1, resp. § 250 ods. 1, 2 OSP. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP vyplýva, ţe ţalobcom je 6 5Sžo/58/2010 ten, kto bol účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia v ňom vydanom sa preskúmava. Aby súd správne posúdil, či ţalobca má byť účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007 alebo nemá, musel skúmať, či bol, resp. mal byť účastníkom preskúmavaného správneho konania. V danom prípade sa jedná o konanie o vydanie povolenia na prevádzkovania dráhy upravené v § 36 a nasl. zákona o dráhach.
1 cit. zákona sa na konanie
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, ţe vzťah medzi správnym poriadkom a zákonom o dráhach je vzťahom všeobecného a osobitného zákona, kde všeobecným právnym predpisom je správny poriadok a osobitným, resp. špeciálnym právnym predpisom je zákon o dráhach. Preto sa v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ pouţije na uvedené správne konanie najprv osobitný zákon a pokiaľ ten neobsahuje procesné ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať v konaní, aplikujú sa ustanovenia všeobecného zákona, t. j. správneho poriadku. Zákon o dráhach neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov v preskúmavanom konaní, preto sa pouţije v zmysle vyššie uvedenej zásady ustanovenie § 14 správneho poriadku, ktoré definuje účastníkov správneho konania vo všeobecnosti.
1, 2 správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
zákona o dráhach, tento zákon upravuje podmienky výstavby dráh a stavieb na dráhach, podmienky na prevádzkovanie dráh a prevádzkovanie dopravy na dráhach a práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb s tým spojené, ako aj výkon štátnej správy a štátneho dozoru vo veciach dráh. 7 5Sžo/58/2010
1, 2, 4 zákona o dráhach, dráha je dopravná cesta určená na pohyb dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Súčasťou dráhy sú všetky zariadenia, stavby a objekty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel, na zabezpečenie a ochranu dráhy a na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje doprava na dráhe. Krajský súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, ţe jednou z podmienok, ktorú ţiadateľ v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy preukazuje, je vlastníctvo k dráhe, avšak z vyššie citovaných zákonných ustanovení moţno konštatovať, ţe toto konanie sa priamo nedotýka práv vlastníka pozemku, na ktorom je dráha postavená. Preto vlastník pozemku nie je účastníkom konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, ale je účastníkom správneho konania, v ktorom sa povoľuje výstavba takejto dráhy a ktoré je samostatným konaním, ktorého preskúmanie nie je predmetom tohto konania. Ţalobca v odvolaní tvrdí, ţe „ţalovaný správny orgán bol povinný kontrolovať a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho orgánu, v tomto prípade stavebného úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, nasledovné:
1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd posúdi i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Takéto prv urobené rozhodnutie musí mať povahu podkladového, dielčieho rozhodnutia, na ktorého preskúmanie nebol určený ţiadny osobitný postup. V danom prípade sa však jedná o samostatné konanie o povolenie stavby, ktoré je preskúmateľné na základe samostatného opravného prostriedku
osobitných predpisov. Preto nie je povinnosťou súdu, zaoberať sa v predmetnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i zákonnosťou skôr prebiehajúceho správneho konania. 8 5Sžo/58/2010 Krajský súd správne konštatoval, ţe v prípade ţalobcu došlo zjavne k postaveniu dráhy na pozemku, ktorého vlastníkom je tretia osoba, bez vysporiadania vlastníckeho práva, avšak takáto osoba má právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku a na vysporiadanie vzťahu s vlastníkom dráhy v inom konaní, prostredníctvom iných právnych prostriedkov, neţ je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/102/08- 54 zo dňa 25.11.2009 ako vecne správne
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. júna 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.