← Slovensko

odvolania obžalovaných

Obsah (22)§ 221§ 321§ 322§ 352§ 48§ 76§ 42§ 285§ 288§ 21§ 215§ 228§ 123§ 138§ 134§ 317§ 20§ 129§ 125§ 18§ 1§ 2

N a j v y š š í s ú d 4 To 8/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaniach obţalovaných G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 takto r o z h o d o l :

§ 321ods.

1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.

§ 322ods.

1 Tr. por. vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 uznal obţalovaných za vinných 1/ G. Z. v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 5 Tr. zák., 2 4 To 8/2014 2/ R. Y. v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 3/ U. A. v bode 1/ z pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 4/ N. P. v bodoch 2), 3) a 4) z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 5 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm.

  1. c)s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm.
  2. a)Tr. zák. a 5/ Z. L. V. v bode 3) z obzvlášť závaţného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe 1) obţ. U. A. v presne nezistenom období do

  1. októbra 2008 na nezistenom mieste, pravdepodobne v R., vyhotovil najmenej 18 falošných občianskych preukazov občanov Slovenskej republiky s nasledovnými číslami a osobnými údajmi (meno a priezvisko): 1/ U. XXXXXX, T. P., 2/ U. XXXXXX, R. I., 3/ U. XXXXXX, H. G., 4/ U. XXXXXX, T. W., 5/ U. XXXXXX, Q. L., 6/ U. XXXXXX, T. P., 7/ II U. XXXXXX, Y. V., 8/ U. XXXXXX, L. Y., 9/ U. XXXXXX, O. K., (dva zhodné preukazy) 10/, 11/ U. XXXXXX, Y. U., 12/ U. XXXXXX, Ing. T. V., 13/ U. XXXXXX, Y. W., 14/ U. XXXXXX, T. V., 15/ U. XXXXXX, Q. D., 16/ U. XXXXXX, P. X., 17/ U. XXXXXX, H. I., 18/ U. XXXXXX, H. O. a vodičský preukaz Slovenskej republiky na G. Z. s úmyslom, aby sa pouţili ako pravé, 3 4 To 8/2014 2) obţ. N. P. v presne nezistenom období do
  2. októbra 2008 na nezistenom mieste, pravdepodobne v X., vyhotovil najmenej 5 falošných zahraničných dokladov totoţnosti s nasledovnými, číslami a osobnými údajmi (meno a priezvisko): 1/ cestovný pas Maďarskej republiky č. Z. XXXXXX, P. H., 21, 2, 3/ dva občianske preukazy Českej republiky č. XXXXXXXXX, MUDr. J. P., jeden s rodným číslom XXXXXX/XXX a druhý s rodným číslom XXXXXX/XXX a 4/, 5/ dva občianske preukazy Českej republiky č. XXXXXXXXX, PharmDr. Y. X., jeden s rodným číslom XXXXXX/XXXX a druhý s rodným číslom XXXXXX/XXXX s úmyslom, aby sa pouţili ako pravé, 3) obţ. G. Z., obţ. R. Y., obţ. U. A., obţ. N. P., obţ. Z. L. V. v presne nezistenom období v druhej polovici roka 2007, najneskôr do
  3. novembra 2007, pripravoval a koordinoval Y. J. podvodný predaj pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Správe katastra pre hl. m. Bratislavu (ďalej len „správa katastra") pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. J., k. ú. J. (ďalej len „predmetné pozemky"), v trhovej cene 474.989.337,05 Sk (15.766.757,52 Eur), v spoluvlastníctve poškodených MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X., kaţdej v podieli 1/2 k celku, na Y. W., a to tak, ţe obţ. G. Z. dal pokyn, aby zadováţil geometrický plán na rozdelenie parciel č. XXXX a XXXX, obţ. R. Y. dal pokyn, aby vypracovala písomnosti pre zrealizovanie tohto predaja a neskôr vybavila katastrálne konanie, ďalej obţ. G. Z. a obţ. U. A. dal pokyn, aby zabezpečili podpísanie písomností, vyhotovených obţ. R. Y., osobami vystupujúcimi pod falošnou identitou, na základe týchto úloh obţ. G. Z. objednal u geodeta Ing. T. C. vyhotovenie geometrického plánu na oddelenie pozemkov na parcely č. XXXX/X a X a XXXX/X a X, ktorý bol pod č. 49-2007 spracovaný dňa
  4. novembra 2007 a overený správou katastra dňa
  5. novembra 2007, obţ. R. Y. pripravila kúpnu zmluvu medzi predávajúcimi MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X. a kupujúcou Y. W. s kúpnou cenou 2.500.000 Sk (ďalej len „kúpna zmluva"), návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vzťahujúci sa k tejto zmluve (ďalej len „návrh na vklad") a generálnu plnú moc Y. W. pre PharmDr. Y. X. na právne úkony, týkajúce sa predmetných pozemkov (ďalej len „generálna plná moc") a tieto odovzdala obţ. U. A. a obţ. G. Z., obţ. U. A. naviedol nebohú O. B. a obţ. G. Z. obţ. Z. V., aby za odmenu podpísali na notárskych úradoch a iných miestach uvedené 4 4 To 8/2014 písomnosti, vyţiadali si od nich fotografie za účelom vyhotovenia falošných dokladov totoţnosti, potom obţ. G. Z. s pouţitím týchto fotografií nechal u obţ. N. P. vyhotoviť falošné občianske preukazy Českej republiky č. XXXXXXXXX na MUDr. J. P. a č. XXXXXXXXX na PharmDr. Y. X., následne dňa
  6. novembra 2007 obţ. U. A. priviedol nebohú O. B. na notársky úrad JUDr. T. W. na G. ul. XX v X., odovzdal jej falošný občiansky preukaz na MUDr. J. P. s jej fotografiou a kúpnu zmluvu a nebohá O. B.

jeho pokynov podpísala v mene predávajúcej MUDr. J. P. kúpnu zmluvu, pričom jej podpisu bolo registrom pridelené por. č. O 1000203/2007, neskôr aj návrh na vklad datovaný

  1. novembra 2007, následne obţ. U. A. odovzdal podpísanú kúpnu zmluvu obţ. G. Z., ktorý v ten istý deň priviedol obţ. Z. V. na notársky úrad JUDr. T. S. na O. S. X v X., odovzdal jej falošný občiansky preukaz Českej republiky na PharmDr. Y. X. a kúpnu zmluvu, ktorú obţ. Z. V. na základe jeho pokynov podpísala v mene predávajúcej PharmDr. Y. X., pričom jej podpisu bolo registrom pridelené por. č. O 1000595/2007, neskôr obţ. Z. V. podpísala aj návrh na vklad a generálnu plnú moc, obe písomnosti datované
  2. novembra 2007, po zistení, ţe rodné čísla v občianskych preukazoch predávajúcich, a teda aj v notárskych osvedčovacích doloţkách na kúpnej zmluve, sú nesprávne, nechal obţ. G. Z. u obţ. N. P. vyhotoviť ďalšie falošné občianske preukazy Českej republiky, znejúce na MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X., s rovnakými číslami XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, ale s opravenými rodnými číslami XXXXXX/XXX a XXXXXX/XXXX a ku všetkým vyhotoveniam kúpnej zmluvy falošné osvedčovacie doloţky k podpisom registrovaným pod por. č. O 1000203/2007 a O 1000595/2007, a tieţ falošnú osvedčovaciu doloţku k podpisu Y. W. na generálnej plnej moci pod por. č. O 1000219/2007, ktorá

