Najvyšší súd 8Sžf/107/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: MEAT, s.r.o., so sídlom Račianska 66, Bratislava, IČO: 35 693 908, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1020502/1/23447-139601/2011/4885-r zo dňa
- marca 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 102/2012 – 102 zo dňa
- apríla 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 102/2012 – 102 zo dňa
- apríla 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1020502/1/23447-139601/2011/4885-r zo dňa
- marca 2012, ktorým ţalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil dodatočný platobný výmer 2 8Sžf/107/2014 Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/134456/2011/Mrv zo dňa
- septembra 2011, ktorým bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2010 zo sumy 11 247,27 € na sumu 37,27 €. Krajský súd dospel k záveru, ţe nebolo zistené ţiadne porušenie zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a ţalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Mal za nesporné, ţe správca dane v rámci daňovej kontroly postupoval v súčinnosti so ţalobcom, čo preukazujú zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých sa zúčastňoval jednak konateľ spoločnosti ţalobcu ako aj jednotlivý konatelia, ktorých označil v správnom konaní ţalobca za svedkov. Uviedol, ţe konateľ ţalobcu bol oboznámený so všetkými výsledkami kontrolných zistení a zároveň bol poţiadaný o predloţenie dokladov, ktorými môţe preukázať opak uvedených kontrolných zistení. Dodal, ţe prizvané osoby mali moţnosť sa k sporným obchodným transakciám vyjadriť uţ aj do zápisníc u miestne príslušného správcu dane. Následne vyslovil, ţe správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné alebo zmätočné. Zdôraznil, ţe postupom správnych orgánov nebola ţalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá moţnosť konať pred týmito orgánmi, keď správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to presne ako uviedol, ţe kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Preto súd prvého stupňa nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní ţalobca nebol úspešný a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 1020502/1/23447- 139601/2011/4885-r zo dňa
- marca 2012, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 602/232/134456/2011-Mrv zo dňa
- septembra 2011 zruší v celom rozsahu a vec ţalovanému vráti na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich 3 8Sžf/107/2014 skutočností. Zároveň namietal, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne označil závery súdu prvého stupňa, ako aj ţalovaného, ţe k uskutočneniu predmetných zdaniteľných plnení nedošlo. Naopak zdôraznil, ţe tak odberatelia ako aj dodávatelia ţalobcu v kontrolovanom období mali predmetné obchodné prípady riadne zaúčtované a uskutočnenie obchodu potvrdili. Ďalej namietal, ţe súd prvého stupňa nevyhovel návrhu ţalobcu na vypočutie svedkov, konateľov spoločností dodávateľa a odberateľa p. P. H. a p. T. B., hoci ţalovaný aj na pojednávaní vyslovil názor, ţe neboli dostatočne preukázané zdaniteľné plnenia a rozporoval samotné dodanie tovaru. Taktieţ namietal, ţe predmetný tovar bol riadne uskladnený, pričom ţalobca predloţil v daňovom konaní okrem predmetných faktúr aj príjemky tovaru, skladovú evidenciu, riadnu účtovnú evidenciu a zmluvu o uloţení veci. Doplnil, ţe správca dane mal moţnosť v priebehu daňového konania kedykoľvek navštíviť predmetné skladové priestory a presvedčiť sa o existencii tovaru, čo však nikdy nevykonal. V otázke dôkazného bremena v daňovom konaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa
- marca 2011, v ktorom vyslovil, ţe skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Zároveň konštatoval, ţe z uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. nemoţno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, kde súdny dvor vyslovil, ţe nárok na odpočet dane nemôţe byť dotknutý skutočnosťou, ţe v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťaţená daňovým podvodom, o ktorom platca dane nevie alebo nemôţe vedieť. Dospel k záveru, ţe ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným poloţkovým opisom druhu a ceny dodaných sluţieb a tovaru od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Následne poukázal 4 8Sžf/107/2014 aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa
- marca 2005, v ktorom konštatoval, ţe nemoţno ponímať dôkazné bremeno daňového subjektu extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Na preukázanie opaku – v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odberateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ţalobca mal za to, ţe v danom prípade správca dane neuniesol dôkazné bremeno, preto je nútený znášať dôkaznú núdzu. Rovnako tak dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) z
- júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak- alfӧ ldi Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-142/11), v ktorom vyslovil, ţe čl. 167, čl. 168 písm. a/, čl. 178 písm. a/, čl. 220 ods. 1 a čl. 226 smernice Rady 2006/112 z
- novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, ţe bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za sluţby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, ţe osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto sluţby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a to bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, ţe samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, ţe uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Zároveň označil rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/14/2012, 5Sţf/22/2009 a 3Sţf/1/2010, v ktorých sa vyjadril, ţe v zásade nie je moţné spravodlivo ţiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, ţe zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. S ohľadom na tieto rozhodnutia uviedol, ţe správca dane rozhodujúcu časť svojho rozhodnutia podloţil skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom, ale predchádzajúcich dodávok dodávateľa ţalobcu. 5 8Sžf/107/2014 V odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, kde z rozsudku C-440/04 Recolta recycling SPRL vyplýva, ţe vnútroštátnemu súdu prináleţí odmietnuť právo na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáţe, ţe platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú zaloţené pojmy dodávka platiteľom dane a hospodárska činnosť. V prípade, ţe dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, ţe dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa smernica vykladať v tom zmysle, ţe bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo iných podvodov. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáţe, ţe dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, ţe svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleţí vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Súdu prvého stupňa taktieţ vyčítal, ţe jeho rozhodnutie je v rozpore s § 157 ods. 2 OSP, keď sa v jeho odôvodnení nevysporiadal s podstatnými relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami ţalobcu, ktoré formuloval v ţalobe, ako aj odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Mal za to, ţe medzi odôvodnením rozhodnutia ţalovaného a konštatovaním súdu, ţe sa stotoţňuje so závermi rozhodnutia ţalovaného, nie je ţiadna logická súvislosť. Súčasne dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. II. ÚS 44/03, v ktorých tento vyslovil, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretoţe práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Taktieţ poukázal na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ţe všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci. Rovnako tak súdu prvého stupňa vyčítal, ţe sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentáciou 6 8Sžf/107/2014 ţalobcu, ktorý v ţalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa
- marca 2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa
- marca 2005 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) z
- júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak-alfӧ ldi Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-142/11). Zdôraznil, ţe v tomto rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje vysvetlenie toho, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou ţalobcu, či ich povaţoval za preukázané, hodnoverné, akými úvahami a dôkazmi sa riadil, keď posudzoval skutočnosti vyplývajúce z tvrdení ţalobcu, čím mu odňal moţnosť účinne konať pred súdom a hájiť pred ním svoje záujmy. V nadväznosti na uvedené doplnil, ţe právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne, hoci len stručné a jasné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dodal, ţe je vecou súdnej ochrany poskytovanej celou sústavou všeobecných súdov, aby chránili zákonnosť spôsobom, ktorý je vecne správny, primerane odôvodnený a nie je arbitrárny. Zároveň vyčítal aj ţalovanému nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť jeho rozhodnutia, keď uviedol, ţe preskúmavané rozhodnutie obsahuje mnoho zistení, ale chýba tu jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je moţné vyvodiť, ţe deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 102/2012-102 zo dňa
- apríla 2014 potvrdiť, pretoţe vec bola posúdená správne po skutkovej aj právnej stránke. Uviedol, ţe trvá na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a rovnako tak zotrval na svojom stanovisku k ţalobe č. 1020502/1/1052995/2012 zo dňa
- júna 2012 a jeho doplnení zo dňa
- júla
- Plne sa stotoţnil s argumentáciou a dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Ďalej uviedol, ţe odvolacie námietky ţalobcu sú totoţné s tými, ktoré boli uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ako aj v podanej ţalobe. Zdôraznil, ţe všetky závery a zistenia uvedené v ţalobou napadnutom rozhodnutí, ktorými potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutia správcu dane, podloţil relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloţeného spisového materiálu. Dodal, ţe z administratívneho spisu a z dôkazov v ňom priloţených jednoznačne vyplýva, ţe šetrením správcu dane bolo 7 8Sžf/107/2014 nespochybniteľne preukázané, ţe k reálnym dodávkam tovaru (drevotrieskových dosiek) medzi priamym dodávateľom ţalobcu (FOR DESIGN, s.r.o.), ţalobcom (MEAT, s.r.o.) a jeho priamym odberateľom (Holz Export Slovakia, s.r.o.) nedošlo. Taktieţ mal za preukázané, ţe ţalobca bol súčasťou obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s komoditou – drevotrieskové dosky, ktorého reálna existencia nebola preukázaná, a ktoré napriek formálnemu dodrţaniu podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. zneuţili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody. Ďalej uviedol, ţe závery a zistenia správcu dane boli potvrdené aj zisteniami orgánov činných v trestnom konaní v rámci policajného šetrenia zameraného na karuselové obchody, ktorých hlavným cieľom sú daňové úniky. Z poznatkov, ktoré má ţalovaný v tomto čase aj z iných odvolacích konaní, u ţalobcu sa nejedná v danom prípade o ojedinelý prípad obchodovania v rámci vytvoreného karuselového obchodného reťazca. Ţalobca figuruje aj v iných karuselových obchodoch, napr. s komoditou ţula, kde je scenár obchodovania identický, nie je preukázaná existencia tovaru, tovar sa posúva medzi spoločnosťami len fakturačne bez uskutočneného plnenia, pričom dochádza k navýšeniu jeho ceny bez reálneho dôvodu, nie je realizovaná ţiadna preprava, tovar mení vlastníka v rámci jedného skladu, obchodník nachádzajúci sa na začiatku obchodného reťazca je nekontaktný a daň do rozpočtu neodvádza, tovar prechádza len fakturačne bez reálneho plnenia cez tzv. „nárazníkové spoločnosti“ uplatňujúce si odpočty DPH a následne je deklarované jeho dodanie obchodníkovi do iného členského štátu, ktoré je od dane oslobodené, pričom tento obchodník je opätovne nekontaktný a so správcom dane nespolupracuje. Ku odvolacej námietke, ţe súd nevyhovel návrhu ţalobcu na vypočutie svedkov (konateľov dodávateľa a odberateľa ţalobcu), uviedol, ţe osobám, ktoré ţiadal právny zástupca ţalobcu vypočuť, bol daný zo strany daňových orgánov dostatočný priestor na to, aby sa vyjadrili k samotnej realizácii zdaniteľného obchodu, ktorý mal byť medzi nimi zrealizovaný (v reťazci FOR DESIGN, s.r.o., MEAT, s.r.o., Holz Export Slovakia, s.r.o.). Doplnil, ţe ich vyjadrenia boli zo strany daňových orgánov brané pri rozhodovaní v úvahu a boli vyhodnotené v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. 