1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaniach obţalovaných G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 takto r o z h o d o l :
1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom z 19. februára 2014, sp. zn. PK - 1T 56/2011 uznal obţalovaných za vinných 1/ G. Z. v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., 2 4 To 8/2014 2/ R. Y. v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 3/ U. A. v bode 1/ z pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák., 4/ N. P. v bodoch 2), 3) a 4) z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm.
1, ods. 3 písm. c), s poukazom na § 138 písm. i), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe 1) obţ. U. A. v presne nezistenom období do
jeho pokynov podpísala v mene predávajúcej MUDr. J. P. kúpnu zmluvu, pričom jej podpisu bolo registrom pridelené por. č. O 1000203/2007, neskôr aj návrh na vklad datovaný
údajov mala byť vyhotovená dňa
4, § 41 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. R. Y.
4, s pouţitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. bola obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanej uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. U. A.
4, § 42 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12,5 (dvanásť a pol) roka. 6 4 To 8/2014
2 Tr. zák. súd zrušil z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. októbra 2013, č. k. 1T/188/2013-97, výrok o treste a to 18 (osemnásť) mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov a s uloţeným obmedzením spočívajúcim v zákaze poţívania iných návykových látok počas trvania skúšobnej doby, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. N. P.
4, § 41 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Z. L. V.
4, § 42 ods. 1, s pouţitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
2 Tr. zák. súd zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa
4 Tr. zák. bola obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanej uloţil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Obţalovaný P. X. nar. XX. U. XXXX v L., trvalý pobyt O. č. XXXX/X X., bol
c) Trestného poriadku oslobodený spod skutku 4) obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. k. VII/1 Gv 74/08-91 zo dňa
1 Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obţalovaný.
1 Tr. por. súd odkázal poškodené MUDr. J. P., nar. XX. B. XXXX v L., K. G., trvale bytom O. U. XXXX, Z.-T., K. G. a PharmDr. Y. X., nar. XX. B. XXXX v U. U., U. G., trvale bytom V. XXX/X, C., B. U., K. G. s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v jeho odsudzujúcej časti včas (na hlavnom pojednávaní) podali odvolania proti výrokom o vine a treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo obţalovaní G. Z., R. Y., U. A., N. P. a Z. L. V.. Obţalovaný G. Z. v odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu namietol, ţe obsah doposiaľ vykonaného dokazovania neposkytuje dostatočný podklad pre spoľahlivý záver, ţe sa dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu (bod 3/ napadnutého rozsudku). Prvostupňový súd preto dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a v dôvodoch napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v záverečnej reči jeho obhajcu resp. sa s nimi vysporiadal nesprávne. Za najvýznamnejšie procesné pochybenie predchádzajúce napadnutému rozsudku označil nezákonné vylúčenie trestnej veci Y. J. uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, ČVS: PPZ-67/BOK-B2-2009 z 21. decembra 2010,
1 Tr. por., zo spoločného konania na samostatné konanie z dôvodu, ţe menovaný sa údajne významnou mierou podieľal na objasnení tejto závaţnej trestnej činnosti a, ţe v predchádzajúci deň prokurátor udelil súhlas na prerušenie trestného stíhania voči obvinenému Y. J. v zmysle § 228 ods. 3 Tr. por. a takýto postup voči jednému z obvinených je dôvodom na vylúčenie konania proti nemu zo spoločného konania. Vyslovil podozrenie, ţe sa voči tejto osobe ďalej postupovalo nezákonne