údajov mala byť vyhotovená dňa

  1. novembra 2007 na notárskom úrade JUDr. T. W., pričom obţ. N. P. takto konal s úmyslom, aby sa falošné verejné listiny pouţili ako pravé, takto upravené kúpne zmluvy a návrh na vklad odovzdal obţ. G. Z. Y. J., ten ďalej obţ. R. Y., ktorá ich dňa
  2. novembra 2007 doručila na správu katastra, následkom čoho v konaní pod sp. zn. V-36188/07 dňa
  3. novembra 2007 správa katastra rozhodla o povolení vkladu, čím poškodeným spoluvlastníčkam MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X. vznikla škoda vo výške 474.989.337,05 Sk (15.766.757,52 Eur), následne nebohá O. B. dňa
  4. novembra 2007 s falošnými občianskym preukazom Českej republiky v mene MUDr. J. P. a obţ. Z. V. dňa
  5. decembra 2007 s falošným občianskym preukazom Českej republiky v mene PharmDr. Y. X. a s generálnou plnou mocou v zastúpení Y. W. prevzali vyhotovenia kúpnej zmluvy s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu a nové listy vlastníctva, 4) obţ. N. P. 5 4 To 8/2014 dňa
  6. júla 2009 na V. XX v X. oskenoval vodičský preukaz č. XXXXXX drţiteľa O. T. so všetkými skupinami vodičských oprávnení, vydaný Dopravným inšpektorátom v Senci, ktorý mal v úschove, potom v oskenovanom súbore pozmenil text odtlačku pečiatky, vymazal údaje drţiteľa a údaje o platnosti skupín vodičských oprávnení, pozmenil číslo vodičského preukazu na U. XXXXXX, a takto upravený súbor obojstranne vytlačil, ďalej v oskenovanom súbore s pozmeneným odtlačkom pečiatky pozmenil údaje drţiteľa P. X., nar. XX.XX.XXXX/XXX, bytom O. XXXX/X, X., pozmenil údaje týkajúce sa vydania vodičského preukazu, platnosti skupín vodičských oprávnení a pozmenil číslo vodičského preukazu na U. XXXXXX, a takto upravený súbor jednostranne vytlačil štyrikrát v rozdielnych farebných odtieňoch podkladu, pričom takto konal s úmyslom, aby sa falošný vodičský preukaz pouţil ako pravý. Za to boli obţalovaní odsúdení : G. Z.

§ 221ods.

4, § 41 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

§ 48ods.

4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. R. Y.

§ 221ods.

4, s pouţitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

§ 48ods.

4 Tr. zák. bola obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanej uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. U. A.

§ 221ods.

4, § 42 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12,5 (dvanásť a pol) roka. 6 4 To 8/2014

§ 42ods.

2 Tr. zák. súd zrušil z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. októbra 2013, č. k. 1T/188/2013-97, výrok o treste a to 18 (osemnásť) mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov a s uloţeným obmedzením spočívajúcim v zákaze poţívania iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 48ods.

4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. N. P.

§ 221ods.

4, § 41 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

§ 48ods.

4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Z. L. V.

§ 221ods.

4, § 42 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

§ 42ods.

2 Tr. zák. súd zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa

  1. novembra 2011 č. k. 3T/170/2011-156 v spojení s uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa
  2. marca 2012, č. k. 3T/170/2011-168, výrok o treste, a to 1 (jeden) rok odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 7 4 To 8/2014

§ 48ods.

4 Tr. zák. bola obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanej uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Obţalovaný P. X. nar. XX. U. XXXX v L., trvalý pobyt O. č. XXXX/X X., bol

§ 285písm.

c) Trestného poriadku oslobodený spod skutku 4) obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. k. VII/1 Gv 74/08-91 zo dňa

  1. decembra 2011, ktorý mal spáchať tak, ţe obţ. P. X. v presne nezistenom čase do
  2. júla 2009, pravdepodobne v júli 2009, poţiadal obţ. N. P., aby mu vyhotovil vodičský preukaz s oprávneniami na všetky skupiny, k čomu mu poskytol svoje osobné údaje a obţ. N. P. dňa
  3. júla 2009 na V. XX v X. za týmto účelom oskenoval vodičský preukaz č. XXXXXX drţiteľa O. T. so všetkými skupinami vodičských oprávnení, vydaný Dopravným inšpektorátom v Senci, ktorý mal v úschove, potom v oskenovanom súbore pozmenil text odtlačku pečiatky, vymazal údaje drţiteľa a údaje o platnosti skupín vodičských oprávnení, pozmenil číslo vodičského preukazu na U. XXXXXX, a takto upravený súbor obojstranne vytlačil, ďalej v oskenovanom súbore s pozmeneným odtlačkom pečiatky pozmenil údaje drţiteľa na objednávateľa P. X., nar. XX. XX. XXXX/XXX, bytom O. XXXX/X, X., pozmenil údaje týkajúce sa vydania vodičského preukazu, platnosti skupín vodičských oprávnení a pozmenil číslo vodičského preukazu na U. XXXXXX, a takto upravený súbor jednostranne vytlačil štyrikrát v rozdielnych farebných odtieňoch podkladu, pričom obaja obvinení takto konali s úmyslom, aby sa falošný vodičský preukaz pouţil ako pravý, čím mal spáchať 8 4 To 8/2014 - prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1 Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obţalovaný.

§ 288ods.

1 Tr. por. súd odkázal poškodené MUDr. J. P., nar. XX. B. XXXX v L., K. G., trvale bytom O. U. XXXX, Z.-T., K. G. a PharmDr. Y. X., nar. XX. B. XXXX v U. U., U. G., trvale bytom V. XXX/X, C., B. U., K. G. s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v jeho odsudzujúcej časti včas (na hlavnom pojednávaní) podali odvolania proti výrokom o vine a treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo obţalovaní G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V.. Obţalovaný G. Z. v odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu namietol, ţe obsah doposiaľ vykonaného dokazovania neposkytuje dostatočný podklad pre spoľahlivý záver, ţe sa dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu (bod 3/ napadnutého rozsudku). Prvostupňový súd preto dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a v dôvodoch napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v záverečnej reči jeho obhajcu resp. sa s nimi vysporiadal nesprávne. Za najvýznamnejšie procesné pochybenie predchádzajúce napadnutému rozsudku označil nezákonné vylúčenie trestnej veci Y. J. uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, ČVS: PPZ-67/BOK-B2-2009 z 21. decembra 2010,

§ 21ods.

1 Tr. por., zo spoločného konania na samostatné konanie z dôvodu, ţe menovaný sa údajne významnou mierou podieľal na objasnení tejto závaţnej trestnej činnosti a, ţe v predchádzajúci deň prokurátor udelil súhlas na prerušenie trestného stíhania voči obvinenému Y. J. v zmysle § 228 ods. 3 Tr. por. a takýto postup voči jednému z obvinených je dôvodom na vylúčenie konania proti nemu zo spoločného konania. Vyslovil podozrenie, ţe sa voči tejto osobe ďalej postupovalo nezákonne

§ 215ods.

3 Tr. por. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vylúčení trestnej veci obvineného Y. J. zo spoločného konania z trestnej veci obvinených podali obvinení sťaţnosť, o ktorej rozhodol prokurátor, ktorý dal súhlas k prerušeniu trestného stíhania voči menovanému, hoci o tom mal rozhodnúť nadriadený prokurátor. Takýto postup mal za následok nezákonné dokazovanie Y. J. v procesnom postavení svedka a porušenie jeho práv

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane 9 4 To 8/2014 ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). Konštatoval, ţe verejný záujem na odhalení trestnej činnosti nemôţe byť nadradený nad zákonnosť. Upriamil pozornosť na znenie podanej obţaloby, z ktorej vyplýva, ţe predmetnú trestnú činnosť zorganizoval Y. J.. So zreteľom na nevyhnutnosť presného znenia obţaloby za nenáleţité označil konštatovanie prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o „rutinnom" prevzatí znenia skutku z pôvodného obvinenia. Za nezákonnú označil aj zmenu znenia skutkovej vety v bode 3/ napadnutého rozsudku, ţe „...pripravoval a koordinoval Y. J. podvodný predaj pozemkov..." a za chybnú povaţuje aj absenciu vysvetlenia kto bol organizátorom trestného činu, ktorý mal byť spáchaný závaţnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. i) Tr. zák. Prvostupňovému súdu vytkol aj právne posúdenie skutku

§ 221ods.

1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., pretoţe nemohol vedieť aká škoda bude konaním spôsobená. Za nezákonný označil aj postup súdu pri výsluchu svedka Y. J., ktorý na hlavnom pojednávaní v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a so zásadou bezprostrednosti súvisle čítal z pripravených poznámok. Nezákonnosť postupu súdu videl aj v tom, ţe jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná aj napriek tomu, ţe ju pred súdom odvolal a súd z nej pri rozhodnutí napriek tomu vychádzal. Z týchto dôvodov je rozsudok zaloţený na dôkazoch, ktoré súd nevykonal zákonným spôsobom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaná R. Y. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne predovšetkým poukázala na to, ţe skutková veta a písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňajú zákonné náleţitosti pre kvalifikované uvedenie všetkých podstatných skutkových a právnych skutočností. Skutková veta v bode 3/ napadnutého rozsudku neobsahuje konkrétne skutočnosti odôvodňujúce spoľahlivý záver o jej protiprávnom konaní, pretoţe je v nej len to, ţe pripravila kúpnu zmluvu, plnú moc a návrh na vklad z čoho ţiadne protiprávne konanie nevyplýva. Poukázala na zákonné znaky trestného činu podvodu, z ktorého bola uznaná za vinnú s tým, ţe prvostupňový súd sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne nezaoberal. 10 4 To 8/2014 Konštatovala, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnych skutkových zisteniach premietnutých do nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ignoroval rozsiahly rad skutočností tvoriacich ucelenú sieť dôkazov svedčiacich v jej prospech a k týmto bez relevantného odôvodnenia zaujal negatívne stanovisko. V jeho odôvodnení sa nevysporiadal s otázkou procesného postavenia Y. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, ţe skutočnosti uvedené v obţalobe sa stali inak. Prvostupňový súd si jednostranne osvojil závery z jedinej výpovede, ktorá je v rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, na ktoré podrobne poukázala bez toho, aby vzniknuté rozpory odstránil. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretoţe súd bez zákonného odôvodnenia objasňujúceho zvolený myšlienkový postup rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Namietla, ţe trestné stíhanie Y. J. bolo prokurátorom prerušené v rozpore s ustanovením § 228 ods. 3 Tr. por., pretoţe zo znenia podanej obţaloby nepochybne vyplýva, ţe organizátorom celej trestnej činnosti bol práve on, s čím sa v napadnutom rozsudku prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Namiesto poskytnutia relevantných argumentov v odôvodnení napadnutého rozsudku súd len konštatoval, ţe dôkazy z prípravného konania neviedli k jednoznačnému záveru, ţe tento bol organizátorom uvedeného skutku.

jej názoru tak závaţnú procesnú chybu akou je prerušenie trestného stíhania

§ 228ods.

3 Tr. por. voči organizátorovi trestného činu nie je moţné konvalidovať tvrdením, ţe išlo o rutinné prevzatie obvinenia. V dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu vznikol stav, ţe prokurátor prerušil trestné stíhanie voči osobe, vo vzťahu ku ktorej v skutkovej vete bodu 3/ obţaloby uvádza, ţe „organizovala podvodný predaj pozemkov" a následne súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, ţe túto na základe vykonaného dokazovania za organizátora skutku nepovaţuje hoci v skutkovej vete bodu 3/ uvádza, ţe táto osoba podvodný predaj pozemkov „pripravovala a koordinovala" a gramatickým a logickým výkladom moţno tieto výrazy povaţovať za synonymá. Vyslovila preto názor, ţe postup prokurátora a jeho akceptovanie konajúcim súdom bez právne relevantného dôvodu bol nezákonný. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe Y. J. bol príslušníkom Policajného zboru od 1. mája 2008, pričom od roku 2006 pôsobil ako informátor policajného zboru, teda aj v čase spáchania skutku, čo vo výpovedi svedok potvrdil. Návrh obhajoby na vykonanie významných dôkazov k týmto skutočnostiam súd odmietol za 11 4 To 8/2014 situácie, keď súčinnosť Y. J. s políciou v čase páchania prerokovávaných skutkov, na ktorých sa mal podieľať bolo nevyhnutné hodnotiť ako policajnú provokáciu, čo je s výnimkou 117 ods. 2 Tr. por. (korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa) neprípustné. Za daného stavu všetky informácie získané od takého svedka v ţiadnom prípade nemoţno pouţiť na účely dokazovania v trestnom konaní a to ani v prípade, ak by bol ako agent pouţitý v zmysle § 117 Tr. por. Pritom jediným dôkazom, ktorý ju z protiprávneho konania usvedčuje, je práve výpoveď svedka Y. J., ktorú navyše v rozpore so zákonom svedok na hlavnom pojednávaní prečítal z pripravených písomných poznámok, hoci právo nahliadnutia do nich má

§ 123ods.