8 8Sžf/107/2014 Na to uviedol, ţe čo sa týka navzájom si odporujúcich tvrdení ţalobcu a jeho odberateľa o realizácii tej istej obchodnej transakcie, nie je úlohou súdu a ani daňových orgánov odstraňovať rozpory, ktoré vyplynú zo šetrenia správcu dane, ktorým overuje pravdivosť tvrdení ţalobcu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch predloţených ţalobcom. Taktieţ mal za to, ţe vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca bol súčasťou tzv. reťazových (karuselových) obchodov predstavujúcich zneuţitie práva tak, ako uvádza Súdny dvor v rozsudku sp. zn. C-255/02 Halifax zo dňa
- februára
- Zdôraznil, ţe z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nielenţe mohol vedieť, ale aj vedel, ţe plnenia, ktoré predchádzali a zároveň aj nasledovali po jeho plnení boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, nakoľko týmto podvodom boli poznačené aj samotné plnenia realizované ţalobcom, t.j. plnenia medzi priamym dodávateľom ţalobcu, ţalobcom a jeho priamym odberateľom. Následne zdôraznil, ţe z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe v jeho odôvodnení súd uviedol, čoho sa ţalobca domáhal, a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril ţalovaný. Zároveň súd stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, ktoré skutočnosti nepovaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dokazovanie a ako právnu vec posúdil. Mal za to, ţe je moţné konštatovať, ţe postupoval presne v intenciách § 157 ods. 2 OSP. Dodal, ţe súd prvého stupňa sa vyjadril aj k argumentácii ţalobcu, ktorou poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Ohľadom rozsudku Mahagében uviedol, ţe na tento ţalobca v ţalobe nepoukazoval. Rovnako tak nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe rozhodnutia ţalovaného i súdu sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ţe obsahujú mnoho zistení, ale chýba v nich jednoznačný záver. Označil ich za jasné, zrozumiteľné a obsahujúce všetky zákonné náleţitosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. 9 8Sžf/107/2014 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, po posúdení relevantnosti odvolacích námietok, nedá rozhodnúť inak, a to aj s prihliadnutím na rešpektovanie zásady hospodárnosti konania, ako zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s otázkou posúdenia miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom, ako ani s jeho námietkami, týkajúcimi sa návrhu na vypočutie svedkov, konateľov spoločností dodávateľa a odberateľa p. P. H. a p. T. B., ktorému súd prvého stupňa nevyhovel. Súčasne opomenul zaoberať sa poukazom ţalobcu na judikatúru k otázke vyčerpania vlastného dôkazného bremena ţalobcu, keď tento dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) z
- júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak-alfӧ ldi Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-142/11), rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa
- marca 2005 a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/14/2012, 5Sţf/22/2009 a 3Sţf/1/
- 10 8Sžf/107/2014 Podľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z
- mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani 11 8Sžf/107/2014 c. Španielsko, oba z
- decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010 – www.concourt.sk). Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo ţalobcu, ako účastníka preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude odpovedať na jeho primárne námietky obsiahnuté v ţalobe ţalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. Zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá, ţe krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku zaloţil iba na opise skutkového stavu a citovaní jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom rozsahu. Krajský súd sa opomenul dostatočne a presvedčivo sa vysporiadať s otázkou posúdenia miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom. Taktieţ nedostatočne reagoval na námietky, týkajúce sa návrhu na vypočutie svedkov, konateľov spoločností dodávateľa a odberateľa p. P. H. a p. T. B., ktorému nevyhovel. Rovnako tak nevenoval pozornosť poukazu ţalobcu na judikatúru k otázke vyčerpania vlastného dôkazného bremena ţalobcu, keď tento dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) z
- júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak-alfӧ ldi Regionális Adó Fӧ igazgatósága (C-142/11), rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa
- marca 2005 a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/14/2012, 5Sţf/22/2009 a 3Sţf/1/
- 12 8Sžf/107/2014 Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, ako aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s § 157 ods. 2 OSP. Ak teda v posudzovanej veci podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje námietky ţalobcu za neopodstatnené, postupoval krajský súd nedôsledne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský súd po opätovnom vysporiadaní sa s námietkami ţalobcu znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). Podľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
- júla
- Dňom
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13 8Sžf/107/2014 Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská