Obsah (9)

§ 44§ 55§ 8§ 49§ 29§ 409§ 37§ 250j§ 250k

Najvyšší súd 5Sžf/3/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčov

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení zistil rozdiel vo výške uplatneného nadmerného odpočtu dane daňovému subjektu R. R. spol. s r. o., S., IČO X., DIČ X. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 v sume 15.519,25 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní rozhodnutí a postupov obidvoch správnych orgánov v intenciách ţalobných dôvodov mal za to, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Daňového úradu Ţilina I sú vecne správne, teda sú v súlade s daňovými predpismi hmotnoprávneho a procesnoprávneho charakteru. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí ţalovaného, ţe v danom prípade nemohlo dôjsť k odpočítaniu dane pri registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

§ 55ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko ţalobca nepreukázal, ţe by mu bol skutočne dodaný tovar uvedený v predloţených faktúrach od spoločnosti R. T. s. r. o. P. v zmysle ustanovenia § 8 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z.. Ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré zdôraznil aj druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní a aj prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Ţilina I, ţe bolo nesporné, ţe ţalobca R. R. s. r. o., S. poţiadal o registráciu pre DPH

1. decembra 2006, pričom registračné číslo DIČO, resp. IČ DPH mu bolo pridelené aţ
2. januára 2007 a nie je moţné, aby ţalobca uţ takéto číslo uvádzal na špecifikovaných faktúrach dňa
3. decembra 2006, keď o tomto čísle ešte nemohol vedieť, nakoľko mu bolo pridelené neskôr. Ţalobný dôvod, ţe ţalobca bol vlastníkom špecifikovaného tovaru na základe v konaní predloţených faktúr a dodávateľských listov ku dňu
4. decembru 2006 uţ samotným odovzdaním tovaru, a to konateľkou spoločnosti Bc. G. M., ktorá je konateľkou ţalobcu a aj dodávateľskej obchodnej spoločnosti R. T., spol. s r .o. P. a ktorá na jednej strane tovar odovzdala a na druhej strane prevzala, krajský súd povaţoval za účelový a ničím nepreukázaný v priebehu daňového konania. Práve naopak z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo preukázané, ţe tovar, ktorý mal byť predmetom nadmerného odpočtu DPH

§ 55zákona č.

222/2004 Z. z. bol vo vlastníctve spoločnosti R. T., s. r. o. P.. 3 5Sţf/3/2010 Náhradu trov konania súd prvého stupňa ţalovanému nepriznal.V preskúmavanej veci bol úspešným účastníkom konania ţalovaný, preto by mal právo pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si ţalovaný správny orgán neuplatnil, preto mu nebola priznaná. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Navrhol, napadnuté rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v sume 262,13 eur. Namietal nesprávne skutkové zistenia krajským súdom a nesprávne právne posúdenie veci. Ţiadal, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 55 zákona č. 222/2004 Z. z. v súvislosti s odpočítaním dane pri registrácií platiteľa, so zreteľom na všetok majetok, ktorý platiteľ nadobudol pred dňom registrácie. Uviedol, ţe daňové orgány na základe opakovanej kontroly dospeli k záveru, ţe za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 ţalobcovi nie je moţné priznať nadmerný odpočet vo výške 15.519,25 Eur (467.533,- Sk). Správca dane na základe získaných dokladov dospel k záveru, ţe tovar bol stále vo vlastníctve dodávateľa, t. j. spoločnosti R. T., s. r. o. a nedošlo k jeho predaju, v dôsledku čoho spoločnosť R. R., spol. s r. o. nebola vlastníkom tovaru pred registráciou platiteľa dane z pridanej hodnoty, t. j. pred

1. januárom 2007, preto uplatnený odpočet dane pri registrácií platiteľa v zmysle § 55 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. z dodávateľských faktúr od spoločnosti R. T., s. r. o. za nákup detského oblečenia a tovaru bol neoprávnený. Opäť poukázal na skutočnosť, ţe
2. decembra 2006 konateľka spoločnosti Bc. G. M. podala Daňovému úradu Ţilina I ţiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti R. R., spol. s r. o.. Správca dane vydal osvedčenie o registrácii pre daň, v ktorom uviedol, ţe dňom
3. januára 2007 sa uvedená spoločnosť stáva platiteľom DPH a týmto dňom jej pridelil identifikačné číslo pre daň (IČ DPH). Z predloţených dodávateľských faktúr vyplýva ţe tovar, ktorý bol predmetom odpočítania dane u daňového subjektu (R. R., spol. s r. o.) bol v jeho vlastníctve od roku 2006, a to i napriek tomu, ţe všetky predloţené doklady – písomnosti týkajúce sa 4 5Sţf/3/2010 zabezpečenia tovaru na základe notárskej zápisnice sa týkajú spoločnosti R. T., s. r. o.. Ţalobca deklaroval nákup predmetného tovaru faktúrami č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003, č. FA61200004 ako aj dodacími listami k uvedeným faktúram od spoločnosti R. T., s. r. o.. V danom prípade ide o špecifickú situáciu v tom smere, ţe Bc. G. M. je súčasne konateľkou kontrolovanej spoločnosti R. R., spol. s r. o. a spoločnosti R. T., s. r. o. ako jej dodávateľa a práve ona tovar z dodávateľských faktúr na jednej strane odovzdala a na strane druhej prevzala, čím došlo k dodaniu tovaru

§ 8ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z..

názoru ţalobcu dôvody neuznania odpočítania dane pri registrácii za platiteľa dane zo zásob, tak ako ich uviedol ţalovaný v napadnutom rozhodnutí sú nedostatočné. Platiteľ dane si môţe uplatniť odpočet dane

§ 55ods.