1 Tr. por. len obvinený. Prvostupňový súd jej vinu preto zaloţil na nezákonnom dôkaze a bez participácie Y. J., by k takému konaniu nikdy nedošlo. S uvedeným úzko súvisí aj posúdenie dôveryhodnosti výpovede takéhoto svedka, ktorú súd hodnotil ako primerane podrobnú, konkrétnu a v konečnom dôsledku presvedčivú. Takýto záver ale nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a bez výsluchu osôb z prostredia policajného zboru, s ktorými mal Y. J. spolupracovať, nie je moţné jeho výpoveď ako takú posudzovať, pretoţe v nej vypovedal o podozrení z trestnej činnosti týchto osôb. Y. J. vo svojej výpovedi uviedol, ţe bol k týmto osobám a ich údajným protiprávnym aktivitám, konkrétne predovšetkým k JUDr. Y. I. a k JUDr. O. T. vypovedať aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej sluţby, pričom

vyjadrenia riaditeľa tejto sekcie sa voči takýmto osobám trestné stíhanie nevedie. S názorom prvostupňového súdu o nemoţnosti vypočutia týchto osôb ako svedkov z dôvodu, ţe neboli ministrom vnútra zbavení mlčanlivosti a nedôvodnosti a nadbytočnosti vykonania ďalšieho dokazovania o fungovaní zloţiek Policajného zboru nemoţno v ţiadnom prípade súhlasiť. Ich vypočutie predstavuje kľúčový moment v potvrdení vierohodnosti výpovedí svedka Y. J., na ktorých stojí napadnuté rozhodnutie súdu. Bez verifikácie jeho výpovede v „konečnom dôsledku" túto nemoţno hodnotiť ako presvedčivú, a preto na nej ani zaloţiť odsudzujúce rozhodnutie. Dokazovanie o spolupráci Y. J. s Policajným zborom v ţiadnom prípade nemoţno posúdiť ako niečo nad rámec potrebného rozsahu dokazovania, pretoţe objasnenie týchto skutočností by prinieslo potrebné skutkové zistenia kvalitatívne spĺňajúce podmienku dostatočného preukázania skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle zákona. Inak sú vyjadrenia Y. J. len ničím neoverené tvrdenia, ktorým nemoţno pripísať presvedčivosť a pravdivosť a uţ vôbec na nich nemoţno zaloţiť jej vinu a takémuto postupu nemôţe brániť ani odmietnutie zbavenia mlčanlivosti príslušníkov polície ministrom vnútra. 12 4 To 8/2014 Svedok JUDr. Y. I. bol

  1. júla 2014 v rámci trestného konania vedeného na Prezídiu Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava č. k. PPZ-497/NKA-OPZ-BA-2012 vypočutý pod stupňom utajenia „Dôverné" k obdobným skutkovým okolnostiam, ku ktorým bol navrhovaný obhajobou v rámci predmetného konania. Tento výsluch bol vykonaný pod stupňom utajenia „Dôverné", a preto navrhla, aby sa najvyšší súd oboznámil s jeho obsahom, keďţe z neho vyplynuli skutočnosti dôleţité aj pre toto konanie a konštatovala, ţe so zreteľom na jej obsah a podstatný vplyv na rozhodujúce skutkové okolnosti je nevyhnutné menovaného vypočuť aj v tomto konaní. Zdôraznila, ţe uţ samotné odmietnutie zbavenia mlčanlivosti menovaných osôb ministrom vnútra odôvodňuje záver o nevierohodnosti výpovede Y. J. a bez ich výpovede nie je moţné odstrániť vzniknuté pochybnosti o jeho tvrdeniach. Za toho stavu s prihliadnutím na platnosť zákonnej zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného" a za existujúcej dôkaznej situácie nie je moţné urobiť kvalifikovaný záver o jej vine. So zreteľom na uvedené ako i to, ţe Y. J. je jedinou osobou, ktorá má odhaľovať a usvedčovať páchateľov posudzovanej trestnej činnosti je jeho výpoveď nevyhnutné hodnotiť ako celok a je vylúčené, aby na podklade tých istých výpovedí boli údajní páchatelia odsúdení a voči druhým nebolo ani začaté trestné stíhanie. Buď Y. J. vypovedá pravdu vo všetkom, alebo vo všetkom klame. Pokiaľ vypovedal pravdu, je na mieste zodpovedať otázku, prečo sa jeden skutok podloţený výpoveďou menovaného skončí zastavením trestného stíhania a druhý takýto skutok obţalobou alebo odsudzujúcim rozsudkom. Nevyhnutnosť komplexného hodnotenia výpovede Y. J. vyplýva aj zo skutočnosti, ţe nebola podporená ţiadnym dôkazom a je v rozpore s výpoveďami iných osôb v procesnom postavení obţalovaných a svedkov, s ktorými sa prvostupňový súd vôbec nevyrovnal. Obţalovaný G. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ţe skutok spáchal s Y. J. a T. L. pričom oklamali aj L.. Výpoveď svedka Y. J. označila za nepravdivú a vo vzťahu k nej vypovedal, ţe s tým nemá nič spoločné. V súvislosti s osobou Y. J. vyslovila, ţe práve on je označovaný za jednu z riadiacich osôb všetkých podvodov s pozemkami. Rozsah jeho trestnej činnosti ako i to, ţe sa jedná o viacnásobného recidivistu odôvodňujú predpoklad, ţe účelovým uvádzaním nepravdivých skutočností vo vzťahu k nej má snahu vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti a spravodlivému trestu, resp. si zabezpečiť také procesné postavenie, ktoré by umoţňovalo 13 4 To 8/2014 zmierniť následky jeho protiprávneho konania. Povaţuje preto za nepredstaviteľné, aby v právnom štáte ako sa Slovenská republika v čl. 1 ods. 1 ústavy deklaruje, súd svoje rozhodnutie zaloţil na výpovedi recidivistu s bohatou kriminálnou minulosťou, ktorý sa značným spôsobom na trestnej činnosti sám podieľal. Obţalovaná namietla aj spôsob hodnotenia záznamu z odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky prvostupňovým súdom na strane 33 napadnutého rozsudku. Upriamila pozornosť na odôvodnenie príkazu na pouţitie informačno-technických prostriedkov vydaného Okresným súdom Bratislava I z
  2. júla 2008 a príkazu na predĺţenie ich pouţitia z
  3. januára
  4. Odôvodnenie príkazu musí byť natoľko konkrétne, aby poskytovalo úplný obraz o splnení uvedených zákonných podmienok na takýto zásah do súkromia. Ak tomu tak nie je, rozhodnutie je nezákonné a na jeho ospravedlnenie nepostačuje ani prípadný argument, ţe osoba v konečnom dôsledku trestný čin spáchala a pod. Všeobecné náznaky odôvodnenia doplnené len opisom skutku ako je tomu v danom prípade tak závaţného zásahu do práva na súkromie akceptovať nemoţno. Rozhodnutie je preto potrebné povaţovať za nezákonné, aj keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Záznamy telekomunikačnej prevádzky boli vykonané na hlavnom pojednávaní nezákonne (k ich obsahu sa vyjadrila
  5. septembra 2013, kde vysvetlila ich obsah a povahu). Okrem toho, ţe boli vybraté účelovo a nie komplexne tak, aby dávali zmysel, sú v zmysle § 115 ods. 7 Tr. por. v trestnom konaní nepouţiteľné. Konštatovala, ţe príkazy na ich pouţitie boli vyhotovené v roku 2008 a uskutočnené najneskôr vo februári 2009, kedy bola vzatá do väzby a v posudzovanej veci bolo trestné stíhanie začaté
  6. júla
  7. Upriamila pozornosť na § 270 ods. 2 Tr. por.,

ktorého je súčasťou výkonu zvukového záznamu ako dôkazu na hlavnom pojednávaní aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Táto správa však na hlavnom pojednávaní oboznámená nebola. Zároveň poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP),

ktorej do práva na súkromie moţno zasiahnuť len v prípade, ak je takýto zásah legálny, legitímny a proporcionálny.

jej názoru príkazy na záznam telekomunikačnej prevádzky tieto zákonné a ústavné nároky nespĺňajú, a preto neprimerane zasiahli do jej práva na súkromie. Vo vzťahu k spáchaniu trestného činu podvodu závaţnejším spôsobom konania organizovanou skupinou

§ 138písm.

i) Tr. zák. namietla, ţe vykonaným dokazovaním 14 4 To 8/2014 tento skutkový záver preukázaný nebol. Z obţalovaných poznala len G. Z., nevie o tom, ţe vyhotovila predmetné písomnosti, ale pracovala ako realitná maklérka a pripravila niekoľko stoviek zmlúv a s nimi súvisiacich dokumentov. Ak niektoré z nich boli pouţité Y. J. na podvodný predaj pozemkov, hrubo tak zneuţil jej naivitu a dobrý úmysel pomôcť. Nič na tom nemení ani výpoveď Y. J. v nezákonnom procesnom postavení a ani ako príloha pripojená obţaloba podaná na Okresný súd Bratislava I. Prvostupňový súd sa navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal výpoveďami svedkov (O. V., Z. L., T. H. a H. H.), ktoré mali predmetnú skupinu tvoriť. Uvedení svedkovia existenciu a participáciu na akejkoľvek organizovanej forme páchania trestnej činnosti popreli a osobu Y. J. označili za kriminálnika, podvodníka a osobu závislú na alkoholických a omamných látkach. Obţaloba podaná na Okresnom súde Bratislava I nemôţe byť dôkazom, na podklade ktorého moţno vyvodiť skutkový záver o existencii organizovanej skupiny. Obţaloba je len formou rozhodnutia prokurátora, ktorou ţiada uznanie viny a potrestanie obvineného a v nej uvedené zistenia sú len počiatočné zistenia a závery orgánov činných v trestnom konaní, avšak vyhodnotenie ich pravdivosti a z nich vyplývajúci záver o vine je výlučne v kompetencii súdu. Preto nemoţno zodpovedanie otázky spáchania trestného činu organizovanou skupinou odôvodniť obţalobou podanou v inej trestnej veci navyše za stavu, keď skutočnosti z nej vyplývajúce sú len v štádiu dokazovania a v súvislosti so zásadou prezumpcie neviny ich do momentu právoplatného rozhodnutia súdu nemoţno povaţovať za preukázané. Konštatovala, ţe aj v tejto obţalobe, o ktorú súd opiera existenciu „skupiny" je Y. J. označený za organizátora v nej opísanej trestnej činnosti. Je preto neodôvodniteľné ako môţe na jednej strane súd takúto obţalobu povaţovať za skutočnosť preukazujúcu existenciu skupiny a na strane druhej na postavenie Y. J. v nej ako organizátora na ňu vôbec neprihliadať, respektíve tvrdiť opak. Ak teda prvostupňový súd na obsah tejto obţaloby prihliadol, mal tak spraviť vo vzťahu ku všetkým relevantným okolnostiam a nielen k tým, ktoré mu z pohľadu konečného rozhodnutia vyhovoval. Otázka existencie organizovanej skupiny je záverom skutkovým, ktorý musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku jej existenciu však len konštatuje s odvolaním sa na skutočnosti, ktoré v zmysle zákona nie sú spôsobilé byť dôkazom na účely trestného konania. Preto je tvrdenie súdu o spáchaní trestného činu organizovanou skupinou iba domnienkou a konštatovaním nemajúcim oporu vo vykonanom dokazovaní. 15 4 To 8/2014 V súvislosti s právom účastníka na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) upriamila pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky o práve účastníka konania, procesnej strany, na rozhodnutie ktorého dôvody vydania sú zjavné, zreteľné, pretoţe práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Teda jeho právne závery nebudú v extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia nebude v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a odklonom od ustálenej judikatúry. Odôvodnenie napadnutého rozsudku túto poţiadavku nespĺňa. Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný U. A. v odvolaní a jeho doplnkoch sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu spáchanie skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku poprel a čiastočne priznal len spáchanie skutku v bode 1/, ale nie takým spôsobom akým bol uznaný za vinného a namietol spôsob, účel a rozsah jeho spáchania. Uviedol, ţe sa síce zaoberal falšovaním dokumentov a v tomto zmysle bol aj oslovený. Z logického hľadiska však nikto nemal záujem vysvetľovať dôvody a účel falšovania, lebo by sa tým prezradil podvod, prípadne by si mohol z toho nárokovať odmenu. Prvostupňový súd ani orgány činné v trestnom konaní sa neriadili základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por., pretoţe nepostupovali tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci. Odignorovali výpovede obţalovaného G. Z. a Y. J. z prípravného konania aj hlavného pojednávania, v ktorých uviedli, ţe o ich zámeroch a podvodoch nemal ţiadnu vedomosť. Vzniknutú škodu súd ustálil nesprávne, nadhodnotil ju, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jeho konaní. Namietol, ţe znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predpokladu, ţe ide o stavebné pozemky a do ich hodnoty započítal aj úroky a ušlé nájomné a nezohľadnil skutočnosť, ţe

listu vlastníctva posudzované pozemky sú len trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy. V tejto súvislosti poukázal aj na záverečnú reč splnomocnenca poškodených, ţe na týchto pozemkoch sa nedá stavať. Napriek týmto skutočnostiam znalec na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol a znalecký posudok bol len prečítaný. So zreteľom na zloţitosť posudzovanej otázky mal orgán činný v trestnom konaní pribrať do konania dvoch znalcov.

Trestného práva musí mať 16 4 To 8/2014 rozsudok základ v nepochybnom presvedčení súdu, ţe obţalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom trestného konania. Konštatoval, ţe výrok o jeho vine v bode 3/ napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, ţe vyplnil falošné predtlačené OP (bod 1/) a ţe mal „dohodiť" obţalovanú O. B. (bod 3/) ešte sama osebe, bez ďalších dôkazov, pre takýto záver nestačí. Rozpory vo výpovediach tejto obţalovanej neboli objasňované, a to ani konfrontáciou, čo uţ pre jej úmrtie nie je moţné vykonať. Nevedel o podvodnom postupe a pláne Y. J. a spol., načo im majú slúţiť falošné občianske preukazy, čo bolo obsahom zmlúv, alebo čo sa podpisovalo, ţiadnu odmenu nedostal, a preto svojím konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu podvodu, a to najmä jeho subjektívnu stránku. Poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní

  1. januára 2014 G. Z. podstatným spôsobom zmenil svoju výpoveď, keď uviedol, ţe skutok spáchal on, J. a L., ostatní obţalovaní vrátane A. s tým nič nemali a on mu nedohodil B. za účelom spáchania podvodu. Výpovede svedka J. povaţuje za nezákonné a nepravdivé. K závaţnému porušeniu práva obvinených na obhajobu došlo uznesením vyšetrovateľa z
  2. decembra 2010 o vylúčení trestnej veci obvineného Y. J. zo spoločného konania a súhlasom prokurátora na prerušenie trestného stíhania proti tejto osobe z
  3. decembra
  4. Takýto postup je v rozpore s ustanoveniami § 228 ods. 3 Tr. por. Samotné uznesenie o prerušení trestného stíhania jemu ani jeho obhajcovi doručené nebolo, a preto doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Navyše o sťaţnosti o vylúčení nerozhodol príslušný prokurátor, toto rozhodnutie nebolo doručené obhajcom, pričom išlo o organizátora, návodcu a koordinátora celej sofistikovanej trestnej činnosti. Sťaţnosť proti tomuto nezákonnému postupu (vylúčeniu Y. J. zo spoločného konania) bola uznesením z
  5. januára 2011, sp. zn. VII/1 Gv 74/08-86 zamietnutá prokurátorom, ktorý dal k tomu súhlas a v zmysle § 54 ods. l písm. b) zákona o prokuratúre mal o nej rozhodnúť nadriadený prokurátor. Nezákonná je aj výpoveď svedka J. z hlavného pojednávania, pretoţe túto svedok celú prečítal, čo je zrejmé zo zápisnice o tomto úkone z
  6. mája 2012, str. 5 dole. Takúto formu výpovede so zreteľom na ustanovenie § 123 ods. 1 a § 138 Tr. por. nie je moţné povaţovať za 17 4 To 8/2014 spontánnu. Hoci svedok na hlavnom pojednávaní následne na kladené otázky odpovedal, tak len na podklade svojich písomných v poznámok. Nepravdivosť výpovedí svedka Y. J. dokazujú aj výpovede svedkov Z. L., O. V., P. I., W. X., H. H., T. H., R. X., P. L. a K. X., ktorí popreli skutočnosti uvádzané svedkom J., ţe nejaká ním vymyslená skupina, ktorá ho riadila, vôbec existovala. Svedok K. X. vypovedal, ţe nikoho z obţalovaných, ani svedka Y. J., nepozná, nikdy neschvaľoval peniaze na podvodný nákup pozemkov a prezývku „W." nemá a nikdy nemal. Pokiaľ by svedok J. skutočne uvádzal pravdu ohľadne skupiny U., nemohol by sa dopustiť takého fatálneho omylu, ako je priradenie prezývky „W." K. X.. Vyššie uvedenú skutočnosť však súd vyhodnotil na str. 32,
  7. odsek tak, ţe sa jedná o zjavný omyl, keď prezývku údajného šéfa skupiny U. priradil J. inej osobe s tým, ţe nie je moţné si všetko presne zapamätať. Aj z tohto pohľadu je nutné hodnotiť výpoveď svedka t. j. nielen z hľadiska jej nezákonnosti, ale i z hľadiska nedôveryhodnosti, a to aj s prihliadnutím ku kriminálnej minulosti tohto svedka a to o to skôr, ţe ide o kľúčového svedka obţaloby. V súvislosti s tým upriamil pozornosť na výsluch svedka Mgr. Y. I. z
  8. júla 2014 v inej trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-497/NKJA-PZ-BA-
  9. Výsluch tohto svedka bol na hlavnom pojednávaní navrhnutý, nebol však akceptovaný, lebo nebol zbavený povinnosti mlčanlivosti ministrom vnútra. Na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T/87/2010 sú obvinené rovnaké osoby, ako v posudzovanej veci, kde je uvedený svedok zbavený mlčanlivosti, k jeho výsluchu však ešte nedošlo. Svedka Mgr. Y. I. označil svedok Y. J., rodený L. za svojho priameho nadriadeného v Policajnom zbore a údajne na jeho povel vykonával trestnú činnosť a tomuto mal aj údajne odovzdávať finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti. V tejto súvislosti poukázal tieţ na to, ţe v médiách boli uverejnené informácie pochádzajúce i z policajného zboru, ţe svedok Y. J. je nedôveryhodnou osobou. Svedkovia a spoluobţalovaní potvrdili, ţe o ich úmysloch nemal ţiadnu vedomosť. Necíti sa byť vinným z trestnej činnosti, ktorá mu je v bode 3/ napadnutého rozsudku kladená za vinu. Jeho obvinenie, ako aj ostatné konanie týkajúce sa Y. J., resp. pozemkov sú vykonštruované a znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, za ktorý bol odsúdený preto nenaplnil. 18 4 To 8/2014 Ním navrhnuté výsluchy svedkov boli zamietnuté. Rôzne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyústili v nespravodlivý rozsudok. Porušená bola aj zásada stíhania len zo zákonných dôvodov. Vec mala byť súdom vrátená do prípravného konania, pretoţe obvinenie sa opiera len o výpoveď svedka Y. J., ktorú nemôţe súd povaţovať za dôkaz, nakoľko tento bol zbavený mlčanlivosti aţ
  10. marca 2012 a napriek tomu uviedol skutočnosti, ktoré takýto postup odôvodňovali. To, ţe svedok Y. J. bol organizátorom bolo preukázané výpoveďami jednotlivých svedkov. Samotné konanie páchateľa, ktorý iného uvedie do omylu alebo vyuţije jeho omyl bez toho, aby bolo vedené majetkovým účelom, nie je samo o sebe trestným činom podvodu. K tomu je potrebné uviesť, ţe

§ 134ods.

2 Občianskeho zákonníka sa nehnuteľnosť prevádza na základe zmluvy a vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností

osobitných predpisov, ak osobitný zákon neurčuje inak. Z uvedeného vyplýva, ţe samotná kúpna zmluva nespôsobuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale tento následok je spôsobený aţ zápisom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Práve vkladom vlastníckeho práva vstupuje nový vlastník nehnuteľnosti do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, pretoţe aţ vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Podpisom predmetnej zmluvy preto nebol nikto uvedený do omylu a nebola nikomu spôsobená škoda na majetku.

jeho názoru v rozpore s Trestným poriadkom, konkrétne s § 115 ods. 7 Tr. por. bol aj spôsob zabezpečenia informačno-technických prostriedkov a spôsob vykonania dôkazu selektívnym prehratím častí odposluchov. Súd v napadnutom rozsudku, najmä v skutkovej vete neuviedol, kto bol uvedený do omylu a nezohľadnil mieru zavinenia jednotlivých páchateľov, neprihliadol na poľahčujúce, ale naopak len na priťaţujúce okolnosti. So zreteľom na uvedené namietol aj výrok o treste, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu povaţoval za neprimerane prísny. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. 19 4 To 8/2014 Obţalovaný N. P. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho doplnkoch prostredníctvom obhajcu namietol spáchanie pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej pečate úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 5 Tr. zák. Priznal sa len ku spáchaniu skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku pretoţe oskenoval vodičský preukaz drţiteľa O. T. na meno P. X., ktorý však neopustil priestor tlačiarne. Tento skutok

jeho názoru je ale potrebné právne posúdiť len ako priestupok

§ 21ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb. Vykonané dôkazy hodnotil tak, ţe zo spáchania skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku ho usvedčuje len obţalovaný G. Z., ktorý svoje výpovede v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní menil. Sám vypovedal, ţe pri výrobe falošných dokladov nebol, ţe mu je ľúto, ţe ho do toho namočil, tvrdil, ţe mu dával peniaze, ale pri vzájomnej konfrontácii si uţ nepamätal, či ho skutočne odmeňoval. Svedok Y. J. vo vzťahu k nemu vypovedal len to, čo počul od obţalovaného G. Z.. Poukázal na to, ţe svedok Y. J. a obţalovaný G. Z. v jeho tlačiarni, kde mal vyrábať falošné doklady nikdy neboli a neexistuje priamy dôkaz, ţe tieto a falošné osvedčovacie doloţky vyrobil on. Na výrobu zahraničných dokladov nemal strojové a technologické zariadenie a nevedel, ako tieto doklady vyzerajú. V tejto súvislosti poloţil otázku, prečo falošné občianske preukazy Českej republiky na mená MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X. neboli predloţené na skúmanie. Upriamil pozornosť na to, ţe k nájdenému cestovnému pasu Maďarskej republiky na meno P. H. v rámci domovej prehliadky v jeho byte a tlačiarni bol vypracovaný znalecký posudok so záverom, ţe tento pas nebol vyrobený na tlačiarenských zariadeniach v jeho tlačiarni. Ani ostatné predloţené falzifikáty neboli vyrobené u neho. V skutku tieţ nie je upresnené kde a kedy sa stal. Spoločnosť J., s.r.o. nikdy nemala uzatvorenú zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej sluţby s firmou T., s.r.o., W. XX, X. a nebola pod ochranou „U.". Výsluch svedka R. X. nepotvrdil, ţe mu vydal tlačiarne, na ktorých mal vyrábať falošné doklady. Výpoveďami svedka Y. J., ktorý organizoval, riadil trestnú činnosť, vybavoval finančné záleţitosti a podieľal sa na trestnej činnosti a obţalovaného G. Z., ktorý ju viackrát menil, nie je potvrdené, ţe mal mať z tejto činnosti nejakú finančnú odmenu. Falšovateľskú činnosť jeho a U. A. vyvodil súd z prehliadok, znaleckého skúmania nájdených vecí a výpovedí svedka Y. J., ktoré nemoţno povaţovať za hodnoverné, lebo sa diametrálne líšia od ostatných výpovedí. 20 4 To 8/2014 Tieto skutočnosti však prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov do úvahy nevzal. Doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe vyrobil falošné zahraničné doklady, ţe uviedol niekoho do omylu, ţe spôsobil škodu veľkého rozsahu a ţe pôsobil v organizovanej skupine. Nebolo taktieţ preukázané, ţe by sa podieľal na odpredaji pozemkov a ţe by mal z uvedenej trestnej činnosti nejaký majetkový prospech, ţe bol spolčený s osobami páchajúcimi trestnú činnosť, nevedel o zámeroch a spôsobe, ktorým chceli takto získať finančné výhody a nevedel o existencii všetkých osôb, ktoré sa na tom podieľali a nie všetci z nich poznali jeho, čo vyplýva z ich výpovedí. Priznal sa ku skutku, ktorý nesúvisí s konaním osôb, ktoré sú povaţované za skupinu. Poukázal na to, ţe pred súdom urobil prehlásenie a priznal kedy, komu a za akých okolností vyhotovil nepravú listinu, pričom vedel, ţe táto má vyvolať dojem, ţe bola vydaná príslušným orgánom a predpísaným spôsobom. Súd v dostatočnej miere neanalyzoval všetky znaky trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, vychádzal len z objektívnych znakov a zo spôsobeného následku, čo nespochybňuje, ale v jeho konaní dostatočne neposúdil subjektívnu stránku - zavinenie, ktoré je determinujúce aj vo vzťahu k okolnosti, či konal s úmyslom poskytnúť prostriedky, sluţby, prípadne iné podmienky na zaloţenie organizovanej skupiny s cieľom spáchať trestnú činnosť. Vyrobil kópiu vodičského preukazu, ktorý skartoval, čo oznámil polícii pri prehliadke priestorov a týmto odovzdal originál dokladu a informoval ich o súboroch v počítači. Z výpovede obţalovaného U. A. vyplýva, ţe obţalovaný G. Z. sa priznal aj k veciam, o ktorých nevedel, lebo si myslel, ţe má dohodu s políciou, v skutočnosti takúto dohodu si zabezpečil svedok J., o ktorého výpovede súd opiera rozhodnutie. Pritom svedok Mgr. Y. I. vo výpovedi z

  1. júla 2014 v inej trestnej veci ČVS: PPZ-497/NKJA-PZ-BA-2012 v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vo veci pod sp. zn. 2T 87/2010 uviedol, ţe Y. J. L. nehovorí pravdu, nemá záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov, ale robí všetko preto, aby získal dôveru polície a aby sa zbavil vlastnej trestnej zodpovednosti. Informácie od J. boli čiastočné, všeobecné a účelové, boli medzi nimi aj informácie pouţiteľné pri objasňovaní trestnej činnosti, ktoré po analýze tento svedok postúpil na pracovisko PZ - mali by byť zaevidované na poznatkovom fonde PPZ. Práca J. v OZOČ PPZ v období od
  2. mája 2008 do 21 4 To 8/2014
  3. februára 2009 nesúvisela s predmetnou trestnou činnosťou, vtedy bol aktívne činným agentom. Ak súd záver o vine odôvodňuje skutočnosťou, ţe zo spáchania ho usvedčuje aj svedok J. a jeho tvrdenie berie za preukázané, tak jeho tvrdenia musia tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré musia vo svojom celku spoľahlivo preukazovať nielen všetky okolnosti posudzovaného skutku a ho usvedčovať, ale súčasne musí byť vylúčená moţnosť akéhokoľvek iného záveru. Súd sa touto zásadou neriadil. Ak súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vyčerpal všetky dostupné moţnosti a aj napriek tomu existujú dôvodné pochybnosti, musí vychádzať z varianty v prospech a nie v neprospech obţalovaného. Za pokračovací trestný čin sa povaţuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu a všetky čiastkové úkony toho istého páchateľa spája subjektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a predmete útoku. Objektívna súvislosť je daná najmä jednotiacim zámerom páchateľa. Pri pochybnostiach ohľadne spáchania skutkov pod bodmi 2/ a 3/ nemohli byť naplnené zákonné znaky pokračovacieho trestného činu podvodu so spôsobením škody veľkého rozsahu a to ani po subjektívnej ani po objektívnej stránke. So zreteľom na všetky pochybenia orgánov činných v trestnom konaní a súdu nebolo spoľahlivo preukázané, ţe sa dopustil skutkov v bodoch 2/ a 3/ a v dôsledku toho je nesprávny aj výrok o treste. Namietol výšku úhrnného trestu, pretoţe sa k spáchaniu skutku pod bodom 4/ napadnutého rozsudku priznal, súdne trestaný doposiaľ nebol a nedopustil sa ţiadnej inej trestnej činnosti. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaná Z. V. L. prostredníctvom obhajcu v odvolaní uviedla, ţe väčšina obţalovaných ju ani nepozná a nebohá O. B. ju nikdy nevidela. O. B. sa priznala k nejakej trestnej činnosti a všetci obţalovaní a svedkovia popreli existenciu akejkoľvek organizovanej skupiny. Obţalovaný G. Z. na hlavnom pojednávaní vo výpovedi z
  4. januára 2014 opätovne 22 4 To 8/2014 poprel existenciu organizovanej skupiny a jednoznačne sa vyjadril, ţe ju neriadil a za organizátora trestnej činnosti označil svedka Y. J.. Y. J., u ktorého bola potvrdená krycia identita ako príslušníka PZ pod menom Y. W., sa vo svedeckej výpovedi z
  5. mája 2012 vyjadril, ţe obvinení boli herci a niţšie postavení, ktorí nevedeli pre koho robia, pričom potvrdil, ţe na obvinenú a jej rodinu bol robený nátlak hrozbami. Z týchto dôvodov navrhla, aby ju súd v zmysle zásady „in dubio pro reo" spod obţaloby Špeciálneho prokurátora v celom rozsahu oslobodil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní

§ 317ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolania obţalovaných sú dôvodné. Výrok, ktorým bol obţalovaný P. X.,

§ 285písm.

  1. c)Tr. por. oslobodený spod skutku 4/ obţaloby prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 74/08-91 z 22. decembra 2011 najvyšší súd neskúmal, pretoţe oprávnené osoby odvolanie voči nemu nepodali, a je preto právoplatný. Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je chybný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm.
  2. a)Tr. por.), pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení preto, ţe sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm.
  3. b)Tr. por.) a sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm.
  4. c)Tr. por.). 23 4 To 8/2014 Najvyšší súd ako súd odvolací v súlade s § 326 ods. 1 písm.
  5. b)Tr. por. o odvolaniach obţalovaných rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe je zrejmé, ţe zistené chyby nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.

§ 20Tr.

zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá kaţdý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

§ 21ods.

1 písm. a) Tr. zák. organizátorom trestného činu je ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu. Synonymom organizátorstva je aj príprava. Závaţnejším spôsobom konania sa

§ 138ods.

1 písm. i) Tr. zák. je okrem iných zákonom vymedzených foriem konania aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou. Organizovanou skupinou

§ 129ods.

2 Tr. zák. sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Spolčením sa rozumie spiknutie, splynutie, spojenie, spolupráca, stmelenie, zjednotenie, zlúčenie sa. Činnosť organizovanej skupiny je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodrţiavanie plánu) a koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých činnostiach), ktorá spáchanie činu uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh v skupine znamená, ţe členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny sa nevyţaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra zaloţená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obţalovaných 24 4 To 8/2014 ako organizovanej skupiny sa nevyţaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činnosti skupiny. Prvky svedčiace konaniu obţalovaných ako organizovanej skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je moţné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja a nie je potrebné, aby takému konaniu predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom; dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu. Prejav vôle participovať na spolčení môţe byť výslovný alebo konkludentný. Časový úsek kedy musí spolčenie trvať, nie je určený, môţe ísť aj o krátku dobu a nemusí dôjsť ani k dokonaniu trestného činu, postačuje ak sa dostane do štádia prípravy alebo pokusu. Organizovaná skupina je vyššia forma organizovanosti ako spolupáchateľstvo a na rozdiel od neho je v § 138 Tr. zák. zaradená medzi závaţnejšie spôsoby konania. Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin. Obzvlášť závaţný zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl závaţnejším spôsobom konania a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 125ods.

1 Tr. zák. škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur.

§ 18písm.

  1. a)Tr. zák. na priťaţujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o ťaţší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyţaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné. So zreteľom na ustanovenie § 18 písm.
  2. a)Tr. zák. a ťaţší následok vo forme škody veľkého rozsahu pre naplnenie subjektívnej stránky stačí zavinenie z nedbanlivosti, pretoţe zákon aj v tomto prípade nevyţaduje zavinenie úmyselné. 25 4 To 8/2014 Zákonný znak „obohatenia iného" je naplnený aj obohatením bliţšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie, t. j. uvedenie do omylu alebo vyuţitie omylu môţe smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Páchateľ však musí o omyle iného vedieť uţ v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môţe byť spáchané konaním, opomenutím alebo konkludentným konaním.

§ 352ods.

1 Tr. zák. trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne zmení ich obsah v úmysle, aby sa pouţili ako pravé, alebo ich pouţije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom pouţiť ich ako pravé. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, ţe falšovaním verejnej listiny sa rozumie úplné vyhotovenie nepravej verejnej listiny, ktorá má vyvolať dojem, ţe bola vydaná príslušným orgánom predpísaným spôsobom.

§ 352ods.

5 Trestného zákona uvedeného trestného činu sa dopustí ten, kto konaním uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závaţný následok. Pouţitie falošnej verejnej listiny ako pravej vyţaduje, aby došlo k pouţitiu falšovanej alebo pozmenenej listiny ako pravej, pričom sa vyţaduje páchateľova vedomosť o tom, ţe ide o falšovanú alebo pozmenenú listinu. Za pokračovací trestný čin sa v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. povaţuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna 26 4 To 8/2014 súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

§ 21ods.

1 zák. č. 372/1990 o priestupkoch priestupku proti poriadku v správe sa dopustí ten, kto a) neoprávnene zhotoví reprodukciu ceniny alebo neoprávnene zhotoví alebo uvedie do obehu predmet, ktorý by mohol byť zamenený s ceninou alebo pečiatkou štátneho orgánu, obce alebo právnickej osoby, bez úmyslu obohatiť sa alebo sfalšovať verejnú listinu alebo uvedené predmety.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon. Základným procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie, je Trestný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, ţe nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Toto ustanovenie je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky do zákona o trestnom konaní súdnom.

§ 1Tr.

por. trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náleţite zistené a ich páchatelia

zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb.

§ 2ods.

4 Tr. por. kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie, povaţuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

§ 2ods.

12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 27 4 To 8/2014

§ 21ods.

1 Tr. por. na urýchlenie konania alebo z iných dôleţitých dôvodov moţno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Jedným z dôleţitých dôvodov vylúčenia zo spoločného konania, okrem urýchlenia konania alebo potreby uskutočnenia rozsiahleho dokazovania o niektorom z viacerých trestných činov toho istého obvineného a pritom o ostatných moţno rozhodnúť hneď, alebo nevyhnutnosť skúmať duševný stav niektorého z viacerých obvinených je aj skutočnosť, ţe u niektorého z obvinených je daný dôvod k prerušeniu trestného stíhania.

§ 228ods.

3 Tr. por. policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môţe prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraţdy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestnéh

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.