3 Tr. por. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vylúčení trestnej veci obvineného Y. J. zo spoločného konania z trestnej veci obvinených podali obvinení sťaţnosť, o ktorej rozhodol prokurátor, ktorý dal súhlas k prerušeniu trestného stíhania voči menovanému, hoci o tom mal rozhodnúť nadriadený prokurátor. Takýto postup mal za následok nezákonné dokazovanie Y. J. v procesnom postavení svedka a porušenie jeho práv
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane 9 4 To 8/2014 ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). Konštatoval, ţe verejný záujem na odhalení trestnej činnosti nemôţe byť nadradený nad zákonnosť. Upriamil pozornosť na znenie podanej obţaloby, z ktorej vyplýva, ţe predmetnú trestnú činnosť zorganizoval Y. J.. So zreteľom na nevyhnutnosť presného znenia obţaloby za nenáleţité označil konštatovanie prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o „rutinnom" prevzatí znenia skutku z pôvodného obvinenia. Za nezákonnú označil aj zmenu znenia skutkovej vety v bode 3/ napadnutého rozsudku, ţe „...pripravoval a koordinoval Y. J. podvodný predaj pozemkov..." a za chybnú povaţuje aj absenciu vysvetlenia kto bol organizátorom trestného činu, ktorý mal byť spáchaný závaţnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. i) Tr. zák. Prvostupňovému súdu vytkol aj právne posúdenie skutku
1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., pretoţe nemohol vedieť aká škoda bude konaním spôsobená. Za nezákonný označil aj postup súdu pri výsluchu svedka Y. J., ktorý na hlavnom pojednávaní v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a so zásadou bezprostrednosti súvisle čítal z pripravených poznámok. Nezákonnosť postupu súdu videl aj v tom, ţe jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná aj napriek tomu, ţe ju pred súdom odvolal a súd z nej pri rozhodnutí napriek tomu vychádzal. Z týchto dôvodov je rozsudok zaloţený na dôkazoch, ktoré súd nevykonal zákonným spôsobom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaná R. Y. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne predovšetkým poukázala na to, ţe skutková veta a písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňajú zákonné náleţitosti pre kvalifikované uvedenie všetkých podstatných skutkových a právnych skutočností. Skutková veta v bode 3/ napadnutého rozsudku neobsahuje konkrétne skutočnosti odôvodňujúce spoľahlivý záver o jej protiprávnom konaní, pretoţe je v nej len to, ţe pripravila kúpnu zmluvu, plnú moc a návrh na vklad z čoho ţiadne protiprávne konanie nevyplýva. Poukázala na zákonné znaky trestného činu podvodu, z ktorého bola uznaná za vinnú s tým, ţe prvostupňový súd sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne nezaoberal. 10 4 To 8/2014 Konštatovala, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnych skutkových zisteniach premietnutých do nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ignoroval rozsiahly rad skutočností tvoriacich ucelenú sieť dôkazov svedčiacich v jej prospech a k týmto bez relevantného odôvodnenia zaujal negatívne stanovisko. V jeho odôvodnení sa nevysporiadal s otázkou procesného postavenia Y. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, ţe skutočnosti uvedené v obţalobe sa stali inak. Prvostupňový súd si jednostranne osvojil závery z jedinej výpovede, ktorá je v rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, na ktoré podrobne poukázala bez toho, aby vzniknuté rozpory odstránil. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretoţe súd bez zákonného odôvodnenia objasňujúceho zvolený myšlienkový postup rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Namietla, ţe trestné stíhanie Y. J. bolo prokurátorom prerušené v rozpore s ustanovením § 228 ods. 3 Tr. por., pretoţe zo znenia podanej obţaloby nepochybne vyplýva, ţe organizátorom celej trestnej činnosti bol práve on, s čím sa v napadnutom rozsudku prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Namiesto poskytnutia relevantných argumentov v odôvodnení napadnutého rozsudku súd len konštatoval, ţe dôkazy z prípravného konania neviedli k jednoznačnému záveru, ţe tento bol organizátorom uvedeného skutku.
jej názoru tak závaţnú procesnú chybu akou je prerušenie trestného stíhania
3 Tr. por. voči organizátorovi trestného činu nie je moţné konvalidovať tvrdením, ţe išlo o rutinné prevzatie obvinenia. V dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu vznikol stav, ţe prokurátor prerušil trestné stíhanie voči osobe, vo vzťahu ku ktorej v skutkovej vete bodu 3/ obţaloby uvádza, ţe „organizovala podvodný predaj pozemkov" a následne súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, ţe túto na základe vykonaného dokazovania za organizátora skutku nepovaţuje hoci v skutkovej vete bodu 3/ uvádza, ţe táto osoba podvodný predaj pozemkov „pripravovala a koordinovala" a gramatickým a logickým výkladom moţno tieto výrazy povaţovať za synonymá. Vyslovila preto názor, ţe postup prokurátora a jeho akceptovanie konajúcim súdom bez právne relevantného dôvodu bol nezákonný. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe Y. J. bol príslušníkom Policajného zboru od 1. mája 2008, pričom od roku 2006 pôsobil ako informátor policajného zboru, teda aj v čase spáchania skutku, čo vo výpovedi svedok potvrdil. Návrh obhajoby na vykonanie významných dôkazov k týmto skutočnostiam súd odmietol za 11 4 To 8/2014 situácie, keď súčinnosť Y. J. s políciou v čase páchania prerokovávaných skutkov, na ktorých sa mal podieľať bolo nevyhnutné hodnotiť ako policajnú provokáciu, čo je s výnimkou 117 ods. 2 Tr. por. (korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa) neprípustné. Za daného stavu všetky informácie získané od takého svedka v ţiadnom prípade nemoţno pouţiť na účely dokazovania v trestnom konaní a to ani v prípade, ak by bol ako agent pouţitý v zmysle § 117 Tr. por. Pritom jediným dôkazom, ktorý ju z protiprávneho konania usvedčuje, je práve výpoveď svedka Y. J., ktorú navyše v rozpore so zákonom svedok na hlavnom pojednávaní prečítal z pripravených písomných poznámok, hoci právo nahliadnutia do nich má
1 Tr. por. len obvinený. Prvostupňový súd jej vinu preto zaloţil na nezákonnom dôkaze a bez participácie Y. J., by k takému konaniu nikdy nedošlo. S uvedeným úzko súvisí aj posúdenie dôveryhodnosti výpovede takéhoto svedka, ktorú súd hodnotil ako primerane podrobnú, konkrétnu a v konečnom dôsledku presvedčivú. Takýto záver ale nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a bez výsluchu osôb z prostredia policajného zboru, s ktorými mal Y. J. spolupracovať, nie je moţné jeho výpoveď ako takú posudzovať, pretoţe v nej vypovedal o podozrení z trestnej činnosti týchto osôb. Y. J. vo svojej výpovedi uviedol, ţe bol k týmto osobám a ich údajným protiprávnym aktivitám, konkrétne predovšetkým k JUDr. Y. I. a k JUDr. O. T. vypovedať aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej sluţby, pričom
vyjadrenia riaditeľa tejto sekcie sa voči takýmto osobám trestné stíhanie nevedie. S názorom prvostupňového súdu o nemoţnosti vypočutia týchto osôb ako svedkov z dôvodu, ţe neboli ministrom vnútra zbavení mlčanlivosti a nedôvodnosti a nadbytočnosti vykonania ďalšieho dokazovania o fungovaní zloţiek Policajného zboru nemoţno v ţiadnom prípade súhlasiť. Ich vypočutie predstavuje kľúčový moment v potvrdení vierohodnosti výpovedí svedka Y. J., na ktorých stojí napadnuté rozhodnutie súdu. Bez verifikácie jeho výpovede v „konečnom dôsledku" túto nemoţno hodnotiť ako presvedčivú, a preto na nej ani zaloţiť odsudzujúce rozhodnutie. Dokazovanie o spolupráci Y. J. s Policajným zborom v ţiadnom prípade nemoţno posúdiť ako niečo nad rámec potrebného rozsahu dokazovania, pretoţe objasnenie týchto skutočností by prinieslo potrebné skutkové zistenia kvalitatívne spĺňajúce podmienku dostatočného preukázania skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle zákona. Inak sú vyjadrenia Y. J. len ničím neoverené tvrdenia, ktorým nemoţno pripísať presvedčivosť a pravdivosť a uţ vôbec na nich nemoţno zaloţiť jej vinu a takémuto postupu nemôţe brániť ani odmietnutie zbavenia mlčanlivosti príslušníkov polície ministrom vnútra. 12 4 To 8/2014 Svedok JUDr. Y. I. bol
ktorého je súčasťou výkonu zvukového záznamu ako dôkazu na hlavnom pojednávaní aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Táto správa však na hlavnom pojednávaní oboznámená nebola. Zároveň poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP),
ktorej do práva na súkromie moţno zasiahnuť len v prípade, ak je takýto zásah legálny, legitímny a proporcionálny.
jej názoru príkazy na záznam telekomunikačnej prevádzky tieto zákonné a ústavné nároky nespĺňajú, a preto neprimerane zasiahli do jej práva na súkromie. Vo vzťahu k spáchaniu trestného činu podvodu závaţnejším spôsobom konania organizovanou skupinou
i) Tr. zák. namietla, ţe vykonaným dokazovaním 14 4 To 8/2014 tento skutkový záver preukázaný nebol. Z obţalovaných poznala len G. Z., nevie o tom, ţe vyhotovila predmetné písomnosti, ale pracovala ako realitná maklérka a pripravila niekoľko stoviek zmlúv a s nimi súvisiacich dokumentov. Ak niektoré z nich boli pouţité Y. J. na podvodný predaj pozemkov, hrubo tak zneuţil jej naivitu a dobrý úmysel pomôcť. Nič na tom nemení ani výpoveď Y. J. v nezákonnom procesnom postavení a ani ako príloha pripojená obţaloba podaná na Okresný súd Bratislava I. Prvostupňový súd sa navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal výpoveďami svedkov (O. V., Z. L., T. H. a H. H.), ktoré mali predmetnú skupinu tvoriť. Uvedení svedkovia existenciu a participáciu na akejkoľvek organizovanej forme páchania trestnej činnosti popreli a osobu Y. J. označili za kriminálnika, podvodníka a osobu závislú na alkoholických a omamných látkach. Obţaloba podaná na Okresnom súde Bratislava I nemôţe byť dôkazom, na podklade ktorého moţno vyvodiť skutkový záver o existencii organizovanej skupiny. Obţaloba je len formou rozhodnutia prokurátora, ktorou ţiada uznanie viny a potrestanie obvineného a v nej uvedené zistenia sú len počiatočné zistenia a závery orgánov činných v trestnom konaní, avšak vyhodnotenie ich pravdivosti a z nich vyplývajúci záver o vine je výlučne v kompetencii súdu. Preto nemoţno zodpovedanie otázky spáchania trestného činu organizovanou skupinou odôvodniť obţalobou podanou v inej trestnej veci navyše za stavu, keď skutočnosti z nej vyplývajúce sú len v štádiu dokazovania a v súvislosti so zásadou prezumpcie neviny ich do momentu právoplatného rozhodnutia súdu nemoţno povaţovať za preukázané. Konštatovala, ţe aj v tejto obţalobe, o ktorú súd opiera existenciu „skupiny" je Y. J. označený za organizátora v nej opísanej trestnej činnosti. Je preto neodôvodniteľné ako môţe na jednej strane súd takúto obţalobu povaţovať za skutočnosť preukazujúcu existenciu skupiny a na strane druhej na postavenie Y. J. v nej ako organizátora na ňu vôbec neprihliadať, respektíve tvrdiť opak. Ak teda prvostupňový súd na obsah tejto obţaloby prihliadol, mal tak spraviť vo vzťahu ku všetkým relevantným okolnostiam a nielen k tým, ktoré mu z pohľadu konečného rozhodnutia vyhovoval. Otázka existencie organizovanej skupiny je záverom skutkovým, ktorý musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku jej existenciu však len konštatuje s odvolaním sa na skutočnosti, ktoré v zmysle zákona nie sú spôsobilé byť dôkazom na účely trestného konania. Preto je tvrdenie súdu o spáchaní trestného činu organizovanou skupinou iba domnienkou a konštatovaním nemajúcim oporu vo vykonanom dokazovaní. 15 4 To 8/2014 V súvislosti s právom účastníka na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) upriamila pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky o práve účastníka konania, procesnej strany, na rozhodnutie ktorého dôvody vydania sú zjavné, zreteľné, pretoţe práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Teda jeho právne závery nebudú v extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia nebude v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a odklonom od ustálenej judikatúry. Odôvodnenie napadnutého rozsudku túto poţiadavku nespĺňa. Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný U. A. v odvolaní a jeho doplnkoch sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu spáchanie skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku poprel a čiastočne priznal len spáchanie skutku v bode 1/, ale nie takým spôsobom akým bol uznaný za vinného a namietol spôsob, účel a rozsah jeho spáchania. Uviedol, ţe sa síce zaoberal falšovaním dokumentov a v tomto zmysle bol aj oslovený. Z logického hľadiska však nikto nemal záujem vysvetľovať dôvody a účel falšovania, lebo by sa tým prezradil podvod, prípadne by si mohol z toho nárokovať odmenu. Prvostupňový súd ani orgány činné v trestnom konaní sa neriadili základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por., pretoţe nepostupovali tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci. Odignorovali výpovede obţalovaného G. Z. a Y. J. z prípravného konania aj hlavného pojednávania, v ktorých uviedli, ţe o ich zámeroch a podvodoch nemal ţiadnu vedomosť. Vzniknutú škodu súd ustálil nesprávne, nadhodnotil ju, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jeho konaní. Namietol, ţe znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predpokladu, ţe ide o stavebné pozemky a do ich hodnoty započítal aj úroky a ušlé nájomné a nezohľadnil skutočnosť, ţe
listu vlastníctva posudzované pozemky sú len trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy. V tejto súvislosti poukázal aj na záverečnú reč splnomocnenca poškodených, ţe na týchto pozemkoch sa nedá stavať. Napriek týmto skutočnostiam znalec na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol a znalecký posudok bol len prečítaný. So zreteľom na zloţitosť posudzovanej otázky mal orgán činný v trestnom konaní pribrať do konania dvoch znalcov.
Trestného práva musí mať 16 4 To 8/2014 rozsudok základ v nepochybnom presvedčení súdu, ţe obţalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom trestného konania. Konštatoval, ţe výrok o jeho vine v bode 3/ napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, ţe vyplnil falošné predtlačené OP (bod 1/) a ţe mal „dohodiť" obţalovanú O. B. (bod 3/) ešte sama osebe, bez ďalších dôkazov, pre takýto záver nestačí. Rozpory vo výpovediach tejto obţalovanej neboli objasňované, a to ani konfrontáciou, čo uţ pre jej úmrtie nie je moţné vykonať. Nevedel o podvodnom postupe a pláne Y. J. a spol., načo im majú slúţiť falošné občianske preukazy, čo bolo obsahom zmlúv, alebo čo sa podpisovalo, ţiadnu odmenu nedostal, a preto svojím konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu podvodu, a to najmä jeho subjektívnu stránku. Poukázal na to, ţe na hlavnom pojednávaní
2 Občianskeho zákonníka sa nehnuteľnosť prevádza na základe zmluvy a vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neurčuje inak. Z uvedeného vyplýva, ţe samotná kúpna zmluva nespôsobuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale tento následok je spôsobený aţ zápisom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Práve vkladom vlastníckeho práva vstupuje nový vlastník nehnuteľnosti do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, pretoţe aţ vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Podpisom predmetnej zmluvy preto nebol nikto uvedený do omylu a nebola nikomu spôsobená škoda na majetku.
jeho názoru v rozpore s Trestným poriadkom, konkrétne s § 115 ods. 7 Tr. por. bol aj spôsob zabezpečenia informačno-technických prostriedkov a spôsob vykonania dôkazu selektívnym prehratím častí odposluchov. Súd v napadnutom rozsudku, najmä v skutkovej vete neuviedol, kto bol uvedený do omylu a nezohľadnil mieru zavinenia jednotlivých páchateľov, neprihliadol na poľahčujúce, ale naopak len na priťaţujúce okolnosti. So zreteľom na uvedené namietol aj výrok o treste, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu povaţoval za neprimerane prísny. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. 19 4 To 8/2014 Obţalovaný N. P. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho doplnkoch prostredníctvom obhajcu namietol spáchanie pokračovacieho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej pečate úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 5 Tr. zák. Priznal sa len ku spáchaniu skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku pretoţe oskenoval vodičský preukaz drţiteľa O. T. na meno P. X., ktorý však neopustil priestor tlačiarne. Tento skutok
jeho názoru je ale potrebné právne posúdiť len ako priestupok
1 zákona č. 372/1990 Zb. Vykonané dôkazy hodnotil tak, ţe zo spáchania skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku ho usvedčuje len obţalovaný G. Z., ktorý svoje výpovede v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní menil. Sám vypovedal, ţe pri výrobe falošných dokladov nebol, ţe mu je ľúto, ţe ho do toho namočil, tvrdil, ţe mu dával peniaze, ale pri vzájomnej konfrontácii si uţ nepamätal, či ho skutočne odmeňoval. Svedok Y. J. vo vzťahu k nemu vypovedal len to, čo počul od obţalovaného G. Z.. Poukázal na to, ţe svedok Y. J. a obţalovaný G. Z. v jeho tlačiarni, kde mal vyrábať falošné doklady nikdy neboli a neexistuje priamy dôkaz, ţe tieto a falošné osvedčovacie doloţky vyrobil on. Na výrobu zahraničných dokladov nemal strojové a technologické zariadenie a nevedel, ako tieto doklady vyzerajú. V tejto súvislosti poloţil otázku, prečo falošné občianske preukazy Českej republiky na mená MUDr. J. P. a PharmDr. Y. X. neboli predloţené na skúmanie. Upriamil pozornosť na to, ţe k nájdenému cestovnému pasu Maďarskej republiky na meno P. H. v rámci domovej prehliadky v jeho byte a tlačiarni bol vypracovaný znalecký posudok so záverom, ţe tento pas nebol vyrobený na tlačiarenských zariadeniach v jeho tlačiarni. Ani ostatné predloţené falzifikáty neboli vyrobené u neho. V skutku tieţ nie je upresnené kde a kedy sa stal. Spoločnosť J., s.r.o. nikdy nemala uzatvorenú zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej sluţby s firmou T., s.r.o., W. XX, X. a nebola pod ochranou „U.". Výsluch svedka R. X. nepotvrdil, ţe mu vydal tlačiarne, na ktorých mal vyrábať falošné doklady. Výpoveďami svedka Y. J., ktorý organizoval, riadil trestnú činnosť, vybavoval finančné záleţitosti a podieľal sa na trestnej činnosti a obţalovaného G. Z., ktorý ju viackrát menil, nie je potvrdené, ţe mal mať z tejto činnosti nejakú finančnú odmenu. Falšovateľskú činnosť jeho a U. A. vyvodil súd z prehliadok, znaleckého skúmania nájdených vecí a výpovedí svedka Y. J., ktoré nemoţno povaţovať za hodnoverné, lebo sa diametrálne líšia od ostatných výpovedí. 20 4 To 8/2014 Tieto skutočnosti však prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov do úvahy nevzal. Doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe vyrobil falošné zahraničné doklady, ţe uviedol niekoho do omylu, ţe spôsobil škodu veľkého rozsahu a ţe pôsobil v organizovanej skupine. Nebolo taktieţ preukázané, ţe by sa podieľal na odpredaji pozemkov a ţe by mal z uvedenej trestnej činnosti nejaký majetkový prospech, ţe bol spolčený s osobami páchajúcimi trestnú činnosť, nevedel o zámeroch a spôsobe, ktorým chceli takto získať finančné výhody a nevedel o existencii všetkých osôb, ktoré sa na tom podieľali a nie všetci z nich poznali jeho, čo vyplýva z ich výpovedí. Priznal sa ku skutku, ktorý nesúvisí s konaním osôb, ktoré sú povaţované za skupinu. Poukázal na to, ţe pred súdom urobil prehlásenie a priznal kedy, komu a za akých okolností vyhotovil nepravú listinu, pričom vedel, ţe táto má vyvolať dojem, ţe bola vydaná príslušným orgánom a predpísaným spôsobom. Súd v dostatočnej miere neanalyzoval všetky znaky trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, vychádzal len z objektívnych znakov a zo spôsobeného následku, čo nespochybňuje, ale v jeho konaní dostatočne neposúdil subjektívnu stránku - zavinenie, ktoré je determinujúce aj vo vzťahu k okolnosti, či konal s úmyslom poskytnúť prostriedky, sluţby, prípadne iné podmienky na zaloţenie organizovanej skupiny s cieľom spáchať trestnú činnosť. Vyrobil kópiu vodičského preukazu, ktorý skartoval, čo oznámil polícii pri prehliadke priestorov a týmto odovzdal originál dokladu a informoval ich o súboroch v počítači. Z výpovede obţalovaného U. A. vyplýva, ţe obţalovaný G. Z. sa priznal aj k veciam, o ktorých nevedel, lebo si myslel, ţe má dohodu s políciou, v skutočnosti takúto dohodu si zabezpečil svedok J., o ktorého výpovede súd opiera rozhodnutie. Pritom svedok Mgr. Y. I. vo výpovedi z
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolania obţalovaných sú dôvodné. Výrok, ktorým bol obţalovaný P. X.,
zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá kaţdý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
1 písm. a) Tr. zák. organizátorom trestného činu je ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu. Synonymom organizátorstva je aj príprava. Závaţnejším spôsobom konania sa
1 písm. i) Tr. zák. je okrem iných zákonom vymedzených foriem konania aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou. Organizovanou skupinou
2 Tr. zák. sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Spolčením sa rozumie spiknutie, splynutie, spojenie, spolupráca, stmelenie, zjednotenie, zlúčenie sa. Činnosť organizovanej skupiny je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodrţiavanie plánu) a koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých činnostiach), ktorá spáchanie činu uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh v skupine znamená, ţe členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny sa nevyţaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra zaloţená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obţalovaných 24 4 To 8/2014 ako organizovanej skupiny sa nevyţaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činnosti skupiny. Prvky svedčiace konaniu obţalovaných ako organizovanej skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je moţné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja a nie je potrebné, aby takému konaniu predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom; dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu. Prejav vôle participovať na spolčení môţe byť výslovný alebo konkludentný. Časový úsek kedy musí spolčenie trvať, nie je určený, môţe ísť aj o krátku dobu a nemusí dôjsť ani k dokonaniu trestného činu, postačuje ak sa dostane do štádia prípravy alebo pokusu. Organizovaná skupina je vyššia forma organizovanosti ako spolupáchateľstvo a na rozdiel od neho je v § 138 Tr. zák. zaradená medzi závaţnejšie spôsoby konania. Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin. Obzvlášť závaţný zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl závaţnejším spôsobom konania a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
1 Tr. zák. škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur.
1 Tr. zák. trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne zmení ich obsah v úmysle, aby sa pouţili ako pravé, alebo ich pouţije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom pouţiť ich ako pravé. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, ţe falšovaním verejnej listiny sa rozumie úplné vyhotovenie nepravej verejnej listiny, ktorá má vyvolať dojem, ţe bola vydaná príslušným orgánom predpísaným spôsobom.
5 Trestného zákona uvedeného trestného činu sa dopustí ten, kto konaním uvedeným v odseku 1 spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závaţný následok. Pouţitie falošnej verejnej listiny ako pravej vyţaduje, aby došlo k pouţitiu falšovanej alebo pozmenenej listiny ako pravej, pričom sa vyţaduje páchateľova vedomosť o tom, ţe ide o falšovanú alebo pozmenenú listinu. Za pokračovací trestný čin sa v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. povaţuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna 26 4 To 8/2014 súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
1 zák. č. 372/1990 o priestupkoch priestupku proti poriadku v správe sa dopustí ten, kto a) neoprávnene zhotoví reprodukciu ceniny alebo neoprávnene zhotoví alebo uvedie do obehu predmet, ktorý by mohol byť zamenený s ceninou alebo pečiatkou štátneho orgánu, obce alebo právnickej osoby, bez úmyslu obohatiť sa alebo sfalšovať verejnú listinu alebo uvedené predmety.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon. Základným procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie, je Trestný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, ţe nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Toto ustanovenie je premietnutím zásady vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky do zákona o trestnom konaní súdnom.
por. trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náleţite zistené a ich páchatelia
zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb.
4 Tr. por. kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie, povaţuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 27 4 To 8/2014
1 Tr. por. na urýchlenie konania alebo z iných dôleţitých dôvodov moţno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Jedným z dôleţitých dôvodov vylúčenia zo spoločného konania, okrem urýchlenia konania alebo potreby uskutočnenia rozsiahleho dokazovania o niektorom z viacerých trestných činov toho istého obvineného a pritom o ostatných moţno rozhodnúť hneď, alebo nevyhnutnosť skúmať duševný stav niektorého z viacerých obvinených je aj skutočnosť, ţe u niektorého z obvinených je daný dôvod k prerušeniu trestného stíhania.
3 Tr. por. policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môţe prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraţdy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestnéh
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.