2 zákona č. 222/2004 Z. z. za podmienok a v rozsahu

§ 49aţ 51 citovaného zákona.

To znamená, ţe odpočet dane si môţe uplatniť z majetku, ak má o kúpe faktúru vyhotovenú platiteľom dane registrovaným pre daň v tuzemsku. Ďalšou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je, ţe pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.). Všetky tieto podmienky boli v danom prípade splnené. Ţalobca faktúrami preukázal a následne aj dodacími listami od registrovaného platiteľa nákup tovaru a dodávateľovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru dňa

1. decembra 2006 a daň z týchto zdaniteľných obchodov bola priznaná v daňovom priznaní za IV. štvrťrok
2. O tom, ţe bol uskutočnený zdaniteľný obchod svedčí aj odpoveď na doţiadanie Daňového úradu Ţilina I na Daňový úrad P. list zn. 694/320/36196/Benu, kedy správca dane v P. vykonal kontrolu a odpovedal na doţiadanie, ţe zdaniteľné obchody prebehli, daň bola dodávateľom priznaná a odvedená. Tovar sa v tom čase nachádzal na ul. P. u Ing. P. K., zástupcu zdruţenia W.. Dôvodom zabezpečenia tohto tovaru bolo neuhrádzanie nájomného za nebytové priestory

Zmluvy o nájme nebytových priestorov z

1. júna 2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom Ing. P. K., M. a Ing. V. T., Č. zdruţení vo W., so sídlom P. a nájomcom R. T., s. r. o., M.P.. Ing. K. ešte
2. februára 2007 prenajaté priestory uzatvoril, vymenil zámky a tovar nachádzajúci sa v predajni zabezpečil, z dôvodu dlţného nájomného spoločnosti R. T., s. r. o. vediac o tom, ţe došlo k predaju tohto tovaru zo spoločnosti R. T., s. r. o. na spoločnosť R. R. spol. s r. o.. 5 5Sţf/3/2010 V uvedenom čase mal ţalobca sídlo v prenajatých priestoroch, a to bez zmluvného vzťahu so zdruţením W.. Poukázal, ţe k nadobudnutiu vlastníctva predmetného tovaru došlo reálnym právnym úkonom, tradíciou. K tradícii hnuteľných vecí dochádza tak, ţe scudziteľ odovzdá vec nadobúdateľovi, a ten ju od neho prevezme. Dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto tovaru sú dodacie listy k faktúram č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA
3. č. FA
4. Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného odvolania (§ 246c ods.1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k
5. januáru l
6. Táto procesná norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 6 5Sţf/3/2010 Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr. zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní),

ktorej správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní),

ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Zo zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správ daní). Na tento účel má správca dane vyuţiť prostriedky (len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými moţno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, 7 5Sţf/3/2010 protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť.

§ 29ods.

8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 55ods.

1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov

osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je

osobitného predpisu odpisovaným majetkom, platiteľ zníţi o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, pouţije pri zníţení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak majetok nepouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. Platiteľ môţe odpočítať daň

odseku 1 v rozsahu a za podmienok

§ 49

aţ 51.

§ 8ods.

1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Ak niektoré otázky nemoţno riešiť

ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa

predpisov občianskeho práva. 8 5Sţf/3/2010 Ak ich nemoţno riešiť ani

týchto predpisov, posúdia sa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

§ 409ods.

1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do mnoţstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V predmetnom konaní je úlohou súdu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného z

1. januára 2009 č. j. I/228/593-2239/2009/993169-r, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ţi1ina I z
2. septembra 2008 č. j. 694/230/90341/08/Jan, v zmysle ktorého správca dane

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní v platnom znení zistil u ţalobcu rozdiel vo výške uplatneného odpočtu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 v sume 15.519,25 eur. Z obsahu pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobca vznikol 04. augusta 2006 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty bol zaregistrovaný 15. januára 2007.

§ 55zákona č.

222/2004 Z. z. si odpočítal daň vo výške 15.519,25 eur za nákup spotrebného tovaru, ktorého sa stal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ţalobcom a spoločnosťou R. T., s. r. o. P. pred dňom, keď sa stal platiteľom DPH. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Aj

názoru odvolacieho súdu ţalobca dodacími listami zo

1. decembra 2006 k faktúram číslo č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003, č. FA61200004 zo
2. decembra 2006 splatnými
3. decembra 2007 a uvedenými faktúrami zo
4. decembra 2006 skutočne riadne nepreukázal a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe uzavrel platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom tovaru pred jeho registráciou ako platcu DPH, t. j. pred
5. januárom
6. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom, ktorého sa v celom rozsahu 9 5Sţf/3/2010 pridrţiava a navyše dodáva, ţe Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov z
7. januára 2007 (z obsahu ktorého vyplýva, ţe uvedeným tovarom bolo zabezpečené zaplatenie ceny za nájom spoločnosťou R. T., s. r. o.), nečinnosť ţalobcu počas celého exekučného konania (predmetom draţby bol uvedený tovar), uvedenie ešte v tom čase neprideleného identifikačného čísla platiteľa DPH na dodacích listoch (ţalobcovi bolo pridelené aţ
8. januára 2007) v spojení so skutočnosťou, ţe samostatne konajúcou konateľkou v spoločnosti ţalobcu a v spoločnosti R. T., s. r. o. bola Bc. G. M. nasvedčujú tomu, ţe ţalobcom tvrdený úkon konateľky smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohol byť vykonaný
9. decembra 2006 a nemohol byť urobený váţne. Vzhľadom na vyššie uvedené, sú rozhodnutia daňových orgánov ako aj rozsudok krajského súdu vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu

§ 250kods.

1 OSP nevzniklo právo na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. júna 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková